Chattha Sanghayana CD -...

221
C³¼aniddesap±¼i : 1 - 307 Namo tassa bhagavato arahato samm±sambuddhassa Khuddakanik±ye C³¼aniddesap±¼i P±r±yanavaggo Vatthug±th± 1. Kosal±na½ (..0001) pur± ramm±, agam± dakkhiº±patha½; ±kiñcañña½ patthay±no, br±hmaºo mantap±rag³. 2. So assakassa visaye, ma¼akassa sam±sane . vasi godh±var²k³le, uñchena ca phalena ca. 3. Tasseva upaniss±ya, g±mo ca vipulo ahu; tato j±tena ±yena, mah±yaññamakappayi. 4. Mah±yañña½ yajitv±na, puna p±visi assama½; tasmi½ paµipaviµµhamhi, añño ±gañchi br±hmaºo. 5. Ugghaµµap±do tasito , paªkadanto rajassiro; so ca na½ upasaªkamma, sat±ni pañca y±cati. 6. Tamena½ b±var² disv±, ±sanena nimantayi; sukhañca kusala½ pucchi, ida½ vacanamabravi . 7. “Ya½ kho mama deyyadhamma½, sabba½ visajjita½ may±; anuj±n±hi me brahme, natthi pañcasat±ni me”. 8. “Sace (..0002) me y±cam±nassa, bhava½ n±nupadassati . sattame divase tuyha½, muddh± phalatu sattadh±”. 9. Abhisaªkharitv± kuhako, bherava½ so akittayi; tassa ta½ vacana½ sutv±, b±var² dukkhito ahu. 10. Ussussati an±h±ro, sokasallasamappito; athopi eva½ cittassa, jh±ne na ramat² mano. 11. Utrasta½ dukkhita½ disv±, devat± atthak±min²; b±vari½ upasaªkamma, ida½ vacanamabravi. 12. “Na so muddha½ paj±n±ti, kuhako so dhanatthiko; muddhani muddhap±te v±, ñ±ºa½ tassa na vijjati”. 13. “Bhot² carahi j±n±ti, ta½ me akkh±hi pucchit±; muddha½ muddh±dhip±tañca , ta½ suºoma vaco tava”.

Transcript of Chattha Sanghayana CD -...

Page 1: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

C³¼aniddesap±¼i : 1 - 307 Namo tassa bhagavato arahato samm±sambuddhassa Khuddakanik±ye C³¼aniddesap±¼i P±r±yanavaggo Vatthug±th± 1. Kosal±na½ (..0001) pur± ramm±, agam± dakkhiº±patha½; ±kiñcañña½ patthay±no, br±hmaºo mantap±rag³. 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le, uñchena ca phalena ca. 3. Tasseva ‚ upaniss±ya, g±mo ca vipulo ahu; tato j±tena ±yena, mah±yaññamakappayi. 4. Mah±yañña½ yajitv±na, puna p±visi assama½; tasmi½ paµipaviµµhamhi, añño ±gañchi br±hmaºo. 5. Ugghaµµap±do tasito ‚, paªkadanto rajassiro; so ca na½ upasaªkamma, sat±ni pañca y±cati. 6. Tamena½ b±var² disv±, ±sanena nimantayi; sukhañca kusala½ pucchi, ida½ vacanamabravi ‚. 7. “Ya½ kho mama deyyadhamma½, sabba½ visajjita½ may±; anuj±n±hi me brahme, natthi pañcasat±ni me”. 8. “Sace (..0002) me y±cam±nassa, bhava½ n±nupadassati ‚. sattame divase tuyha½, muddh± phalatu sattadh±”. 9. Abhisaªkharitv± kuhako, bherava½ so akittayi; tassa ta½ vacana½ sutv±, b±var² dukkhito ahu. 10. Ussussati an±h±ro, sokasallasamappito; athopi eva½ cittassa, jh±ne na ramat² mano. 11. Utrasta½ dukkhita½ disv±, devat± atthak±min²; b±vari½ upasaªkamma, ida½ vacanamabravi. 12. “Na so muddha½ paj±n±ti, kuhako so dhanatthiko; muddhani muddhap±te ‚ v±, ñ±ºa½ tassa na vijjati”. 13. “Bhot² ‚ carahi j±n±ti, ta½ me akkh±hi pucchit±; muddha½ muddh±dhip±tañca ‚, ta½ suºoma vaco tava”.

Page 2: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

14. “Ahampeta½ na j±n±mi, ñ±ºa½ mettha na vijjati; muddhani muddh±dhip±te ca, jin±nañhettha ‚ dassana½”. 15. “Atha ko carahi ‚ j±n±ti, asmi½ pathavimaº¹ale ‚. muddha½ muddh±dhip±tañca, ta½ me akkh±hi devate”. 16. “Pur± kapilavatthumh±, nikkhanto lokan±yako; apacco okk±kar±jassa, sakyaputto pabhaªkaro. 17. “So hi br±hmaºa sambuddho, sabbadhamm±na p±rag³; sabb±bhiññ±balappatto ‚, sabbadhammesu cakkhum±. sabbakammakkhaya½ patto, vimutto upadhikkhaye. 18. “Buddho so bhagav± loke, dhamma½ deseti cakkhum±; ta½ tva½ gantv±na pucchassu, so te ta½ by±karissati”. 19. Sambuddhoti vaco sutv±, udaggo b±var² ahu; sokassa tanuko ±si, p²tiñca vipula½ labhi. 20. So (..0003) b±var² attamano udaggo, ta½ devata½ pucchati vedaj±to; “katamamhi g±me nigamamhi v± pana, katamamhi v± janapade lokan±tho; yattha gantv±na passemu, sambuddha½ dvipaduttama½”. 21. “S±vatthiya½ kosalamandire jino, pah³tapañño varabh³rimedhaso; so sakyaputto vidhuro an±savo, muddh±dhip±tassa vid³ nar±sabho”. 22. Tato ±mantay² sisse, br±hmaºe mantap±rag³ ‚. “etha m±ºav± akkhissa½, suº±tha vacana½ mama. 23. “Yasseso dullabho loke, p±tubh±vo abhiºhaso; sv±jja lokamhi uppanno, sambuddho iti vissuto; khippa½ gantv±na s±vatthi½, passavho dvipaduttama½”. 24. “Katha½ carahi j±nemu, disv± buddhoti br±hmaºa; aj±nata½ no pabr³hi, yath± j±nemu ta½ maya½”. 25. “¾gat±ni hi mantesu, mah±purisalakkhaº±; dvatti½s±ni ca by±kkh±t±, samatt± anupubbaso. 26. “Yassete honti gattesu, mah±purisalakkhaº±; dveyeva tassa gatiyo, tatiy± hi na vijjati. 27. “Sace ag±ra½ ±vasati, vijeyya pathavi½ ima½; adaº¹ena asatthena, dhammena anus±sati. 28. “Sace ca so pabbajati, ag±r± anag±riya½; vivaµµacchado ‚ sambuddho, arah± bhavati anuttaro. 29. “J±ti½ gottañca lakkhaºa½, mante sisse pun±pare; muddha½ muddh±dhip±tañca, manas±yeva pucchatha. 30. “An±varaºadass±v², yadi buddho bhavissati; manas± pucchite pañhe, v±c±ya visajjissati” ‚. 31. B±varissa (..0004) vaco sutv±, siss± so¼asa br±hmaº±; ajito tissametteyyo, puººako atha mettag³. 32. Dhotako upas²vo ca, nando ca atha hemako; todeyya-kapp± dubhayo, jatukaºº² ca paº¹ito. 33. Bhadr±vudho udayo ca, pos±lo c±pi br±hmaºo;

Page 3: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

moghar±j± ca medh±v², piªgiyo ca mah±-isi. 34. Paccekagaºino sabbe, sabbalokassa vissut±; jh±y² jh±narat± dh²r±, pubbav±sanav±sit±. 35. B±vari½ abhiv±detv±, katv± ca na½ padakkhiºa½; jaµ±jinadhar± sabbe, pakk±mu½ uttar±mukh±. 36. Ma¼akassa patiµµh±na½, puram±hissati½ ‚ tad± ‚. ujjeniñc±pi gonaddha½, vedisa½ vanasavhaya½. 37. Kosambiñc±pi s±keta½, s±vatthiñca puruttama½; setabya½ kapilavatthu½, kusin±rañca mandira½. 38. P±vañca bhoganagara½, ves±li½ m±gadha½ pura½; p±s±ºaka½ cetiyañca, ramaº²ya½ manorama½. 39. Tasitovudaka½ s²ta½, mah±l±bha½va v±ºijo; ch±ya½ ghamm±bhitattova turit± pabbatam±ruhu½. 40. Bhagav± tamhi samaye, bhikkhusaªghapurakkhato; bhikkh³na½ dhamma½ deseti, s²hova nadat² vane. 41. Ajito addasa buddha½, p²tara½si½va ‚ bh±ºuma½. canda½ yath± pannarase, parip³ra½ ‚ up±gata½. 42. Athassa gatte disv±na, parip³rañca byañjana½; ekamanta½ µhito haµµho, manopañhe apucchatha. 43. “¾dissa jammana½ br³hi, gotta½ br³hi salakkhaºa½; mantesu p±rami½ br³hi, kati v±ceti br±hmaºo”.

Page 4: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

44. “V²sa½ (..0005) vassasata½ ±yu, so ca gottena b±var²; t²ºissa lakkhaº± gatte, tiººa½ ved±na p±rag³. 45. “Lakkhaºe itih±se ca, sanighaº¹usakeµubhe; pañcasat±ni v±ceti, sadhamme p±rami½ gato”. 46. “Lakkhaº±na½ pavicaya½, b±varissa naruttama; taºhacchida ‚ pak±sehi, m± no kaªkh±yita½ ahu”. 47. “Mukha½ jivh±ya ch±deti, uººassa bhamukantare; kosohita½ vatthaguyha½, eva½ j±n±hi m±ºava”. 48. Pucchañhi kiñci asuºanto, sutv± pañhe viy±kate; vicinteti jano sabbo, vedaj±to katañjal². 49. “Ko nu devo v± brahm± v±, indo v±pi sujampati; manas± pucchite pañhe, kameta½ paµibh±sati. 50. “Muddha½ muddh±dhip±tañca, b±var² paripucchati; ta½ by±karohi bhagav±, kaªkha½ vinaya no ise”. 51. “Avijj± muddh±ti j±n±hi, vijj± muddh±dhip±tin²; saddh±satisam±dh²hi, chandav²riyena sa½yut±”. 52. Tato vedena mahat±, santhambhetv±na m±ºavo; eka½sa½ ajina½ katv±, p±desu siras± pati. 53. “B±var² br±hmaºo bhoto, saha sissehi m±risa; udaggacitto sumano, p±de vandati cakkhuma”. 54. “Sukhito b±var² hotu, saha sissehi br±hmaºo; tvañc±pi sukhito hohi, cira½ j²v±hi m±ºava. 55. “B±varissa ca tuyha½ v±, sabbesa½ sabbasa½saya½; kat±vak±s± pucchavho, ya½ kiñci manasicchatha”. 56. Sambuddhena katok±so, nis²ditv±na pañjal²; ajito paµhama½ pañha½, tattha pucchi tath±gata½. Vatthug±th± niµµhit±. 1. Ajitam±ºavapucch± 57. “Kenassu (..0006) nivuto loko, [icc±yasm± ajito] kenassu nappak±sati; kiss±bhilepana½ br³si, ki½su tassa mahabbhaya½”. 58. “Avijj±ya nivuto loko, [ajit±ti bhagav±] vevicch± pam±d± nappak±sati; japp±bhilepana½ br³mi, dukkhamassa mahabbhaya½”. 59. “Savanti sabbadhi sot±, [icc±yasm± ajito] sot±na½ ki½ niv±raºa½; sot±na½ sa½vara½ br³hi, kena sot± pidhiyyare”. 60. “Y±ni sot±ni lokasmi½, [ajit±ti bhagav±]

Page 5: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

sati tesa½ niv±raºa½; sot±na½ sa½vara½ br³mi, paññ±yete pidhiyyare”. 61. “Paññ± ceva sati c±pi ‚, [icc±yasm± ajito] n±mar³pañca m±risa; eta½ me puµµho pabr³hi, kattheta½ uparujjhati”. 62. “Yameta½ pañha½ apucchi, ajita ta½ vad±mi te; yattha n±mañca r³pañca, asesa½ uparujjhati; viññ±ºassa nirodhena, ettheta½ uparujjhati”. 63. “Ye ca saªkh±tadhamm±se, ye ca sekh± ‚ puth³ idha. tesa½ me nipako iriya½, puµµho pabr³hi m±risa”. 64. “K±mesu n±bhigijjheyya, manas±n±vilo siy±; kusalo sabbadhamm±na½, sato bhikkhu paribbaje”ti. Ajitam±ºavapucch± paµham±. 2. Tissametteyyam±ºavapucch± 65. “Kodha (..0007) santusito loke, [icc±yasm± tissametteyyo] kassa no santi iñjit±; ko ubhantamabhiññ±ya, majjhe mant± na lippati ‚. ka½ br³si mah±purisoti, ko idha sibbinimaccag±”ti ‚. 66. “K±mesu brahmacariyav±, [metteyy±ti bhagav±] v²tataºho sad± sato; saªkh±ya nibbuto bhikkhu, tassa no santi iñjit±. 67. “So ubhantamabhiññ±ya, majjhe mant± na lippati; ta½ br³mi mah±purisoti, so idha sibbinimaccag±”ti. Tissametteyyam±ºavapucch± dutiy±. 3. Puººakam±ºavapucch± 68. “Aneja½ m³ladass±vi½, [icc±yasm± puººako] atthi pañhena ±gama½; ki½ nissit± isayo manuj±, khattiy± br±hmaº± devat±na½; yaññamakappayi½su puth³dha loke, pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½”. 69. “Ye kecime isayo manuj±, [puººak±ti bhagav±] khattiy± br±hmaº± devat±na½; yaññamakappayi½su puth³dha loke, ±s²sam±n± puººaka itthatta½; jara½ sit± yaññamakappayi½su”. 70. “Ye (..0008) kecime isayo manuj±, [icc±yasm± puººako]

Page 6: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

khattiy± br±hmaº± devat±na½; yaññamakappayi½su puth³dha loke, kaccisu te bhagav± yaññapathe appa-matt±; at±ru½ j±tiñca jarañca m±risa, pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½”. 71. “¾s²santi thomayanti, abhijappanti juhanti; [puººak±ti bhagav±] k±m±bhijappanti paµicca l±bha½, te y±jayog± bhavar±garatt±; n±tari½su j±tijaranti br³mi”. 72. “Te ce n±tari½su y±jayog±, [icc±yasm± puººako] yaññehi j±tiñca jarañca m±risa; atha ko carahi devamanussaloke, at±ri j±tiñca jarañca m±risa; pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½”. 73. “Saªkh±ya lokasmi paropar±ni, [puººak±ti bhagav±] yassiñjita½ natthi kuhiñci loke; santo vidh³mo an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³m²”ti. Puººakam±ºavapucch± tatiy±. 4. Mettag³m±ºavapucch± 74. “Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½, [icc±yasm± mettag³] maññ±mi ta½ vedagu½ bh±vitatta½; kuto nu dukkh± samud±gat± ime, ye keci lokasmimanekar³p±”. 75. “Dukkhassa (..0009) ve ma½ pabhava½ apucchasi, [mettag³ti bhagav±] ta½ te pavakkh±mi yath± paj±na½;

Page 7: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

upadhinid±n± pabhavanti dukkh±, ye keci lokasmimanekar³p±. 76. “Yo ve avidv± upadhi½ karoti, punappuna½ dukkhamupeti mando; tasm± paj±na½ upadhi½ na kayir±, dukkhassa j±tippabhav±nupass²”. 77. “Ya½ ta½ apucchimha akittay² no, añña½ ta½ pucch±ma tadiªgha br³hi; ‘katha½ nu dh²r± vitaranti ogha½, j±ti½ jara½ sokapariddavañca’; ta½ me muni s±dhu viy±karohi, tath± hi te vidito esa dhammo”. 78. “Kittayiss±mi te dhamma½, [mettag³ti bhagav±] diµµhe dhamme an²tiha½; ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattika½”. 79. “Tañc±ha½ abhinand±mi, mahesi dhammamuttama½; ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattika½”. 80. “Ya½ kiñci sampaj±n±si, [mettag³ti bhagav±] uddha½ adho tiriyañc±pi majjhe; etesu nandiñca nivesanañca, panujja viññ±ºa½ bhave na tiµµhe. 81. “Eva½vih±r² sato appamatto, bhikkhu cara½ hitv± mam±yit±ni; j±ti½ jara½ sokapariddavañca, idheva vidv± pajaheyya dukkha½”. 82. “Et±bhinand±mi (..0010) vaco mahesino, sukittita½ gotaman³padh²ka½; addh± hi bhagav± pah±si dukkha½, tath± hi te vidito esa dhammo. 83. “Te c±pi n³nappajaheyyu dukkha½, ye tva½ muni aµµhita½ ovadeyya; ta½ ta½ namass±mi samecca n±ga, appeva ma½ bhagav± aµµhita½ ova-deyya”. 84. “Ya½ br±hmaºa½ vedagum±bhijaññ±, akiñcana½ k±mabhave asatta½; addh± hi so oghamima½ at±ri, tiººo ca p±ra½ akhilo akaªkho. 85. “Vidv± ca yo vedag³ naro idha, bhav±bhave saªgamima½ visajja; so v²tataºho an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³m²”ti. Mettag³m±ºavapucch± catutth². 5. Dhotakam±ºavapucch± 86. “Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½, [icc±yasm± dhotako] v±c±bhikaªkh±mi mahesi tuyha½; tava sutv±na nigghosa½, sikkhe nibb±namattano”. 87. “Tenah±tappa½ karohi, [dhotak±ti bhagav±] idheva nipako sato; ito sutv±na nigghosa½, sikkhe nibb±namattano”. 88. “Pass±maha½ devamanussaloke, akiñcana½ br±hmaºamiriyam±na½; ta½ ta½ namass±mi samantacakkhu, pamuñca ma½ sakka katha½kath±hi”. 89. “N±ha½ (..0011) sahiss±mi pamocan±ya, katha½kathi½ dhotaka kañci loke. dhammañca seµµha½ abhij±nam±no ‚, eva½ tuva½ oghamima½ taresi”. 90. “Anus±sa brahme karuº±yam±no, vivekadhamma½ yamaha½ vijañña½;

Page 8: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

yath±ha½ ±k±sova aby±pajjam±no, idheva santo asito careyya½”. 91. “Kittayiss±mi te santi½, [dhotak±ti bhagav±] diµµhe dhamme an²tiha½; ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattika½”. 92. “Tañc±ha½ abhinand±mi, mahesi santimuttama½; ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattika½”. 93. “Ya½ kiñci sampaj±n±si, [dhotak±ti bhagav±] uddha½ adho tiriyañc±pi majjhe; eta½ viditv± saªgoti loke, bhav±bhav±ya m±k±si taºhan”ti. Dhotakam±ºavapucch± pañcam². 6. Upas²vam±ºavapucch± 94. “Eko aha½ sakka mahantamogha½, [icc±yasm± upas²vo] anissito no visah±mi t±ritu½; ±rammaºa½ br³hi samantacakkhu, ya½ nissito oghamima½ tareyya½”. 95. “¾kiñcañña½ (..0012) pekkham±no satim±, [upas²v±ti bhagav±] natth²ti niss±ya tarassu ogha½; k±me pah±ya virato kath±hi, taºhakkhaya½ nattamah±bhipassa”. 96. “Sabbesu k±mesu yo v²tar±go, [icc±yasm± upas²vo] ±kiñcañña½ nissito hitv± mañña½; saññ±vimokkhe parame vimutto ‚, tiµµhe nu so tattha an±nuy±y²” ‚. 97. “Sabbesu k±mesu yo v²tar±go, [upas²v±ti bhagav±] ±kiñcañña½ nissito hitv± mañña½; saññ±vimokkhe parame vimutto, tiµµheyya so tattha an±nuy±y²”. 98. “Tiµµhe ce so tattha an±nuy±y², p³gampi vass±na½ samantacakkhu; tattheva so s²tisiy± vimutto, cavetha viññ±ºa½ tath±vidhassa”. 99. “Acci yath± v±tavegena khitt±, [upas²v±ti bhagav±] attha½ paleti na upeti saªkha½; eva½ mun² n±mak±y± vimutto, attha½ paleti na upeti saªkha½”. 100. “Atthaªgato so uda v± so natthi, ud±hu ve sassatiy± arogo; ta½ me mun² s±dhu viy±karohi, tath± hi te vidito esa dhammo”. 101. “Atthaªgatassa na pam±ºamatthi, [upas²v±ti bhagav±] yena na½ vajju½ ta½ tassa natthi; sabbesu dhammesu sam³hatesu, sam³hat± v±dapath±pi sabbe”ti. Upas²vam±ºavapucch± chaµµh². 7. Nandam±ºavapucch±

Page 9: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

102. “Santi (..0013) loke munayo, [icc±yasm± nando] jan± vadanti tayida½ katha½su; ñ±º³papanna½ muni no vadanti, ud±hu ve j²viten³papanna½”. 103. “Na diµµhiy± na sutiy± na ñ±ºena, mun²dha nanda kusal± vadanti; visenikatv± an²gh± nir±s±, caranti ye te munayoti br³mi”. 104. “Ye kecime samaºabr±hmaº±se, [icc±yasm± nando] diµµhassuten±pi vadanti suddhi½; s²labbaten±pi vadanti suddhi½,

Page 10: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

anekar³pena vadanti suddhi½; kaccissu te bhagav± tattha yat± carant±, at±ru j±tiñca jarañca m±risa; pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½”. 105. “Ye kecime samaºabr±hmaº±se, [nand±ti bhagav±] diµµhassuten±pi vadanti suddhi½; s²labbaten±pi vadanti suddhi½, anekar³pena vadanti suddhi½; kiñc±pi te tattha yat± caranti, n±tari½su j±tijaranti br³mi”. 106. “Ye kecime samaºabr±hmaº±se, [icc±yasm± nando] diµµhassuten±pi vadanti suddhi½; s²labbaten±pi vadanti suddhi½, anekar³pena vadanti suddhi½; Te ce muni br³si anoghatiººe, atha ko carahi devamanussaloke; at±ri j±tiñca jarañca m±risa, pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½”. 107. “N±ha½ (..0014) sabbe samaºabr±hmaº±se, [nand±ti bhagav±] j±tijar±ya nivut±ti br³mi; ye s²dha diµµha½ va suta½ muta½ v±, s²labbata½ v±pi pah±ya sabba½; anekar³pampi pah±ya sabba½, taºha½ pariññ±ya an±sav±se; te ve nar± oghatiºº±ti br³mi”. 108. “Et±bhinand±mi vaco mahesino, sukittita½ gotaman³padh²ka½; ye s²dha diµµha½ va suta½ muta½ v±, s²labbata½ v±pi pah±ya sabba½; anekar³pampi pah±ya sabba½, taºha½ pariññ±ya an±sav±se; ahampi te oghatiºº±ti br³m²”ti. Nandam±ºavapucch± sattam±. 8. Hemakam±ºavapucch± 109. “Ye me pubbe viy±ka½su, [icc±yasm± hemako] hura½ gotamas±san±; icc±si iti bhavissati, sabba½ ta½ itih²tiha½; sabba½ ta½ takkava¹¹hana½, n±ha½ tattha abhirami½. 110. “Tvañca me dhammamakkh±hi, taºh±niggh±tana½ muni; ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattika½”. 111. “Idha diµµhasutamutaviññ±tesu, piyar³pesu hemaka; chandar±gavinodana½, nibb±napadamaccuta½. 112. “Etadaññ±ya ye sat±, diµµhadhamm±bhinibbut±; upasant± ca te sad±, tiºº± loke visattikan”ti. Hemakam±ºavapucch± aµµham±.

Page 11: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

9. Todeyyam±ºavapucch± 113. “Yasmi½ (..0015) k±m± na vasanti, [icc±yasm± todeyyo] taºh± yassa na vijjati; Katha½kath± ca yo tiººo, vimokkho tassa k²diso”. 114. “Yasmi½ k±m± na vasanti, [todeyy±ti bhagav±] taºh± yassa na vijjati; katha½kath± ca yo tiººo, vimokkho tassa n±paro”. 115. “Nir±saso so uda ±sas±no ‚, paññ±ºav± so uda paññakapp². muni½ aha½ sakka yath± vijañña½, ta½ me viy±cikkha samantacakkhu”. 116. “Nir±saso so na ca ±sas±no, paññ±ºav± so na ca paññakapp²; evampi todeyya muni½ vij±na, akiñcana½ k±mabhave asattan”ti. Todeyyam±ºavapucch± navam±. 10. Kappam±ºavapucch± 117. “Majjhe sarasmi½ tiµµhata½, [icc±yasm± kappo] oghe j±te mahabbhaye; jar±maccuparet±na½, d²pa½ pabr³hi m±risa; tvañca me d²pamakkh±hi, yath±yida½ n±para½ siy±”. 118. “Majjhe sarasmi½ tiµµhata½, [kapp±ti bhagav±] oghe j±te mahabbhaye; jar±maccuparet±na½, d²pa½ pabr³mi kappa te. 119. “Akiñcana½ (..0016) an±d±na½, eta½ d²pa½ an±para½; nibb±na½ iti na½ br³mi, jar±maccuparikkhaya½. 120. “Etadaññ±ya ye sat±, diµµhadhamm±bhinibbut±; na te m±ravas±nug±, na te m±rassa paµµhag³”ti ‚. Kappam±ºavapucch± dasam±. 11. Jatukaººim±ºavapucch± 121. “Sutv±naha½ v²ramak±mak±mi½, [icc±yasm± jatukaººi] ogh±tiga½ puµµhumak±mam±gama½; santipada½ br³hi sahajanetta, yath±taccha½ bhagav± br³hi meta½. 122. “Bhagav± hi k±me abhibhuyya iriyati, ±diccova pathavi½ tej² tejas±; parittapaññassa me bh³ripañña, ±cikkha dhamma½ yamaha½ vijañña½; j±tijar±ya idha vippah±na½”. 123. “K±mesu vinaya gedha½, [jatukaºº²ti bhagav±]

Page 12: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

nekkhamma½ daµµhu khemato; uggahita½ niratta½ v±, m± te vijjittha kiñcana½. 124. “Ya½ pubbe ta½ visosehi, pacch± te m±hu kiñcana½; majjhe ce no gahessasi, upasanto carissasi. 125. “Sabbaso n±mar³pasmi½, v²tagedhassa br±hmaºa; ±sav±ssa na vijjanti, yehi maccuvasa½ vaje”ti. Jatukaººim±ºavapucch± ek±dasam±. 12. Bhadr±vudham±ºavapucch± 126. “Okañjaha½ (..0017) taºhacchida½ aneja½, [icc±yasm± bhadr±vudho] nandiñjaha½ oghatiººa½ vimutta½; kappañjaha½ abhiy±ce sumedha½, sutv±na n±gassa apanamissanti ito. 127. “N±n±jan± janapadehi saªgat±, tava v²ra v±kya½ abhikaªkham±n±; tesa½ tuva½ s±dhu viy±karohi, tath± hi te vidito esa dhammo”. 128. “¾d±nataºha½ vinayetha sabba½, [bhadr±vudh±ti bhagav±] uddha½ adho tiriyañc±pi majjhe; ya½ yañhi lokasmimup±diyanti, teneva m±ro anveti jantu½. 129. “Tasm± paj±na½ na up±diyetha, bhikkhu sato kiñcana½ sabbaloke; ±d±nasatte iti pekkham±no, paja½ ima½ maccudheyye visattan”ti. Bhadr±vudham±ºavapucch± dv±dasam±. 13. Udayam±ºavapucch±

Page 13: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

130. “Jh±yi½ virajam±s²na½, [icc±yasm± udayo] katakicca½ an±sava½; p±ragu½ sabbadhamm±na½, atthi pañhena ±gama½; aññ±vimokkha½ pabr³hi, avijj±ya pabhedana½”. 131. “Pah±na½ k±macchand±na½, [uday±ti bhagav±] domanass±na c³bhaya½; thinassa ca pan³dana½, kukkucc±na½ niv±raºa½. 132. “Upekkh±satisa½suddha½ (..0018), dhammatakkapurejava½; aññ±vimokkha½ pabr³mi, avijj±ya pabhedana½”. 133. “Ki½su sa½yojano loko, ki½su tassa vic±raºa½; kissassa vippah±nena, nibb±na½ iti vuccati”. 134. “Nandisa½yojano loko, vitakkassa vic±raºa½; taºh±ya vippah±nena, nibb±na½ iti vuccati”. 135. “Katha½ satassa carato, viññ±ºa½ uparujjhati; bhagavanta½ puµµhum±gamma, ta½ suºoma vaco tava”. 136. “Ajjhattañca bahiddh± ca, vedana½ n±bhinandato; eva½ satassa carato, viññ±ºa½ uparujjhat²”ti. Udayam±ºavapucch± terasam±. 14. Pos±lam±ºavapucch± 137. “Yo at²ta½ ±disati, [icc±yasm± pos±lo] anejo chinnasa½sayo; p±ragu½ sabbadhamm±na½, atthi pañhena ±gama½. 138. “Vibh³tar³pasaññissa, sabbak±yappah±yino; ajjhattañca bahiddh± ca, natthi kiñc²ti passato; ñ±ºa½ sakk±nupucch±mi, katha½ neyyo tath±vidho”. 139. “Viññ±ºaµµhitiyo sabb±, [pos±l±ti bhagav±] abhij±na½ tath±gato; tiµµhantamena½ j±n±ti, vimutta½ tappar±yaºa½. 140. “¾kiñcaññasambhava½ ñatv±, nand² sa½yojana½ iti; evameta½ abhiññ±ya, tato tattha vipassati; eta½ ‚ ñ±ºa½ tatha½ tassa, br±hmaºassa vus²mato”ti. Pos±lam±ºavapucch± cuddasam±. 15. Moghar±jam±ºavapucch± 141. “Dv±ha½ (..0019) sakka½ apucchissa½, [icc±yasm± moghar±j±]

Page 14: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

na me by±k±si cakkhum±; y±vatatiyañca dev²si, by±karot²ti me suta½. 142. “Aya½ loko paro loko, brahmaloko sadevako; diµµhi½ te n±bhij±n±ti, gotamassa yasassino. 143. “Eva½ abhikkantadass±vi½, atthi pañhena ±gama½; katha½ loka½ avekkhanta½, maccur±j± na passati”. 144. “Suññato loka½ avekkhassu, moghar±ja sad± sato; att±nudiµµhi½ ³hacca, eva½ maccutaro siy±; eva½ loka½ avekkhanta½, maccur±j± na passat²”ti. Moghar±jam±ºavapucch± pannarasam±. 16. Piªgiyam±ºavapucch± 145. “Jiººohamasmi abalo v²tavaººo, [icc±yasm± piªgiyo] nett± na suddh± savana½ na ph±su; m±ha½ nassa½ momuho antar±va, ±cikkha dhamma½ yamaha½ vijañña½. j±tijar±ya idha vippah±na½”. 146. “Disv±na r³pesu vihaññam±ne, [piªgiy±ti bhagav±] ruppanti r³pesu jan± pamatt±; tasm± tuva½ piªgiya appamatto, jahassu r³pa½ apunabbhav±ya”. 147. “Dis± (..0020) catasso vidis± catasso, uddha½ adho dasa dis± im±yo; na tuyha½ adiµµha½ asuta½ amuta½ ‚, atho aviññ±ta½ kiñcanamatthi ‚loke. ±cikkha dhamma½ yamaha½ vijañña½, j±tijar±ya idha vippah±na½”. 148. “Taºh±dhipanne manuje pekkham±no, [piªgiy±ti bhagav±] sant±paj±te jaras± parete; tasm± tuva½ piªgiya appamatto, jahassu taºha½ apunabbhav±y±”ti. Piªgiyam±ºavapucch± so¼asam±. 17. P±r±yanatthutig±th± Idamavoca (..0021) bhagav± magadhesu viharanto p±s±ºake cetiye, paric±raka-so¼as±na½ ‚ br±hmaº±na½ ajjhiµµho puµµho puµµho pañha½ ‚ by±k±si. Ekame-kassa cepi pañhassa atthamaññ±ya dhammamaññ±ya dhamm±nudhamma½paµipajjeyya, gaccheyyeva jar±maraºassa p±ra½. “P±raªgaman²y± ime dhamm±”-ti– tasm± imassa dhammapariy±yassa p±r±yananteva ‚ adhivacana½. 149. Ajito tissametteyyo, puººako atha mettag³; dhotako upas²vo ca, nando ca atha hemako.

Page 15: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

150. Todeyyakapp± dubhayo, jatukaºº² ca paº¹ito; bhadr±vudho udayo ca, pos±lo c±pi br±hmaºo; moghar±j± ca medh±v², piªgiyo ca mah±-isi. 151. Ete buddha½ up±gacchu½, sampannacaraºa½ isi½; pucchant± nipuºe pañhe, buddhaseµµha½ up±gamu½. 152. Tesa½ buddho paby±k±si, pañhe puµµho yath±tatha½; pañh±na½ veyy±karaºena, tosesi br±hmaºe muni. 153. Te tosit± cakkhumat±, buddhen±diccabandhun±; brahmacariyamacari½su, varapaññassa santike. 154. Ekamekassa pañhassa, yath± buddhena desita½; tath± yo paµipajjeyya, gacche p±ra½ ap±rato. 155. Ap±r± p±ra½ gaccheyya, bh±vento maggamuttama½; maggo so p±ra½ gaman±ya, tasm± p±r±yana½ iti. 18. P±r±yan±nug²tig±th± 156. “P±r±yanamanug±yissa½, [icc±yasm± piªgiyo] yath±ddakkhi tath±kkh±si, vimalo bh³rimedhaso; nikk±mo nibbano ‚ n±go, kissa hetu mus± bhaºe. 157. “Pah²namalamohassa, m±namakkhappah±yino; hand±ha½ kittayiss±mi, gira½ vaºº³pasañhita½. 158. “Tamonudo (..0022) buddho samantacakkhu, lokantag³ sabbabhav±tivatto. an±savo sabbadukkhappah²no, saccavhayo brahme up±sito me. 159. “Dijo yath± kubbanaka½ pah±ya, bahupphala½ k±nanam±vaseyya; evampaha½ appadasse pah±ya, mahodadhi½ ha½soriva ajjhapatto. 160. “Yeme pubbe viy±ka½su, hura½ gotamas±san±; icc±si iti bhavissati; sabba½ ta½ itih²tiha½, sabba½ ta½ takkava¹¹hana½. 161. “Eko tamanud±sino, jutim± so pabhaªkaro;

Page 16: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

gotamo bh³ripaññ±ºo, gotamo bh³rimedhaso. 162. “Yo me dhammamadesesi, sandiµµhikamak±lika½; taºhakkhayaman²tika½, yassa natthi upam± kvaci”. 163. “Ki½ nu tamh± vippavasasi, muhuttamapi piªgiya; gotam± bh³ripaññ±º±, gotam± bh³rimedhas±. 164. “Yo te dhammamadesesi, sandiµµhikamak±lika½; taºhakkhayaman²tika½, yassa natthi upam± kvaci”. 165. “N±ha½ tamh± vippavas±mi, muhuttamapi br±hmaºa; gotam± bh³ripaññ±º±, gotam± bh³rimedhas±. 166. “Yo me dhammamadesesi, sandiµµhikamak±lika½; taºhakkhayaman²tika½, yassa natthi upam± kvaci. 167. “Pass±mi na½ manas± cakkhun±va, rattindiva½ br±hmaºa appamatto. namassam±no vivasemi ratti½, teneva maññ±mi avippav±sa½. 168. “Saddh± (..0023) ca p²ti ca mano sati ca, n±pentime gotamas±sanamh±; ya½ ya½ disa½ vajati bh³ripañño, sa tena teneva natohamasmi. 169. “Jiººassa me dubbalath±makassa, teneva k±yo na paleti tattha; saªkappayant±ya ‚ vaj±mi nicca½, mano hi me br±hmaºa tena yutto. 170. “Paªke say±no pariphandam±no, d²p± d²pa½ upallavi½; athaddas±si½ sambuddha½, oghatiººaman±sava½. 171. “Yath± ah³ vakkali muttasaddho, bhadr±vudho ±¼avigotamo ca; evameva tvampi pamuñcassu saddha½, gamissasi tva½ piªgiya maccudhe-yyassa p±ra½” ‚. 172. “Esa bhiyyo pas²d±mi, sutv±na munino vaco; vivaµµacchado sambuddho, akhilo paµibh±nav±. 173. “Adhideve abhiññ±ya, sabba½ vedi paropara½; pañh±nantakaro satth±, kaªkh²na½ paµij±nata½. 174. “Asa½h²ra½ asa½kuppa½, yassa natthi upam± kvaci; addh± gamiss±mi na mettha kaªkh±, eva½ ma½ dh±rehi adhimuttacittan”ti‚. P±r±yan±nug²tig±th± niµµhit±. P±r±yanavagganiddeso 1. Ajitam±ºavapucch±niddeso 1. Kenassu (..0024) nivuto loko, [icc±yasm± ajito] Kenassu nappak±sati. Kiss±bhilepana½ br³si ‚, ki½su tassa mahabbhaya½.

Page 17: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Kenassu nivuto lokoti. Lokoti nirayaloko tiracch±naloko pettivisayaloko manu-ssaloko devaloko khandhaloko dh±tuloko ±yatanaloko aya½ loko paro lokobrahmaloko devaloko– aya½ vuccati loko. Aya½ loko kena ±vuto nivuto ovuto ‚pihito paµicchanno paµikujjitoti– kenassu nivuto loko? Icc±yasm± ajitoti. Icc±ti padasandhi padasa½saggo padap±rip³r² akkharasama-v±yo byañjanasiliµµhat± pad±nupubbat±peta½ ‚ icc±ti. ¾yasm±ti piyavacana½garuvacana½ sag±ravasappatiss±dhivacanameta½ ±yasm±ti. Ajitoti tassabr±hmaºassa n±ma½ saªkh± samaññ± paññatti voh±ro n±ma½ n±makamma½n±madheyya½ nirutti byañjana½ abhil±poti– icc±yasm± ajito. Kenassu nappak±sat²ti kena loko nappak±sati na bh±sati na tapati na virocatina ñ±yati na paññ±yat²ti– kenassu nappak±sati. Kiss±bhilepana½ br³s²ti ki½ lokassa lepana½ laggana½ bandhana½ upakki-leso. Kena loko litto sa½litto upalitto kiliµµho sa½kiliµµho makkhito sa½saµµho laggolaggito palibuddho, br³si ±cikkhasi desesi paññapesi ‚ paµµhapesi vivarasi vibha-jasi utt±n²karosi ‚ pak±ses²ti– kiss±bhilepana½ br³si. Ki½su (..0025) tassa mahabbhayanti ki½ lokassa bhaya½ mahabbhaya½p²¼ana½ ghaµµana½ upaddavo upasaggoti– ki½su tassa mahabbhaya½. Ten±haso br±hmaºo– “Kenassu nivuto loko, [icc±yasm± ajito] kenassu nappak±sati; kiss±bhilepana½ br³si, ki½su tassa mahabbhayan”ti. 2. Avijj±ya nivuto loko, [ajit±ti bhagav±] Vevicch± pam±d± nappak±sati. Japp±bhilepana½ br³mi, dukkhamassa mahabbhaya½. Avijj±ya nivuto lokoti. Avijj±ti dukkhe aññ±ºa½ dukkhasamudaye aññ±ºa½dukkhanirodhe aññ±ºa½ dukkhanirodhag±miniy± paµipad±ya aññ±ºa½, pubbanteaññ±ºa½ aparante aññ±ºa½ pubbant±parante aññ±ºa½, idappaccayat±paµicca-samuppannesu dhammesu aññ±ºa½, ya½ evar³pa½ aññ±ºa½ adassana½ ana-bhisamayo ananubodho asambodho appaµivedho asa½g±han± apariyog±han±asamapekkhan± apaccavekkhaº± ‚ apaccavekkhaºakamma½ dummejjha½b±lya½ asampajañña½ moho pamoho sammoho avijj± avijjogho avijj±yogo avijj±-nusayo avijj±pariyuµµh±na½ avijj±laªg² moho akusalam³la½, aya½ vuccati– avijj±. Lokoti nirayaloko tiracch±naloko pettivisayaloko manussaloko devalokokhandhaloko dh±tuloko ±yatanaloko aya½ loko paro loko brahmaloko devaloko–aya½ vuccati loko. Aya½ loko im±ya avijj±ya ±vuto nivuto ovuto pihito paµi-cchanno paµikujjitoti– avijj±ya nivuto loko. Ajit±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhagav±ti g±rav±dhivacana½.Api ca, bhaggar±goti bhagav±; bhaggadosoti bhagav±; bhaggamohoti (..0026)bhagav±; bhaggam±noti bhagav±; bhaggadiµµh²ti bhagav±; bhaggakaºµakotibhagav±; bhaggakilesoti bhagav±; bhaji vibhaji pavibhaji dhammaratanantibhagav±; bhav±na½ antakaroti bhagav±; bh±vitak±yo bh±vitas²lo bh±vitacitto ‚bh±vitapaññoti bhagav±; bhaji v± bhagav± araññavanapatth±ni pant±ni sen±sa-

Page 18: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

n±ni appasadd±ni appanigghos±ni vijanav±t±ni manussar±hasseyyak±ni ‚ paµisa-ll±nas±rupp±n²ti bhagav±; bh±g² v± bhagav± c²varapiº¹ap±tasen±sanagil±napa-ccayabhesajjaparikkh±r±nanti bhagav±; bh±g² v± bhagav± attharasassa dhamma-rasassa vimuttirasassa adhis²lassa adhicittassa adhipaññ±y±ti bhagav±; bh±g² v±bhagav± catunna½ jh±n±na½ catunna½ appamaññ±na½ catunna½ ar³pasam±-patt²nanti bhagav±; bh±g² v± bhagav± aµµhanna½ vimokkh±na½ aµµhanna½ abhi-bh±yatan±na½ navanna½ anupubbasam±patt²nanti bhagav±; bh±g² v± bhagav±dasanna½ saññ±bh±van±na½ kasiºasam±patt²na½ ±n±p±nassatisam±dhissaasubhasam±pattiy±ti bhagav±; bh±g² v± bhagav± catunna½ satipaµµh±n±na½catunna½ sammappadh±n±na½ catunna½ iddhip±d±na½ pañcanna½ indriy±na½pañcanna½ bal±na½ sattanna½ bojjhaªg±na½ ariyassa aµµhaªgikassa magga-ss±ti bhagav±; bh±g² v± bhagav± dasanna½ tath±gatabal±na½ catunna½ ves±ra-jj±na½ catunna½ paµisambhid±na½ channa½ abhiññ±na½ channa½ buddhadha-mm±nanti bhagav±; bhagav±ti neta½ n±ma½ m±tar± kata½ na pitar± kata½ nabh±tar± kata½ na bhaginiy± kata½ na mitt±maccehi kata½ na ñ±tis±lohitehi kata½na samaºabr±hmaºehi kata½ na devat±hi kata½. Vimokkhantikameta½buddh±na½ bhagavant±na½ bodhiy± m³le saha sabbaññutañ±ºassa paµil±bh±sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– ajit±ti bhagav±. Vevicch± pam±d± nappak±sat²ti. Veviccha½ vuccati pañca macchariy±ni– ±v±-samacchariya½, kulamacchariya½, l±bhamacchariya½, vaººamacchariya½,dhammamacchariya½. Ya½ evar³pa½ macchera½ macchar±yan± macchar±yi-tatta½ veviccha½ kadariya½ kaµukañcukat± aggahitatta½ cittassa– ida½ vuccatimacchariya½. Api ca khandhamacchariyampi macchariya½, dh±tumacchari-yampi macchariya½, ±yatanamacchariyampi macchariya½, g±ho vuccati maccha-riya½. Pam±do vattabbo– k±yaduccarite v± vac²duccarite v± manoduccarite (..0027)v± pañcasu k±maguºesu v± cittassa vosaggo ‚ vosagg±nuppad±na½ kusal±na½dhamm±na½ bh±van±ya asakkaccakiriyat± as±taccakiriyat± anaµµhitakiriyat± ‚ol²navuttit± nikkhittacchandat± nikkhittadhurat± an±sevan± abh±van± abahul²-kamma½ anadhiµµh±na½ ananuyogo pam±do. Yo evar³po pam±do pamajjan±pamajjitatta½– aya½ vuccati pam±do. Vevicch± pam±d± nappak±sat²ti imin± camacchariyena imin± ca pam±dena loko nappak±sati na bh±sati na tapati na viro-cati na ñ±yati na paññ±yat²ti– vevicch± pam±d± nappak±sati. Japp±bhilepana½ br³m²ti japp± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go anunayo anu-rodho nand² ‚ nandir±go cittassa s±r±go icch± mucch± ajjhos±na½ gedho pali-gedho saªgo paªko ej± m±y± janik± sañjanan² sibbin² j±lin² sarit± visattik± sutta½visaµ± ‚ ±y³han² dutiy± dpaºidhi bhavanetti vana½ vanatho santhavo ‚ sinehoapekkh± paµibandhu ±s± ±s²san± ‚ ±s²sitatta½ r³p±s± sadd±s± gandh±s± ras±s±phoµµhabb±s± l±bh±s± dhan±s± putt±s± j²vit±s± japp± pajapp± abhijapp± jappan±jappitatta½ loluppa½ lolupp±yan± lolupp±yitatta½ pucchañjikat± s±dhukamyat±adhammar±go visamalobho nikanti nik±man± patthan± pihan± sampatthan±k±mataºh± bhavataºh± vibhavataºh± r³pataºh± ar³pataºh± nirodhataºh± r³pa-taºh± saddataºh± gandhataºh± rasataºh± phoµµhabbataºh± dhammataºh± ogho

Page 19: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

yogo gantho up±d±na½ ±varaºa½ n²varaºa½ chadana½ bandhana½ upakkilesoanusayo pariyuµµh±na½ lat± veviccha½ dukkham³la½ dukkhanid±na½ dukkha-ppabhavo m±rap±so m±raba¼isa½ m±r±misa½ m±ravisayo m±raniv±so m±rago-caro m±rabandhana½ taºh±nad² taºh±j±la½ taºh±gaddula½ taºh±samuddoabhijjh± lobho akusalam³la½– aya½ vuccati japp±. Lokassa lepana½ laggana½bandhana½ upakkileso im±ya japp±ya loko litto sa½litto upalitto

Page 20: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

kiliµµho sa½kiliµµho makkhito sa½saµµho laggo laggito palibuddhoti br³mi ±ci-kkh±mi desemi paññapemi paµµhapemi vivar±mi vibhaj±mi utt±n²karomi pak±se-m²ti– japp±bhilepana½ br³mi. Dukkhamassa (..0028) mahabbhayanti. Dukkhanti j±tidukkha½ jar±dukkha½by±dhidukkha½ maraºadukkha½ sokaparidevadukkhadomanassup±y±sa-dukkha½ nerayika½ dukkha½ tiracch±nayonika½ dukkha½ pettivisayika½dukkha½ m±nusika½ dukkha½ gabbhokkantim³laka½ dukkha½ gabbhaµµhitim³-laka½ ‚ dukkha½ gabbhavuµµh±nam³laka½ dukkha½ j±tass³panibandhaka½dukkha½ j±tassa par±dheyyaka½ dukkha½ att³pakkamadukkha½ par³pakkama-dukkha½ saªkh±radukkha½ vipariº±madukkha½ cakkhurogo sotarogo gh±na-rogo jivh±rogo k±yarogo s²sarogo kaººarogo mukharogo dantarogo k±so s±sopin±so ¹±ho ‚ jaro kucchirogo mucch± pakkhandik± s³l± vis³cik± kuµµha½ gaº¹okil±so soso apam±ro daddu kaº¹u kacchu rakhas± ‚ vitacchik± lohitapitta½ ‚madhumeho a½s± pi¼ak± bhagandal± pittasamuµµh±n± ±b±dh± semhasamuµµh±n±±b±dh± v±tasamuµµh±n± ±b±dh± sannip±tik± ±b±dh± utupariº±maj± ±b±dh± visa-maparih±raj± ±b±dh± opakkamik± ±b±dh± kammavip±kaj± ±b±dh± s²ta½ uºha½jighacch± pip±s± ucc±ro pass±vo ¹a½samakasav±t±tapasar²sapasamphassa½dukkha½ m±tumaraºa½ dukkha½ pitumaraºa½ dukkha½ bh±tumaraºa½dukkha½ bhaginimaraºa½ dukkha½ puttamaraºa½ dukkha½ dh²tumaraºa½dukkha½ ñ±tibyasana½ dukkha½ rogabyasana½ dukkha½ bhogabyasana½dukkha½ s²labyasana½ dukkha½ diµµhibyasana½ dukkha½ yesa½ dhamm±na½±dito samud±gamana½ paññ±yati. Atthaªgamato nirodho paññ±yati. Kammasa-nnissito vip±ko. Vip±kasannissita½ kamma½, n±masannissita½ r³pa½ r³pasa-nnissita½ n±ma½, j±tiy± anugata½ jar±ya anusaµa½ by±dhin± abhibh³ta½ mara-ºena abbh±hata½ dukkhe patiµµhita½ at±ºa½ aleºa½ asaraºa½ asaraº²bh³ta½–ida½ vuccati dukkha½. Ida½ dukkha½ lokassa bhaya½ mah±bhaya½ p²¼ana½ghaµµana½ upaddavo upasaggoti– dukkhamassa mahabbhaya½. Ten±habhagav±– “Avijj±ya nivuto loko, [ajit±ti bhagav±] vevicch± pam±d± nappak±sati; japp±bhilepana½ br³mi, dukkhamassa mahabbhayan”ti. 3. Savanti (..0029) sabbadhi sot±, [icc±yasm± ajito] Sot±na½ ki½ niv±raºa½. Sot±na½ sa½vara½ br³hi, kena sot± pidhiyyare ‚. Savanti sabbadhi sot±ti. Sot±ti taºh±soto diµµhisoto kilesasoto duccaritasoto avi-jj±soto. Sabbadh²ti sabbesu ±yatanesu. Savant²ti savanti ±savanti sandanti pava-ttanti. Cakkhuto r³pe savanti ±savanti sandanti pavattanti. Sotato sadde savanti…pe… gh±nato gandhe savanti… jivh±to rase savanti… k±yato phoµµhabbe sava-nti… manato dhamme savanti ±savanti sandanti pavattanti. Cakkhuto r³pataºh±savanti ±savanti sandanti pavattanti. Sotato saddataºh± savanti ±savantisandanti pavattanti. Gh±nato gandhataºh± savanti… jivh±to rasataºh± savanti…k±yato phoµµhabbataºh± savanti… manato dhammataºh± savanti ±savanti

Page 21: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

sandanti pavattant²ti– savanti sabbadhi sot±. Icc±yasm± ajitoti. Icc±ti padasandhi …pe… pad±nupubbat±peta½ icc±ti …pe…icc±yasm± ajito. Sot±na½ ki½ niv±raºanti sot±na½ ki½ ±varaºa½ n²varaºa½ sa½varaºa½rakkhana½ gopananti– sot±na½ ki½ niv±raºa½. Sot±na½ sa½vara½ br³h²ti sot±na½ ±varaºa½ n²varaºa½ sa½varaºa½rakkhana½ gopana½ br³hi ±cikkha desehi paññapehi paµµhapehi vivar±hi vibha-j±hi utt±n²karohi pak±seh²ti– sot±na½ sa½vara½ br³hi. Kena sot± pidhiyyareti kena sot± pidh²yanti pacchijjanti na savanti na ±savantina sandanti nappavattant²ti– kena sot± pidhiyyare. Ten±ha so br±hmaºo– “Savanti sabbadhi sot±, [icc±yasm± ajito] sot±na½ ki½ niv±raºa½; sot±na½ sa½vara½ br³hi, kena sot± pidhiyyare”. 4. Y±ni (..0030) sot±ni lokasmi½, [ajit±ti bhagav±] Sati tesa½ niv±raºa½. Sot±na½ sa½vara½ br³mi, paññ±yete pidhiyyare. Y±ni sot±ni lokasminti y±ni et±ni sot±ni may± kittit±ni pakittit±ni ±cikkhit±ni desi-t±ni paññapit±ni paµµhapit±ni vivarit±ni vibhajit±ni ‚ utt±n²kat±ni pak±sit±ni, seyya-thida½ ‚– taºh±soto diµµhisoto kilesasoto duccaritasoto avijj±soto. Lokasminti ap±-yaloke manussaloke devaloke khandhaloke dh±tuloke ±yatanaloketi– y±ni sot±nilokasmi½. Ajit±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Sati tesa½ niv±raºanti. Sat²ti y± sati anussati paµissati sati saraºat± dh±raºat±apil±panat± asammussanat± sati satindriya½ satibala½ samm±sati satisambo-jjhaªgo ek±yanamaggo– aya½ vuccati sati. Niv±raºanti ±varaºa½ n²varaºa½sa½varaºa½ rakkhana½ gopananti– sati tesa½ niv±raºa½. Sot±na½ sa½vara½ br³m²ti sot±na½ ±varaºa½ n²varaºa½ sa½varaºa½rakkhana½ gopana½ br³mi ±cikkh±mi …pe… utt±n²karomi pak±sem²ti– sot±na½sa½vara½ br³mi. Paññ±yete pidhiyyareti. Paññ±ti y± paññ± paj±nan± …pe… amoho dhammavi-cayo samm±diµµhi. Paññ±yete pidhiyyareti– paññ±yete sot± pidh²yanti pacchijjantina savanti na ±savanti na sandanti nappavattanti. “Sabbe saªkh±r± anicc±”tij±nato passato paññ±yete sot± pidh²yanti pacchijjanti na savanti na ±savanti nasandanti nappavattanti. “Sabbe saªkh±r± dukkh±”ti j±nato passato paññ±yetesot± pidh²yanti pacchijjanti na savanti na ±savanti na sandanti nappavattanti.“Sabbe saªkh±r± anatt±”ti j±nato passato paññ±yete sot± pidh²yanti pacchijjantina savanti na ±savanti na sandanti nappavattanti. “Avijj±paccay± saªkh±r±”tij±nato passato paññ±yete sot± pidh²yanti pacchijjanti (..0031) na savanti na ±sa-vanti na sandanti nappavattanti. “Saªkh±rapaccay± viññ±ºan”ti …pe… “viññ±ºa-paccay± n±mar³pan”ti… “n±mar³papaccay± sa¼±yatanan”ti… “sa¼±yatanapa-ccay± phasso”ti… “phassapaccay± vedan±”ti… “vedan±paccay± taºh±”ti…“taºh±paccay± up±d±nan”ti… “up±d±napaccay± bhavo”ti… “bhavapaccay± j±t²”-ti… “j±tipaccay± jar±maraºan”ti j±nato passato paññ±yete sot± pidh²yanti pacchi-

Page 22: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

jjanti na savanti na ±savanti na sandanti nappavattanti. “Avijj±nirodh± saªkh±rani-rodho”ti… “saªkh±ranirodh± viññ±ºanirodho”ti… “viññ±ºanirodh± n±mar³paniro-dho”ti… “n±mar³panirodh± sa¼±yatananirodho”ti… “sa¼±yatananirodh± phassani-rodho”ti… “phassanirodh± vedan±nirodho”ti… “vedan±nirodh± taºh±nirodho”ti…“taºh±nirodh± up±d±nanirodho”ti… “up±d±nanirodh± bhavanirodho”ti… “bhava-nirodh± j±tinirodho”ti… “j±tinirodh± jar±maraºanirodho”ti j±nato passato paññ±-yete sot± pidh²yanti pacchijjanti na savanti na ±savanti na sandanti nappavattanti.“Ida½ dukkhan”ti …pe… “aya½ dukkhasamudayo”ti… “aya½ dukkhanirodho”ti…“aya½ dukkhanirodhag±min² paµipad±”ti j±nato passato paññ±yete sot± pidh²-yanti pacchijjanti na savanti na ±savanti na sandanti nappavattanti. “Ime dhamm±±sav±”ti …pe… “aya½ ±savasamudayo”ti… “aya½ ±savanirodho”ti… “aya½ ±sa-vanirodhag±min² paµipad±”ti j±nato passato paññ±yete sot± pidh²yanti pacchi-jjanti na savanti na ±savanti na sandanti nappavattanti. “Ime dhamm± abhiññeyy±”-ti …pe… “ime dhamm± pariññeyy±”ti… “ime dhamm± pah±tabb±”ti… “imedhamm± bh±vetabb±”ti… “ime dhamm± sacchik±tabb±”ti j±nato passato paññ±-yete sot± pidh²yanti pacchijjanti na savanti na ±savanti na sandanti nappavattanti.Channa½ phass±yatan±na½ samudayañca atthaªgamañca ass±dañca ±d²na-vañca nissaraºañca j±nato passato paññ±yete sot± pidh²yanti pacchijjanti nasavanti na ±savanti na sandanti nappavattanti. Pañcanna½ up±d±nakkha-ndh±na½ samudayañca atthaªgamañca ass±dañca ±d²navañca nissaraºañcaj±nato passato… catunna½ mah±bh³t±na½ samudayañca atthaªgamañca ass±-dañca ±d²navañca nissaraºañca j±nato passato… ya½ kiñci samudayadhamma½sabba½ ta½ nirodhadhammanti j±nato passato paññ±yete sot± pidh²yanti pacchi-jjanti na savanti na ±savanti (..0032) na sandanti nappavattant²ti– paññ±yete pidhi-yyare. Ten±ha bhagav±– “Y±ni sot±ni lokasmi½, [ajit±ti bhagav±] sati tesa½ niv±raºa½; sot±na½ sa½vara½ br³mi, paññ±yete pidhiyyare”ti. 5. Paññ± ceva sati c±pi, [icc±yasm± ajito] N±mar³pañca m±risa. Eta½ me puµµho pabr³hi, kattheta½ uparujjhati. Paññ± ceva sati c±p²ti. Paññ±ti y± paññ± paj±nan± vicayo pavicayo dhammavi-cayo sallakkhaº± upalakkhaº± paccupalakkhaº± paº¹icca½ kosalla½ nepuñña½vebhaby± cint± upaparikkh± bh³r² ‚ medh± pariº±yik± vipassan± sampajañña½patodo paññ± paññindriya½ paññ±bala½ paññ±sattha½ paññ±p±s±do paññ±-±-loko paññ±-obh±so paññ±pajjoto paññ±ratana½ amoho dhammavicayo samm±-diµµhi. Sat²ti y± sati anussati …pe… samm±sat²ti– paññ± ceva satic±pi, icc±yasm±ajito. N±mar³pañca m±ris±ti. N±manti catt±ro ar³pino khandh±. R³panti catt±ro camah±bh³t± catunnañca mah±bh³t±na½ up±d±yar³pa½. M±ris±ti piyavacana½garuvacana½ sag±ravasappatiss±dhivacanameta½ m±ris±ti– n±mar³pañcam±risa.

Page 23: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Eta½ me puµµho pabr³h²ti. Eta½ meti ya½ pucch±mi ya½ y±c±mi ya½ ajjhe-s±mi ya½ pas±demi. Puµµhoti pucchito y±cito ajjhesito pas±dito. Pabr³h²ti br³hi±cikkh±hi desehi paññapehi paµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi ‚ utt±n²karohi pak±se-h²ti– eta½ me puµµho pabr³hi. Kattheta½ uparujjhat²ti kattheta½ nirujjhati v³pasammati attha½ gacchati paµi-ppassambhat²ti. Kattheta½ uparujjhati. Ten±ha so br±hmaºo– “Paññ± (..0033) ceva sati c±pi, [icc±yasm± ajito] n±mar³pañca m±risa; eva½ me puµµho pabr³hi, kattheta½ uparujjhat²”ti.

Page 24: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

6. Yameta½ pañha½ apucchi, ajita ta½ vad±mi te; Yattha n±mañca r³pañca, asesa½ uparujjhati. Viññ±ºassa nirodhena, ettheta½ uparujjhati. Yameta½ pañha½ apucch²ti. Yametanti paññañca satiñca n±mar³pañca. Apu-cch²ti apucchasi y±casi ajjhesati ‚ pas±des²ti– yameta½ pañha½ apucchi. Ajita ta½ vad±mi teti. Ajit±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Tantipaññañca satiñca n±mar³pañca. Vad±m²ti vad±mi ±cikkh±mi desemi paññapemipaµµhapemi vivar±mi vibhaj±mi utt±n²karomi pak±sem²ti. Ajita ta½ vad±mi te. Yattha n±mañca r³pañca, asesa½ uparujjhat²ti n±manti catt±ro ar³pinokhandh±. R³panti catt±ro ca mah±bh³t± catunnañca mah±bh³t±na½ up±d±ya-r³pa½. Asesanti sabbena sabba½ sabbath± sabba½ asesa½ nissesa½ pariy±di-yanavacanameta½ ‚ asesanti. Uparujjhat²ti nirujjhati v³pasammati attha½gacchati paµippassambhat²ti. Yattha n±mañca r³pañca asesa½ uparujjhati. Viññ±ºassa nirodhena, ettheta½ uparujjhat²ti sot±pattimaggañ±ºena abhisa-ªkh±raviññ±ºassa nirodhena satta bhave µhapetv± anamatagge sa½s±re ye uppa-jjeyyu½ n±mañca r³pañca, etthete nirujjhanti v³pasammanti attha½ gacchantipaµippassambhanti. Sakad±g±mimaggañ±ºena abhisaªkh±raviññ±ºassa niro-dhena dve bhave µhapetv± pañcasu bhavesu ye uppajjeyyu½ n±mañca r³pañca,etthete nirujjhanti v³pasammanti attha½ gacchanti paµippassambhanti. An±g±mi-maggañ±ºena abhisaªkh±raviññ±ºassa nirodhena eka½ bhava½ µhapetv± r³pa-dh±tuy± v± ar³padh±tuy± v± ye uppajjeyyu½ n±mañca r³pañca, etthete niru-jjhanti v³pasammanti attha½ gacchanti paµippassambhanti. Arahattamaggañ±-ºena abhisaªkh±raviññ±ºassa nirodhena ye uppajjeyyu½ n±mañca r³pañca,etthete nirujjhanti v³pasammanti attha½ gacchanti paµippassambhanti (..0034).Arahato anup±dises±ya nibb±nadh±tuy± parinibb±yantassa carimaviññ±ºassanirodhena paññ± ca sati ca n±mañca r³pañca, etthete nirujjhanti v³pasammantiattha½ gacchanti paµippassambhant²ti– viññ±ºassa nirodhena ettheta½ uparu-jjhati. Ten±ha bhagav±– “Yameta½ pañha½ apucchi, ajita ta½ vad±mi te; yattha n±mañca r³pañca, asesa½ uparujjhati; viññ±ºassa nirodhena, ettheta½ uparujjhat²”ti. 7. Ye ca saªkh±tadhamm±se, ye ca sekh± ‚ puth³ idha. Tesa½ me nipako iriya½, puµµho pabr³hi m±risa. Ye ca saªkh±tadhamm±seti saªkh±tadhamm± vuccanti arahanto kh²º±sav±.Ki½k±raº± saªkh±tadhamm± vuccanti arahanto kh²º±sav±? Te saªkh±tadhamm±ñ±tadhamm± tulitadhamm± t²ritadhamm± vibh³tadhamm± vibh±vitadhamm±.“Sabbe saªkh±r± anicc±”ti saªkh±tadhamm± ñ±tadhamm± tulitadhamm± t²rita-dhamm± vibh³tadhamm± vibh±vitadhamm±. “Sabbe saªkh±r± dukkh±”ti saªkh±-tadhamm± …pe… “sabbe dhamm± anatt±”ti saªkh±tadhamm±… “avijj±paccay±saªkh±r±”ti saªkh±tadhamm±… “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½nirodhadhamman”ti saªkh±tadhamm± ñ±tadhamm± tulitadhamm± t²ritadhamm±vibh³tadhamm± vibh±vitadhamm±. Atha v± tesa½ khandh± saªkh±t± dh±tuyo

Page 25: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

saªkh±t± ±yatan±ni saªkh±t± gatiyo saªkh±t± upapattiyo saªkh±t± paµisandhisaªkh±t± bhav± saªkh±t± sa½s±r± saªkh±t± vaµµ± saªkh±t±. Atha v± te khandha-pariyante µhit± dh±tupariyante µhit± ±yatanapariyante µhit± gatipariyante µhit± upa-pattipariyante µhit± paµisandhipariyante µhit± bhavapariyante µhit± sa½s±rapari-yante µhit± vaµµapariyante µhit± antime bhave µhit± antime samussaye µhit± antima-dehadhar± arahanto. Tesa½ c±ya½ ‚ pacchimako, carimoya½ samussayo; j±timaraºasa½s±ro, natthi nesa½ punabbhavoti. Ta½k±raº± saªkh±tadhamm± vuccanti arahanto kh²º±sav±ti. Ye ca saªkh±ta-dhamm±se, ye ca sekh± puth³ idh±ti. Sekh±ti ki½k±raº± vuccanti (..0035) sekh±?Sikkhant²ti sekh±. Kiñca sikkhanti? Adhis²lampi sikkhanti, adhicittampi sikkhanti,adhipaññampi sikkhanti. Katam± adhis²lasikkh±? Idha bhikkhu s²lav± hoti p±timo-kkhasa½varasa½vuto viharati ±c±ragocarasampanno aºumattesu vajjesu bhaya-dass±v², sam±d±ya sikkhati sikkh±padesu. Khuddako s²lakkhandho mahanto s²la-kkhandho s²la½ patiµµh± ±di caraºa½ sa½yamo sa½varo mukha½ pamukha½kusal±na½ dhamm±na½ sam±pattiy±– aya½ adhis²lasikkh±. Katam± adhicittasikkh±? Idha bhikkhu vivicceva k±mehi …pe… paµhama½jh±na½… dutiya½ jh±na½… tatiya½ jh±na½… catuttha½ jh±na½ upasampajjaviharati– aya½ adhicittasikkh±. Katam± adhipaññ±sikkh±? Idha bhikkhu paññav± hoti udayatthag±miniy±paññ±ya samann±gato ariy±ya nibbedhik±ya samm± dukkhakkhayag±miniy±. So“ida½ dukkhan”ti yath±bh³ta½ paj±n±ti, “aya½ dukkhasamudayo”ti …pe… “aya½dukkhanirodho”ti… “aya½ dukkhanirodhag±min² paµipad±”ti yath±bh³ta½ paj±-n±ti. “Ime ±sav±”ti …pe… “aya½ ±savasamudayo”ti… “aya½ ±savanirodho”ti…“aya½ ±savanirodhag±min² paµipad±”ti yath±bh³ta½ paj±n±ti. “Aya½ adhipaññ±-sikkh±”… im± tisso sikkh±yo ±vajjant± sikkhanti j±nant± sikkhanti passant±sikkhanti citta½ adhiµµhahant± sikkhanti saddh±ya adhimuccant± sikkhanti v²riya½‚ paggaºhant± sikkhanti sati½ upaµµhapent± sikkhanti citta½ sam±dahant±sikkhanti paññ±ya paj±nant± sikkhanti abhiññeyya½ abhij±nant± sikkhanti pari-ññeyya½ parij±nant± sikkhanti pah±tabba½ pajahant± sikkhanti bh±vetabba½bh±vent± sikkhanti sacchik±tabba½ sacchikaront± sikkhanti ±caranti sam±ca-ranti sam±d±ya vattanti. Ta½k±raº± vuccanti– sekh±. Puth³ti bahuk±. Ete sekh±sot±pann± ca paµipann± ca sakad±g±mino ca paµipann± ca an±g±mino ca paµi-pann± ca arahanto ca paµipann± ca. Idh±ti imiss± diµµhiy± imiss± khantiy± imiss±ruciy± imasmi½ ±d±ye imasmi½ dhamme imasmi½ vinaye imasmi½ dhammavi-naye imasmi½ p±vacane imasmi½ brahmacariye imasmi½ satthus±sane imasmi½attabh±ve imasmi½ manussaloketi– ye ca sekh± puth³ idha. Tesa½ (..0036) me nipako iriya½, puµµho pabr³hi m±ris±ti tvampi nipakopaº¹ito paññav± buddhim± ñ±º² medh±v². Tesa½ saªkh±tadhamm±nañca sekkh±-nañca iriya½ cariya½ vutti pavatti ±cara½ gocara½ vih±ra½ paµipada½. Puµµhotipucchito y±cito ajjhesito pas±dito. Pabr³h²ti br³hi ±cikkh±hi desehi paññapehipaµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²karohi pak±sehi. M±ris±ti piyavacana½ garuva-

Page 26: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

cana½ sag±ravasappatiss±dhivacanameta½ m±ris±ti– tesa½ me nipako iriya½,puµµho pabr³hi m±risa. Ten±ha so br±hmaºo– “Ye ca saªkh±tadhamm±se, ye ca sekh± puth³ idha; tesa½ me nipako iriya½, puµµho pabr³hi m±ris±”ti. 8. K±mesu n±bhigijjheyya, manas±n±vilo siy±; Kusalo sabbadhamm±na½, sato bhikkhu paribbaje. K±mesu n±bhigijjheyy±ti. K±m±ti udd±nato dve k±m±– vatthuk±m± ca kilesa-k±m± ca. Katame vatthuk±m±? Man±pik± r³p± man±pik± sadd± man±pik±gandh± man±pik± ras± man±pik± phoµµhabb±, attharaº± p±vuraº± ‚ d±sid±s± aje-¼ak± kukkuµas³kar± hatthigav±ssava¼av± khetta½ vatthu hirañña½ suvaººa½g±manigamar±jadh±niyo ‚ raµµhañca janapado ca koso ca koµµh±g±rañca– ya½kiñci rajan²yavatthu vatthuk±m±. Api ca at²t± k±m± an±gat± k±m± paccuppann± k±m± ajjhatt± k±m± bahiddh±k±m± ajjhattabahiddh± k±m±, h²n± k±m± majjhim± k±m± paº²t± k±m±, ±p±yik±k±m± m±nusik± k±m± dibb± k±m±, paccupaµµhit± k±m±, nimmit± k±m± parani-mmit± k±m±, pariggahit± k±m± apariggahit± k±m±, mam±yit± k±m± amam±yit±k±m±, sabbepi k±m±vacar± dhamm±, sabbepi r³p±vacar± dhamm±, sabbepi ar³-p±vacar± dhamm±, taºh±vatthuk± taºh±rammaº±, k±man²yaµµhena rajan²yaµµhenamadan²yaµµhena ramaº²yaµµhena ‚ k±m±. Ime vuccanti vatthuk±m±. Katame kilesak±m±? Chando k±mo r±go k±mo chandar±go k±mo saªkappok±mo r±go k±mo saªkappar±go k±mo, yo k±mesu k±macchando k±mar±go k±ma-nand² k±mataºh± k±masineho (..0037) k±mapip±s± k±mapari¼±ho k±magedhok±mamucch± k±majjhos±na½ k±mogho k±mayogo k±mup±d±na½ k±macchanda-n²varaºa½– Addasa½ k±ma te m³la½, saªkapp± k±ma j±yasi; na ta½ saªkappayiss±mi, eva½ k±ma na hehis²ti. Ime vuccanti kilesak±m±. Gedho vuccati taºh±, yo r±go s±r±go …pe… abhijjh±lobho akusalam³la½. K±mesu n±bhigijjheyy±ti kilesak±mena vatthuk±mesun±bhigijjheyya na palibundheyya ‚ agiddho assa agadhito amucchito anajjh±-panno ‚ v²tagedho vigatagedho cattagedho vantagedho muttagedho pah²na-gedho paµinissaµµhagedho v²tar±go vigatar±go cattar±go vantar±go muttar±gopah²nar±go paµinissaµµhar±go nicch±to nibbuto s²tibh³to sukhappaµisa½ved²brahmabh³tena attan± vihareyy±ti– k±mesu n±bhigijjheyya. Manas±n±vilo siy±ti. Manoti ya½ citta½ mano m±nasa½ hadaya½ paº¹ara½mano man±yatana½ manindriya½ viññ±ºa½ viññ±ºakkhandho tajj± manoviññ±ºa-dh±tu. K±yaduccaritena citta½ ±vila½ hoti lu¼ita½ erita½ ghaµµita½ calita½bhanta½ av³pasanta½. Vac²duccaritena …pe… manoduccaritena… r±gena…dosena… mohena… kodhena… upan±hena… makkhena… pa¼±sena… iss±ya…macchariyena… m±y±ya… s±µheyyena… thambhena… s±rambhena… m±nena…atim±nena… madena… pam±dena… sabbakilesehi… sabbaduccaritehi… sabba-¹±hehi… sabbapari¼±hehi… sabbasant±pehi… sabb±kusal±bhisaªkh±rehi citta½±vila½ hoti lu¼ita½ erita½ ghaµµita½ calita½ bhanta½ av³pasanta½. Manas±n±vilo

Page 27: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

siy±ti cittena an±vilo siy±– alu¼ito anerito aghaµµito acalito abhanto v³pasanto ±vila-kare kilese jaheyya pajaheyya vinodeyya byant²kareyya ‚ anabh±va½ gameyya,±vilakarehi kilesehi ca ±rato ‚ virato paµivirato nikkhanto nissaµo vippamutto visa-ññutto vimariy±dikatena cetas± vihareyy±ti– manas±n±vilo siy±. Kusalo (..0038) sabbadhamm±nanti “sabbe saªkh±r± anicc±”ti kusalo sabba-dhamm±na½, “sabbe saªkh±r± dukkh±”ti kusalo sabbadhamm±na½, “sabbedhamm± anatt±”ti kusalo sabbadhamm±na½, “avijj±paccay± saªkh±r±”ti kusalosabbadhamm±na½ …pe… “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodha-dhamman”ti kusalo sabbadhamm±na½. Evampi kusalo sabbadhamm±na½. Atha v±, aniccato kusalo sabbadhamm±na½, dukkhato …pe… rogato… gaº¹a-to… sallato… aghato… ±b±dhato… parato… palokato… ²tito… upaddavato…bhayato… upasaggato…

Page 28: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

calato… pabhaªguto… addhuvato ‚ … at±ºato… aleºato… asaraºato… asaraº²-bh³tato… rittato… tucchato… suññato… anattato… ±d²navato… vipariº±madha-mmato… as±rakato… agham³lato… vadhakato… vibhavato… s±savato…saªkhatato… m±r±misato… j±tidhammato… jar±dhammato… by±dhidhammato…maraºadhammato… sokaparidevadukkhadomanassup±y±sadhammato … sa½ki-lesikadhammato… samudayato… atthaªgamato… ass±dato… ±d²navato… nissa-raºato kusalo sabbadhamm±na½. Evampi kusalo sabbadhamm±na½. Atha v±, khandhakusalo dh±tukusalo ±yatanakusalo paµiccasamupp±dakusalosatipaµµh±nakusalo sammappadh±nakusalo iddhip±dakusalo indriyakusalo balaku-salo bojjhaªgakusalo maggakusalo phalakusalo nibb±nakusalo. Evampi kusalosabbadhamm±na½. Atha v±, sabbadhamm± vuccanti dv±das±yatan±ni– cakkhu ceva ‚ r³p± ca,sotañca sadd± ca, gh±nañca gandh± ca, jivh± ca ras± ca, k±yo ca phoµµhabb± ca,mano ca dhamm± ca. Yato ca ajjhattikab±hiresu ±yatanesu chandar±go pah²nohoti ucchinnam³lo t±l±vatthukato anabh±va½kato ‚ ±yati½ anupp±dadhammo,ett±vat±pi kusalo sabbadhamm±nanti– kusalo sabbadhamm±na½. Sato bhikkhu paribbajeti. Satoti cat³hi k±raºehi sato– k±ye k±y±nupassan±sati-paµµh±na½ bh±vento sato, vedan±su vedan±nupassan±satipaµµh±na½ (..0039)bh±vento sato, citte citt±nupassan±satipaµµh±na½ bh±vento sato, dhammesudhamm±nupassan±satipaµµh±na½ bh±vento sato. Aparehipi cat³hi k±raºehi sato– asatiparivajjan±ya sato, satikaraº²y±na½dhamm±na½ katatt± sato, satiparibandh±na½ ‚ dhamm±na½ hatatt± sato, satini-mitt±na½ dhamm±na½ asammuµµhatt± ‚ sato. Aparehipi cat³hi k±raºehi sato– satiy± samann±gatatt± sato, satiy± vasitatt±sato, satiy± p±guññena samann±gatatt± sato, satiy± apaccorohaºat±ya sato. Aparehipi cat³hi k±raºehi sato– satiy± samann±gatatt± sato, santatt± sato,samitatt± sato, santadhammasamann±gatatt± sato. Buddh±nussatiy± sato,dhamm±nussatiy± sato, saªgh±nussatiy± sato, s²l±nussatiy± sato, c±g±nussatiy±sato, devat±nussatiy± sato, ±n±p±nassatiy± sato, maraºassatiy± sato, k±yagat±sa-tiy± sato, upasam±nussatiy± sato. Y± sati anussati …pe… samm±sati satisambo-jjhaªgo ek±yanamaggo, aya½ vuccati sati. Im±ya satiy± upeto hoti samupeto up±-gato samup±gato upapanno samupapanno ‚ samann±gato, so vuccati sato.Bhikkh³ti sattanna½ dhamm±na½ bhinnatt± bhikkhu– sakk±yadiµµhi bhinn± hoti,vicikicch± bhinn± hoti, s²labbatapar±m±so bhinno hoti, r±go bhinno hoti, dosobhinno hoti, moho bhinno hoti, m±no bhinno hoti. Bhinn± honti p±pak± akusal±dhamm± sa½kilesik± ponobhavik± ‚ sadar± dukkhavip±k± ±yati½ j±tijar±mara-ºiy±. Pajjena katena ‚ attan±, [sabhiy±ti bhagav±] parinibb±nagato vitiººakaªkho; vibhavañca bhavañca vippah±ya, vusitav± kh²ºapunabbhavo sa bhikkh³ti. Sato (..0040) bhikkhu paribbajeti sato bhikkhu paribbaje, sato gaccheyya, satotiµµheyya, sato nis²deyya, sato seyya½ kappeyya, sato abhikkameyya, sato paµikka-

Page 29: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

meyya, sato ±lokeyya, sato vilokeyya, sato samiñjeyya, sato pas±reyya, satosaªgh±µipattac²vara½ dh±reyya, sato careyya vihareyya iriyeyya vatteyya p±leyyayapeyya y±peyy±ti– sato bhikkhu paribbaje. Ten±ha bhagav±– “K±mesu n±bhigijjheyya, manas±n±vilo siy±; kusalo sabbadhamm±na½, sato bhikkhu paribbaje”ti. Saha g±th±pariyos±n± ye te br±hmaºena saddhi½ ekacchand± ekapayog± ek±-dhipp±y± ekav±sanav±sit±, tesa½ anekap±ºasahass±na½ viraja½ v²tamala½dhammacakkhu½ udap±di– “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodha-dhamman”ti. Tassa br±hmaºassa anup±d±ya ±savehi citta½ vimucci. Saha araha-ttappatt± ajinajaµ±v±kac²ratidaº¹akamaº¹alukes± ca mass³ ca antarahit±,bhaº¹uk±s±yavatthavasano saªgh±µipattac²varadharo anvatthapaµipattiy± pañja-liko bhagavanta½ namassam±no nisinno hoti– “satth± me bhante bhagav±, s±va-kohamasm²”ti. Ajitam±ºavapucch±niddeso paµhamo. 2. Tissametteyyam±ºavapucch±niddeso 9. Kodha santusito loke, [icc±yasm± tissametteyyo] Kassa no santi iñjit±. Ko ubhantamabhiññ±ya, majjhe mant± na lippati. Ka½ br³si mah±purisoti, ko idha sibbinimaccag±. Kodha santusito loketi ko loke tuµµho santuµµho attamano paripuººasaªkappoti–kodha santusito loke. Icc±yasm± (..0041) tissametteyyoti. Icc±ti padasandhi padasa½saggo padap±-rip³r² akkharasamav±yo byañjanasiliµµhat± pad±nupubbat±peta½– icc±ti. ¾ya-sm±ti piyavacana½ garuvacana½ sag±ravasappatiss±dhivacanameta½– ±ya-sm±ti. Tissoti tassa br±hmaºassa n±ma½ saªkh± samaññ± paññatti voh±ron±ma½ n±makamma½ n±madheyya½ nirutti byañjana½ abhil±po. Metteyyotitassa br±hmaºassa gotta½ saªkh± samaññ± paññatti voh±roti– icc±yasm± tissa-metteyyo. Kassa no santi iñjit±ti taºhiñjita½ diµµhiñjita½ m±niñjita½ kilesiñjita½ k±miñjita½.Kassime iñjit± natthi na santi na sa½vijjanti nupalabbhanti pah²n± samucchinn±v³pasant± paµipassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±ti– kassa no santiiñjit±. Ko ubhantamabhiññ±y±ti ko ubho ante abhiññ±ya j±nitv± tulayitv± t²rayitv±vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±ti– ko ubhantamabhiññ±ya. Majjhe mant± na lippat²ti majjhe mant±ya na lippati, alitto anupalitto nikkhantonissaµo vippamutto visaññutto vimariy±dikatena cetas± viharat²ti– majjhe mant± nalippati. Ka½ br³si mah±purisoti mah±puriso aggapuriso seµµhapuriso viseµµhapuriso

Page 30: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

p±mokkhapuriso uttamapuriso padh±napuriso pavarapurisoti. Ka½ br³si ka½kathesi ka½ maññasi ka½ bhaºasi ka½ passati ka½ voharas²ti– ka½ br³si mah±-purisoti. Ko idha sibbinimaccag±ti ko idha sibbini½ taºha½ ajjhag± upaccag± atikkantosamatikkanto v²tivattoti– ko idha sibbinimaccag±. Ten±ha so br±hmaºo– “Kodha santusito loke, [icc±yasm± tissametteyyo] kassa no santi iñjit±; ko ubhantamabhiññ±ya, majjhe mant± na lippati; ka½ br³si mah±purisoti, ko idha sibbinimaccag±”ti. 10. K±mesu (..0042) brahmacariyav±, [metteyy±ti bhagav±] V²tataºho sad± sato. Saªkh±ya nibbuto bhikkhu, tassa no santi iñjit±. K±mesu brahmacariyav±ti. K±m±ti udd±nato dve k±m±– vatthuk±m± ca kilesa-k±m± ca …pe… ime vuccanti vatthuk±m± …pe… ime vuccanti kilesak±m±.Brahmacariya½ vuccati asaddhammasam±pattiy± ±rati virati paµivirati veramaº²akiriy± akaraºa½ anajjh±patti vel±-anatikkamo. Api ca, nippariy±yena brahmaca-riya½ vuccati ariyo aµµhaªgiko maggo, seyyathida½– samm±diµµhi, samm±sa-ªkappo, samm±v±c±, samm±kammanto, samm±-±j²vo, samm±v±y±mo, samm±-sati, samm±sam±dhi. Yo imin± ariyena aµµhaªgikena maggena upeto samupetoup±gato samup±gato upapanno samupapanno samann±gato, so vuccati brahma-cariyav±. Yath± ca dhanena dhanav±ti vuccati, bhogena bhogav±ti vuccati,yasena yasav±ti vuccati, sippena sippav±ti vuccati, s²lena s²lav±ti vuccati, v²riyenav²riyav±ti vuccati, paññ±ya paññav±ti vuccati, vijj±ya vijjav±ti vuccati– evameva yoimin± ariyena aµµhaªgikena maggena upeto samupeto up±gato samup±gato upa-panno samupapanno samann±gato, so vuccati brahmacariyav±ti– k±mesubrahmacariyav±. Metteyy±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ gottena ±lapati. Bhagav±ti g±rav±dhivaca-nameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– metteyy±ti bhagav±. V²tataºho sad± satoti. Taºh±ti r³pataºh± …pe… dhammataºh±. Yasses± taºh±pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin±da¹¹h±, so vuccati v²tataºho cattataºho vantataºho muttataºho pah²nataºho paµi-nissaµµhataºho v²tar±go cattar±go vantar±go muttar±go pah²nar±go paµinissaµµha-r±go nicch±to nibbuto s²tibh³to sukhappaµisa½ved² brahmabh³tena attan± viha-rati. Sad±ti sad± sabbad± sabbak±la½ niccak±la½ dhuvak±la½ satata½ samita½abbokiººa½ poªkh±nupoªkha½ (..0043) ‚ udak³mikaj±ta½ av²cisantatisahita½ ‚phassita½ ‚ purebhatta½ pacch±bhatta½ purimay±ma½ majjhimay±ma½ pacchi-may±ma½ k±¼e juºhe vasse hemante gimhe purime vayokhandhe majjhime vayo-khandhe pacchime vayokhandhe. Satoti cat³hi k±raºehi sato– k±ye k±y±nupassa-n±satipaµµh±na½ bh±vento sato, vedan±su vedan±nupassan±satipaµµh±na½bh±vento sato, citte citt±nupassan±satipaµµh±na½ bh±vento sato, dhammesudhamm±nupassan±satipaµµh±na½ bh±vento sato …pe… so vuccati satoti– v²ta-taºho sad± sato.

Page 31: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Saªkh±ya nibbuto bhikkh³ti saªkh± vuccati ñ±ºa½. Y± paññ± paj±nan± vicayopavicayo …pe… amoho dhammavicayo samm±diµµhi. Saªkh±y±ti saªkh±yaj±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±, “sabbe saªkh±r± anicc±”tisaªkh±ya j±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±, “sabbe saªkh±r±dukkh±”ti …pe… “sabbe dhamm± anatt±”ti… “avijj±paccay± saªkh±r±”ti… “ya½kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhamman”ti saªkh±ya j±nitv± tula-yitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±.

Page 32: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

sallato …pe… nissaraºato saªkh±ya j±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv±vibh³ta½ katv±. Nibbutoti r±gassa nibb±pitatt± nibbuto, dosassa nibb±pitatt±nibbuto, mohassa nibb±pitatt± nibbuto, kodhassa… upan±hassa… makkhassa…pa¼±sassa… iss±ya… macchariyassa… m±y±ya… s±µheyyassa… thambhassa…s±rambhassa… m±nassa… atim±nassa… madassa… pam±dassa… sabbakiles±-na½… sabbaduccarit±na½… sabbadarath±na½ … sabbapari¼±h±na½… sabbasa-nt±p±na½… sabb±kusal±bhisaªkh±r±na½ nibb±pitatt± nibbuto. Bhikkh³tisattanna½ dhamm±na½ bhinnatt± bhikkhu …pe… vusitav± kh²ºapunabbhavo sabhikkh³ti– saªkh±ya nibbuto bhikkhu. Tassa no santi iñjit±ti. Tass±ti arahato kh²º±savassa. Iñjit±ti taºhiñjita½ diµµhi-ñjita½ m±niñjita½ kilesiñjita½ k±miñjita½. Tassime iñjit± (..0044) natthi na santi nasa½vijjanti nupalabbhanti pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipassaddh± abha-bbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±ti– tassa no santi iñjit±. Ten±ha bhagav±– “K±mesu brahmacariyav±, [metteyy±ti bhagav±] v²tataºho sad± sato; saªkh±ya nibbuto bhikkhu, tassa no santi iñjit±”ti. 11. So ubhantamabhiññ±ya, majjhe mant± na lippati; Ta½ br³mi mah±purisoti, so idha sibbinimaccag±. So ubhantamabhiññ±ya, majjhe mant± na lippat²ti. Ant±ti phasso eko anto,phassasamudayo dutiyo anto, phassanirodho majjhe; at²ta½ eko anto, an±gata½dutiyo anto, paccuppanna½ majjhe; sukh± vedan± eko anto, dukkh± vedan±dutiyo anto, adukkhamasukh± vedan± majjhe; n±ma½ eko anto, r³pa½ dutiyoanto, viññ±ºa½ majjhe; cha ajjhattik±ni ±yatan±ni eko anto, cha b±hir±ni ±yata-n±ni dutiyo anto, viññ±ºa½ majjhe; sakk±yo eko anto, sakk±yasamudayo dutiyoanto, sakk±yanirodho majjhe. Mant± vuccati paññ±, y± paññ± paj±nan± …pe…amoho dhammavicayo samm±diµµhi. Lep±ti dve lep±– taºh±lepo ca diµµhilepo ca. Katamo taºh±lepo? Y±vat± taºh±sa-ªkh±tena s²makata½ odhikata½ ‚ pariyantakata½ pariggahita½ mam±yita½–“ida½ mama, eta½ mama, ettaka½ mama, ett±vat± mama r³p± sadd± gandh±ras± phoµµhabb± attharaº± p±vuraº± d±sid±s± aje¼ak± kukkuµas³kar± hatthigav±-ssava¼av± khetta½ vatthu hirañña½ suvaººa½ g±manigamar±jadh±niyo raµµhañcajanapado ca koso ca koµµh±g±rañca”. Kevalampi mah±pathavi½ taºh±vasenamam±yati. Y±vat± aµµhasatataºh±vicarita½– aya½ taºh±lepo. Katamo (..0045) diµµhilepo? V²sativatthuk± sakk±yadiµµhi, dasavatthuk± micch±-diµµhi, dasavatthuk± antagg±hik± diµµhi, y± evar³p± diµµhi diµµhigata½ diµµhigahana½diµµhikant±ro diµµhivis³k±yika½ diµµhivipphandita½ diµµhisa½yojana½ g±ho paµi-gg±ho abhiniveso par±m±so kummaggo micch±patho micchatta½ titth±yatana½vipariyesagg±ho ‚ vipar²tagg±ho vipall±sagg±ho micch±g±ho ay±th±vakasmi½y±th±vakanti g±ho, y±vat± dv±saµµhi diµµhigat±ni– aya½ diµµhilepo. So ubhantamabhiññ±ya, majjhe mant± na lippat²ti so ubho ca ante majjhañcamant±ya abhiññ±ya j±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv± na

Page 33: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

lippati na palippati na upalippati, alitto asa½litto anupalitto nikkhanto nissaµo vippa-mutto visaññutto vimariy±dikatena cetas± viharat²ti– so ubhantamabhiññ±yamajjhe mant± na lippati. Ta½ br³mi mah±purisoti mah±puriso aggapuriso seµµhapuriso viseµµhapurisop±mokkhapuriso uttamapuriso pavarapuriso, ta½ br³mi ta½ kathemi ta½bhaº±mi ta½ d²pemi ta½ vohar±mi. ¾yasm± s±riputto ‚ bhagavanta½ etadavoca– “mah±puriso mah±puriso’ti,bhante, vuccati. Kitt±vat± nu kho, bhante, mah±puriso hot²”ti? “Vimuttacittatt±khv±ha½, s±riputta, mah±purisoti vad±mi, avimuttacittatt± no mah±purisotivad±mi. “Kathañca, s±riputta, vimuttacitto hoti? Idha, s±riputta, bhikkhu ajjhatta½ k±yek±y±nupass² viharati ±t±p² sampaj±no satim± vineyya loke abhijjh±domanassa½.Tassa k±ye k±y±nupassino viharato citta½ virajjati vimuccati anup±d±ya ±savehi.Vedan±su …pe… citte… dhammesu dhamm±nupass² viharati ±t±p² sampaj±nosatim± vineyya loke abhijjh±domanassa½. Tassa dhammesu dhamm±nupassinoviharato citta½ virajjati vimuccati anup±d±ya ±savehi. Eva½ kho, s±riputta,bhikkhu vimuttacitto hoti. Vimuttacittatt± khv±ha½, s±riputta, mah±purisoti (..0046)vad±mi, avimuttacittatt± no mah±purisoti vad±m²”ti– ta½ br³mi mah±purisoti. So idha sibbinimaccag±ti sibbin² vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh±lobho akusalam³la½, yasses± sibbin² taºh± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµi-passaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±. So sibbini½ taºha½ accag± upa-ccag± atikkanto samatikkanto v²tivattoti– so idha sibbinimaccag±. Ten±habhagav±– “So ubhantamabhiññ±ya, majjhe mant± na lippati; ta½ br³mi mah±purisoti, so idha sibbinimaccag±”ti. Saha g±th±pariyos±n± ye te br±hmaºena saddhi½ ekacchand± ekapayog± ek±-dhipp±y± ekav±sanav±sit±, tesa½ anekap±ºasahass±na½ viraja½ v²tamala½dhammacakkhu½ udap±di– “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodha-dhamman”ti. Tassa br±hmaºassa anup±d±ya ±savehi citta½ vimucci. Saha araha-ttappatt± ajinajaµ±v±kac²ratidaº¹akamaº¹alukes± ca mass³ ca antarahit±.Bhaº¹uk±s±yavatthavasano saªgh±µipattac²varadharo anvatthapaµipattiy± pañja-liko bhagavanta½ namassam±no nisinno hoti– “satth± me bhante bhagav±, s±va-kohamasm²”ti. Tissametteyyam±ºavapucch±niddeso dutiyo. 3. Puººakam±ºavapucch±niddeso 12. Aneja½ m³ladass±vi½, [icc±yasm± puººako] Atthi pañhena ±gama½. Ki½nissit± isayo manuj±, khattiy± br±hmaº± devat±na½.

Page 34: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Yaññamakappayi½su puth³dha loke, pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½. Aneja½ m³ladass±vinti ej± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh± lobhoakusalam³la½ s± ej± taºh± buddhassa bhagavato pah²n± (..0047) ucchinnam³l±t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±. Tasm± buddho anejo.Ej±ya pah²natt± anejo. Bhagav± l±bhepi na iñjati, al±bhepi na iñjati, yasepi naiñjati, ayasepi na iñjati, pasa½s±yapi na iñjati, nind±yapi na iñjati, sukhepi naiñjati, dukkhepi na iñjati na calati na vedhati nappavedhat²ti– aneja½. M³ladass±-vinti bhagav± m³ladass±v² hetudass±v² nid±nadass±v² sambhavadass±v² pabha-vadass±v² samuµµh±nadass±v² ±h±radass±v² ±rammaºadass±v² paccayadass±v²samudayadass±v². T²ºi akusalam³l±ni– lobho akusalam³la½, doso akusalam³la½, moho akusala-m³la½. Vuttañheta½ bhagavat±– ‚ “t²ºim±ni, bhikkhave, nid±n±ni kamm±na½ samuda-y±ya. Katam±ni t²ºi? Lobho nid±na½ kamm±na½ samuday±ya, doso nid±na½kamm±na½ samuday±ya, moho nid±na½ kamm±na½ samuday±ya. Na,bhikkhave, lobhajena kammena dosajena kammena mohajena kammena dev±paññ±yanti, manuss± paññ±yanti, y± v± panaññ±pi k±ci sugatiyo. Atha kho,bhikkhave, lobhajena kammena dosajena kammena mohajena kammena nirayopaññ±yati, tiracch±nayoni paññ±yati, pettivisayo paññ±yati, y± v± panaññ±pi k±ciduggatiyo niraye tiracch±nayoniy± pettivisaye attabh±v±bhinibbattiy±”. Im±ni t²ºiakusalam³l±n²ti bhagav± j±n±ti passati. Evampi bhagav± m³ladass±v² …pe…samudayadass±v². T²ºi kusalam³l±ni– alobho kusalam³la½, adoso kusalam³la½,amoho kusalam³la½. Vuttañheta½ bhagavat±– “t²ºim±ni …pe… na, bhikkhave, alobhajena kammenaadosajena kammena amohajena kammena nirayo paññ±yati, tiracch±nayonipaññ±yati, pettivisayo paññ±yati, y± v± panaññ±pi k±ci duggatiyo. Atha kho,bhikkhave, alobhajena kammena adosajena kammena amohajena kammenadev± paññ±yanti, manuss± paññ±yanti, y± v± panaññ±pi k±ci sugatiyo deve camanusse ca attabh±v±bhinibbattiy±”. Im±ni t²ºi kusalam³l±n²ti bhagav± j±n±tipassati. Evampi bhagav± m³ladass±v² …pe… samudayadass±v². Vuttañheta½ (..0048) bhagavat±– “ye keci, bhikkhave, dhamm± akusal± akusa-labh±giy± akusalapakkhik± sabbe te avijj±m³lak± avijj±samosaraº± avijj±samu-ggh±t±”. Sabbe te samuggh±ta½ gacchant²ti bhagav± j±n±ti passati. Evampibhagav± m³ladass±v² …pe… samudayadass±v². Vuttañheta½ bhagavat±– “ye keci, bhikkhave, dhamm± kusal± kusalabh±giy±kusalapakkhik±, sabbe te appam±dam³lak± appam±dasamosaraº±. Appam±dotesa½ dhamm±na½ aggamakkh±yat²”ti bhagav± j±n±ti passati. Evampi bhagav±m³ladass±v² …pe… samudayadass±v². Atha v±, bhagav± j±n±ti passati. “Avijj± m³la½ saªkh±r±na½, saªkh±r± m³la½viññ±ºassa, viññ±ºa½ m³la½ n±mar³passa, n±mar³pa½ m³la½ sa¼±yatanassa,sa¼±yatana½ m³la½ phassassa, phasso m³la½ vedan±ya, vedan± m³la½taºh±ya, taºh± m³la½ up±d±nassa, up±d±na½ m³la½ bhavassa, bhavo m³la½

Page 35: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

j±tiy±, j±ti m³la½ jar±maraºass±”ti– bhagav± j±n±ti passati. Evampi bhagav± m³la-dass±v² …pe… samudayadass±v². Atha v±, bhagav± j±n±ti passati. “Cakkhu m³la½ cakkhurog±na½, sota½ m³la½sotarog±na½, gh±na½ m³la½ gh±narog±na½, jivh± m³la½ jivh±rog±na½, k±yom³la½ k±yarog±na½, mano m³la½ cetasik±na½ dukkh±nan”ti– bhagav± j±n±tipassati. Evampi bhagav± m³ladass±v² hetudass±v² nid±nadass±v² sambhavada-ss±v² pabhavadass±v² samuµµh±nadass±v² ±h±radass±v² ±rammaºadass±v²paccayadass±v² samudayadass±v²ti– aneja½ m³ladass±v². Icc±yasm± puººakoti icc±ti padasandhi …pe… ±yasm± puººako. Atthi pañhena ±gamanti pañhena atthiko ±gatomhi, ‚ pañha½ pucchituk±mo±gatomhi, pañha½ sotuk±mo ±gatomh²ti–

Page 36: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

evampi atthi pañhena ±gama½. Atha v±, pañhatthik±na½ pañha½ pucchituk±-m±na½ pañha½ sotuk±m±na½ ±gamana½ abhikkamana½ upasaªkamana½payirup±sana½ atth²ti– evampi atthi pañhena ±gama½. Atha v±, pañh±gamotuyha½ atthi, tvampi pahu tvamasi alamatto. May± pucchita½ kathetu½ visajjetu½vahasseta½ bh±ranti ‚– evampi atthi pañhena ±gama½. Ki½ (..0049) nissit± isayo manuj±ti ki½ nissit± ±sit± all²n± upagat± ajjhosit±adhimutt±. Isayoti isin±mak± ye keci isipabbajja½ pabbajit± ±j²vak± nigaºµh± jaµil±t±pas±. Manuj±ti manuss± vuccant²ti– ki½ nissit± isayo manuj±. Khattiy± br±hmaº± devat±nanti. Khattiy±ti ye keci khattiyaj±tik±. Br±hmaº±ti yekeci bhov±dik±. Devat±nanti ±j²vakas±vak±na½ ±j²vak± devat±, nigaºµhas±va-k±na½ nigaºµh± devat±, jaµilas±vak±na½ jaµil± devat±, paribb±jakas±vak±na½paribb±jak± devat±, aviruddhakas±vak±na½ aviruddhak± ‚ devat±, hatthivati-k±na½ hatth² devat±, assavatik±na½ ass± devat±, govatik±na½ g±vo devat±,kukkuravatik±na½ kukkur± devat±, k±kavatik±na½ k±k± devat±, v±sudevavati-k±na½ v±sudevo devat±, baladevavatik±na½ baladevo devat±, puººabhaddavati-k±na½ puººabhaddo devat±, maºibhaddavatik±na½ maºibhaddo devat±, aggiva-tik±na½ aggi devat±, n±gavatik±na½ n±g± devat±, supaººavatik±na½ supaºº±devat±, yakkhavatik±na½ yakkh± devat±, asuravatik±na½ asur± devat±, gandha-bbavatik±na½ gandhabb± devat±, mah±r±javatik±na½ mah±r±j±no devat±, canda-vatik±na½ cando devat±, s³riyavatik±na½ s³riyo devat±, indavatik±na½ indodevat±, brahmavatik±na½ brahm± devat±, devavatik±na½ devo devat±, dis±vati-k±na½ dis± devat±, ye yesa½ dakkhiºeyy± te tesa½ devat±ti– khattiyabr±hmaº±devat±na½. Yaññamakappayi½su puth³dha loketi yañña½ vuccati deyyadhammo c²varapi-º¹ap±tasen±sanagil±napaccayabhesajjaparikkh±ra½ anna½ p±na½ vattha½y±na½ m±l±gandhavilepana½ ‚ seyy±vasathapad²peyya½. Yaññamakappayi½-s³ti yepi yañña½ esanti gavesanti pariyesanti c²varapiº¹ap±tasen±sanagil±napa-ccayabhesajjaparikkh±ra½ anna½ p±na½ vattha½ y±na½ m±l±gandhavilepana½seyy±vasathapad²peyya½, tepi yañña½ kappenti. Yepi yañña½ abhisaªkharontic²varapiº¹ap±tasen±sanagil±napaccayabhesajjaparikkh±ra½ anna½ p±na½…pe… seyy±vasathapad²peyya½, tepi yañña½ kappenti. Yepi yañña½ dentiyajanti pariccajanti c²varapiº¹ap±tasen±sanagil±napaccayabhesajjaparikkh±ra½anna½ p±na½ …pe… seyy±vasathapad²peyya½ (..0050), tepi yañña½ kappenti.Puth³ti yaññ± v± ete puth³, yaññay±jak± ‚ v± ete puth³, dakkhiºeyy± v± eteputh³. Katha½ yaññ± v± ete puth³? Bahuk±na½ ete yaññ± c²varapiº¹ap±tasen±-sanagil±napaccayabhesajjaparikkh±r± anna½ p±na½ vattha½ y±na½ m±la½gandha½ vilepana½ seyy±vasathapad²peyya½– eva½ yaññ± v± ete puth³. Katha½ yaññay±jak± v± ete puth³? Bahuk± ete yaññay±jak± khattiy± cabr±hmaº± ca vess± ca sudd± ca gahaµµh± ca pabbajit± ca dev± ca manuss± ca–eva½ yaññay±jak± v± ete puth³. Katha½ dakkhiºeyy± v± ete puth³? Bahuk± ete dakkhiºeyy± puth³ samaºabr±-hmaº± kapaºaddhikavanibbakay±cak± ‚– eva½ dakkhiºeyy± v± ete puth³. Idha

Page 37: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

loketi manussaloketi yaññamakappayi½su– puth³dha loke. Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi metanti. Pucch±ti tisso pucch±– adiµµhajotan±pucch±, diµµhasa½sandan± pucch±, vimaticchedan± pucch±. Katam± adiµµhajo-tan± pucch±? Pakatiy± lakkhaºa½ aññ±ta½ hoti adiµµha½ atulita½ at²rita½ avi-bh³ta½ avibh±vita½, tassa ñ±º±ya dassan±ya tulan±ya t²raº±ya vibh³tatth±yavibh±vanatth±ya pañha½ pucchati– aya½ adiµµhajotan± pucch±. Katam± diµµhasa½sandan± pucch±? Pakatiy± lakkhaºa½ ñ±ta½ hoti diµµha½tulita½ t²rita½ vibh³ta½ vibh±vita½. Aññehi paº¹itehi saddhi½ sa½sandanatth±yapañha½ pucchati– aya½ diµµhasa½sandan± pucch±. Katam± vimaticchedan± pucch±? Pakatiy± sa½sayapakkhando ‚ hoti vimatipa-kkhando dve¼hakaj±to– “eva½ nu kho, na nu kho, ki½ nu kho, katha½ nu kho”ti! Sovimaticchedanatth±ya pañha½ pucchati– aya½ vimaticchedan± pucch±. Im± tissopucch±. Apar±pi tisso pucch±– manussapucch±, amanussapucch±, nimmitapucch±.Katam± manussapucch±? Manuss± buddha½ bhagavanta½ upasaªkamitv±pucchanti, bhikkh³ pucchanti, bhikkhuniyo pucchanti, up±sak± pucchanti, up±si-k±yo pucchanti, r±j±no (..0051) pucchanti, khattiy± pucchanti, br±hmaº±pucchanti, vess± pucchanti, sudd± pucchanti, gahaµµh± pucchanti, pabbajit±pucchanti– aya½ manussapucch±. Katam± amanussapucch±? Amanuss± buddha½ bhagavanta½ upasaªkamitv±pañha½ pucchanti, n±g± pucchanti, supaºº± pucchanti, yakkh± pucchanti, asur±pucchanti, gandhabb± pucchanti, mah±r±j±no pucchanti, ind± pucchanti,brahm±no pucchanti, devat±yo pucchanti– aya½ amanussapucch±. Katam± nimmitapucch±? Ya½ bhagav± r³pa½ abhinimmin±ti manomaya½sabbaªgapaccaªga½ ah²nindriya½, so nimmito buddha½ bhagavanta½ upasaªka-mitv± pañha½ pucchati; bhagav± visajjeti ‚– aya½ nimmitapucch±. Im± tissopucch±. Apar±pi tisso pucch±– attatthapucch±, paratthapucch±, ubhayatthapucch±. Apa-r±pi tisso pucch±– diµµhadhammikatthapucch±, sampar±yikatthapucch±, parama-tthapucch±. Apar±pi tisso pucch±– anavajjatthapucch±, nikkilesatthapucch±, vod±-natthapucch±. Apar±pi tisso pucch±– at²tapucch±, an±gatapucch±, paccuppanna-pucch±. Apar±pi tisso pucch±– ajjhattapucch±, bahiddh±pucch±, ajjhattabahiddh±-pucch±. Apar±pi tisso pucch±– kusalapucch±, akusalapucch±, aby±katapucch±.Apar±pi tisso pucch±– khandhapucch±, dh±tupucch±, ±yatanapucch±. Apar±pitisso pucch±– satipaµµh±napucch±, sammappadh±napucch±, iddhip±dapucch±.Apar±pi tisso pucch±– indriyapucch±, balapucch±, bojjhaªgapucch±. Apar±pi tissopucch±– maggapucch±, phalapucch±, nibb±napucch±. Pucch±mi tanti pucch±mi ta½ y±c±mi ta½ ajjhes±mi ta½ pas±demi ta½ “katha-yassu me”ti pucch±mi ta½. Bhagav±ti g±rav±dhivacanameta½… sacchik±paññatti– yadida½ bhagav±ti. Br³hi metanti br³hi ±cikkh±hi desehi paññapehipaµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²karohi pak±seh²ti– pucch±mi ta½ bhagav±br³hi meta½. Ten±ha so br±hmaºo–

Page 38: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

“Aneja½ m³ladass±vi½, [icc±yasm± puººako] atthi pañhena ±gama½; ki½ nissit± isayo manuj±, khattiy± br±hmaº± devat±na½; yaññamakappayi½su puth³dha loke, pucch±mi ta½ bhagav± br³hi metan”ti. 13. Ye (..0052) kecime isayo manuj±, [puººak±ti bhagav±] Khattiy± br±hmaº± devat±na½. Yaññamakappayi½su puth³dha loke, ±s²sam±n± puººaka itthatta½ ‚. Jara½ sit± yaññamakappayi½su. Ye kecime isayo manuj±ti. Ye kec²ti sabbena sabba½ sabbath± sabba½ asesa½nissesa½ pariy±diyanavacanameta½– ye kec²ti. Isayoti isin±mak± ye keci isipa-bbajja½ pabbajit± ±j²vak± nigaºµh± jaµil± t±pas±. Manuj±ti manuss± vuccant²ti– yekecime isayo manuj± puººak±ti bhagav±. Khattiy± br±hmaº± devat±nanti. Khattiy±ti ye keci khattiyaj±tik±. Br±hmaº±ti yekeci bhov±dik±. Devat±nanti ±j²vakas±vak±na½ ±j²vak± devat± …pe… dis±vati-k±na½ dis± devat±. Ye yesa½ dakkhiºeyy±, te tesa½ devat±ti– khattiy± br±hmaº±devat±na½. Yaññamakappayi½su puth³dha loketi. Yañña½ vuccati deyyadhammo c²varapi-º¹ap±tasen±sanagil±napaccayabhesajjaparikkh±ra½ anna½ p±na½ …pe…seyy±vasathapad²peyya½. Yaññamakappayi½s³ti yepi yañña½ esanti gavesantipariyesanti …pe… seyy±vasathapad²peyya½, tepi yañña½ kappenti. Puth³tiyaññ± v± ete puth³, yaññay±jak± v± ete puth³, dakkhiºeyy± v± ete puth³ …pe…eva½ dakkhiºeyy± v± ete puth³. Idha loketi manussaloketi yaññamakappayi½su–puth³dha loke. ¾s²sam±n± puººaka itthattanti. ¾s²sam±n±ti r³papaµil±bha½ ±s²sam±n±, sadda-paµil±bha½ ±s²sam±n±, gandhapaµil±bha½ ±s²sam±n±, rasapaµil±bha½ ±s²sa-m±n±, phoµµhabbapaµil±bha½ ±s²sam±n±, puttapaµil±bha½ ±s²sam±n±, d±rapaµi-l±bha½ ±s²sam±n±, dhanapaµil±bha½ ±s²sam±n±, yasapaµil±bha½ ±s²sam±n±,issariyapaµil±bha½ ±s²sam±n±, khattiyamah±s±lakule attabh±vapaµil±bha½ ±s²sa-m±n±, br±hmaºamah±s±lakule (..0053) attabh±vapaµil±bha½ ±s²sam±n±, gahapa-timah±s±lakule attabh±vapaµil±bha½ ±s²sam±n±, c±tumah±r±jikesu ‚ devesu atta-bh±vapaµil±bha½ ±s²sam±n±, t±vati½sesu devesu y±mesu devesu tusitesudevesu nimm±narat²su devesu paranimmitavasavatt²su devesu brahmak±yikesudevesu attabh±vapaµil±bha½ ±s²sam±n± iccham±n± s±diyam±n± patthayam±n±pihayam±n± abhijappam±n±ti ±s²sam±n±. Puººaka itthattanti ettha attabh±v±bhinibbatti½ ±s²sam±n± ettha khattiyamah±-s±lakule attabh±v±bhinibbatti½ ±s²sam±n± …pe… ettha brahmak±yikesu devesuattabh±v±bhinibbatti½ ±s²sam±n± iccham±n± s±diyam±n± patthayam±n± pihaya-m±n± abhijappam±n±ti ±s²sam±n±– puººaka itthatta½. Jara½ sit± yaññamakappayi½s³ti jar±nissit± by±dhinissit± maraºanissit± soka-paridevadukkhadomanassup±y±sanissit±. Yadeva te j±tinissit± tadeva te jar±ni-ssit±. Yadeva te jar±nissit± tadeva te by±dhinissit±. Yadeva te by±dhinissit±tadeva te maraºanissit±. Yadeva te maraºanissit± tadeva te sokaparidevadukkha-

Page 39: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

domanassup±y±sanissit±. Yadeva te sokaparidevadukkhadomanassup±y±sani-ssit± tadeva te gatinissit±. Yadeva te gatinissit± tadeva te upapattinissit±. Yadevate upapattinissit± tadeva te paµisandhinissit±. Yadeva te paµisandhinissit± tadevate bhavanissit±. Yadeva te bhavanissit± tadeva te sa½s±ranissit±. Yadeva tesa½s±ranissit± tadeva te vaµµanissit± all²n± upagat± ajjhosit± adhimutt±ti– jara½sit± yaññamakappayi½su. Ten±ha bhagav±– “Ye kecime isayo manuj±, [puººak±ti bhagav±] khattiy± br±hmaº± devat±na½; yaññamakappayi½su puth³dha loke, ±s²sam±n± puººaka itthatta½; jara½ sit± yaññamakappayi½s³”ti.

Page 40: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

14. Ye (..0054) kecime isayo manuj±, [icc±yasm± puººako] Khattiy± br±hmaº± devat±na½. Yaññamakappayi½su puth³dha loke, kaccisu te bhagav± yaññapathe appa-matt±. At±ru½ ‚ j±tiñca jarañca m±risa, pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½. Ye kecime isayo manuj±ti. Ye kec²ti …pe…. Kaccisu te bhagav± yaññapathe appamatt±ti. Kaccis³ti sa½sayapucch± vimati-pucch± dve¼hakapucch± aneka½sapucch±– “eva½ nu kho, na nu kho, ki½ nu kho,katha½ nu kho”ti– kaccisu. Teti yaññay±jak± vuccanti. Bhagav±ti g±rav±dhiva-cana½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– kaccisu te bhagav±. Yañña-pathe appamatt±ti yaññoyeva vuccati yaññapatho. Yath± ariyamaggo ariyapathodevamaggo devapatho brahmamaggo brahmapatho, evameva yaññoyevavuccati yaññapatho. Appamatt±ti yaññapathe appamatt± sakkaccak±rino s±tacca-k±rino aµµhitak±rino anol²navuttino anikkhittacchand± anikkhittadhur± taccarit±tabbahul± taggaruk± tanninn± tappoº± tappabbh±r± tadadhimutt± tadadhipate-yy±ti– tepi yaññapathe appamatt±. Yepi yañña½ esanti gavesanti pariyesanti c²va-rapiº¹ap±tasen±sanagil±napaccayabhesajjaparikkh±ra½ anna½ p±na½ …pe…seyy±vasathapad²peyya½ sakkaccak±rino …pe… tadadhipateyy±, tepi yañña-pathe appamatt±. Yepi yañña½ abhisaªkharonti c²varapiº¹ap±tasen±sanagil±na-paccayabhesajjaparikkh±ra½ anna½ p±na½ …pe… seyy±vasathapad²peyya½sakkaccak±rino …pe… tadadhipateyy±, tepi yaññapathe appamatt±. Yepi yañña½denti yajanti pariccajanti c²varapiº¹ap±tasen±sanagil±napaccayabhesajjapari-kkh±ra½ anna½ p±na½ …pe… seyy±vasathapad²peyya½ sakkaccak±rino …pe…tadadhipateyy±, tepi yaññapathe appamatt±ti– kaccisu te bhagav± yaññapatheappamatt±. At±ru½ j±tiñca jarañca m±ris±ti jar±maraºa½ atari½su uttari½su patari½susamatikkami½su v²tivatti½su. M±ris±ti piyavacana½ garuvacana½ sag±ravasa-ppatiss±dhivacanameta½ m±ris±ti– at±ru j±tiñca jarañca m±risa. Pucch±mi (..0055) ta½ bhagav± br³hi metanti. Pucch±mi tanti pucch±mi ta½y±c±mi ta½ ajjhes±mi ta½ pas±demi ta½ kathayassu meti– pucch±mi ta½. Bhaga-v±ti g±rav±dhivacana½ …pe… sacchik± paññatti– yadida½ bhagav±ti. Br³himetanti br³hi ±cikkh±hi desehi paññapehi paµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²ka-rohi pak±seh²ti– pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½. Ten±ha so br±hmaºo– “Ye kecime isayo manuj±, [icc±yasm± puººako] khattiy± br±hmaº± devat±na½; yaññamakappayi½su puth³dha loke, kaccisu te bhagav± yaññapathe appa-matt±; at±ru j±tiñca jarañca m±risa, pucch±mi ta½ bhagav± br³hi metan”ti. 15. ¾s²santi ‚ thomayanti, abhijappanti juhanti; [puººak±ti bhagav±] K±m±bhijappanti paµicca l±bha½, te y±jayog± bhavar±garatt±. N±tari½su j±tijaranti br³mi. ¾s²santi thomayanti abhijappanti juhant²ti. ¾s²sant²ti r³papaµil±bha½ ±s²santi,

Page 41: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

saddapaµil±bha½ ±s²santi, gandhapaµil±bha½ ±s²santi, rasapaµil±bha½ ±s²santi,phoµµhabbapaµil±bha½ ±s²santi, puttapaµil±bha½ ±s²santi, d±rapaµil±bha½ ±s²-santi, dhanapaµil±bha½ ±s²santi, yasapaµil±bha½ ±s²santi, issariyapaµil±bha½ ±s²-santi, khattiyamah±s±lakule attabh±vapaµil±bha½ ±s²santi, br±hmaºamah±s±la-kule …pe… gahapatimah±s±lakule attabh±vapaµil±bha½ ±s²santi, c±tumah±r±ji-kesu devesu …pe… brahmak±yikesu devesu attabh±vapaµil±bha½ ±s²santiicchanti s±diyanti patthayanti pihayant²ti– ±s²santi. Thomayant²ti yañña½ v± thomenti phala½ v± thomenti dakkhiºeyye v±thomenti. Katha½ yañña½ thomenti? Suci½ dinna½ ‚, man±pa½ dinna½, paº²ta½dinna½, k±lena (..0056) dinna½, kappiya½ dinna½, viceyya dinna½, anavajja½dinna½, abhiºha½ dinna½ dada½ citta½ pas±ditanti– thomenti kittenti vaººentipasa½santi. Eva½ yañña½ thomenti. Katha½ phala½ thomenti? Ito nid±na½ r³papaµil±bho bhavissati …pe… brahma-k±yikesu devesu attabh±vapaµil±bho bhavissat²ti– thomenti kittenti vaººenti pasa½-santi. Eva½ phala½ thomenti. Katha½ dakkhiºeyye thomenti? Dakkhiºeyy± j±tisampann± gottasampann±ajjh±yak± mantadhar± tiººa½ ved±na½ p±rag³ sanighaº¹ukeµubh±na½ s±kkhara-ppabhed±na½ itih±sapañcam±na½ padak± veyy±karaº± lok±yatamah±purisala-kkhaºesu anavay±ti, v²tar±g± v± r±gavinay±ya v± paµipann±, v²tados± v± dosavina-y±ya v± paµipann±, v²tamoh± v± mohavinay±ya v± paµipann±, saddh±sampann±s²lasampann± sam±dhisampann± paññ±sampann± vimuttisampann± vimuttiñ±ºa-dassanasampann±ti– thomenti kittenti vaººenti pasa½santi. Eva½ dakkhiºeyyethoment²ti– ±s²santi thomayanti. Abhijappant²ti r³papaµil±bha½ abhijappanti, saddapaµil±bha½ abhijappanti,gandhapaµil±bha½ abhijappanti, rasapaµil±bha½ abhijappanti …pe… brahmak±yi-kesu devesu attabh±vapaµil±bha½ abhijappant²ti– ±s²santi thomayanti abhija-ppanti. Juhant²ti juhanti denti yajanti pariccajanti c²varapiº¹ap±tasen±sanagil±na-paccayabhesajjaparikkh±ra½ anna½ p±na½ vattha½ y±na½ m±l±gandhavile-pana½ seyy±vasathapad²peyyanti– ±s²santi thomayanti abhijappanti juhanti puººa-k±ti bhagav±. K±m±bhijappanti paµicca l±bhanti r³papaµil±bha½ paµicca k±me abhijappanti,saddapaµil±bha½ paµicca k±me abhijappanti …pe… brahmak±yikesu devesu atta-bh±vapaµil±bha½ paµicca k±me abhijappanti pajappant²ti– k±m±bhijappanti paµiccal±bha½. Te y±jayog± bhavar±garatt± n±tari½su j±tijaranti br³m²ti teti yaññay±jak±vuccanti, y±jayog±ti y±jayogesu yutt± payutt± ±yutt± sam±yutt± taccarit± tabba-hul± taggaruk± tanninn± tappoº± tappabbh±r± tadadhimutt± tadadhipateyy±ti– tey±jayog±, bhavar±garatt±ti bhavar±go vuccati yo bhavesu bhavacchando bhava-r±go bhavanand² (..0057) bhavataºh± bhavasineho bhavapari¼±ho bhavamucch±bhavajjhos±na½. Bhavar±gena bhavesu ratt± giddh± gadhit± mucchit± ajjhosann±lagg± laggit± palibuddh±ti– te y±jayog± bhavar±garatt±. N±tari½su j±tijaranti br³m²ti te y±jayog± bhavar±garatt± j±tijar±maraºa½ n±ta-

Page 42: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

ri½su na uttari½su na patari½su na samatikkami½su na v²tivatti½su, j±tijar±ma-raº± anikkhant± anissaµ± anatikkant± asamatikkant± av²tivatt± antoj±tijar±maraºeparivattanti antosa½s±rapathe parivattanti. J±tiy± anugat± jar±ya anusaµ±by±dhin± abhibh³t± maraºena abbh±hat± at±º± aleº± asaraº± asaraº²bh³t±ti;br³mi ±cikkh±mi desemi paññapemi paµµhapemi vivar±mi vibhaj±mi utt±n²karomipak±sem²ti– te y±jayog± bhavar±garatt± n±tari½su j±tijaranti br³mi. Ten±habhagav±– “¾s²santi thomayanti, abhijappanti juhanti; [puººak±ti bhagav±] k±m±bhijappanti paµicca l±bha½, te y±jayog± bhavar±garatt±; n±tari½su j±tijaranti br³m²”ti. 16. Te ce n±tari½su y±jayog±, [icc±yasm± puººako] Yaññehi j±tiñca jarañca m±risa. Atha ko carahi devamanussaloke, at±ri j±tiñca jarañca m±risa. Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½. Te ce n±tari½su y±jayog±ti te yaññay±jak± y±jayog± bhavar±garatt± j±tijar±ma-raºa½ n±tari½su na uttari½su na patari½su na samatikkami½su na v²tivatti½su,j±tijar±maraº± anikkhant± anissaµ± anatikkant± asamatikkant± av²tivatt± antoj±tija-r±maraºe parivattanti antosa½s±rapathe parivattanti. J±tiy± anugat± jar±ya anu-saµ± by±dhin± abhibh³t± maraºena abbh±hat± at±º± aleº± asaraº± asaraº²bh³-t±ti– te ce n±tari½su y±jayog±. Icc±yasm± puººakoti. Icc±ti padasandhi …pe… ±yasm± puººako. Yaññehi (..0058) j±tiñca jarañca m±ris±ti. Yaññeh²ti yaññehi pah³tehi yaññehivividhehi yaññehi puth³hi. M±ris±ti piyavacana½ garuvacana½ sag±ravasappati-ss±dhivacanameta½ m±ris±ti– yaññehi j±tiñca jarañca m±risa. Atha ko carahi devamanussaloke, at±ri j±tiñca jarañca m±ris±ti atha ko esosadevake loke sam±rake sabrahmake sassamaºabr±hmaºiy± paj±ya sadevama-nuss±ya j±tijar±maraºa½ atari uttari patari samatikkami v²tivattayi ‚. M±ris±ti piya-vacana½ garuvacana½ sag±ravasappattiss±dhivacanameta½ m±ris±ti– atha kocarahi devamanussaloke, at±ri j±tiñca jarañca m±risa. Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi metanti. Pucch±mi tanti pucch±mi ta½ y±c±mi ta½ajjhes±mi ta½ pas±demi ta½ kathayassu metanti– pucch±mi ta½. Bhagav±ti g±ra-v±dhivacana½ …pe… sacchik± paññatti– yadida½ bhagav±ti. Br³hi metanti br³hi±cikkh±hi desehi paññapehi paµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²karohi pak±seh²ti–pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½. Ten±ha so br±hmaºo– “Te ce n±tari½su y±jayog±, [icc±yasm± puººako] yaññehi j±tiñca jarañca m±risa; atha ko carahi devamanussaloke, at±ri j±tiñca jarañca m±risa; pucch±mi ta½ bhagav± br³hi metan”ti. 17. Saªkh±ya lokasmi ‚ paropar±ni, [puººak±ti bhagav±] Yassiñjita½ natthi kuhiñci loke. Santo vidh³mo an²gho nir±so, at±ri so

Page 43: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

j±tijaranti br³mi. Saªkh±ya lokasmi paropar±n²ti saªkh± vuccati ñ±ºa½ y± paññ± paj±nan±…pe… amoho dhammavicayo samm±diµµhi. Paropar±n²ti ora½ vuccati sakatta-bh±vo, para½ vuccati parattabh±vo ora½ vuccati sakar³pavedan±saññ±saªkh±ra-viññ±ºa½, para½ vuccati parar³pavedan±saññ±saªkh±raviññ±ºa½ (..0059); ora½vuccati cha ajjhattik±ni ±yatan±ni, para½ vuccati cha b±hir±ni ±yatan±ni. Ora½vuccati manussaloko, para½ vuccati devaloko; ora½ vuccati k±madh±tu, para½vuccati r³padh±tu ar³padh±tu; ora½ vuccati k±madh±tu r³padh±tu, para½vuccati ar³padh±tu. Saªkh±ya lokasmi paropar±n²ti paropar±ni aniccatosaªkh±ya dukkhato rogato gaº¹ato …pe… nissaraºato saªkh±ya j±nitv± tulayitv±t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±ti– saªkh±ya lokasmi paropar±ni. Puººak±tibhagav±ti. Puººak±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhagav±ti g±ra-v±dhivacanameta½ …pe… yadida½ bhagav±ti– puººak±ti bhagav±. Yassiñjita½ natthi kuhiñci loketi. Yass±ti arahato kh²º±savassa. Iñjitanti taºhi-ñjita½ diµµhiñjita½ m±niñjita½ kilesiñjita½ k±miñjita½. Yassime iñjit± natthi nasanti na sa½vijjanti nupalabbhanti, pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipa-ssaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±. Kuhiñc²ti kuhiñci kismiñci katthaciajjhatta½ v± bahiddh± v± ajjhattabahiddh± v±. Loketi ap±yaloke …pe… ±yatanalo-keti– yassiñjita½ natthi kuhiñci loke. Santo vidh³mo an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³m²ti. Santoti r±gassasantatt± santo, dosassa …pe… mohassa… kodhassa… upan±hassa… makkha-ssa… sabb±kusal±bhisaªkh±r±na½ santatt± samitatt± v³pasamitatt± vijjh±tatt± ‚nibbutatt± vigatatt± paµipassaddhatt± santo upasanto v³pasanto nibbuto paµipa-ssaddhoti santo; vidh³moti k±yaduccarita½ vidh³mita½ vidhamita½ sosita½ viso-sita½ byant²kata½ ‚, vac²duccarita½ …pe… manoduccarita½ vidh³mita½ vidha-mita½ sosita½ visosita½ byant²kata½, r±go… doso… moho vidh³mito vidhamitososito visosito byant²kato, kodho… upan±ho… makkho… pa¼±so… iss±… maccha-riya½… m±y±… s±µheyya½… thambho… s±rambho… m±no… atim±no… mado…pam±do… sabbe kiles± sabbe duccarit± sabbe darath± sabbe pari¼±h± sabbesant±p± sabb±kusal±bhisaªkh±r± vidh³mit± vidhamit± sosit± visosit± byant²kat±.Atha v±, kodho vuccati dh³mo– M±no (..0060) hi te br±hmaºa kh±ribh±ro, kodho dh³mo bhasmani ‚ mosa-vajja½. jivh± suj± hadaya½ ‚ jotiµµh±na½, att± sudanto purisassa joti. Api ca, dasah±k±rehi kodho j±yati– anattha½ me acar²ti kodho j±yati, anattha½me carat²ti kodho j±yati, anattha½ me carissat²ti kodho j±yati, piyassa me man±-passa anattha½ acari, anattha½ carati, anattha½ carissat²ti kodho j±yati, appi-yassa me aman±passa attha½ acari, attha½ carati, attha½ carissat²ti kodho j±yati,aµµh±ne v± pana kodho j±yati. Yo evar³po cittassa ±gh±to paµigh±to paµigha½paµivirodho kopo pakopo sampakopo doso padoso sampadoso cittassa by±pattimanopadoso kodho kujjhan± kujjhitatta½ doso dussan± dussitatta½ by±pattiby±pajjan± by±pajjitatta½ virodho paµivirodho caº¹ikka½ asuropo ‚ anattama-

Page 44: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

nat± cittassa– aya½ vuccati kodho. Api ca, kodhassa adhimattaparittat± veditabb±. Atthi kañci ‚ k±la½ kodho citt±-vilakaraºamatto hoti, na ca t±va mukhakul±navikul±no hoti. Atthi kañci k±la½kodho mukhakul±navikul±namatto hoti, na ca t±va hanusañcopano hoti. Atthikañci k±la½ kodho hanusañcopanamatto hoti, na ca t±va pharusav±ca½ nicch±-raºo ‚ hoti. Atthi kañci k±la½ kodho pharusav±ca½ nicch±raºamatto hoti, na cat±va dis±vidis±nuvilokano hoti. Atthi kañci k±la½ kodho dis±vidis±nuvilokana-matto hoti, na ca t±va daº¹asatthapar±masano hoti. Atthi kañci k±la½ kodhodaº¹asatthapar±masanamatto hoti, na ca t±va daº¹asattha-abbhukkiraºo hoti.Atthi kañci k±la½ kodho daº¹asattha-abbhukkiraºamatto hoti, na ca t±va daº¹asa-ttha-abhinip±tano hoti. Atthi kañci k±la½ kodho daº¹asattha-abhinip±tanamattohoti, na ca t±va chinnavicchinnakaraºo hoti. Atthi kañci k±la½ kodho chinnavicchi-nnakaraºamatto hoti, na (..0061) ca t±va sambhañjanapalibhañjano hoti. Atthikañci k±la½ kodho sambhañjanapalibhañjanamatto hoti, na ca t±va aªgamaªga-a-paka¹¹hano hoti. Atthi kañci k±la½ kodho aªgamaªga-apaka¹¹hanamatto hoti,na ca t±va j²vit±voropano ‚ hoti. Atthi kañci k±la½ kodho j²vit±voropanamatto hoti,na ca t±va sabbac±gaparicc±g±ya saºµhito hoti. Yato kodho para½ puggala½gh±tetv± att±na½ gh±teti, ett±vat± kodho paramussadagato paramavepullapattohoti. Yassa so hoti kodho pah²no samucchinno v³pasanto paµipassaddho abha-bbuppattiko ñ±ºaggin± da¹¹ho, so vuccati– vidh³mo. Kodhassa pah²natt± vidh³mo, kodhavatthussa pariññ±tatt± vidh³mo, kodhahe-tussa pariññ±tatt± vidh³mo, kodhahetussa upacchinnatt± vidh³mo. An²ghoti r±gon²gho, doso n²gho, moho n²gho, kodho n²gho, upan±ho n²gho …pe… sabb±kusal±-bhisaªkh±r± n²gh±. Yassete n²gh± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipassaddh±abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±, so vuccati an²gho. Nir±soti ±s± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh± lobho akusalam³la½.Yasses± ±s± taºh± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipassaddh± abhabbuppa-ttik± ñ±ºaggin± da¹¹h±, so vuccati nir±so. J±t²ti y± tesa½ tesa½ satt±na½ tamhitamhi sattanik±ye j±ti sañj±ti okkanti abhinibbatti khandh±na½ p±tubh±vo ±yata-n±na½ paµil±bho. Jar±ti y± tesa½ tesa½ satt±na½ tamhi tamhi sattanik±ye jar±j²raºat± khaº¹icca½ p±licca½ valittacat± ±yuno sa½h±ni indriy±na½ parip±ko.Santo vidh³mo an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³m²ti yo santo ca vidh³mo caan²gho ca nir±so ca, so j±tijar±maraºa½ atari uttari patari samatikkami v²tivattay²tibr³mi ±cikkh±mi desemi paññapemi paµµhapemi vivar±mi vibhaj±mi utt±n²karomipak±sem²ti– santo vidh³mo an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³mi. Ten±habhagav±– “Saªkh±ya (..0062) lokasmi paropar±ni, [puººak±ti bhagav±] yassiñjita½ natthi kuhiñci loke; santo vidh³mo an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³m²”ti. Sahag±th±pariyos±n± …pe… pañjaliko bhagavanta½ namassam±no nisinnohoti– “satth± me bhante bhagav±, s±vakohamasm²”ti.

Page 45: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Puººakam±ºavapucch±niddeso tatiyo. 4. Mettag³m±ºavapucch±niddeso 18. Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½, [icc±yasm± mettag³] Maññ±mi ta½ vedag³ bh±vitatta½. Kuto nu dukkh± samud±gat± ime, ye keci lokasmimanekar³p±. Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi metanti. Pucch±m²ti tisso pucch±– adiµµhajotan±pucch±, diµµhasa½sandan± pucch±, vimaticchedan± pucch±. Katam± adiµµhajo-tan± pucch±? Pakatiy± lakkhaºa½ aññ±ta½ hoti adiµµha½ atulita½ at²rita½ avi-bh³ta½ avibh±vita½. Tassa ñ±º±ya dassan±ya tulan±ya t²raº±ya vibh³tatth±yavibh±vanatth±ya pañha½ pucchati– aya½ adiµµhajotan± pucch±. Katam± diµµhasa½sandan± pucch±? Pakatiy± lakkhaºa½ ñ±ta½ hoti diµµha½tulita½ t²rita½ vibh³ta½ vibh±vita½. Aññehi paº¹itehi saddhi½ sa½sandanatth±yapañha½ pucchati– aya½ diµµhasa½sandan± pucch±. Katam± vimaticchedan± pucch±? Pakatiy± sa½sayapakkhando hoti vimatipa-kkhando dve¼hakaj±to– “eva½ nu kho, na nu kho, ki½ nu kho, katha½ nu kho”ti?So vimaticchedanatth±ya pañha½ pucchati– aya½ vimaticchedan± pucch±. Im±tisso pucch±. Apar±pi tisso pucch±– manussapucch±, amanussapucch±, nimmitapucch±.Katam± manussapucch±? Manuss± buddha½ bhagavanta½ upasaªkamitv±pañha½ pucchanti, bhikkh³ pucchanti, bhikkhuniyo pucchanti, up±sak± pucchanti,up±sik±yo pucchanti, r±j±no pucchanti (..0063) khattiy± pucchanti, br±hmaº±pucchanti, vess± pucchanti, sudd± pucchanti, gahaµµh± pucchanti, pabbajit±pucchanti– aya½ manussapucch±. Katam± amanussapucch±? Amanuss± buddha½ bhagavanta½ upasaªkamitv±pañha½ pucchanti, n±g± pucchanti, supaºº± pucchanti, yakkh± pucchanti, asur±pucchanti, gandhabb± pucchanti, mah±r±j±no pucchanti, ind± pucchanti, brahm±pucchanti, dev± pucchanti– aya½ amanussapucch±. Katam± nimmitapucch±? Bhagav± r³pa½ abhinimmin±ti manomaya½ sabba-ªgapaccaªga½ ah²nindriya½. So nimmito buddha½ bhagavanta½ upasaªkamitv±pañha½ pucchati. Bhagav± visajjeti. Aya½ nimmitapucch±. Im± tisso pucch±. Apar±pi tisso pucch±– attatthapucch±, paratthapucch±, ubhayatthapucch±…pe… apar±pi tisso pucch±– diµµhadhammikatthapucch±, sampar±yikattha-pucch±, paramatthapucch±… apar±pi tisso pucch±– anavajjatthapucch±, nikkilesa-tthapucch±, vod±natthapucch±… apar±pi tisso pucch±– at²tapucch±, an±gata-pucch±, paccuppannapucch±… apar±pi tisso pucch±– ajjhattapucch±, bahiddh±-pucch±, ajjhattabahiddh±pucch±… apar±pi tisso pucch±– kusalapucch±, akusala-pucch±, aby±katapucch±… apar±pi tisso pucch±– khandhapucch±, dh±tupucch±±yatanapucch±… apar±pi tisso pucch±– satipaµµh±napucch±, sammappadh±na-pucch±, iddhip±dapucch±… apar±pi tisso pucch±– indriyapucch±, balapucch±,

Page 46: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

bojjhaªgapucch±… apar±pi tisso pucch±– maggapucch±, phalapucch±, nibb±na-pucch±…. Pucch±mi tanti pucch±mi ta½ y±c±mi ta½ ajjhes±mi ta½ pas±demi ta½ “katha-yassu me”ti pucch±mi ta½. Bhagav±ti g±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik±paññatti– yadida½ bhagav±ti. Br³hi metanti br³hi ±cikkh±hi desehi paññapehipaµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²karohi pak±seh²ti– pucch±mi ta½ bhagav±br³hi meta½. Icc±yasm± mettag³ti icc±ti padasandhi …pe… icc±yasm± mettag³. Maññ±mi ta½ vedag³ bh±vitattanti. Vedag³ti ta½ maññ±mi, bh±vitattoti ta½maññ±mi, eva½ j±n±mi, eva½ ±j±n±mi eva½ paµij±n±mi eva½ paµivijjh±mi. Vedag³bh±vitattoti kathañca bhagav± vedag³? Ved± vuccanti cat³su maggesu ñ±ºa½paññ± paññindriya½ paññ±bala½ …pe… dhammavicayasambojjhaªgo v²ma½s± (vipassan± samm±diµµhi. Bhagav± tehi vedehi j±tijar±maraºassa antagato anta-ppatto koµigato koµippatto pariyantagato pariyantappatto vos±nagato vos±na-ppatto t±ºagato t±ºappatto leºagato leºappatto saraºagato saraºappatto abhaya-gato

Page 47: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

abhayappatto accutagato accutappatto amatagato amatappatto nibb±nagatonibb±nappatto. Ved±na½ v± antagatoti vedag³; vedehi v± antagatoti vedag³;sattanna½ v± dhamm±na½ viditatt± vedag³; sakk±yadiµµhi vidit± hoti, vicikicch±vidit± hoti, s²labbatapar±m±so vidito hoti, r±go doso moho m±no vidito hoti, vidi-t±ssa honti p±pak± akusal± dhamm± sa½kilesik± ponobhavik± sadar± dukkhavi-p±k± ±yati½ j±tijar±maraºiy±. Ved±ni viceyya keval±ni, [sabhiy±ti bhagav±] samaº±na½ y±n²dhatthi ‚ br±hmaº±na½. sabbavedan±su v²tar±go; sabba½ vedamaticca vedag³ soti. Eva½ bhagav± vedag³. Katha½ bhagav± bh±vitatto? Bhagav± bh±vitak±yo bh±vitas²lo bh±vitacittobh±vitapañño bh±vitasatipaµµh±no bh±vitasammappadh±no bh±vita-iddhip±dobh±vita-indriyo bh±vitabalo bh±vitabojjhaªgo bh±vitamaggo, pah²nakileso paµivi-ddh±kuppo sacchikatanirodho. Dukkha½ tassa pariññ±ta½, samudayo pah²no,maggo bh±vito, nirodho sacchikato, abhiññeyya½ abhiññ±ta½, pariññeyya½ pari-ññ±ta½, pah±tabba½ pah²na½, bh±vetabba½ bh±vita½, sacchik±tabba½ sacchi-kata½, aparitto mahanto gambh²ro appameyyo duppariyog±¼ho bahuratano s±ga-r³pamo ‚ cha¼aªgupekkh±ya samann±gato hoti. Cakkhun± r³pa½ disv± neva sumano hoti na dummano; upekkhako viharatisato sampaj±no. Sotena sadda½ sutv±, gh±nena gandha½ gh±yitv±, jivh±yarasa½ s±yitv±, k±yena phoµµhabba½ phusitv±, manas± dhamma½ (..0065)viññ±ya neva sumano hoti na dummano; upekkhako viharati sato sampaj±no. Cakkhun± r³pa½ disv± man±pa½ r³pa½ n±bhigijjhati n±bhiha½sati ‚ na r±ga½janeti. Tassa µhitova k±yo hoti, µhita½ citta½ ajjhatta½ susaºµhita½ suvimutta½.Cakkhun± kho paneva r³pa½ disv± aman±pa½ na maªku hoti appatiµµhitacitto ‚al²namanaso ‚ aby±pannacetaso. Tassa µhitova k±yo hoti µhita½ citta½ ajjhatta½susaºµhita½ suvimutta½. Sotena sadda½ sutv± …pe… gh±nena gandha½ gh±yi-tv±… jivh±ya rasa½ s±yitv±… k±yena phoµµhabba½ phusitv±… manas± dhamma½viññ±ya man±pa½ n±bhigijjhati n±bhiha½sati na r±ga½ janeti. Tassa µhitova k±yohoti µhita½ citta½ ajjhatta½ susaºµhita½ suvimutta½. Manas±yeva kho panadhamma½ viññ±ya aman±pa½ na maªku hoti. Appatiµµhitacitto al²namanaso aby±-pannacetaso tassa µhitova k±yo hoti µhita½ citta½ ajjhatta½ susaºµhita½ suvi-mutta½. Cakkhun± r³pa½ disv± man±p±man±pesu r³pesu µhitova k±yo hoti µhita½ citta½ajjhatta½ susaºµhita½ suvimutta½. Sotena sadda½ sutv± …pe… manas±dhamma½ viññ±ya man±p±man±pesu dhammesu µhitova k±yo hoti µhita½ citta½ajjhatta½ susaºµhita½ suvimutta½. Cakkhun± r³pa½ disv± rajan²ye na rajjati, dussan²ye ‚ na dussati, mohan²ye namuyhati, kopan²ye na kuppati, madan²ye na majjati, kilesan²ye na kilissati. Sotenasadda½ sutv± …pe… manas± dhamma½ viññ±ya rajan²ye na rajjati, dussan²ye nadussati, mohan²ye na muyhati, kopan²ye na kuppati, madan²ye na majjati, kilesa-

Page 48: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

n²ye na kilissati. Diµµhe diµµhamatto, sute sutamatto, mute mutamatto, viññ±te viññ±tamatto.Diµµhe na limpati, sute na limpati, mute na limpati, viññ±te na limpati. Diµµhe an³-payo ‚ anap±yo anissito appaµibaddho (..0066) vippamutto visaññutto vimariy±di-katena cetas± viharati. Sute …pe… mute … viññ±te an³payo ‚ anap±yo anissitoappaµibaddho vippamutto visaññutto vimariy±dikatena cetas± viharati. Sa½vijjati bhagavato cakkhu, passati bhagav± cakkhun± r³pa½, chandar±gobhagavato natthi, suvimuttacitto bhagav±. Sa½vijjati bhagavato sota½, suº±tibhagav± sotena sadda½, chandar±go bhagavato natthi, suvimuttacitto bhagav±.Sa½vijjati bhagavato gh±na½, gh±yati bhagav± gh±nena gandha½, chandar±gobhagavato natthi, suvimuttacitto bhagav±. Sa½vijjati bhagavato jivh±, s±yatibhagav± jivh±ya rasa½, chandar±go bhagavato natthi, suvimuttacitto bhagav±.Sa½vijjati bhagavato k±yo, phusati bhagav± k±yena phoµµhabba½, chandar±gobhagavato natthi, suvimuttacitto bhagav±. Sa½vijjati bhagavato mano, vij±n±tibhagav± manas± dhamma½, chandar±go bhagavato natthi, suvimuttacittobhagav±. Cakkhu r³p±r±ma½ r³parata½ r³pasammudita½, ta½ bhagavato ‚ danta½gutta½ rakkhita½ sa½vuta½; tassa ca sa½var±ya dhamma½ deseti. Sota½ sadd±-r±ma½ saddarata½ …pe… gh±na½ gandh±r±ma½ gandharata½… jivh± ras±-r±m± rasarat± rasasammudit±, s± bhagavato dant± gutt± rakkhit± sa½vut±; tassaca sa½var±ya dhamma½ deseti. K±yo phoµµhabb±r±mo phoµµhabbarato phoµµha-bbasammudito… mano dhamm±r±mo dhammarato dhammasammudito, sobhagavato danto gutto rakkhito sa½vuto; tassa ca sa½var±ya dhamma½ deseti– “Danta½ nayanti samiti½, danta½ r±j±bhir³hati; danto seµµho manussesu, yotiv±kya½ titikkhati. “Varamassatar± dant±, ±j±n²y± ca ‚ sindhav±. kuñjar± ca ‚ mah±n±g±, attadanto tato vara½. “Na hi etehi y±nehi, gaccheyya agata½ disa½; yath±ttan± sudantena, danto dantena gacchati. “Vidh±su (..0067) na vikampanti, vippamutt± punabbhav±; dantabh³mi½ anuppatt±, te loke vijit±vino. “Yassindriy±ni bh±vit±ni, ajjhattañca bahiddh± ca sabbaloke; nibbijjha ima½ parañca loka½, k±la½ kaªkhati bh±vito sa danto”ti ‚. Eva½ bhagav± bh±vitattoti. Maññ±mi ta½ vedag³ bh±vitatta½, kuto nu dukkh± samud±gat± imeti. Kuton³ti sa½sayapucch± vimatipucch± dve¼hakapucch± aneka½sapucch±– “eva½ nukho, na nu kho, ki½ nu kho, katha½ nu kho”ti– kuto nu. Dukkh±ti j±tidukkha½, jar±-dukkha½, by±dhidukkha½, maraºadukkha½, sokaparidevadukkhadomanassup±-y±sadukkha½, byasana½ dukkha½, nerayika½ dukkha½, tiracch±nayonika½dukkha½, pettivisayika½ dukkha½, m±nusika½ dukkha½, gabbhokkantim³laka½dukkha½, gabbhaµµhitim³laka½ dukkha½, gabbhavuµµh±nam³laka½ dukkha½,j±tass³panibandhaka½ dukkha½, j±tassa par±dheyyaka½ dukkha½, att³pa-

Page 49: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

kkama½ dukkha½, par³pakkama½ dukkha½, dukkhadukkha½, saªkh±radukkha½,vipariº±madukkha½, cakkhurogo sotarogo gh±narogo jivh±rogo k±yarogo s²sa-rogo kaººarogo mukharogo dantarogo k±so s±so pin±so ¹±ho jaro kucchirogomucch± pakkhandik± s³l± vis³cik± kuµµha½ gaº¹o kil±so soso apam±ro daddukaº¹u kacchu rakhas± vitacchik± lohitapitta½ madhumeho a½s± pi¼ak± bhaga-ndal± pittasamuµµh±n± ±b±dh± semhasamuµµh±n± ±b±dh± v±tasamuµµh±n±±b±dh± sannip±tik± ±b±dh± utupariº±maj± ±b±dh± visamaparih±raj± ±b±dh± opa-kkamik± ±b±dh± kammavip±kaj± ±b±dh± s²ta½ uºha½ jighacch± pip±s± ucc±ropass±vo ¹a½samakasav±t±tapasar²sapasamphassa½ dukkha½, m±tumaraºa½dukkha½, pitumaraºa½ dukkha½, bh±tumaraºa½ dukkha½, bhaginimaraºa½dukkha½, puttamaraºa½ dukkha½, dh²tumaraºa½ dukkha½, ñ±tibyasana½dukkha½, rogabyasana½ dukkha½, bhogabyasana½ dukkha½, s²labyasana½dukkha½, diµµhibyasana½ dukkha½; yesa½ dhamm±na½ ±dito samud±gamana½paññ±yati, atthaªgamato nirodho paññ±yati, kammasannissito vip±ko, vip±kasa-nnissita½ kamma½, n±masannissita½ r³pa½, r³pasannissita½ (..0068) n±ma½,j±tiy± anugata½, jar±ya anusaµa½, by±dhin± abhibh³ta½, maraºena abbh±hata½,dukkhe patiµµhita½, at±ºa½ aleºa½ asaraºa½ asaraº²bh³ta½– ime vuccantidukkh±. Ime dukkh± kuto samud±gat± kuto j±t± kuto sañj±t± kuto nibbatt± kutoabhinibbatt± kuto p±tubh³t± ki½nid±n± ki½samuday± ki½j±tik± ki½pabhav±ti,imesa½ dukkh±na½ m³la½ pucchati hetu½ pucchati nid±na½ pucchatisambhava½ pucchati pabhava½ pucchati samuµµh±na½ pucchati ±h±ra½pucchati ±rammaºa½ pucchati paccaya½ pucchati samudaya½ pucchati papu-cchati y±cati ajjhesati pas±det²ti– kuto nu dukkh± samud±gat± ime. Ye keci lokasmimanekar³p±ti. Ye kec²ti sabbena sabba½ sabbath± sabba½asesa½ nissesa½ pariy±diyanavacanameta½– ye kec²ti. Lokasminti ap±yalokemanussaloke devaloke khandhaloke dh±tuloke ±yatanaloke. Anekar³p±ti aneka-vidh± n±n±ppak±r± dukkh±ti– ye keci lokasmimanekar³p±. Ten±ha so br±hmaºo– “Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½, [icc±yasm± mettag³] maññ±mi ta½ vedag³ bh±vitatta½; kuto nu dukkh± samud±gat± ime, ye keci lokasmimanekar³p±”ti. 19. Dukkhassa ve ma½ pabhava½ apucchasi, [mettag³ti bhagav±] Ta½ te pavakkh±mi yath± paj±na½. Upadhinid±n± pabhavanti dukkh±, ye keci lokasmimanekar³p±. Dukkhassa ve ma½ pabhava½ apucchas²ti. Dukkhass±ti j±tidukkhassa jar±du-kkhassa by±dhidukkhassa maraºadukkhassa sokaparidevadukkhadomanassup±-y±sadukkhassa. Pabhava½ apucchas²ti dukkhassa m³la½ pucchasi hetu½pucchasi nid±na½ pucchasi sambhava½ pucchasi pabhava½ pucchasi samu-µµh±na½ pucchasi ±h±ra½ pucchasi ±rammaºa½ pucchasi paccaya½ pucchasisamudaya½ pucchasi y±casi ajjhesasi pas±des²ti– dukkhassa ve ma½ pabhava½apucchasi. Mettag³ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhagav±ti (..0069)g±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– mettag³tibhagav±.

Page 50: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Ta½ te pavakkh±mi yath± paj±nanti. Tanti dukkhassa m³la½ pavakkh±mi hetu½pavakkh±mi nid±na½ pavakkh±mi sambhava½ pavakkh±mi pabhava½ pava-kkh±mi samuµµh±na½ pavakkh±mi ±h±ra½ pavakkh±mi ±rammaºa½ pavakkh±mipaccaya½ pavakkh±mi samudaya½ pavakkh±mi ±cikkhiss±mi desess±mi pañña-pess±mi paµµhapess±mi vivariss±mi vibhajiss±mi utt±n²kariss±mi pak±sess±m²ti–ta½ te pavakkh±mi. Yath± paj±nanti yath± paj±nanto ±j±nanto vij±nanto paµivij±-nanto paµivijjhanto. Na itih²tiha½ na itikir±ya na parampar±ya na piµakasampad±ya‚ na takkahetu na nayahetu na ±k±raparivitakkena na diµµhinijjh±nakkhantiy±s±ma½ sayamabhiññ±ta½ attapaccakkhadhamma½ ta½ kathayiss±m²ti– ta½ tepavakkh±mi yath± paj±na½.

Page 51: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

padhi, kiles³padhi, kamm³padhi, duccarit³padhi, ±h±r³padhi, paµigh³padhi, Upadhinid±n± pabhavanti dukkh±ti. Upadh²ti dasa upadh²– taºh³padhi, diµµh³-padhi, kiles³padhi, kamm³padhi, duccarit³padhi, ±h±r³padhi, paµigh³padhi,catasso up±dinnadh±tuyo upadh², cha ajjhattik±ni ±yatan±ni upadh², cha viññ±ºa-k±y± upadh², sabbampi dukkha½ dukkhamanaµµhena ‚ upadhi. Ime vuccanti dasaupadh². Dukkh±ti j±tidukkha½ jar±dukkha½ by±dhidukkha½ maraºadukkha½sokaparidevadukkhadomanassup±y±sadukkha½ nerayika½ dukkha½ …pe…diµµhibyasana½ dukkha½. Yesa½ dhamm±na½ ±dito samud±gamana½ paññ±-yati, atthaªgamato nirodho paññ±yati, kammasannissito vip±ko, vip±kasanni-ssita½ kamma½, n±masannissita½ r³pa½, r³pasannissita½ n±ma½, j±tiy± anu-gata½, jar±ya anusaµa½, by±dhin± abhibh³ta½, maraºena abbh±hata½, dukkhepatiµµhita½, at±ºa½ aleºa½ asaraºa½ asaraº²bh³ta½– ime vuccanti dukkh±. Imedukkh± upadhinid±n± upadhihetuk± upadhipaccay± upadhik±raº± honti pabha-vanti sambhavanti j±yanti sañj±yanti nibbattanti p±tubhavant²ti– upadhinid±n±pabhavanti dukkh±. Ye keci lokasmimanekar³p±ti. Ye kec²ti sabbena sabba½ sabbath± sabba½asesa½ nissesa½ pariy±diyanavacanameta½– ye kec²ti. Lokasminti ap±yalokemanussaloke devaloke khandhaloke dh±tuloke (..0070) ±yatanaloke. Anekar³-p±ti anekavidh± n±nappak±r± dukkh±ti– ye keci lokasmimanekar³p±. Ten±habhagav±– “Dukkhassa ve ma½ pabhava½ apucchasi, [mettag³ti bhagav±] ta½ te pavakkh±mi yath± paj±na½; upadhinid±n± pabhavanti dukkh±, ye keci lokasmimanekar³p±”ti. 20. Yo ve avidv± upadhi½ karoti, punappuna½ dukkhamupeti mando. Tasm± paj±na½ upadhi½ na kayir±, dukkhassa j±tippabhav±nupass². Yo ve avidv± upadhi½ karot²ti. Yoti yo y±diso yath±yutto yath±vihito yath±pa-k±ro ya½µh±nappatto ya½dhammasamann±gato khattiyo v± br±hmaºo v± vessov± suddo v± gahaµµho v± pabbajito v± devo v± manusso v±. Avidv±ti avijj±gatoaññ±º² avibh±v² duppañño. Upadhi½ karot²ti taºh³padhi½ karoti, diµµh³padhi½karoti, kiles³padhi½ karoti, kamm³padhi½ karoti, duccarit³padhi½ karoti, ±h±r³-padhi½ karoti, paµigh³padhi½ karoti, catasso up±dinnadh±tuyo upadh² karoti, chaajjhattik±ni ±yatan±ni upadh² karoti, cha viññ±ºak±ye upadh² karoti janeti sañja-neti nibbatteti abhinibbattet²ti– avidv± upadhi½ karoti. Punappuna½ dukkhamupeti mandoti punappuna½ j±tidukkha½ jar±dukkha½by±dhidukkha½ maraºadukkha½ sokaparidevadukkhadomanassup±y±sa-dukkha½ eti samupeti upagacchati gaºh±ti par±masati abhinivisat²ti– punappuna½dukkhamupeti. Mandoti mando momuho avidv± avijj±gato aññ±º² avibh±v² duppa-ññoti– punappuna½ dukkhamupeti mando. Tasm± paj±na½ upadhi½ na kayir±ti. Tasm±ti ta½k±raº± ta½hetu tappaccay±ta½nid±n± eta½ ±d²nava½ sampassam±no upadh²s³ti tasm±. Paj±nanti paj±-nanto ±j±nanto vij±nanto paµivij±nanto paµivijjhanto, “sabbe saªkh±r± anicc±”ti

Page 52: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

paj±nanto ±j±nanto vij±nanto paµivij±nanto paµivijjhanto (..0071), “sabbe saªkh±r±dukkh±”ti …pe… “sabbe dhamm± anatt±”ti …pe… “ya½ kiñci samudaya-dhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhamman”ti paj±nanto ±j±nanto vij±nanto paµivij±-nanto paµivijjhanto. Upadhi½ na kayir±ti taºh³padhi½ na kareyya, diµµh³padhi½ nakareyya, kiles³padhi½ na kareyya, duccarit³padhi½ na kareyya, ±h±r³padhi½ nakareyya, paµigh³padhi½ na kareyya, catasso up±dinnadh±tuyo upadh² na kareyya,cha ajjhattik±ni ±yatan±ni upadh² na kareyya, cha viññ±ºak±ye upadh² na kareyya,na janeyya na sañjaneyya na nibbatteyya n±bhinibbatteyy±ti– tasm± paj±na½upadhi½ na kayir±. Dukkhass±ti j±tidukkhassa jar±dukkhassa by±dhidukkhassa maraºadukkhassasokaparidevadukkhadomanassup±y±sadukkhassa. Pabhav±nupass²ti dukkhassam³l±nupass² het±nupass² nid±n±nupass² sambhav±nupass² pabhav±nupass²samuµµh±n±nupass² ±h±r±nupass² ±rammaº±nupass² paccay±nupass² samuday±-nupass². Anupassan± vuccati ñ±ºa½. Y± paññ± paj±nan± …pe… amohodhammavicayo samm±diµµhi. Im±ya anupassan±ya paññ±ya upeto hoti samupetoup±gato samup±gato upapanno samupapanno samann±gato. So vuccati anupa-ss²ti– dukkhassa j±tippabhav±nupass². Ten±ha bhagav±– “Yo ve avidv± upadhi½ karoti, punappuna½ dukkhamupeti mando; tasm± paj±na½ upadhi½ na kayir±, dukkhassa j±tippabhav±nupass²”ti. 21. Ya½ ta½ apucchimha akittay² no, añña½ ta½ pucch±ma tadiªgha br³hi. Katha½ nu dh²r± vitaranti ogha½, j±ti½ jara½ sokapariddavañca. Ta½ me mun² s±dhu viy±karohi, tath± hi te vidito esa dhammo. Ya½ ta½ apucchimha akittay² noti ya½ ta½ apucchimha ay±cimha ajjhesimhapas±dayimha. Akittay² noti kittita½ ‚ pakittita½ ±cikkhita½ desita½ paññapita½ (..00paµµhapita½ vivarita½ vibhatta½ utt±n²kata½ pak±sitanti– ya½ ta½ apucchimhaakittay² no. Añña½ ta½ pucch±ma tadiªgha br³h²ti añña½ ta½ pucch±ma, añña½ ta½y±c±ma, añña½ ta½ ajjhes±ma, añña½ ta½ pas±dema, uttari ta½ pucch±ma.Tadiªgha br³h²ti iªgha br³hi ±cikkh±hi desehi paññapehi paµµhapehi vivar±hivibhaj±hi utt±n²karohi pak±seh²ti– añña½ ta½ pucch±ma tadiªgha br³hi. Katha½ nu dh²r± vitaranti ogha½, j±ti½ jara½ sokapariddavañc±ti. Katha½ n³tisa½sayapucch± vimatipucch± dve¼hakapucch± aneka½sapucch±– “eva½ nu kho,nanu kho, ki½ nu kho, katha½ nu kho”ti– katha½ nu. Dh²r±ti dh²r± paº¹it± pañña-vanto buddhimanto ñ±ºino vibh±vino medh±vino. Oghanti k±mogha½ bhavogha½diµµhogha½ avijjogha½. J±t²ti y± tesa½ tesa½ satt±na½ tamhi tamhi sattanik±yej±ti sañj±ti okkanti nibbatti abhinibbatti khandh±na½ p±tubh±vo ±yatan±na½ paµi-l±bho. Jar±ti y± tesa½ tesa½ satt±na½ tamhi tamhi sattanik±ye jar± j²raºat±khaº¹icca½ p±licca½ valittacat± ±yuno sa½h±ni indriy±na½ parip±ko. Sokoti ñ±ti-byasanena v± phuµµhassa bhogabyasanena v± phuµµhassa rogabyasanena v±phuµµhassa s²labyasanena v± phuµµhassa diµµhibyasanena v± phuµµhassa aññatara-ññatarena byasanena v± samann±gatassa aññataraññatarena dukkhadhammenav± phuµµhassa soko socan± socitatta½ antosoko antoparisoko anto¹±ho antopari-

Page 53: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

¹±ho cetaso parijjh±yan± domanassa½ sokasalla½. Paridevoti ñ±tibyasanena v±phuµµhassa bhogabyasanena v± phuµµhassa rogabyasanena v± phuµµhassa s²la-byasanena v± phuµµhassa diµµhibyasanena v± phuµµhassa aññataraññatarenabyasanena v± samann±gatassa aññataraññatarena dukkhadhammena v±phuµµhassa ±devo paridevo ±devan± paridevan± ±devitatta½ paridevitatta½ v±c±pal±po ‚ vippal±po l±lappo l±lappan± l±lappitatta½ ‚. Katha½ nu dh²r± vitaranti ogha½, j±ti½ jara½ sokapariddavañc±ti dh²r± katha½oghañca j±tiñca jarañca sokañca paridevañca taranti uttaranti pataranti samatikka-manti (..0073) v²tivattant²ti– katha½ nu dh²r± vitaranti ogha½, j±ti½ jara½ sokapari-ddavañca. Ta½ me mun² s±dhu viy±karoh²ti. Tanti ya½ pucch±mi ya½ y±c±mi ya½ ajjhe-s±mi ya½ pas±demi. Mun²ti mona½ vuccati ñ±ºa½. Y± paññ± paj±nan± …pe…amoho dhammavicayo samm±diµµhi. Bhagav± tena ñ±ºena samann±gato munimonappatto. T²ºi moneyy±ni– k±yamoneyya½ vac²moneyya½ manomoneyya½. Katama½ k±yamoneyya½? Tividh±na½ k±yaduccarit±na½ pah±na½ k±yamo-neyya½. Tividha½ k±yasucarita½ k±yamoneyya½. K±y±rammaºe ñ±ºa½ k±ya-moneyya½. K±yapariññ± k±yamoneyya½. Pariññ±sahagato maggo k±yamo-neyya½. K±ye chandar±gassa pah±na½ k±yamoneyya½. K±yasaªkh±ranirodhocatutthajjh±nasam±patti k±yamoneyya½. Ida½ k±yamoneyya½. Katama½ vac²moneyya½? Catubbidh±na½ vac²duccarit±na½ pah±na½ vac²mo-neyya½. Catubbidha½ vac²sucarita½ vac²moneyya½. V±c±rammaºe ñ±ºa½ vac²-moneyya½. V±c±pariññ± vac²moneyya½. Pariññ±sahagato maggo vac²moneyya½.V±c±ya chandar±gassa pah±na½ vac²moneyya½. Vac²saªkh±ranirodho dutiya-jjh±nasam±patti vac²moneyya½. Ida½ vac²moneyya½. Katama½ manomoneyya½? Tividh±na½ manoduccarit±na½ pah±na½ mano-moneyya½. Tividha½ manosucarita½ manomoneyya½. Citt±rammaºe ñ±ºa½manomoneyya½. Cittapariññ± manomoneyya½. Pariññ±sahagato maggo mano-moneyya½. Citte chandar±gassa pah±na½ manomoneyya½. Cittasaªkh±rani-rodho saññ±vedayitanirodhasam±patti manomoneyya½. Ida½ manomoneyya½. K±yamuni½ vac²muni½ ‚, manomuniman±sava½; muni½ moneyyasampanna½, ±hu sabbappah±yina½. K±yamuni½ vac²muni½, manomuniman±sava½; muni½ moneyyasampanna½, ±hu ninh±tap±pakanti. Imehi (..0074) t²hi moneyyehi dhammehi samann±gat±. Cha munino ‚– ag±ra-munino, anag±ramunino, sekhamunino ‚, asekhamunino, paccekamunino muni-muninoti. Katame ag±ramunino? Ye te ag±rik± diµµhapad± viññ±tas±san±– imeag±ramunino. Katame anag±ramunino? Ye te pabbajit± diµµhapad± viññ±tas±san±–ime anag±ramunino. Satta sekh± sekhamunino. Arahanto asekhamunino. Pacce-kasambuddh± paccekamunino. Tath±gat± arahanto samm±sambuddh± munimu-nino. Na monena mun² ‚ hoti, m³¼har³po aviddasu; yo ca tula½va paggayha, varam±d±ya paº¹ito.

Page 54: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

P±p±ni parivajjeti, sa mun² tena so muni; yo mun±ti ubho loke, muni tena pavuccati. Asatañca satañca ñatv± dhamma½, ajjhatta½ bahiddh± ca sabbaloke; devamanussehi p³jan²yo ‚, saªgaj±lamaticca ‚ so mun²ti.

Page 55: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

S±dhu viy±karoh²ti ta½ s±dhu ±cikkh±hi desehi paññapehi paµµhapehi vivar±hivibhaj±hi utt±n²karohi pak±seh²ti– ta½ me mun² s±dhu viy±karohi. Tath± hi te viditoesa dhammoti tath± hi te vidito tulito t²rito vibh³to vibh±vito esa dhammoti– tath±hi te vidito esa dhammo. Ten±ha so br±hmaºo– “Ya½ ta½ apucchimha akittay² no, añña½ ta½ pucch±ma tadiªgha br³hi; katha½ nu dh²r± vitaranti ogha½, j±ti½ jara½ sokapariddavañca; ta½ me mun² s±dhu viy±karohi, tath± hi te vidito esa dhammo”ti. 22. Kittayiss±mi (..0075) te dhamma½, [mettag³ti bhagav±] Diµµhe dhamme an²tiha½. Ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattika½. Kittayiss±mi te dhammanti. Dhammanti ±dikaly±ºa½ majjhekaly±ºa½ pariyos±-nakaly±ºa½ s±ttha½ sabyañjana½ kevalaparipuººa½ parisuddha½ brahmaca-riya½, catt±ro satipaµµh±ne, catt±ro sammappadh±ne, catt±ro iddhip±de, pañci-ndriy±ni, pañca bal±ni, satta bojjhaªge, ariya½ aµµhaªgika½ magga½, nibb±nañca,nibb±nag±miniñca paµipada½ kittayiss±mi ±cikkhiss±mi desess±mi paññape-ss±mi paµµhapess±mi vivariss±mi vibhajiss±mi utt±n²kariss±mi pak±siss±m²ti– kitta-yiss±mi te dhamma½. Mettag³ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Diµµhe dhamme an²tihanti. Diµµhe dhammeti diµµhe dhamme ñ±te dhamme tulitedhamme t²rite dhamme vibh³te dhamme vibh±vite dhamme sabbe saªkh±r± ani-cc±ti …pe… ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhammantidiµµhe dhamme ñ±te dhamme tulite dhamme t²rite dhamme vibh³te dhamme vibh±-vite dhammeti– evampi diµµhe dhamme kathayiss±mi. Atha v±, dukkhe diµµhedukkha½ kathayiss±mi, samudaye diµµhe samudaya½ kathayiss±mi, magge diµµhemagga½ kathayiss±mi, nirodhe diµµhe nirodha½ kathayiss±m²ti– evampi diµµhedhamme kathayiss±mi. Atha v±, diµµhe dhamme sandiµµhika½ ak±lika½ ehipa-ssika½ opaneyyika½ paccatta½ veditabba½ viññ³h²ti– evampi diµµhe dhammekathayiss±m²ti diµµhe dhamme. An²tihanti na itih²tiha½ na itikir±ya na parampar±yana piµakasampad±ya na takkahetu na nayahetu na ±k±raparivitakkena na diµµhini-jjh±nakkhantiy±, s±ma½ sayamabhiññ±ta½ attapaccakkhadhamma½, ta½ katha-yiss±m²ti– diµµhe dhamme an²tiha½. Ya½ viditv± sato caranti ya½ vidita½ katv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv±vibh³ta½ katv±, “sabbe saªkh±r± anicc±”ti vidita½ katv± tulayitv± t²rayitv± vibh±-vayitv± vibh³ta½ katv±, “sabbe saªkh±r± dukkh±”ti… “sabbe dhamm± anatt±”ti…pe… “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhamman”ti vidita½katv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±. Satoti cat³hi k±raºehi sato–k±ye k±y±nupassan±satipaµµh±na½ bh±vento sato …pe… so vuccati sato.Caranti (..0076) caranto viharanto iriyanto vattento p±lento yapento y±pentoti– ya½viditv± sato cara½. Tare loke visattikanti visattik± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh±lobho akusalam³la½. Visattik±ti kenaµµhena visattik±? Visat±ti visattik±, vis±l±tivisattik±, visaµ±ti visattik±, visam±ti visattik±, visakkat²ti visattik±, visa½harat²ti visa-ttik±, visa½v±dik±ti visattik±, visam³l±ti visattik±, visaphal±ti visattik±, visaparibho-

Page 56: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

g±ti visattik±, vis±l± v± pana s± taºh± r³pe sadde gandhe rase phoµµhabbe kulegaºe ±v±se l±bhe yase pasa½s±ya sukhe c²vare piº¹ap±te sen±sane gil±napa-ccayabhesajjaparikkh±re k±madh±tuy± r³padh±tuy± ar³padh±tuy± k±mabhaver³pabhave ar³pabhave saññ±bhave asaññ±bhave nevasaññ±n±saññ±bhave eka-vok±rabhave catuvok±rabhave pañcavok±rabhave at²te an±gate paccuppannediµµhasutamutaviññ±tabbesu dhammesu visaµ± vitthat±ti visattik±. Loketi ap±ya-loke manussaloke devaloke khandhaloke dh±tuloke ±yatanaloke. Tare loke visa-ttikanti loke ves± visattik± ‚, loke veta½ visattika½ sato tareyya uttareyya pata-reyya samatikkameyya v²tivatteyy±ti– tare loke visattika½. Ten±ha bhagav±– “Kittayiss±mi te dhamma½, [mettag³ti bhagav±] diµµhe dhamme an²tiha½; ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattikan”ti. 23. Tañc±ha½ abhinand±mi, mahesi dhammamuttama½; Ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattika½. Tañc±ha½ abhinand±m²ti. Tanti tuyha½ vacana½ byappatha½ ‚ desana½ anu-s±sana½ anusiµµha½ ‚. Nand±m²ti abhinand±mi mod±mi anumod±mi icch±mis±diy±mi y±c±mi patthay±mi pihay±mi abhijapp±m²ti– tañc±ha½ abhinand±mi. Mahesi (..0077) dhammamuttamanti. Mahes²ti ki½ mahesi bhagav±, mahanta½s²lakkhandha½ es² gaves² ‚ pariyes²ti mahesi, mahanta½ sam±dhikkhandha½…pe… mahanta½ paññ±kkhandha½… mahanta½ vimuttikkhandha½…mahanta½ vimuttiñ±ºadassanakkhandha½ es² gaves² pariyes²ti mahesi, mahatotamok±yassa pad±lana½ es² gaves² pariyes²ti mahesi, mahato vipall±sassa pabhe-dana½ es² gaves² pariyes²ti mahesi, mahato taºh±sallassa abbahana½ ‚ es²gaves² pariyes²ti mahesi, mahato diµµhisaªgh±tassa viniveµhana½ es² gaves² pari-yes²ti mahesi, mahato m±nadhajassa pap±tana½ es² gaves² pariyes²ti mahesi,mahato abhisaªkh±rassa v³pasama½ es² gaves² pariyes²ti mahesi, mahatooghassa nittharaºa½ es² gaves² pariyes²ti mahesi, mahato bh±rassa nikkhepana½es² gaves² pariyes²ti mahesi, mahato sa½s±ravaµµassa upaccheda½ es² gaves²pariyes²ti mahesi, mahato sant±passa nibb±pana½ es² gaves² pariyes²ti mahesi,mahato pari¼±hassa paµippassaddhi½ es² gaves² pariyes²ti mahesi, mahatodhammadhajassa uss±pana½ es² gaves² pariyes²ti mahesi, mahante satipaµµh±ne…pe… mahante sammappadh±ne… mahante iddhip±de… mahant±ni indriy±ni…mahant±ni bal±ni… mahante bojjhaªge… mahanta½ ariya½ aµµhaªgika½magga½… mahanta½ paramattha½ amata½ nibb±na½ es² gaves² pariyes²timahesi, mahesakkhehi sattehi esito gavesito pariyesito– “kaha½ buddho, kaha½bhagav±, kaha½ devadevo, kaha½ nar±sabho”ti mahesi. Dhammamuttamantidhammamutta½ma½ vuccati amata½ nibb±na½. Yo so sabbasaªkh±rasamathosabb³padhipaµinissaggo taºhakkhayo vir±go nirodho nibb±na½. Uttamanti agga½seµµha½ viseµµha½ p±mokkha½ uttama½ pavara½ dhammanti– mahesi dhamma-muttama½. Ya½ viditv± sato caranti vidita½ katv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½katv±, “sabbe saªkh±r± anicc±”ti vidita½ katv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv±

Page 57: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

vibh³ta½ katv±, “sabbe saªkh±r± dukkh±”ti… “sabbe dhamm± anatt±”ti …pe…“ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhamman”ti vidita½ katv±tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±. Satoti cat³hi k±raºehi sato– k±yek±y±nupassan±satipaµµh±na½ (..0078) bh±vento sato, vedan±su …pe… citte…dhammesu… dhamm±nupassan±satipaµµh±na½ bh±vento sato… so vuccati sato.Caranti caranto viharanto iriyanto vattento p±lento yapento y±pentoti– ya½ viditv±sato cara½. Tare loke visattikanti visattik± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh±lobho akusalam³la½. Visattik±ti kenaµµhena visattik± …pe… visaµ± vitthat±ti visa-ttik±. Loketi ap±yaloke …pe… ±yatanaloke. Tare loke visattikanti loke ves± visa-ttik±, loke veta½ visattika½ sato tareyya uttareyya patareyya samatikkameyya v²ti-vatteyy±ti– tare loke visattika½. Ten±ha so br±hmaºo– “Tañc±ha½ abhinand±mi, mahesi dhammamuttama½; ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattikan”ti. 24. Ya½ kiñci sampaj±n±si, [mettag³ti bhagav±] Uddha½ adho tiriyañc±pi majjhe. Etesu nandiñca nivesanañca, panujja viññ±ºa½ bhave na tiµµhe. Ya½ kiñci sampaj±n±s²ti ya½ kiñci paj±n±si ±j±n±si vij±n±si paµivij±n±si paµivi-jjhas²ti– ya½ kiñci sampaj±n±si. Mettag³ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±la-pati. Bhagav±ti g±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½bhagav±ti– mettag³ti bhagav±. Uddha½ adho tiriyañc±pi majjheti. Uddhanti an±gata½ ‚; adhoti at²ta½; tiriya-ñc±pi majjheti paccuppanna½. Uddhanti devaloko; adhoti nirayaloko; tiriyañc±pimajjheti manussaloko. Atha v±, uddhanti kusal± dhamm±; adhoti akusal±dhamm±; tiriyañc±pi majjheti aby±kat± dhamm±. Uddhanti ar³padh±tu; adhotik±madh±tu; tiriyañc±pi majjheti r³padh±tu. Uddhanti sukh± vedan±; adhotidukkh± vedan±; tiriyañc±pi majjheti adukkhamasukh± vedan±. Uddhanti uddha½p±datal±; adhoti (..0079) adho kesamatthak±; tiriyañc±pi majjheti vemajjheti–uddha½ adho tiriyañc±pi majjhe. Etesu nandiñca nivesanañca, panujja viññ±ºa½ bhave na tiµµheti etes³ti ±ci-kkhitesu desitesu paññapitesu paµµhapitesu vivaritesu vibhajitesu utt±n²katesupak±sitesu. Nand² vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh± lobho akusala-m³la½. Nivesananti dve nivesan±– taºh±nivesan± ca diµµhinivesan± ca. Katam±taºh± nivesan±? Y±vat± taºh±saªkh±tena …pe… aya½ taºh±nivesan±. Katam±diµµhinivesan±? V²sativatthuk± sakk±yadiµµhi …pe… aya½ diµµhinivesan±. Panujja viññ±ºanti puññ±bhisaªkh±rasahagata½ viññ±ºa½, apuññ±bhisaªkh±-rasahagata½ viññ±ºa½, ±neñj±bhisaªkh±rasahagata½ viññ±ºa½. Etesunandiñca nivesanañca abhisaªkh±rasahagatañca viññ±ºa½ nujja panujja nudapanuda jaha pajaha vinodehi byant²karohi anabh±va½ gameh²ti– etesu nandiñcanivesanañca panujja viññ±ºa½. Bhave na tiµµheti. Bhav±ti dve bhav±– kammabhavo ca paµisandhiko ca puna-bbhavo. Katamo kammabhavo? Puññ±bhisaªkh±ro apuññ±bhisaªkh±ro ±neñj±-

Page 58: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

bhisaªkh±ro– aya½ kammabhavo. Katamo paµisandhiko punabbhavo? Paµisa-ndhik± r³pa½ vedan± saññ± saªkh±r± viññ±ºa½– aya½ paµisandhiko puna-bbhavo. Bhave na tiµµheti nandiñca nivesanañca abhisaªkh±rasahagata½ viññ±-ºañca kammabhavañca paµisandhikañca punabbhava½ pajahanto vinodentobyant²karonto anabh±va½ gamento kammabhave na tiµµheyya paµisandhike puna-bbhave na tiµµheyya na santiµµheyy±ti– panujja viññ±ºa½ bhave na tiµµhe. Ten±habhagav±–

Page 59: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

“Ya½ kiñci sampaj±n±si, [mettag³ti bhagav±] uddha½ adho tiriyañc±pi majjhe; etesu nandiñca nivesanañca, panujja viññ±ºa½ bhave na tiµµhe”ti. 25. Eva½vih±r² sato appamatto, Bhikkhu cara½ hitv± mam±yit±ni. J±ti½ jara½ sokapariddavañca, idheva vidv± pajaheyya dukkha½. Eva½vih±r² (..0080) sato appamattoti. Eva½vih±r²ti nandiñca nivesanañca abhi-saªkh±rasahagataviññ±ºañca kammabhavañca paµisandhikañca punabbhava½pajahanto vinodento byant²karonto anabh±va½ gamentoti– eva½vih±r². Satoticat³hi k±raºehi sato– k±ye k±y±nupassan±satipaµµh±na½ bh±vento …pe… sovuccati sato. Appamattoti sakkaccak±r² s±taccak±r² aµµhitak±r² anol²navutt² ‚ ani-kkhittacchando anikkhittadhuro appamatto kusalesu dhammesu– “kath±ha½ ‚aparip³ra½ v± s²lakkhandha½ parip³reyya½, parip³ra½ v± s²lakkhandha½ tatthatattha paññ±ya anuggaºheyyan”ti yo tattha chando ca v±y±mo ca uss±ho causso¼h² ca appaµiv±n² ‚ ca sati ca sampajaññañca ±tappa½ padh±na½ adhi-µµh±na½ anuyogo appamatto appam±do kusalesu dhammesu. “Kath±ha½ apari-p³ra½ v± sam±dhikkhandha½ …pe… paññ±kkhandha½… vimuttikkhandha½…vimuttiñ±ºadassanakkhandha½ parip³reyya½ parip³ra½ v± vimuttiñ±ºadassana-kkhandha½ tattha tattha paññ±ya anuggaºheyyan”ti yo tattha chando ca v±y±moca uss±ho ca usso¼h² ca appaµiv±n² ca sati ca sampajaññañca ±tappa½ padh±na½adhiµµh±na½ anuyogo appamatto appam±do kusalesu dhammesu. “Kath±ha½apariññ±ta½ v± dukkha½ parij±neyya½, appah²ne v± kilese pajaheyya½, abh±-vita½ v± magga½ bh±veyya½, asacchikata½ v± nirodha½ sacchikareyyan”ti yotattha chando ca v±y±mo ca uss±ho ca usso¼h² ca appaµiv±n² ca sati ca sampaja-ññañca ±tappa½ padh±na½ adhiµµh±na½ anuyogo appamatto appam±do kusa-lesu dhammes³ti– eva½vih±r² sato appamatto. Bhikkhu cara½ hitv± mam±yit±n²ti. Bhikkh³ti puthujjanakaly±ºako ‚ v± bhikkhusekkho v± bhikkhu. Caranti caranto viharanto iriyanto vattento p±lento yapentoy±pento. Mamatt±ti dve mamatt±– taºh±mamattañca diµµhimamattañca …pe…ida½ taºh±mamatta½ …pe… ida½ diµµhimamatta½… taºh±mamatta½ pah±yadiµµhimamatta½ paµinissajjitv± mamatte jahitv± cajitv± pajahitv± vinodetv± byant²-karitv± anabh±va½ gametv±ti– bhikkhu cara½ hitv± mam±yit±ni. J±ti½ (..0081) jara½ sokapariddavañca, idheva vidv± pajaheyya dukkhanti.J±t²ti y± tesa½ tesa½ satt±na½ …pe… jaranti y± tesa½ tesa½ satt±na½ …pe…sokoti ñ±tibyasanena v± phuµµhassa …pe… paridevoti ñ±tibyasanena v±phuµµhassa …pe… idh±ti imiss± diµµhiy± …pe… imasmi½ manussaloke. Vidv±tivijj±gato ñ±º² vibh±v² medh±v². Dukkhanti j±tidukkha½ …pe… domanassup±y±sa-dukkha½. J±ti½ jara½ sokapariddavañca, idheva vidv± pajaheyya dukkhanti vijj±-gato ñ±º² vibh±v² medh±v² idheva j±tiñca jarañca sokapariddavañca dukkhañcapajaheyya vinodeyya byant²kareyya anabh±va½ gameyy±ti– j±ti½ jara½ sokapari-ddavañca, idheva vidv± pajaheyya dukkha½. Ten±ha bhagav±– “Eva½vih±r² sato appamatto, bhikkhu cara½ hitv± mam±yit±ni;

Page 60: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

j±ti½ jara½ sokapariddavañca, idheva vidv± pajaheyya dukkhan”ti. 26. Et±bhinand±mi vaco mahesino, sukittita½ gotaman³padh²ka½. Addh± hi bhagav± pah±si dukkha½, tath± hi te vidito esa dhammo. Et±bhinand±mi vaco mahesinoti. Etanti tuyha½ vacana½ byappatha½ desana½anus±sana½ anusiµµha½ nand±mi abhinand±mi mod±mi anumod±mi icch±mis±diy±mi patthay±mi pihay±mi abhijapp±mi. Mahesinoti ki½ mahesi bhagav±?Mahanta½ s²lakkhandha½ es² gaves² pariyes²ti mahesi …pe… kaha½ nar±sa-bhoti mahes²ti– et±bhinand±mi vaco mahesino. Sukittita½ gotaman³padh²kanti. Sukittitanti sukittita½ su-±cikkhita½ sudesita½supaññapita½ supaµµhapita½ suvivarita½ suvibhajita½ su-utt±n²kata½ supak±si-tanti– sukittita½. Gotaman³padh²kanti upadh² vuccanti kiles± ca khandh± ca abhi-saªkh±r± ca. Upadhippah±na½ upadhiv³pasama½ upadhipaµinissagga½ upadhi-paµipassaddha½ amata½ nibb±nanti– sukittita½ gotaman³padh²ka½. Addh± (..0082) hi bhagav± pah±si dukkhanti. Addh±ti eka½savacana½ nissa½-sayavacana½ nikkaªkh±vacana½ advejjhavacana½ adve¼hakavacana½ nirodha-vacana½ appaºakavacana½ avatth±panavacanameta½– addh±ti. Bhagav±ti g±ra-v±dhivacanameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti. Pah±sidukkhanti j±tidukkha½ jar±dukkha½ by±dhidukkha½ maraºadukkha½ sokaparide-vadukkhadomanassup±y±sadukkha½ pah±si pajahi vinodesi byant²karosi ana-bh±va½ games²ti– addh± hi bhagav± pah±si dukkha½. Tath± hi te vidito esa dhammoti tath± hi te vidito tulito t²rito vibh³to vibh±vito esadhammoti– tath± hi te vidito esa dhammo. Ten±ha so br±hmaºo– “Et±bhinand±mi vaco mahesino, sukittita½ gotaman³padh²ka½; addh± hi bhagav± pah±si dukkha½, tath± hi te vidito esa dhammo”ti. 27. Te c±pi n³nappajaheyyu dukkha½, ye tva½ mun² aµµhita½ ovadeyya. Ta½ ta½ namass±mi samecca n±ga, appeva ma½ bhagav± aµµhita½ ova-deyya. Te c±pi n³nappajaheyyu dukkhanti. Te c±p²ti khattiy± ca br±hmaº± ca vess± casudd± ca gahaµµh± ca pabbajit± ca dev± ca manuss± ca. Pajaheyyu dukkhanti j±ti-dukkha½ jar±dukkha½ by±dhidukkha½ maraºadukkha½ sokaparidevadukkhado-manassup±y±sadukkha½ pajaheyyu½ vinodeyyu½ byant²kareyyu½ anabh±va½gameyyunti– te c±pi n³nappajaheyyu dukkha½. Ye tva½ mun² aµµhita½ ovadeyy±ti. Yeti khattiye ca br±hmaºe ca vesse casudde ca gahaµµhe ca pabbajite ca deve ca manusse ca. Tvanti bhagavanta½bhaºati. Mun²ti mona½ vuccati ñ±ºa½ …pe… saªgaj±lamaticca so muni. Aµµhita½ovadeyy±ti aµµhita½ ovadeyya sakkacca½ ovadeyya abhiºha½ ovadeyya puna-ppuna½ ovadeyya anus±seyy±ti– ye tva½ mun² aµµhita½ ovadeyya. Ta½ ta½ namass±mi samecca n±g±ti. Tanti bhagavanta½ bhaºati. Namass±-m²ti k±yena v± namass±mi, v±c±ya v± namass±mi, cittena v± namass±mi, anva-tthapaµipattiy± (..0083) v± namass±mi, dhamm±nudhammapaµipattiy± v± nama-ss±mi, sakkaromi garu½ karomi ‚ m±nemi p³jemi. Samecc±ti samecca abhisa-mecca sam±gantv± abhisam±gantv± sammukh± ta½ namass±mi. N±g±ti n±go ca

Page 61: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

bhagav± ±gu½ na karot²ti– n±go, na gacchat²ti– n±go, na ±gacchat²ti– n±go. Katha½bhagav± ±gu½ na karot²ti– n±go? ¾gu vuccati p±pak± akusal± dhamm± sa½kile-sik± ponobhavik± sadar± dukkhavip±k± ±yati½ j±tijar±maraºiy±. ¾gu½ na karoti kiñci loke, [sabhiy±ti bhagav±] sabbasa½yoge ‚ visajja bandhan±ni. sabbattha na sajjat² vimutto, n±go t±di pavuccate tathatt±ti. Eva½ bhagav± ±gu½ na karot²ti– n±go. Katha½ bhagav± na gacchat²ti– n±go. Bhagav± na chand±gati½ gacchati, nados±gati½ gacchati, na moh±gati½ gacchati, na bhay±gati½ gacchati, na r±gava-sena gacchati, na dosavasena gacchati, na mohavasena gacchati, na m±nava-sena gacchati, na diµµhivasena gacchati, na uddhaccavasena gacchati, na viciki-cch±vasena gacchati, na anusayavasena gacchati, na vaggehi dhammehi y±yatin²yati ‚ vuyhati sa½har²yati. Eva½ bhagav± na gacchat²ti– n±go. Katha½ bhagav± na ±gacchat²ti– n±go. Sot±pattimaggena ye kiles± pah²n± tekilese na puneti na pacceti na pacc±gacchati. Sakad±g±mimaggena …pe… an±-g±mimaggena… arahattamaggena ye kiles± pah²n± te kilese na puneti napacceti na pacc±gacchati. Eva½ bhagav± na ±gacchat²ti n±goti– ta½ ta½ nama-ss±mi samecca n±ga. Appeva ma½ bhagav± aµµhita½ ovadeyy±ti appeva ma½ bhagav± aµµhita½ ova-deyya sakkacca½ ovadeyya abhiºha½ ovadeyya punappuna½ ovadeyya anus±-seyy±ti– appeva ma½ bhagav± aµµhita½ ovadeyya. Ten±ha so br±hmaºo– “Te (..0084) c±pi n³nappajaheyyu dukkha½, ye tva½ mun² aµµhita½ ova-deyya; ta½ ta½ namass±mi samecca n±ga, appeva ma½ bhagav± aµµhita½ ovade-yy±”ti. 28. Ya½ br±hmaºa½ vedagum±bhijaññ±, akiñcana½ k±mabhave asatta½. Addh± hi so oghamima½ at±ri, tiººo ca p±ra½ akhilo akaªkho. Ya½ br±hmaºa½ vedagum±bhijaññ±ti. Br±hmaºoti sattanna½ dhamm±na½b±hitatt± br±hmaºo. Sakk±yadiµµhi b±hit± hoti, vicikicch± b±hit± hoti, s²labbatapar±-m±so b±hito hoti, r±go b±hito hoti, doso b±hito hoti, moho b±hito hoti, m±no b±hitohoti. B±hit±ssa honti p±pak± akusal± dhamm± sa½kilesik± ponobhavik± sadar±dukkhavip±k± ±yati½ j±tijar±maraºiy±. B±hitv± sabbap±pak±ni, [sabhiy±ti bhagav±] vimalo s±dhusam±hito µhitatto; sa½s±ramaticca keval² so, asito ‚ t±di pavuccate sa brahm±. Vedag³ti vedo vuccati cat³su maggesu ñ±ºa½ …pe… sabba½ vedamaticcavedag³ soti. Abhijaññ±ti abhij±neyya ±j±neyya vij±neyya paµivij±neyya paµivijjhe-yy±ti– ya½ br±hmaºa½

Page 62: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

vedagum±bhijaññ±. Akiñcana½ k±mabhave asattanti. Akiñcananti r±gakiñcana½ dosakiñcana½mohakiñcana½ m±nakiñcana½ diµµhikiñcana½ kilesakiñcana½ duccaritakiñcana½,yassete kiñcan± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipassaddh± abhabbuppattik±ñ±ºaggin± da¹¹h±, so vuccati akiñcano. K±m±ti udd±nato dve k±m±– vatthuk±m±ca kilesak±m± ca …pe… ime vuccanti vatthuk±m± …pe… ime vuccanti kilesa-k±m±. Bhav±ti dve bhav±– kammabhavo ca paµisandhiko ca punabbhavo (..0085)…pe… aya½ paµisandhiko punabbhavo. Akiñcana½ k±mabhave asattanti aki-ñcana½ puggala½ k±mabhave ca asatta½ alagga½ alaggita½ apalibuddha½nikkhanta½ nissaµa½ vippamutta½ visaññutta½ vimariy±dikatena cetas± vihara-ntanti– akiñcana½ k±mabhave asatta½. Addh± hi so oghamima½ at±r²ti. Addh±ti eka½savacana½ …pe… avatth±pana-vacanameta½– addh±ti. Oghanti k±mogha½ bhavogha½ diµµhogha½ avijjogha½.At±r²ti uttari patari samatikkami v²tivattay²ti– addh± hi so oghamima½ at±ri. Tiººo ca p±ra½ akhilo akaªkhoti. Tiººoti k±mogha½ tiººo, bhavogha½ tiººo,diµµhogha½ tiººo, avijjogha½ tiººo, sa½s±rapatha½ tiººo uttiººo nitthiººo ‚ ati-kkanto samatikkanto v²tivatto. So vutthav±so ‚ ciººacaraºo gataddho gatadisogatakoµiko p±litabrahmacariyo uttamadiµµhippatto bh±vitamaggo, pah²nakilesopaµividdh±kuppo sacchikatanirodho. Dukkha½ tassa pariññ±ta½, samudayopah²no, maggo bh±vito, nirodho sacchikato, abhiññeyya½ abhiññ±ta½, pari-ññeyya½ pariññ±ta½, pah±tabba½ pah²na½, bh±vetabba½ bh±vita½, sacchik±-tabba½ sacchikata½. So ukkhittapaligho sa½kiººaparikkho abbu¼hesiko nira-gga¼o ariyo pannaddhajo pannabh±ro visaññutto pañcaªgavippah²no cha¼aªgasa-mann±gato ek±rakkho catur±passeno panuººapaccekasacco ‚ samavayasaµµhe-sano an±vilasaªkappo passaddhak±yasaªkh±ro suvimuttacitto suvimuttapaññokeval² vusitav± uttamapuriso paramapuriso paramapattippatto. So neva ±cin±ti naapacin±ti, apacinitv± µhito. Neva pajahati na up±diyati, pajahitv± µhito. Neva visi-neti na ussineti, visinetv± µhito. Neva vidh³peti na sandh³peti, vidh³petv± µhito.Asekkhena s²lakkhandhena samann±gatatt± µhito. Asekkhena sam±dhikkha-ndhena …pe… paññ±kkhandhena… vimuttikkhandhena… vimuttiñ±ºadassana-kkhandhena samann±gatatt± µhito. Sacca½ sampaµip±dayitv± ‚ µhito. Eja½ sama-tikkamitv± µhito. Kilesaggi½ pariy±diyitv± µhito. Aparigamanat±ya µhito. Katha½ ‚sam±d±ya µhito? Vimuttipaµisevanat±ya µhito (..0086). Mett±ya p±risuddhiy± µhito.Karuº±ya …pe… mudit±ya… upekkh±ya p±risuddhiy± µhito. Accantap±risuddhiy±µhito. Atammayat±ya ‚ p±risuddhiy± µhito. Vimuttatt± µhito. Santussitatt± µhito.Khandhapariyante µhito. Dh±tupariyante µhito. ¾yatanapariyante µhito. Gatipari-yante µhito. Upapattipariyante µhito. Paµisandhipariyante µhito. Bhavapariyanteµhito. Sa½s±rapariyante µhito. Vaµµapariyante µhito. Antimabhave µhito. Antimesamussaye µhito. Antimadehadharo arah±. Tass±ya½ pacchimako bhavo, carimoya½ samussayo; j±timaraºasa½s±ro, natthi tassa punabbhavoti. Tiººo ca p±ranti p±ra½ vuccati amata½ nibb±na½. Yo so sabbasaªkh±rasa-

Page 63: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

matho sabb³padhipaµinissaggo taºhakkhayo vir±go nirodho nibb±na½. So p±ra-gato p±rappatto antagato antappatto koµigato koµippatto pariyantagato pariyanta-ppatto vos±nagato vos±nappatto t±ºagato t±ºappatto leºagato leºappatto saraºa-gato saraºappatto abhayagato abhayappatto accutagato accutappatto amatagatoamatappatto nibb±nagato nibb±nappatto. So vuttav±so ciººacaraºo …pe… j±ti-maraºasa½s±ro, natthi tassa punabbhavoti– tiººo ca p±ra½. Akhiloti r±go khilo, doso khilo, moho khilo, kodho khilo, upan±ho khilo …pe…sabb±kusal±bhisaªkh±r± khil±. Yassete khil± pah²n± samucchinn± v³pasant±paµipassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h± so vuccati akhilo. Akaªkhotidukkhe kaªkh±, dukkhasamudaye kaªkh±, dukkhanirodhe kaªkh±, dukkhanirodha-g±miniy± paµipad±ya kaªkh±, pubbante kaªkh±, aparante kaªkh±, pubbant±pa-rante kaªkh±, idappaccayat±paµiccasamuppannesu dhammesu kaªkh±, y± eva-r³p± kaªkh± kaªkh±yan± kaªkh±yitatta½ vimati vicikicch± dve¼haka½ dvedh±-patho sa½sayo aneka½sagg±ho ±sappan± parisappan± apariyog±han± chambhi-tatta½ cittassa manovilekho. Yassete kaªkh± pah²n± samucchinn± v³pasant±paµipassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h± so (..0087) vuccati akaªkhoti–tiººo ca p±ra½ akhilo akaªkho. Ten±ha bhagav±– “Ya½ br±hmaºa½ vedagum±bhijaññ±, akiñcana½ k±mabhave asatta½; addh± hi so oghamima½ at±ri, tiººo ca p±ra½ akhilo akaªkho”ti. 29. Vidv± ca yo vedag³ naro idha, bhav±bhave saªgamima½ visajja. So v²tataºho an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³mi. Vidv± ca yo vedag³ naro idh±ti. Vidv±ti vijj±gato ñ±º² vibh±v² medh±v². Yoti yoy±diso …pe… manusso v±. Vedag³ti ved± vuccanti cat³su maggesu ñ±ºa½paññ± paññindriya½ paññ±bala½ dhammavicayasambojjhaªgo v²ma½s± vipa-ssan± samm±diµµhi ‚. Tehi vedehi j±tijar±maraºassa antagato antappatto koµigatokoµippatto pariyantagato pariyantappatto vos±nagato vos±nappatto t±ºagato t±ºa-ppatto leºagato leºappatto saraºagato saraºappatto abhayagato abhayappattoaccutagato accutappatto amatagato amatappatto nibb±nagato nibb±nappatto.Ved±na½ v± antagatoti vedag³, vedehi v± antagatoti vedag³, sattanna½ v±dhamm±na½ viditatt± vedag³. Sakk±yadiµµhi vidit± hoti, vicikicch± …pe… s²labba-tapar±m±so… r±go… doso… moho… m±no vidito hoti. Vidit±ssa honti p±pak±akusal± dhamm± sa½kilesik± ponobhavik± sadar± dukkhavip±k± ±yati½ j±tijar±-maraºiy±. Ved±ni viceyya keval±ni, [sabhiy±ti bhagav±] samaº±na½ y±n²dhatthi br±hmaº±na½; sabbavedan±su v²tar±go, sabba½ vedamaticca vedag³ so. Naroti (..0088) satto naro m±navo poso puggalo j²vo j±gu ‚ jantu indagu ‚manujo. Idh±ti imiss± diµµhiy± …pe… imasmi½ manussaloketi– vidv± ca yovedag³ naro idha. Bhav±bhave saªgamima½ visajj±ti. Bhav±bhaveti bhav±bhave kammabhavepunabbhave k±mabhave, kammabhave k±mabhave punabbhave r³pabhave,kammabhave r³pabhave punabbhave ar³pabhave, kammabhave ar³pabhave

Page 64: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

punabbhave punappunabhave, punappunagatiy± punappuna-upapattiy± punappu-napaµisandhiy± punappuna-attabh±v±bhinibbattiy±. Saªg±ti satta saªg±– r±ga-saªgo, dosasaªgo, mohasaªgo, m±nasaªgo, diµµhisaªgo, kilesasaªgo, duccarita-saªgo. Visajj±ti saªge vosajjetv± v± visajja. Atha v±, saªge bandhe vibandhe±bandhe lagge laggite palibuddhe bandhane phoµayitv± ‚ v± visajja. Yath± y±na½v± vayha½ v± ratha½ v± sakaµa½ v± sandam±nika½ v± sajja½ visajja½ karontivikopenti– evameva te saªge vosajjetv± v± visajja. Atha v±, saªge bandhevibandhe ±bandhe lagge laggite palibuddhe bandhane phoµayitv± v± visajj±ti–bhav±bhave saªgamima½ visajja. So v²tataºho an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³m²ti. Taºh±ti r³pataºh± …pe…dhammataºh±… yasses± taºh± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipassaddh±abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±, so vuccati v²tataºho vigatataºho cattataºhovantataºho muttataºho pah²nataºho paµinissaµµhataºho v²tar±go cattar±go pah²na-r±go paµinissaµµhar±go nicch±to nibbuto s²tibh³to sukhappaµisa½ved² brahmabh³-tena attan± viharat²ti– so v²tataºho. An²ghoti r±go n²gho, doso n²gho, moho n²gho,kodho n²gho, upan±ho n²gho …pe… sabb±kusal±bhisaªkh±r± n²gh±. Yasseten²gh± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµipassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin±da¹¹h±, so vuccati an²gho. Nir±soti ±s± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe…abhijjh± lobho akusalam³la½. Yasses± ±s± taºh± pah²n± samucchinn± v³pasant±paµipassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±, so vuccati nir±so. J±t²ti y±tesa½ tesa½ satt±na½ …pe… ±yatan±na½ paµil±bho. Jar±ti y± tesa½ tesa½satt±na½ (..0089) …pe… indriy±na½ parip±ko. Aya½ vuccati jar±. So v²tataºhoan²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³m²ti yo so v²tataºho an²gho ca nir±so ca, sokho j±tijar±maraºa½ atari uttari patari samatikkami v²tivattay²ti br³mi ±cikkh±midesemi paññapemi paµµhapemi vivar±mi vibhaj±mi utt±n²karomi pak±sem²ti– sov²tataºho an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³mi. Ten±ha bhagav±– “Vidv± ca yo vedag³ naro idha, bhav±bhave saªgamima½ visajja; so v²tataºho an²gho nir±so, at±ri so j±tijaranti br³m²”ti. Saha g±th±pariyos±n± …pe… satth± me, bhante bhagav±, s±vakohamasm²ti. Mettag³m±ºavapucch±niddeso catuttho. 5. Dhotakam±ºavapucch±niddeso 30. Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½, [icc±yasm± dhotako] V±c±bhikaªkh±mi mahesi tuyha½. Tava sutv±na nigghosa½, sikkhe nibb±namattano. Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi metanti. Pucch±m²ti tisso pucch±– adiµµhajotan±pucch±, diµµhasa½sandan± pucch±, vimaticchedan± pucch± …pe… im± tissopucch± …pe… nibb±napucch±. Pucch±mi tanti pucch±mi ta½ y±c±mi ta½ ajjhe-s±mi ta½ pas±demi ta½, kathayassu meti– pucch±mi ta½. Bhagav±ti g±rav±dhiva-

Page 65: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

canameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti. Br³hi metanti br³hi±cikkh±hi desehi paññapehi paµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²karohi pak±seh²ti–pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½. Icc±yasm± dhotakoti. Icc±ti padasandhi …pe… ±yasm±ti piyavacana½ garuva-cana½ sag±ravasappatiss±dhivacanameta½ ±yasm±ti. Dhotakoti tassa (..0090)br±hmaºassa n±ma½ saªkh± samaññ± paññatti voh±ro n±ma½ n±makamma½n±madheyya½ nirutti byañjana½ abhil±poti– icc±yasm± dhotako. V±c±bhikaªkh±mi mahesi tuyhanti tuyha½ vacana½ byappatha½

Page 66: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

desana½ anus±sana½ anusiµµha½ kaªkh±mi abhikaªkh±mi icch±mi s±diy±mipatthay±mi pihay±mi abhijapp±mi. Mahes²ti ki½ mahesi bhagav±? Mahanta½ s²la-kkhandha½ es² gaves² pariyes²ti mahesi …pe… kaha½ nar±sabhoti mahes²ti–v±c±bhikaªkh±mi mahesi tuyha½. Tava sutv±na nigghosanti tuyha½ vacana½ byappatha½ desana½ anus±sana½anusiµµha½ sutv± suºitv± uggahetv± upadh±rayitv± upalakkhayitv±ti– tava sutv±nanigghosa½. Sikkhe nibb±namattanoti. Sikkh±ti tisso sikkh±– adhis²lasikkh±, adhicittasikkh±,adhipaññ±sikkh± …pe… aya½ adhipaññ±sikkh±. Nibb±namattanoti attanor±gassa nibb±pan±ya, dosassa nibb±pan±ya, mohassa nibb±pan±ya, kodhassanibb±pan±ya, upan±hassa nibb±pan±ya …pe… sabb±kusal±bhisaªkh±r±na½sam±ya upasam±ya v³pasam±ya nibb±pan±ya paµinissagg±ya paµipassaddhiy±adhis²lampi sikkheyya, adhicittampi sikkheyya, adhipaññampi sikkheyya. Im± tissosikkh±yo ±vajjanto sikkheyya, j±nanto sikkheyya, passanto sikkheyya, paccave-kkhanto sikkheyya, citta½ padahanto sikkheyya, saddh±ya adhimuccantosikkheyya, v²riya½ paggaºhanto sikkheyya, sati½ upaµµhapento sikkheyya, citta½sam±dahanto sikkheyya, paññ±ya paj±nanto sikkheyya, abhiññeyya½ abhij±-nanto sikkheyya, pariññeyya½ parij±nanto sikkheyya, pah±tabba½ pajahantosikkheyya, bh±vetabba½ bh±vento sikkheyya, sacchik±tabba½ sacchikarontosikkheyya, ±careyya sam±careyya sam±d±ya vatteyy±ti– sikkhe nibb±namattano.Ten±ha so br±hmaºo– “Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½, [icc±yasm± dhotako] v±c±bhikaªkh±mi mahesi tuyha½; tava sutv±na nigghosa½, sikkhe nibb±namattano”ti. 31. Tenah±tappa½ (..0091) karohi, [dhotak±ti bhagav±] Idheva nipako sato. Ito sutv±na nigghosa½, sikkhe nibb±namattano. Tenah±tappa½ karoh²ti ±tappa½ karohi, uss±ha½ karohi, usso¼hi½ karohi,th±ma½ karohi, dhiti½ karohi, v²riya½ karohi, chanda½ janehi sañjanehi upaµµha-pehi samuµµhapehi nibbattehi abhinibbatteh²ti– tenah±tappa½ karohi. Dhotak±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhagav±ti g±rav±dhivaca-nameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– dhotak±ti bhagav±. Idheva nipako satoti. Idh±ti imiss± diµµhiy± imiss± khantiy± imiss± ruciy±imasmi½ ±d±ye imasmi½ dhamme imasmi½ vinaye imasmi½ dhammavinayeimasmi½ p±vacane imasmi½ brahmacariye imasmi½ satthus±sane imasmi½ atta-bh±ve imasmi½ manussaloke. Nipakoti nipako paº¹ito paññav± buddhim± ñ±º²vibh±v² medh±v². Satoti cat³hi k±raºehi sato– k±ye k±y±nupassan±satipaµµh±na½bh±vento sato …pe… so vuccati satoti– idheva nipako sato. Ito sutv±na nigghosanti ito mayha½ vacana½ byappatha½ desana½ anus±-sana½ anusiµµha½ sutv± suºitv± uggaºhitv± upadh±rayitv± upalakkhayitv±ti– itosutv±na nigghosa½. Sikkhe nibb±namattanoti. Sikkh±ti tisso sikkh±– adhis²lasikkh±, adhicittasikkh±,

Page 67: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

adhipaññ±sikkh± …pe… aya½ adhipaññ±sikkh±. Nibb±namattanoti attanor±gassa nibb±pan±ya, dosassa nibb±pan±ya, mohassa nibb±pan±ya, kodhassanibb±pan±ya, upan±hassa nibb±pan±ya …pe… sabb±kusal±bhisaªkh±r±na½sam±ya upasam±ya v³pasam±ya nibb±pan±ya paµinissagg±ya paµipassaddhiy±adhis²lampi sikkheyya, adhicittampi sikkheyya, adhipaññampi sikkheyya. Im± tissosikkh±yo ±vajjanto sikkheyya, j±nanto sikkheyya …pe… sacchik±tabba½ sacchi-karonto sikkheyya, ±careyya (..0092) sam±careyya sam±d±ya vatteyy±ti– sikkhenibb±namattano. Ten±ha bhagav±– “Tenah±tappa½ karohi, [dhotak±ti bhagav±] idheva nipako sato; ito sutv±na nigghosa½, sikkhe nibb±namattano”ti. 32. Pass±maha½ devamanussaloke, akiñcana½ br±hmaºamiriyam±na½. Ta½ ta½ namass±mi samantacakkhu, pamuñca ma½ sakka katha½kath±hi.

Pass±maha½ devamanussaloketi. Dev±ti tayo dev±– sammutidev±, upapatti-dev±, visuddhidev±. Katame sammutidev±? Sammutidev± vuccanti r±j±no ca r±ja-kum±r± ca deviyo ca. Ime vuccanti sammutidev±. Katame upapattidev±? Upapa-ttidev± vuccanti c±tumah±r±jik± dev± t±vati½s± dev± y±m± dev± tusit± dev±nimm±narat² dev± paranimmitavasavatt² dev± brahmak±yik± dev± ye ca dev±taduttari ‚. Ime vuccanti upapattidev±. Katame visuddhidev±? Visuddhidev±vuccanti tath±gatas±vak± arahanto kh²º±sav± ye ca paccekabuddh±. Imevuccanti visuddhidev±. Bhagav± sammutidev±nañca upapattidev±nañca visuddhi-dev±nañca devo ca atidevo ca dev±tidevo ca s²has²ho n±gan±go gaºigaº² muni-mun² r±jar±j±. Pass±maha½ devamanussaloketi manussaloke deva½ pass±miatideva½ pass±mi dev±tideva½ pass±mi dakkh±mi olokemi nijjh±y±mi upapari-kkh±m²ti– pass±maha½ devamanussaloke. ¾kiñcana½ br±hmaºamiriyam±nanti. Akiñcananti r±gakiñcana½ dosakiñcana½mohakiñcana½ m±nakiñcana½ diµµhikiñcana½ kilesakiñcana½ duccaritakiñcana½,te kiñcan± buddhassa bhagavato pah²n± ucchinnam³l± t±l±vatthukat± anabh±va½-kat± ±yati½ anupp±dadhamm±, tasm± buddho akiñcano. Br±hmaºoti bhagav±sattanna½ dhamm±na½ b±hitatt± br±hmaºo– sakk±yadiµµhi b±hit± hoti, vicikicch±b±hit± hoti, s²labbatapar±m±so b±hito hoti, r±go b±hito hoti, doso b±hito (..0093)hoti, moho b±hito hoti, m±no b±hito hoti, b±hit±ssa honti p±pak± akusal± dhamm±sa½kilesik± ponobhavik± sadar± dukkhavip±k± ±yati½ j±tijar±maraºiy±. B±hitv± sabbap±pak±ni, [sabhiy±ti bhagav±] vimalo s±dhusam±hito µhitatto; sa½s±ramaticca keval² so, asito t±di pavuccate sa brahm±ti. Iriyam±nanti caranta½ viharanta½ iriyanta½ vattenta½ p±lenta½ yapenta½y±pentanti– akiñcana½ br±hmaºamiriyam±na½. Ta½ ta½ namass±mi samantacakkh³ti. Tanti bhagavanta½ bhaºati. Namass±-m²ti k±yena v± namass±mi, v±c±ya v± namass±mi, cittena v± namass±mi, anva-tthapaµipattiy± v± namass±mi, dhamm±nudhammapaµipattiy± v± namass±mi

Page 68: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

sakkaromi garu½ karomi m±nemi p³jemi. Samantacakkh³ti samantacakkhuvuccati sabbaññutañ±ºa½. Bhagav± sabbaññutañ±ºena upeto samupeto up±-gato samup±gato upapanno samupapanno samann±gato. “Na tassa addiµµhamidhatthi ‚ kiñci, atho aviññ±tamaj±nitabba½. sabba½ abhiññ±si yadatthi neyya½, tath±gato tena samantacakkh³”ti. Ta½ ta½ namass±mi samantacakkhu. Pamuñca ma½ sakka katha½kath±h²ti. Sakk±ti sakko bhagav± sakyakul±pabbajitotipi sakko. Atha v±, a¹¹ho ‚ mahaddhano dhanav±tipi sakko. Tassi-m±ni dhan±ni, seyyathida½– saddh±dhana½ s²ladhana½ hiridhana½ ottappa-dhana½ sutadhana½ c±gadhana½ paññ±dhana½ satipaµµh±nadhana½ samma-ppadh±nadhana½ iddhip±dadhana½ indriyadhana½ baladhana½ bojjhaªga-dhana½ maggadhana½ phaladhana½ nibb±nadhana½. Imehi anekavidhehidhanaratanehi a¹¹ho mahaddhano dhanav±tipi sakko. Atha v±, sakko pahuvisav² alamatto s³ro v²ro vikkanto abh²r³ acchambh² anutr±s² apal±y² pah²nabhaya-bheravo vigatalomaha½sotipi sakko (..0094). Katha½kath± vuccati vicikicch±.Dukkhe kaªkh±, dukkhasamudaye kaªkh±, dukkhanirodhe kaªkh±, dukkhaniro-dhag±miniy± paµipad±ya kaªkh±, pubbante kaªkh±, aparante kaªkh±, pubbant±pa-rante kaªkh±, idappaccayat±paµiccasamuppannesu dhammesu kaªkh±. Y± eva-r³p± kaªkh± kaªkh±yan± kaªkh±yitatta½ vimati vicikicch± dve¼haka½ dvedh±-patho sa½sayo aneka½sagg±ho ±sappan± parisappan± apariyog±han± chambhi-tatta½ cittassa manovilekho. Pamuñca ma½ sakka katha½kath±h²ti muñca ma½pamuñca ma½ mocehi ma½ pamocehi ma½ uddhara ma½ samuddhara ma½vuµµh±pehi ma½ katha½kath±sallatoti– pamuñca ma½ sakka katha½kath±hi.Ten±ha so br±hmaºo– “Pass±maha½ devamanussaloke, akiñcana½ br±hmaºamiriyam±na½; ta½ ta½ namass±mi samantacakkhu, pamuñca ma½ sakka katha½kath±h²”-ti. 33. N±ha½ sahiss±mi pamocan±ya, katha½kathi½ dhotaka kañci loke. Dhammañca seµµha½ ±j±nam±no, eva½ tuva½ oghamima½ taresi. N±ha½ sahiss±mi ‚ pamocan±y±ti n±ha½ ta½ sakkomi muñcitu½ pamuñcitu½mocetu½ pamocetu½ uddharitu½ samuddharitu½ uµµh±petu½ samuµµh±petu½katha½kath±sallatoti. Evampi n±ha½ sahiss±mi pamocan±ya. Atha v±, na ²h±mina sam²h±mi na ussah±mi na v±yam±mi na uss±ha½ karomi na usso¼hi½ karomina th±ma½ karomi na dhiti½ karomi na v²riya½ karomi na chanda½ janemi nasañjanemi na nibbattemi na abhinibbattemi assaddhe puggale acchandike kus²teh²nav²riye appaµipajjam±ne dhammadesan±y±ti. Evampi n±ha½ sahiss±mi pamo-can±ya. Atha v±, natthañño koci mocet±. Te yadi moceyyu½ sakena th±menasakena balena sakena v²riyena sakena parakkamena sakena purisath±menasakena purisabalena sakena purisav²riyena sakena purisaparakkamena attan±samm±paµipada½ (..0095) anulomapaµipada½ apaccan²kapaµipada½ anvatthapa-µipada½ dhamm±nudhammapaµipada½ paµipajjam±n± moceyyunti. Evampi n±ha½sahiss±mi pamocan±ya.

Page 69: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Vuttañheta½ bhagavat±– “so vata, cunda, attan± palipapalipanno para½ palipa-palipanna½ uddharissat²ti neta½ µh±na½ vijjati. So vata, cunda, attan± adanto avi-n²to aparinibbuto para½ damessati vinessati parinibb±pessat²ti neta½ µh±na½ vijja-t²ti. Evampi n±ha½ sahiss±mi pamocan±ya. Vuttañheta½ bhagavat±– “Attan± hi ‚ kata½ p±pa½, attan± sa½kilissati; attan± akata½ p±pa½, attan±va visujjhati;

Page 70: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

suddhi asuddhi paccatta½, n±ñño añña½ visodhaye”ti. Evampi n±ha½ sahiss±mi pamocan±ya. Vuttañheta½ bhagavat±– “evameva kho, br±hmaºa, tiµµhateva nibb±na½ tiµµhatinibb±nag±mimaggo tiµµh±maha½ sam±dapet±, atha ca pana mama s±vak± may±eva½ ovadiyam±n± eva½ anus±siyam±n± appekacce accantaniµµha½ nibb±na½±r±dhenti ekacce n±r±dhent²ti. Ettha ky±ha½, br±hmaºa karomi? Maggakkh±y²,br±hmaºa, tath±gato. Magga½ buddho ±cikkhati. Attan± paµipajjam±n± mucce-yyunti ‚. Evampi n±ha½ sahiss±mi pamocan±ya”. Katha½kathi½ dhotaka kañci loketi katha½kathi½ puggala½ sakaªkha½sakhila½ sadve¼haka½ savicikiccha½. Kañc²ti kañci khattiya½ v± br±hmaºa½ v±vessa½ v± sudda½ v± gahaµµha½ v± pabbajita½ v± deva½ v± manussa½ v±.Loketi ap±yaloke …pe… ±yatanaloketi– katha½kathi½ dhotaka kañci loke. Dhammañca seµµha½ ±j±nam±noti dhamma½ seµµha½ vuccati amata½nibb±na½. Yo so sabbasaªkh±rasamatho sabb³padhipaµinissaggo taºhakkhayovir±go nirodho nibb±na½. Seµµhanti agga½ seµµha½ viseµµha½ p±mokkha½uttama½ pavara½ dhamma½ ±j±nam±no vij±nam±no paµivij±nam±no paµivijjham±-noti– dhammañca seµµha½ ±j±nam±no. Eva½ (..0096) tuva½ oghamima½ tares²ti eva½ k±mogha½ bhavogha½diµµhogha½ avijjogha½ tareyy±si uttareyy±si patareyy±si samatikkameyy±si v²tiva-tteyy±s²ti– eva½ tuva½ oghamima½ taresi. Ten±ha bhagav±– “N±ha½ sahiss±mi pamocan±ya, katha½kathi½ dhotaka kañci loke; dhammañca seµµha½ ±j±nam±no, eva½ tuva½ oghamima½ tares²”ti. 34. Anus±sa brahme karuº±yam±no, vivekadhamma½ yamaha½ vijañña½. Yath±ha½ ±k±sova ‚ aby±pajjam±no ‚, idheva santo asito careyya½. Anus±sa brahme karuº±yam±noti anus±sa brahme anuggaºha brahme anu-kampa brahmeti– anus±sa brahme. Karuº±yam±noti karuº±yam±no anudaya-m±no ‚ anurakkham±no anuggaºham±no anukampam±noti– anus±sa brahmekaruº±yam±no. Vivekadhamma½ yamaha½ vijaññanti vivekadhamma½ vuccati amata½nibb±na½. Yo so sabbasaªkh±rasamatho sabb³padhipaµinissaggo taºhakkhayovir±go nirodho nibb±na½. Yamaha½ vijaññanti yamaha½ j±neyya½ ±j±neyya½vij±neyya½ paµivij±neyya½ paµivijjheyya½ adhigaccheyya½ phasseyya½ sacchi-kareyyanti– vivekadhamma½ yamaha½ vijañña½. Yath±ha½ ±k±sova aby±pajjam±noti yath± ±k±so na pajjati na gaºhati ‚ nabajjhati na palibajjhati, eva½ apajjam±no agaºham±no abajjham±no apalibajjha-m±noti– evampi ±k±sova aby±pajjam±no. Yath± ±k±so na rajjati l±kh±ya v± hali-ddiy± ‚ v± n²liy± ‚ v± mañjeµµh±ya v± eva½ arajjam±no adussam±no amuyha-m±no akilissam±noti ‚– evampi ±k±sova aby±pajjam±no. Yath± ±k±so na (..0097)kuppati na by±pajjati na patil²yati ‚ na paµihaññati, eva½ akuppam±no aby±pajja-m±no appatil²yam±no appaµihaññam±no appaµihatam±noti– evampi ±k±sova aby±-pajjam±no. Idheva santo asito careyyanti. Idheva santoti idheva santo idheva sam±no

Page 71: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

idheva nisinno sam±no imasmi½yeva ±sane nisinno sam±no imiss±yeva paris±yanisinno sam±noti, evampi– idheva santo. Atha v±, idheva santo upasanto v³pa-santo nibbuto paµippassaddhoti, evampi– idheva santo. Asitoti dve nissay±– taºh±-nissayo ca diµµhinissayo ca …pe… aya½ taºh±nissayo …pe… aya½ diµµhinissa-yo… taºh±nissaya½ pah±ya diµµhinissaya½ paµinissajjitv± cakkhu½ anissito,sota½ anissito, gh±na½ anissito, jivha½ anissito, k±ya½ anissito, mana½ anissito,r³pe… sadde… gandhe … rase… phoµµhabbe… dhamme… kula½… gaºa½…±v±sa½… l±bha½… yasa½… pasa½sa½… sukha½… c²vara½… piº¹ap±ta½…sen±sana½… gil±napaccayabhesajjaparikkh±ra½… k±madh±tu½… r³padh±-tu½… ar³padh±tu½… k±mabhava½… r³pabhava½… ar³pabhava½… saññ±bha-va½… asaññ±bhava½… nevasaññ±n±saññ±bhava½… ekavok±rabhava½… catu-vok±rabhava½… pañcavok±rabhava½… at²ta½… an±gata½… paccuppanna½…diµµhasutamutaviññ±tabbe ‚ dhamme asito anissito anall²no anupagato anajjho-sito anadhimutto nikkhanto nissaµo ‚ vippamutto visa½yutto vimariy±dikatenacetas±. Careyyanti careyya½ vihareyya½ iriyeyya½ vatteyya½ yapeyya½ y±pe-yyanti– idheva santo asito careyya½. Ten±ha so br±hmaºo– “Anus±sa brahme karuº±yam±no, vivekadhamma½ yamaha½ vijañña½; yath±ha½ ±k±sova aby±pajjam±no, idheva santo asito careyyan”ti. 35. Kittayiss±mi te santi½, [dhotak±ti bhagav±] Diµµhe dhamme an²tiha½. Ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattika½. Kittayiss±mi (..0098) te santinti r±gassa santi½, dosassa santi½, mohassasanti½, kodhassa santi½, upan±hassa …pe… makkhassa… pa¼±sassa… iss±ya…macchariyassa… m±y±ya… s±µheyyassa… thambhassa… s±rambhassa… m±na-ssa… atim±nassa… madassa… pam±dassa… sabbakiles±na½… sabbaduccari-t±na½… sabbadarath±na½… sabbapari¼±h±na½… sabbasant±p±na½… sabb±ku-sal±bhisaªkh±r±na½ santi½ upasanti½ v³pasanti½ nibbuti½ paµippassaddhi½kittayiss±mi pakittayiss±mi ±cikkhiss±mi desess±mi paññapess±mi paµµhape-ss±mi vivariss±mi vibhajiss±mi utt±n²kariss±mi pak±siss±m²ti– kittayiss±mi tesanti½. Dhotak±ti bhagav±ti. Dhotak±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati.Bhagav±ti g±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti–dhotak±ti bhagav±. Diµµhe dhamme an²tihanti. Diµµhe dhammeti diµµhe dhamme ñ±te dhamme tulitedhamme t²rite dhamme vibh³te dhamme vibh±vite dhamme sabbe saªkh±r± ani-cc±ti …pe… ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhammantidiµµhe dhamme ñ±te dhamme tulite dhamme t²rite dhamme vibh±vite dhammevibh³te dhammeti, evampi– diµµhe dhamme …pe…. Atha v±, dukkhe diµµhedukkha½ kathayiss±mi, samudaye diµµhe samudaya½ kathayiss±mi, magge diµµhemagga½ kathayiss±mi, nirodhe diµµhe nirodha½ kathayiss±m²ti, evampi– diµµhedhamme …pe…. Atha v±, sandiµµhika½ ak±lika½ ehipassika½ opaneyyika½ ‚paccatta½ veditabba½ viññ³h²ti, evampi– diµµhe dhamme. An²tihanti na itih²tiha½

Page 72: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

na itikir±ya na parampar±ya na piµakasampad±ya na takkahetu na nayahetu na±k±raparivitakkena na diµµhinijjh±nakkhantiy± s±ma½ sayamabhiññ±ta½ attapa-ccakkhadhamma½, ta½ kathayiss±m²ti– diµµhe dhamme an²tiha½. Ya½ viditv± sato caranti ya½ vidita½ katv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv±vibh³ta½ katv±; “sabbe saªkh±r± anicc±”ti vidita½ katv± tulayitv± t²rayitv± vibh±-vayitv± vibh³ta½ katv±; “sabbe saªkh±r± dukkh±”ti …pe… “sabbe dhamm± ana-tt±”ti …pe… “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhamman”tividita½ katv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv± (..0099). Satoticat³hi k±raºehi sato– k±ye k±y±nupassan±satipaµµh±na½ bh±vento sato …pe…so vuccati sato. Caranti caranto viharanto iriyanto vattento p±lento yapento y±pe-ntoti– ya½ viditv± sato cara½. Tare loke visattikanti visattik± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh±lobho akusalam³la½. Visattik±ti kenaµµhena visattik± …pe… visaµ± vitthat±ti visa-ttik±. Loketi ap±yaloke …pe… ±yatanaloke. Tare loke visattikanti loke ves± visa-ttik±, loke veta½ visattika½ sato tareyya uttareyya patareyya samatikkameyya v²ti-vatteyy±ti– tare loke visattika½. Ten±ha bhagav±– “Kittayiss±mi te santi½, [dhotak±ti bhagav±] diµµhe dhamme an²tiha½; ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattikan”ti. 36. Tañc±ha½ abhinand±mi, mahesi santimuttama½; Ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattika½. Tañc±ha½ abhinand±m²ti. Tanti tuyha½ vacana½ byappatha½ desana½ anus±-sana½ anusiµµha½ nand±mi abhinand±mi mod±mi anumod±mi icch±mi s±diy±mipatthay±mi pihay±mi abhijapp±m²ti– tañc±ha½ abhinand±mi. Mahesisantimuttamanti. Mahes²ti ki½ mahesi bhagav±? Mahanta½ s²la-kkhandha½ es² gaves² pariyes²ti mahesi, mahanta½ sam±dhikkhandha½ …pe…kaha½ nar±sabhoti mahesi. Santimuttamanti santi vuccati amata½ nibb±na½. Yoso sabbasaªkh±rasamatho sabb³padhipaµinissaggo taºhakkhayo vir±go nirodhonibb±na½. Uttamanti agga½ seµµha½ viseµµha½ p±mokkha½ uttama½ pavaranti–mahesi santimuttama½. Ya½ viditv± sato caranti ya½ vidita½ katv± …pe… “sabbe saªkh±r± anicc±”tividita½ katv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±; “sabbe saªkh±r±dukkh±”ti… “sabbe dhamm± anatt±”ti …pe… “ya½ kiñci samudayadhamma½sabba½ ta½ nirodhadhamman”ti vidita½ katv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± (..0100vibh³ta½ katv±. Satoti cat³hi k±raºehi sato– k±ye k±y±nupassan±satipaµµh±na½bh±vento sato …pe… so vuccati sato. Caranti caranto …pe… y±pentoti– ya½viditv± sato cara½. Tare loke visattikanti. Visattik± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh±lobho akusalam³la½. Visattik±ti kenaµµhena visattik± …pe… visaµ± vitthat±ti visa-ttik±. Loketi ap±yaloke …pe… ±yatanaloke. Tare loke visattikanti loke ves± visa-ttik±, loke veta½ visattika½ sato tareyya½ uttareyya½ …pe… v²tivatteyyanti– tareloke visattika½. Ten±ha so br±hmaºo–

Page 73: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

“Tañc±ha½ abhinand±mi, mahesi santimuttama½; ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattikan”ti. 37. Ya½ kiñci sampaj±n±si, [dhotak±ti bhagav±] Uddha½ adho tiriyañc±pi majjhe. Eta½ viditv± saªgoti loke, bhav±bhav±ya m±k±si

Page 74: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

taºha½. Ya½ kiñci sampaj±n±s²ti ya½ kiñci sampaj±n±si ±j±n±si paµivij±n±si paµivijjha-s²ti– ya½ kiñci sampaj±n±si. Dhotak±ti bhagav±ti. Dhotak±ti bhagav± ta½br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhagav±ti g±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik±paññatti, yadida½ bhagav±ti– dhotak±ti bhagav±. Uddha½ adho tiriyañc±pi majjheti. Uddhanti an±gata½; adhoti at²ta½; tiriyañc±pimajjheti paccuppanna½. Uddhanti devaloko; adhoti ap±yaloko; tiriyañc±pimajjheti manussaloko. Atha v±, uddhanti kusal± dhamm±; adhoti akusal±dhamm±; tiriyañc±pi majjheti aby±kat± dhamm±. Uddhanti ar³padh±tu; adhotik±madh±tu; tiriyañc±pi majjheti r³padh±tu. Uddhanti sukh± vedan±; adhoti (..0101)dukkh± vedan±; tiriyañc±pi majjheti adukkhamasukh± vedan±. Uddhanti uddha½p±datal±; adhoti adho kesamatthak±; tiriyañc±pi majjheti vemajjheti– uddha½adho tiriyañc±pi majjhe. Eta½ viditv± saªgoti loketi saªgo eso laggana½ eta½ bandhana½ eta½ pali-bodho esoti ñatv± j±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±ti– eta½viditv± saªgoti loke. Bhav±bhav±ya m±k±si taºhanti. Taºh±ti r³pataºh± saddataºh± …pe…dhammataºh±. Bhav±bhav±y±ti bhav±bhav±ya kammabhav±ya punabbhav±yak±mabhav±ya, kammabhav±ya k±mabhav±ya punabbhav±ya r³pabhav±ya,kammabhav±ya r³pabhav±ya punabbhav±ya ar³pabhav±ya, kammabhav±ya ar³-pabhav±ya punabbhav±ya punappunabbhav±ya, punappunagatiy± punappuna-u-papattiy± punappunapaµisandhiy± punappuna-attabh±v±bhinibbattiy± taºha½m±k±si m± janesi m± sañjanesi m± nibbattesi m±bhinibbattesi, pajaha vinodehibyant²karohi anabh±va½ gameh²ti– bhav±bhav±ya m±k±si taºhanti. Ten±habhagav±– “Ya½ kiñci sampaj±n±si, [dhotak±ti bhagav±] uddha½ adho tiriyañc±pi majjhe; eta½ viditv± saªgoti loke, bhav±bhav±ya m±k±si taºhan”ti. Saha g±th±pariyos±n± …pe… satth± me, bhante bhagav±, s±vakohamasm²ti. Dhotakam±ºavapucch±niddeso pañcamo. 6. Upas²vam±ºavapucch±niddeso 38. Eko aha½ sakka mahantamogha½, [icc±yasm± upas²vo] Anissito no visah±mi t±ritu½. ¾rammaºa½ ‚ br³hi samantacakkhu, ya½ nissito oghamima½ tareyya½. Eko (..0102) aha½ sakka mahantamoghanti. Ekoti puggalo v± me dutiyo natthi,dhammo v± me dutiyo natthi, ya½ v± puggala½ niss±ya dhamma½ v± niss±yamahanta½ k±mogha½ bhavogha½ diµµhogha½ avijjogha½ tareyya½ uttareyya½patareyya½ samatikkameyya½ v²tivatteyyanti. Sakk±ti sakko. Bhagav± sakyakul±

Page 75: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

pabbajitotipi sakko. Atha v±, a¹¹ho mahaddhano dhanav±tipi sakko. Tassim±nidhan±ni, seyyathida½– saddh±dhana½ s²ladhana½ hiridhana½ ottappadhana½sutadhana½ c±gadhana½ paññ±dhana½ satipaµµh±nadhana½ …pe… nibb±na-dhana½. Imehi anekehi dhanaratanehi a¹¹ho mahaddhano dhanav±tipi sakko.Atha v±, sakko pahu visav² alamatto s³ro v²ro vikkanto abh²r³ achambh² anutr±s²apal±y² pah²nabhayabheravo vigatalomaha½sotipi sakkoti– eko aha½ sakkamahantamogha½. Icc±yasm± upas²voti. Icc±ti padasandhi …pe…. ¾yasm±ti piyavacana½ …pe….Upas²voti tassa br±hmaºassa n±ma½ …pe… abhil±poti– icc±yasm± upas²vo. Anissito no visah±mi t±ritunti. Anissitoti puggala½ v± anissito dhamma½ v± ani-ssito no visah±mi na ussah±mi na sakkomi na paµibalo mahanta½ k±mogha½bhavogha½ diµµhogha½ avijjogha½ taritu½ uttaritu½ pataritu½ samatikkamitu½v²tivattitunti– anissito no visah±mi t±ritu½. ¾rammaºa½ br³hi samantacakkh³ti ±rammaºa½ ±lambaºa½ nissaya½ upani-ssaya½ br³hi ±cikkh±hi desehi paññapehi paµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²ka-rohi pak±sehi. Samantacakkh³ti samantacakkhu vuccati sabbaññutañ±ºa½.Bhagav± tena sabbaññutañ±ºena upeto samupeto up±gato samup±gato upa-panno samupapanno samann±gato. na tassa adiµµhamidhatthi kiñci, atho aviññ±tamaj±nitabba½; sabba½ abhiññ±si yadatthi neyya½, tath±gato tena samantacakkh³ti. ¾rammaºa½ br³hi samantacakkhu. Ya½ (..0103) nissito oghamima½ tareyyanti. Ya½ nissitoti ya½ puggala½ v±nissito dhamma½ v± nissito mahanta½ k±mogha½ bhavogha½ diµµhogha½ avi-jjogha½ tareyya½ uttareyya½ patareyya½ samatikkameyya½ v²tivatteyyanti– ya½nissito oghamima½ tareyya½. Ten±ha so br±hmaºo– “Eko aha½ sakka mahantamogha½, [icc±yasm± upas²vo] anissito no visah±mi t±ritu½; ±rammaºa½ br³hi samantacakkhu, ya½ nissito oghamima½ tareyyan”ti. 39. ¾kiñcañña½ pekkham±no satim±, [upas²v±ti bhagav±] Natth²ti niss±ya tarassu ogha½. K±me pah±ya virato kath±hi, taºhakkhaya½ nattamah±bhipassa ‚. ¾kiñcañña½ pekkham±no satim±ti so br±hmaºo pakatiy± ±kiñcaññ±yatanasa-m±patti½ l±bh²yeva nissaya½ na j±n±ti– “aya½ me nissayo”ti. Tassa bhagav±nissayañca ±cikkhati uttariñca niyy±napatha½. ¾kiñcaññ±yatanasam±patti½ satosam±pajjitv± tato vuµµhahitv± tattha j±te cittacetasike dhamme aniccato pekkha-m±no, dukkhato …pe… rogato… gaº¹ato… sallato… aghato… ±b±dhato… para-to… palokato… ²tito… upaddavato… bhayato… upasaggato… calato… pabhaªgu-to… addhuvato… at±ºato… aleºato… asaraºato… asaraº²bh³tato… rittato…tucchato… suññato… anattato… ±d²navato… vipariº±madhammato… as±rakato…agham³lato… bhavato… vibhavato… s±savato… saªkhatato… m±r±misato…j±tidhammato… jar±dhammato… by±dhidhammato… maraºadhammato… soka-paridevadukkhadomanassup±y±sadhammato … samudayadhammato… atthaªga-

Page 76: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

mato… ass±dato… ±d²navato… nissaraºato pekkham±no dakkham±no olokaya-m±no nijjh±yam±no upaparikkham±no. Satim±ti (..0104) y± sati anussati paµissati …pe… samm±sati– aya½ vuccatisati. Im±ya satiy± upeto hoti …pe… samann±gato, so vuccati satim±ti– ±ki-ñcañña½ pekkham±no satim±. Upas²v±ti bhagav±ti. Upas²v±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhaga-v±ti g±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– upas²-v±ti bhagav±. Natth²ti niss±ya tarassu oghanti natthi kiñc²ti ±kiñcaññ±yatanasam±patti. Ki½k±-raº± natthi kiñc²ti ±kiñcaññ±yatanasam±patti? Viññ±ºañc±yatanasam±patti½ satosam±pajjitv± tato vuµµhahitv± taññeva viññ±ºa½ abh±veti, vibh±veti, antaradh±-peti, natthi kiñc²ti passati. Ta½k±raº± natthi kiñc²ti ±kiñcaññ±yatanasam±patti½niss±ya upaniss±ya ±lambaºa½ karitv± k±mogha½ bhavogha½ diµµhogha½ avi-jjogha½ tarassu uttarassu patarassu samatikkamassu v²tivattass³ti– natth²tiniss±ya tarassu ogha½. K±me pah±ya virato kath±h²ti. K±m±ti udd±nato dve k±m±– vatthuk±m± ca kile-sak±m± ca …pe… ime vuccanti vatthuk±m± …pe… ime vuccanti kilesak±m±.K±me pah±y±ti vatthuk±me parij±nitv± kilesak±me pah±ya pajahitv± vinodetv±byant²karitv± anabh±va½ gametv±ti– k±me pah±ya. Virato kath±h²ti katha½kath±vuccati vicikicch±. Dukkhe kaªkh± …pe… chambhitatta½ cittassa manovilekhokatha½kath±ya ±rato virato paµivirato nikkhanto nissaµo vippamutto visaññuttovimariy±dikatena cetas± viharat²ti– evampi virato kath±hi …pe… atha v±, dvatti½-s±ya tiracch±nakath±ya ±rato virato paµivirato nikkhanto nissaµo vippamutto visa-ññutto vimariy±dikatena cetas± viharat²ti evampi virato kath±h²ti– k±me pah±yavirato kath±hi. Taºhakkhaya½ nattamah±bhipass±ti. Taºh±ti r³pataºh± …pe… dhammataºh±.Natta½ vuccati ratti. Ahoti divaso. Rattiñca div± ca taºhakkhaya½ r±gakkhaya½dosakkhaya½ mohakkhaya½ gatikkhaya½ upapattikkhaya½ paµisandhikkhaya½bhavakkhaya½ sa½s±rakkhaya½ (..0105) vaµµakkhaya½ passa abhipassa dakkhaolokaya nijjh±ya upaparikkh±ti– taºhakkhaya½ nattamah±bhipassa. Ten±habhagav±– “¾kiñcañña½ pekkham±no satim±, [upas²v±ti bhagav±] natth²ti niss±ya tarassu ogha½; k±me pah±ya virato kath±hi, taºhakkhaya½ nattamah±bhipass±”ti. 40. Sabbesu k±mesu yo v²tar±go, [icc±yasm± upas²vo] ¾kiñcañña½ nissito hitv± mañña½. Saññ±vimokkhe paramedhimutto, tiµµhe nu so tattha an±nuy±y². Sabbesu k±mesu yo v²tar±goti. Sabbes³ti sabbena sabba½ sabbath± sabba½asesa½ nissesa½ pariy±diyanavacanameta½ sabbes³ti. K±mes³ti k±m±ti udd±-nato dve k±m±– vatthuk±m± ca kilesak±m± ca …pe… ime vuccanti vatthuk±m±…pe… ime vuccanti kilesak±m±. Sabbesu k±mesu yo v²tar±goti. Sabbesuk±mesu yo v²tar±go vigatar±go cattar±go vantar±go muttar±go pah²nar±go paµini-

Page 77: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

ssaµµhar±go vikkhambhanatoti– sabbesu k±mesu yo v²tar±go. Icc±yasm± upas²voti. Icc±ti

Page 78: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

padasandhi …pe…. ¾yasm±ti piyavacana½ …pe…. Upas²voti tassa br±hma-ºassa n±ma½ …pe… abhil±poti– icc±yasm± upas²vo. ¾kiñcañña½ nissito hitv± maññanti. Heµµhim± cha sam±pattiyo hitv± cajitv±pariccajitv± atikkamitv± samatikkamitv± v²tivattitv± ±kiñcaññ±yatanasam±patti½nissito all²no upagato samupagato ajjhosito adhimuttoti– ±kiñcañña½ nissito hitv±mañña½. Saññ±vimokkhe paramedhimuttoti saññ±vimokkh± vuccanti satta saññ±sam±-pattiyo. T±sa½ saññ±sam±patt²na½ ±kiñcaññ±yatanasam±pattivimokkho ‚ aggoca seµµho ca viseµµho ca p±mokkho ca uttamo ca pavaro ca, parame agge seµµheviseµµhe p±mokkhe uttame pavare (..0106) adhimuttivimokkhena adhimutto tatr±-dhimutto tadadhimutto taccarito tabbahulo taggaruko tanninno tappoºo tappa-bbh±ro tadadhimutto tadadhipateyyoti– saññ±vimokkhe paramedhimutto. Tiµµhe nu so tattha an±nuy±y²ti. Tiµµhe n³ti sa½sayapucch± vimatipucch± dve¼ha-kapucch± aneka½sapucch±, “eva½ nu kho, nanu kho, ki½ nu kho, katha½ nu kho”-ti– tiµµhe nu. Tatth±ti ±kiñcaññ±yatane. An±nuy±y²ti an±nuy±y² aviccam±no ‚ avi-gaccham±no anantaradh±yam±no aparih±yam±no …pe…. Atha v±, arajjam±noadussam±no amuyham±no akilissam±noti– tiµµhe nu so tattha an±nuy±y². Ten±haso br±hmaºo– “sabbesu k±mesu yo v²tar±go, [icc±yasm± upas²vo] ¾kiñcañña½ nissito hitv± mañña½; saññ±vimokkhe paramedhimutto, tiµµhe nu so tattha an±nuy±y²”ti. 41. Sabbesu k±mesu yo v²tar±go, [upas²v±ti bhagav±] ¾kiñcañña½ nissito hitv± mañña½. Saññ±vimokkhe paramedhimutto, tiµµheyya so tattha an±nuy±y². Sabbesu k±mesu yo v²tar±goti. Sabbes³ti sabbena sabba½ sabbath± sabba½asesa½ nissesa½ pariy±diyanavacanameta½ sabbes³ti. K±mes³ti k±m±ti udd±-nato dve k±m±– vatthuk±m± ca kilesak±m± ca …pe… ime vuccanti vatthuk±m±…pe… ime vuccanti kilesak±m±. Sabbesu k±mesu yo v²tar±goti sabbesu k±mesuyo v²tar±go …pe… paµinissaµµhar±go vikkhambhanatoti– sabbesu k±mesu yo v²ta-r±go. Upas²v±ti bhagav±ti. Upas²v±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhaga-v±ti g±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– upas²-v±ti bhagav±. ¾kiñcañña½ (..0107) nissito hitv± maññanti. Heµµhim± cha sam±pattiyo hitv±cajitv± pariccajitv± atikkamitv± samatikkamitv± v²tivattitv± ±kiñcaññ±yatanasam±-patti½ nissito all²no upagato samupagato ajjhosito adhimuttoti– ±kiñcañña½nissito hitv± mañña½. Saññ±vimokkhe paramedhimuttoti saññ±vimokkh± vuccanti satta saññ±sam±-pattiyo. T±sa½ saññ±sam±patt²na½ ±kiñcaññ±yatanasam±pattivimokkho aggo caseµµho ca viseµµho ca p±mokkho ca uttamo ca pavaro ca, parame agge seµµheviseµµhe p±mokkhe uttame pavare adhimuttivimokkhena adhimutto tatr±dhimuttotadadhimutto …pe… tadadhipateyyoti– saññ±vimokkhe paramedhimutto.

Page 79: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Tiµµheyya so tattha an±nuy±y²ti. Tiµµheyy±ti tiµµheyya saµµhikappasahass±ni.Tatth±ti ±kiñcaññ±yatane. An±nuy±y²ti an±nuy±y² aviccam±no avigaccham±noanantaradh±yam±no aparih±yam±no. Atha v±, arajjam±no adussam±no amuyha-m±no akilissam±noti– tiµµheyya so tattha an±nuy±y². Ten±ha bhagav±– “Sabbesu k±mesu yo v²tar±go, [upas²v±ti bhagav±] ±kiñcañña½ nissito hitv± mañña½; saññ±vimokkhe paramedhimutto, tiµµheyya so tattha an±nuy±y²”ti. 42. Tiµµhe ce so tattha an±nuy±y², p³gampi vass±ni ‚ samantacakkhu. Tattheva so s²tisiy± vimutto, cavetha viññ±ºa½ tath±vidhassa. Tiµµhe ce so tattha an±nuy±y²ti sace so tiµµheyya saµµhikappasahass±ni. Tatth±ti±kiñcaññ±yatane. An±nuy±y²ti an±nuy±y² aviccam±no avigaccham±no anantara-dh±yam±no aparih±yam±no. Atha v±, arajjam±no adussam±no amuyham±no aki-lissam±noti– tiµµhe ce so tattha an±nuy±y². P³gampi (..0108) vass±ni samantacakkh³ti. P³gampi vass±n²ti p³gampivass±ni bah³ni vass±ni ‚ bah³ni vassasat±ni bah³ni vassasahass±ni bah³nivassasatasahass±ni bah³ni kapp±ni bah³ni kappasat±ni bah³ni kappasahass±nibah³ni kappasatasahass±ni. Samantacakkh³ti samantacakkhu vuccati sabbaññu-tañ±ºa½ …pe… tath±gato tena samantacakkh³ti– p³gampi vass±ni samanta-cakkhu. Tattheva so s²tisiy± vimutto, cavetha viññ±ºa½ tath±vidhass±ti tattheva so s²ti-bh±vamanuppatto nicco dhuvo sassato avipariº±madhammo sassatisama½tatheva tiµµheyya. Atha v±, tassa viññ±ºa½ caveyya ucchijjeyya nasseyya vina-sseyya na bhaveyy±ti punabbhavapaµisandhiviññ±ºa½ nibbatteyya k±madh±tuy±v± r³padh±tuy± v± ar³padh±tuy± v±ti ±kiñcaññ±yatana½ sam±pannassa sassa-tañca ucchedañca pucchati. Ud±hu tattheva anup±dises±ya nibb±nadh±tuy± pari-nibb±yeyya. Atha v±, tassa viññ±ºa½ caveyya puna paµisandhiviññ±ºa½ nibba-tteyya k±madh±tuy± v± r³padh±tuy± v± ar³padh±tuy± v±ti, ±kiñcaññ±yatana½upapannassa parinibb±nañca paµisandhiñca pucchati. Tath±vidhass±ti tath±vi-dhassa t±disassa tassaºµhitassa tappak±rassa tappaµibh±gassa ±kiñcaññ±ya-tana½ upapannass±ti– tattheva so s²tisiy± vimutto, cavetha viññ±ºa½ tath±vi-dhassa. Ten±ha so br±hmaºo– “Tiµµhe ce so tattha an±nuy±y², p³gampi vass±ni samantacakkhu; tattheva so s²tisiy± vimutto, cavetha viññ±ºa½ tath±vidhass±”ti. 43. Acci yath± v±tavegena khitt±, [upas²v±ti bhagav±] Attha½ paleti na upeti saªkha½. Eva½ mun² n±mak±y± vimutto, attha½ paleti na upeti saªkha½. Acci yath± v±tavegena khitt±ti acci vuccati j±lasikh±. V±t±ti puratthim± v±t±pacchim± v±t± uttar± v±t± dakkhiº± v±t± saraj± v±t± araj± v±t± s²t± v±t± uºh± v±t±paritt± v±t± adhimatt± (..0109) v±t± ‚ verambhav±t± pakkhav±t± supaººav±t±t±lapaººav±t± vidh³panav±t±. V±tavegena khitt±ti v±tavegena khitt± ‚ ukkhitt±nunn± paºunn± khambhit± vikkhambhit±ti– acci yath± v±tavegena khitt±. Upas²v±tibhagav±ti. Upas²v±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhagav±ti g±rav±-

Page 80: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

dhivacanameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– upas²v±tibhagav±. Attha½ paleti na upeti saªkhanti. Attha½ palet²ti attha½ paleti, attha½ gameti,attha½ gacchati nirujjhati v³pasamati paµippassambhati. Na upeti saªkhantisaªkha½ ‚ na upeti, uddesa½ na upeti, gaºana½ na upeti, paººatti½ na upeti,“puratthima½ v± disa½ gat±, pacchima½ v± disa½ gat±, uttara½ v± disa½ gat±,dakkhiºa½ v± disa½ gat± uddha½ v± gat±, adho v± gat±, tiriya½ v± gat±, vidisa½v± gat±”ti, so hetu natthi, paccayo natthi, k±raºa½ natthi, yena saªkha½ gacche-yy±ti– attha½ paleti na upeti saªkha½. Eva½ mun² n±mak±y± vimuttoti. Evanti opammasampaµip±dana½. Mun²timona½ vuccati ñ±ºa½ …pe… saªgaj±lamaticca so muni. N±mak±y± vimuttoti somuni pakatiy± pubbeva r³pak±y± vimutto. Tadaªga½ samatikkam± ‚ vikkha-mbhanappah±nena pah²no. Tassa munino bhavanta½ ±gamma catt±ro ariya-magg± paµiladdh± honti. Catunna½ ariyamagg±na½ paµiladdhatt± n±mak±yo car³pak±yo ca pariññ±t± honti. N±mak±yassa ca r³pak±yassa ca pariññ±tatt± n±ma-k±y± ca r³pak±y± ca mutto vimutto suvimutto accanta-anup±d±vimokkhen±ti–eva½ mun² n±mak±y± vimutto. Attha½ paleti na upeti saªkhanti. Attha½ palet²ti anup±dises±ya nibb±nadh±-tuy± parinibb±yati. Na upeti saªkhanti anup±dises±ya nibb±nadh±tuy± parini-bbuto saªkha½ na upeti, uddesa½ na upeti, gaºana½ na upeti, paººatti½ naupeti– khattiyoti v± br±hmaºoti v± vessoti v± suddoti v± gahaµµhoti v± pabbajitotiv± devoti v± manussoti v± r³p²ti v± ar³p²ti v± saññ²ti v± asaññ²ti v± nevasaññ²n±sa-ññ²ti v±. So hetu natthi paccayo natthi k±raºa½ natthi (..0110) yena saªkha½gaccheyy±ti– attha½ paleti na upeti saªkha½. Ten±ha bhagav±– “Acci yath± v±tavegena khitt±, [upas²v±ti bhagav±] attha½ paleti na upeti saªkha½; eva½ mun² n±mak±y± vimutto, attha½ paleti na upeti saªkhan”ti. 44. Atthaªgato so uda v± so natthi, ud±hu ve sassatiy± arogo. Ta½ me mun² s±dhu viy±karohi, tath± hi te vidito esa dhammo. Atthaªgato so uda v± so natth²ti so atthaªgato ud±hu natthi so niruddhoucchinno vinaµµhoti– atthaªgato so uda v± so natthi. Ud±hu ve sassatiy± arogoti ud±hu nicco dhuvo sassato avipariº±madhammosassatisama½ tatheva tiµµheyy±ti– ud±hu

Page 81: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

ve sassatiy± arogo. Ta½ me mun² s±dhu viy±karoh²ti. Tanti ya½ pucch±mi ya½ y±c±mi ya½ ajjhe-s±mi ya½ pas±demi. Mun²ti mona½ vuccati ñ±ºa½ …pe… saªgaj±lamaticca somuni. S±dhu viy±karoh²ti s±dhu ±cikkh±hi desehi paññapehi paµµhapehi vivar±hivibhaj±hi utt±n²karohi pak±seh²ti– ta½ me mun² s±dhu viy±karohi. Tath± hi te vidito esa dhammoti tath± hi te vidito tulito t²rito vibh³to vibh±vito esadhammoti– tath± hi te vidito esa dhammo. Ten±ha so br±hmaºo– “Atthaªgato so uda v± so natthi, ud±hu ve sassatiy± arogo; ta½ me mun² s±dhu viy±karohi, tath± hi te vidito esa dhammo”ti. 45. Atthaªgatassa (..0111) na pam±ºamatthi, [upas²v±ti bhagav±] Yena na½ vajju½ ta½ tassa natthi. Sabbesu dhammesu sam³hatesu, sam³hat± v±dapath±pi sabbe. Atthaªgatassa na pam±ºamatth²ti atthaªgatassa anup±dises±ya nibb±nadh±-tuy± parinibbutassa r³papam±ºa½ natthi, vedan±pam±ºa½ natthi, saññ±pa-m±ºa½ natthi, saªkh±rapam±ºa½ natthi, viññ±ºapam±ºa½ natthi, na atthi nasa½vijjati nupalabbhati pah²na½ samucchinna½ v³pasanta½ paµippassaddha½abhabbuppattika½ ñ±ºaggin± da¹¹hanti– atthaªgatassa na pam±ºamatthi. Upas²-v±ti bhagav±ti upas²v±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhagav±tig±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– upas²v±tibhagav±. Yena na½ vajju½ ta½ tassa natth²ti yena ta½ r±gena ‚ vadeyyu½, yena dosenavadeyyu½, yena mohena vadeyyu½, yena m±nena vadeyyu½, y±ya diµµhiy±vadeyyu½, yena uddhaccena vadeyyu½, y±ya vicikicch±ya vadeyyu½, yehi anusa-yehi vadeyyu½– rattoti v± duµµhoti v± m³¼hoti v± vinibaddhoti v± par±maµµhoti v±vikkhepagatoti v± aniµµhaªgatoti ‚ v± th±magatoti v±, te abhisaªkh±r± pah²n±.Abhisaªkh±r±na½ pah²natt± gatiy± yena ta½ vadeyyu½– nerayikoti v± tiracch±na-yonikoti v± pettivisayikoti v± manussoti v± devoti v± r³p²ti v± ar³p²ti v± saññ²ti v±asaññ²ti v± nevasaññ²n±saññ²ti v±, so hetu natthi paccayo natthi k±raºa½ natthiyena vadeyyu½ katheyyu½ bhaºeyyu½ d²peyyu½ vohareyyunti– yena na½ vajju½ta½ tassa natthi. Sabbesu dhammesu sam³hates³ti sabbesu dhammesu sabbesu khandhesusabbesu ±yatanesu sabb±su dh±t³su sabb±su gat²su sabb±su upapatt²susabb±su paµisandh²su sabbesu bhavesu sabbesu sa½s±resu sabbesu vaµµesu³hatesu sam³hatesu uddhatesu samuddhatesu upp±µitesu samupp±µitesu pah²-nesu samucchinnesu v³pasantesu paµippassaddhesu abhabbuppattikesu ñ±ºa-ggin± da¹¹hes³ti– sabbesu dhammesu sam³hatesu. Sam³hat± (..0112) v±dapath±pi sabbeti v±dapath± vuccanti kiles± ca khandh±ca abhisaªkh±r± ca. Tassa v±d± ca v±dapath± ca adhivacan±ni ca adhivacana-path± ca nirutti ca niruttipath± ca paññatti ca paññattipath± ca ³hat± sam³hat±uddhat± samuddhat± upp±µit± samupp±µit± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµi-ppassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±ti– sam³hat± v±dapath±pi sabbe.Ten±ha bhagav±–

Page 82: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

“Atthaªgatassa na pam±ºamatthi, [upas²v±ti bhagav±] yena na½ vajju½ ta½ tassa natthi; sabbesu dhammesu sam³hatesu, sam³hat± v±dapath±pi sabbe”ti. Saha g±th±pariyos±n± ye te br±hmaºena saddhi½ …pe… pañjaliko namassa-m±no nisinno hoti– satth± me, bhante bhagav±, s±vakohamasm²ti. Upas²vam±ºavapucch±niddeso chaµµho. 7. Nandam±ºavapucch±niddeso 46. Santi loke munayo, [icc±yasm± nando] Jan± vadanti tayida½ katha½su. ѱº³papanna½ muni no vadanti, ud±hu ve j²viten³papanna½ ‚. Santi loke munayoti. Sant²ti santi sa½vijjanti atthi upalabbhanti. Loketi ap±ya-loke …pe… ±yatanaloke. Munayoti munin±mak± ±j²vak± nigaºµh± jaµil± t±pas±.(dev± loke munayoti sañj±nanti, na ca te munayo) ‚ ti. Santi loke munayo. Icc±-yasm± nandoti. Icc±ti padasandhi …pe…. ¾yasm±ti piyavacana½ …pe….Nandoti tassa br±hmaºassa n±ma½ …pe… abhil±poti– icc±yasm± nando. Jan± (..0113) vadanti tayida½ katha½s³ti. Jan±ti khattiy± ca br±hmaº± cavess± ca sudd± ca gahaµµh± ca pabbajit± ca dev± ca manuss± ca. Vadant²tikathenti bhaºanti d²payanti voharanti. Tayida½ katha½s³ti sa½sayapucch± vima-tipucch± dve¼hakapucch± aneka½sapucch± “eva½ nu kho, na nu kho, ki½ nu kho,katha½ nu kho”ti– jan± vadanti tayida½ katha½su. ѱº³papanna½ muni no vadant²ti. Aµµha sam±pattiñ±ºena v± pañc±bhiññ±ñ±-ºena v± upeta½ samupeta½ up±gata½ samup±gata½ upapanna½ samupa-panna½ samann±gata½ muni½ vadanti kathenti bhaºanti d²payanti voharant²ti–ñ±º³papanna½ muni no vadanti. Ud±hu ve j²viten³papannanti ud±hu anekavividha-atiparamadukkarak±rikal³-khaj²vit±nuyogena upeta½ samupeta½ up±gata½ samup±gata½ upapanna½samupapanna½ samann±gata½ muni½ vadanti kathenti bhaºanti d²payanti voha-rant²ti– ud±hu ve j²viten³papanna½. Ten±ha so br±hmaºo– “Santi loke munayo, [icc±yasm± nando] jan± vadanti tayida½ katha½su; ñ±º³papanna½ muni no vadanti, ud±hu ve j²viten³papannan”ti. 47. Na diµµhiy± na sutiy± na ñ±ºena, Mun²dha nanda kusal± vadanti. Visenikatv± ‚ an²gh± nir±s±, caranti ye te munayoti br³mi. Na diµµhiy± na sutiy± na ñ±ºen±ti. Na diµµhiy±ti na diµµhasuddhiy±. Na sutiy±ti nasutasuddhiy±. Na ñ±ºen±ti napi aµµhasam±pattiñ±ºena napi pañc±bhiññ±ñ±ºenanapi micch±ñ±ºen±ti– na diµµhiy± na sutiy± na ñ±ºena. Mun²dha nanda kusal± vadant²ti. Kusal±ti ye te khandhakusal± dh±tukusal± ±ya-

Page 83: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

tanakusal± paµiccasamupp±dakusal± satipaµµh±nakusal± sammappadh±nakusal±iddhip±dakusal± indriyakusal± balakusal± bojjhaªgakusal± (..0114) maggakusal±phalakusal± nibb±nakusal± diµµhasuddhiy± v± sutasuddhiy± v± aµµhasam±pattiñ±-ºena v± pañc±bhiññ±ñ±ºena v± micch±ñ±ºena v± diµµhena v± sutena v± upeta½samupeta½ up±gata½ samup±gata½ upapanna½ samupapanna½ samann±-gata½ muni½ na vadanti na kathenti na bhaºanti na d²payanti na voharant²ti–mun²dha nanda kusal± vadanti. Visenikatv± an²gh± nir±s±, caranti ye te munayoti br³m²ti sen± vuccati m±ra-sen±, k±yaduccarita½ m±rasen±, vac²duccarita½ m±rasen±, manoduccarita½m±rasen±, r±go m±rasen±, doso m±rasen±, moho m±rasen±, kodho …pe… upa-n±ho… makkho… pa¼±so… iss±… macchariya½… m±y±… s±µheyya½…thambho… s±rambho… m±no… atim±no… mado… pam±do… sabbe kiles±sabbe duccarit± sabbe darath± sabbe pari¼±h± sabbe sant±p± sabb±kusal±bhisa-ªkh±r± m±rasen±. Vuttañheta½ bhagavat±– “K±m± te paµham± sen±, dutiy± arati vuccati; tatiy± khuppip±s± te, catutth² taºh± pavuccati. “Pañcama½ thinamiddha½ te, chaµµh± bh²r³ pavuccati; sattam² vicikicch± te, makkho thambho te aµµhamo; l±bho siloko sakk±ro, micch±laddho ca yo yaso. “Yo catt±na½ samukka½se, pare ca avaj±n±ti; es± namuci te sen± ‚, kaºhass±bhippah±rin². na na½ as³ro jin±ti, jetv± ca labhate sukhan”ti. Yato cat³hi ariyamaggehi sabb± ca m±rasen± sabbe ca paµisenikar± ‚ kiles±jit± ca par±jit± ca bhagg± vippalugg± ‚ parammukh±, tena vuccanti visenikatv±.An²gh±ti r±go n²gho, doso n²gho, moho n²gho, kodho n²gho, upan±ho n²gho …pe…sabb±kusal±bhisaªkh±r± n²gh±. Yesa½ ete n²gh± pah²n± samucchinn± v³pasant±paµippassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h± te vuccanti an²gh±. Nir±s±ti(..0115) ±s± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… avijj± lobho akusalam³la½.Yesa½ es± ±s± taºh± pah²n± samucchinn± v³pasant± paµippassaddh± abhabbu-ppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±, te vuccanti nir±s± arahanto kh²º±sav±. Visenikatv±an²gh± nir±s±, caranti ye te munayoti br³m²ti ye te visenikatv±va an²gh± ca nir±s±ca caranti viharanti iriyanti vattenti p±lenti yapenti y±penti, te loke munayoti br³mi±cikkh±mi desemi paññapemi paµµhapemi vivar±mi vibhaj±mi utt±n²karomi pak±se-m²ti– visenikatv± an²gh± nir±s±, caranti ye te munayoti br³mi. Ten±ha bhagav±– “Na diµµhiy± na sutiy± na ñ±ºena, mun²dha nanda kusal± vadanti; visenikatv± an²gh± nir±s±, caranti ye te munayoti br³m²”ti. 48. Ye kecime samaºabr±hmaº±se, [icc±yasm± nando] Diµµhassuten±pi vadanti suddhi½. S²labbaten±pi vadanti suddhi½, anekar³pena vadanti suddhi½.

Page 84: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Kaccissu te bhagav± tattha yat± carant±, at±ru j±tiñca jarañca m±risa. Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½. Ye kecime samaºabr±hmaº±seti. Ye kec²ti sabbena sabba½ sabbath± sabba½asesa½ nissesa½ pariy±diyanavacanameta½– ye kec²ti. Samaº±ti ye keci itobahiddh± pabbajj³pagat± paribb±jakasam±pann±. Br±hmaº±ti ye keci bhov±di-k±ti– ye kecime samaºabr±hmaº±se. Icc±yasm± nandoti. Icc±ti padasandhi …pe….¾yasm±ti piyavacana½ …pe…. Nandoti. Tassa br±hmaºassa n±ma½ …pe…abhil±poti– icc±yasm± nando. Diµµhassuten±pi vadanti suddhinti diµµhenapi suddhi½ visuddhi½ parisuddhi½mutti½ vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²payanti voharanti; sute-napi suddhi½ visuddhi½ parisuddhi½ mutti½ vimutti½ parimutti½ vadanti kathentibhaºanti d²payanti (..0116) voharanti; diµµhassutenapi suddhi½ visuddhi½ pari-suddhi½ mutti½ vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²payanti vohara-nt²ti– diµµhassuten±pi vadanti suddhi½. S²labbaten±pi vadanti suddhinti s²lenapi suddhi½ visuddhi½ parisuddhi½ mutti½vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²payanti voharanti; vatenapisuddhi½ visuddhi½ parisuddhi½ mutti½ vimutti½ parimutti½ vadanti kathentibhaºanti d²payanti voharanti; s²labbaten±pi suddhi½ visuddhi½ parisuddhi½mutti½ vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²payanti voharant²ti– s²la-bbaten±pi vadanti suddhi½. Anekar³pena vadanti suddhinti anekavidhakot³halamaªgalena ‚ suddhi½visuddhi½ parisuddhi½ mutti½ vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²pa-yanti voharant²ti– anekar³pena vadanti suddhi½. Kaccisu te bhagav± tattha yat± carant±ti. Kacciss³ti sa½sayapucch± vimati-pucch± dve¼hakapucch± aneka½sapucch±, “eva½ nu kho, na nu kho, ki½ nu kho,katha½ nu kho”ti– kaccissu. Teti diµµhigatik±. Bhagav±ti g±rav±dhivacanameta½…pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– kaccissu te bhagav±. Tattha yat±carant±ti. Tatth±ti sak±ya diµµhiy± sak±ya khantiy± sak±ya ruciy± sak±ya laddhiy±.Yat±ti yatt± paµiyatt± ‚ gutt± gopit± rakkhit± sa½vut±. Carant±ti carant± viharant±iriyant± vattent± p±lent± yapent± y±pent±ti– kaccissu te bhagav± tattha yat±carant±. At±ru j±tiñca jarañca m±ris±ti j±tijar±maraºa½ atari½su uttari½su patari½susamatikkami½su v²tivatti½su. M±ris±ti piyavacana½ garuvacana½ sag±ravasa-ppatiss±dhivacanameta½– m±ris±ti– at±ru j±tiñca jarañca m±risa. Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi metanti. Pucch±mi tanti pucch±mi ta½ y±c±mi ta½ajjhes±mi ta½, kathayassu meti pucch±mi ta½. Bhagav±ti …pe… sacchik±paññatti, yadida½ bhagav±ti. Br³hi metanti br³hi ±cikkh±hi desehi paññapehi (..0117paµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²karohi pak±seh²ti– pucch±mi ta½ bhagav±br³hi meta½. Ten±ha so br±hmaºo– “Ye kecime samaºabr±hmaº±se, [icc±yasm± nando] diµµhassuten±pi vadanti suddhi½; s²labbaten±pi vadanti suddhi½, anekar³pena vadanti suddhi½.

Page 85: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

“Kaccissu te bhagav± tattha yat± carant±, at±ru j±tiñca jarañca m±risa; pucch±mi ta½ bhagav± br³hi metan”ti. 49. Ye kecime samaºabr±hmaº±se, [nand±ti bhagav±] Diµµhassuten±pi vadanti suddhi½. S²labbaten±pi vadanti suddhi½, anekar³pena vadanti suddhi½. Kiñc±pi te tattha yat± caranti, n±tari½su j±tijaranti br³mi. Ye kecime samaºabr±hmaº±seti. Ye kec²ti sabbena sabba½ sabbath± sabba½asesa½ nissesa½ pariy±diyanavacanameta½– ye kec²ti. Samaº±ti ye keci itobahiddh± pabbajj³pagat± paribb±jakasam±pann±. Br±hmaº±ti ye keci bhov±di-k±ti– ye kecime samaºabr±hmaº±se. Nand±ti bhagav±ti. Nand±ti bhagav± ta½br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhagav±ti g±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik±paññatti, yadida½ bhagav±ti– nand±ti bhagav±. Diµµhassuten±pi vadanti suddhinti diµµhenapi suddhi½ visuddhi½ parisuddhi½mutti½ vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²payanti voharanti; sute-napi suddhi½ …pe… diµµhassutenapi suddhi½ visuddhi½ parisuddhi½ mutti½vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²payanti voharant²ti– diµµhassute-n±pi vadanti suddhi½. S²labbaten±pi vadanti suddhinti s²lenapi suddhi½ visuddhi½ parisuddhi½ mutti½vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²payanti voharanti; vatenapisuddhi½ …pe… voharanti; s²labbaten±pi suddhi½ visuddhi½ parisuddhi½ mutti½vimutti½ parimutti½ (..0118) vadanti kathenti bhaºanti d²payanti voharant²ti– s²la-bbaten±pi vadanti suddhi½. Anekar³pena vadanti suddhinti anekavidhakot³halamaªgalena suddhi½visuddhi½ parisuddhi½ mutti½ vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²pa-yanti voharant²ti– anekar³pena vadanti suddhi½. Kiñc±pi te tattha yat± carant²ti. Kiñc±p²ti padasandhi padasa½saggo padap±ri-p³r² akkharasamav±yo byañjanasiliµµhat± pad±nupubbat±peta½– kiñc±p²ti. Tetidiµµhigatik±. Tatth±ti sak±ya diµµhiy± sak±ya khantiy± sak±ya ruciy± sak±yaladdhiy±. Yat±ti yatt± paµiyatt± gutt± gopit± rakkhit± sa½vut±. Carant²ti caranti viha-ranti iriyanti vattenti p±lenti yapenti y±pent²ti– kiñc±pi te tattha yat± caranti. N±tari½su j±tijaranti br³m²ti j±tijar±maraºa½ na tari½su na uttari½su na pata-ri½su na samatikkami½su na v²tivatti½su, j±tijar±maraº± anikkhant± anissaµ± ana-tikkant± asamatikkant± av²tivatt±, antoj±tijar±maraºe parivattenti, antosa½s±ra-pathe parivattenti, j±tiy± anugat±, jar±ya anusaµ±, by±dhin± abhibh³t±, maraºenaabbh±hat± at±º± aleº± asaraº± asaraº²bh³t±ti br³mi ±cikkh±mi desemi pañña-pemi paµµhapemi vivar±mi vibhaj±mi utt±n²karomi pak±sem²ti– n±tari½su j±tija-ranti br³mi. Ten±ha bhagav±– “Ye kecime samaºabr±hmaº±se, [nand±ti bhagav±] diµµhassuten±pi vadanti suddhi½; S²labbaten±pi vadanti suddhi½, anekar³pena vadanti suddhi½; kiñc±pi te tattha yat± caranti, n±tari½su j±tijaranti br³m²”ti.

Page 86: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

50. Ye kecime samaºabr±hmaº±se, [icc±yasm± nando] Diµµhassuten±pi vadanti suddhi½. S²labbaten±pi vadanti suddhi½, anekar³pena vadanti suddhi½. Te (..0119) ce mun² br³si anoghatiººe, atha ko carahi devamanussaloke. At±ri j±tiñca jarañca m±risa, pucch±mi ta½ bhagav± br³hi meta½. Ye kecime samaºabr±hmaº±seti. Ye kec²ti sabbena sabba½ sabbath± sabba½asesa½ nissesa½ pariy±diyanavacanameta½– ye kec²ti. Samaº±ti ye keci itobahiddh± pabbajj³pagat± paribb±jakasam±pann±. Br±hmaº±ti ye keci bhov±di-k±ti– ye kecime samaºabr±hmaº±se. Icc±yasm± nandoti. Icc±ti padasandhi …pe…icc±yasm± nando. Diµµhassuten±pi vadanti suddhinti diµµhenapi suddhi½ visuddhi½ parisuddhi½mutti½ vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²payanti voharanti; sute-n±pi suddhi½ …pe… diµµhassuten±pi suddhi½ visuddhi½ parisuddhi½ mutti½vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²payanti voharant²ti– diµµhassute-n±pi vadanti suddhi½. S²labbaten±pi vadanti suddhinti s²len±pi suddhi½ visuddhi½ parisuddhi½ mutti½vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²payanti voharanti; vaten±pisuddhi½ …pe… voharanti; s²labbaten±pi suddhi½ visuddhi½ parisuddhi½ mutti½vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²payanti voharant²ti– s²labbaten±pivadanti suddhi½. Anekar³pena vadanti suddhinti anekavidhakot³halamaªgalena suddhi½visuddhi½ parisuddhi½ mutti½ vimutti½ parimutti½ vadanti kathenti bhaºanti d²pa-yanti voharant²ti– anekar³pena vadanti suddhi½. Te ce mun² br³si anoghatiººeti. Te ceti diµµhigatike. Mun²ti mona½ vuccatiñ±ºa½ …pe… saªgaj±lamaticca so muni. Br³si anoghatiººeti k±mogha½bhavogha½ diµµhogha½ avijjogha½ atiººe anatikkante asamatikkante av²tivatteantoj±tijar±maraºe parivattente antosa½s±rapathe parivattente j±tiy± anugatejar±ya anusaµe by±dhin± abhibh³te maraºena abbh±hate at±ºe aleºe asaraºeasaraº²bh³te. Br³s²ti br³si ±cikkhasi desesi paññapesi paµµhapesi vivarasi (..0120)vibhajasi utt±n²karosi pak±ses²ti– te ce mun² br³si anoghatiººe. Atha ko carahi devamanussaloke, at±ri j±tiñca jarañca m±ris±ti atha ko esosadevake loke sam±rake sabrahmake sassamaºabr±hmaºiy± paj±ya sadevama-nuss±ya j±tijar±maraºa½ atari uttari patari samatikkami v²tivattayi. M±ris±ti piyava-cana½ garuvacana½ sag±ravasappatiss±dhivacanameta½ m±ris±ti– atha kocarahi devamanussaloke, at±ri j±tiñca jarañca m±risa. Pucch±mi ta½ bhagav± br³hi metanti. Pucch±mi tanti pucch±mi ta½ y±c±mi ta½ajjhes±mi ta½ pas±demi ta½. Bhagav±ti g±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik±paññatti, yadida½ bhagav±ti. Br³hi metanti br³hi ±cikkh±hi desehi paññapehipaµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²karohi pak±seh²ti– pucch±mi ta½ bhagav±br³hi meta½. Ten±ha so br±hmaºo–

Page 87: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

“Ye kecime samaºabr±hmaº±se, [icc±yasm± nando] diµµhassuten±pi vadanti suddhi½; s²labbaten±pi vadanti suddhi½, anekar³pena vadanti suddhi½. Te ce mun² br³si anoghatiººe, atha ko carahi devamanussaloke; at±ri j±tiñca jarañca m±risa, pucch±mi ta½ bhagav± br³hi metan”ti. 51. N±ha½ sabbe samaºabr±hmaº±se, [nand±ti bhagav±] J±tijar±ya nivut±ti br³mi. Ye s²dha diµµha½ va suta½ muta½ v±, s²labbata½ v±pi pah±ya sabba½. Anekar³pampi pah±ya sabba½, taºha½ pariññ±ya an±sav±se ‚. Te ve nar± oghatiºº±ti br³mi. N±ha½ (..0121) sabbe samaºabr±hmaº±se, nand±ti bhagav± j±tijar±ya nivu-t±ti br³m²ti n±ha½, nanda, sabbe samaºabr±hmaº± j±tijar±ya ±vut± nivut± ovut±pihit± paµicchann± paµikujjit±ti vad±mi. Atthi te samaºabr±hmaº± yesa½ j±ti cajar±maraºañca pah²n± ucchinnam³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anu-pp±dadhamm±ti br³mi ±cikkh±mi desemi paññapemi paµµhapemi vivar±mi vibha-j±mi utt±n²karomi pak±sem²ti– n±ha½ sabbe samaºabr±hmaº±se nand±tibhagav± j±tijar±ya nivut±ti br³mi. Ye s²dha diµµha½ va suta½ muta½ v±, s²labbata½ v±pi pah±ya sabbanti yesabb± diµµhasuddhiyo pah±ya jahitv± pajahitv± vinodetv± byant²karitv± anabh±va½gametv±. Ye sabb± sutasuddhiyo pah±ya …pe… ye sabb± mutasuddhiyo pah±ya,ye sabb± diµµhasutamutasuddhiyo pah±ya ye sabb± s²lasuddhiyo pah±ya, yesabb± vatasuddhiyo pah±ya, ye sabb± s²labbatasuddhiyo pah±ya jahitv± pajahitv±vinodetv± byant²karitv± anabh±va½ gametv±ti– ye s²dha diµµha½va suta½ muta½v±, s²labbata½ v±pi pah±ya sabba½. Anekar³pampi pah±ya sabbanti anekavidhakot³halamaªgalena suddhi½visuddhi½ parisuddhi½ mutti½ vimutti½ parimutti½ pah±ya jahitv± pajahitv± vino-detv± byant²karitv± anabh±va½ gametv±ti– anekar³pampi pah±ya sabba½. Taºha½ pariññ±ya an±sav± se, te ve nar± oghatiºº±ti br³m²ti. Taºh±ti r³pa-taºh± saddataºh± gandhataºh± rasataºh± phoµµhabbataºh± dhammataºh±.Taºha½ pariññ±y±ti taºha½ t²hi pariññ±hi parij±nitv±– ñ±tapariññ±ya, t²raºapari-ññ±ya, pah±napariññ±ya. Katam± ñ±tapariññ±? Taºha½ j±n±ti ‚ “aya½ r³pa-taºh±, aya½ saddataºh±, aya½ gandhataºh±, aya½ rasataºh±, aya½ phoµµhabba-taºh±, aya½ dhammataºh±”ti j±n±ti passati– aya½ ñ±tapariññ±. Katam± t²raºapariññ±? Eva½ ñ±ta½ katv± taºha½ t²reti aniccato dukkhatorogato gaº¹ato …pe… nissaraºato t²reti– aya½ t²raºapariññ±. Katam± (..0122) pah±napariññ±? Eva½ t²rayitv± taºha½ pajahati vinodetibyant²karoti anabh±va½ gameti. Vuttañheta½ bhagavat±– “yo, bhikkhave, taºh±yachandar±go ta½ pajahatha. Eva½ s± taºh± pah²n± bhavissati ucchinnam³l± t±l±-vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±”. Aya½ pah±napariññ±.Taºha½ pariññ±y±ti taºha½ im±hi t²hi pariññ±hi parij±nitv±. An±sav±ti catt±ro±sav±– k±m±savo, bhav±savo, diµµh±savo, avijj±savo. Yesa½ ime ±sav± pah²n±ucchinnam³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±, te

Page 88: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

vuccanti an±sav± arahanto kh²º±sav±– taºha½ pariññ±ya an±sav±. Te ve nar± oghatiºº±ti br³m²ti ye taºha½ pariññ±ya an±sav±, te k±mogha½tiºº± bhavogha½ tiºº± diµµhogha½ tiºº± avijjogha½ tiºº± sabbasa½s±rapatha½tiºº± uttiºº± nittiºº± atikkant± samatikkant± v²tivatt±ti br³mi ±cikkh±mi desemipaññapemi paµµhapemi vivar±mi vibhaj±mi utt±n²karomi pak±sem²ti– taºha½ pari-ññ±ya an±sav±se te ve nar± oghatiºº±ti br³mi. Ten±ha bhagav±– “N±ha½ sabbe samaºabr±hmaº±se, [nand±ti bhagav±] j±tijar±ya nivut±ti br³mi; ye s²dha diµµha½ va suta½ muta½ v±, s²labbata½ v±pi pah±ya sabba½. Anekar³pampi pah±ya sabba½, taºha½ pariññ±ya an±sav±se; te ve nar± oghatiºº±ti br³m²”ti. 52. Et±bhinand±mi vaco mahesino, sukittita½ gotaman³padh²ka½. Ye s²dha diµµha½ va suta½ muta½ v±, s²labbata½ v±pi pah±ya sabba½. Anekar³pampi pah±ya sabba½, taºha½ pariññ±ya an±sav±se. Ahampi te oghatiºº±ti br³mi. Et±bhinand±mi (..0123) vaco mahesinoti. Etanti tuyha½ vacana½ byappatha½desana½ anus±sana½ anusiµµha½ nand±mi abhinand±mi mod±mi anumod±miicch±mi s±diy±mi patthay±mi pihay±mi abhijapp±mi. Mahesinoti ki½ mahesibhagav±? Mahanta½ s²lakkhandha½ es² gaves² pariyes²ti mahesi …pe… kaha½nar±sabhoti mahes²ti– et±bhinand±mi vaco mahesino. Sukittita½ gotaman³padh²kanti. Sukittitanti sukittita½ su-±cikkhita½ ‚ sude-sita½ supaññapita½ supaµµhapita½ suvivaµa½ suvibhatta½ su-utt±n²kata½ supa-k±sita½. Gotaman³padh²kanti upadh² vuccanti kiles± ca khandh± ca abhisa-ªkh±r± ca. Upadhippah±na½ upadhiv³pasama½ upadhinissagga½ upadhipaµi-ppassaddha½ amata½ nibb±nanti– sukittita½ gotaman³padh²ka½. Ye s²dha diµµha½ va suta½ muta½ v±, s²labbata½ v±pi pah±ya sabbanti yesabb± diµµhasuddhiyo pah±ya jahitv± pajahitv± vinodetv± byant²karitv± anabh±va½gametv±. Ye sabb± sutasuddhiyo …pe… ye sabb± mutasuddhiyo… ye sabb±diµµhasutamutasuddhiyo… ye sabb± s²lasuddhiyo… ye sabb± vatasuddhiyo… yesabb± s²labbatasuddhiyo pah±ya jahitv± pajahitv± vinodetv± byant²karitv± ana-bh±va½ gametv±ti– ye s²dha diµµha½ va suta½ muta½ v±, s²labbata½ v±pi pah±yasabba½. Anekar³pampi pah±ya sabbanti anekavidhakot³halamaªgalena suddhi½visuddhi½ parisuddhi½ mutti½ vimutti½ parimutti½ pah±ya jahitv± pajahitv± vino-detv± byant²karitv± anabh±va½ gametv±ti– anekar³pampi pah±ya sabba½. Taºha½ pariññ±ya an±sav±se, ahampi te oghatiºº±ti br³m²ti. Taºh±ti r³pa-taºh± saddataºh± gandhataºh± rasataºh± phoµµhabbataºh± dhammataºh±.Taºha½ pariññ±y±ti taºha½ t²hi pariññ±hi parij±nitv±– ñ±tapariññ±ya, t²raºapari-ññ±ya ‚, pah±napariññ±ya. Katam± ñ±tapariññ±? Taºha½ j±n±ti– aya½ r³pa-taºh±, aya½ saddataºh±, aya½ gandhataºh±, aya½ rasataºh±, aya½ phoµµhabba-taºh±, aya½ dhammataºh±ti j±n±ti passati– aya½ ñ±tapariññ±. Katam± t²raºapariññ±? Eva½ ñ±ta½ katv± taºha½ t²reti ‚ aniccato dukkhato

Page 89: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

rogato gaº¹ato sallato aghato ±b±dhato parato (..0124) palokato ²tito upaddavatobhayato upasaggato calato pabhaªguto addhuvato at±ºato aleºato asaraºato asa-raº²bh³tato rittato tucchato suññato anattato ±d²navato vipariº±madhammato as±-rakato agham³lato vadhakato vibhavato s±savato saªkhatato m±r±misato j±tidha-mmato jar±dhammato by±dhidhammato maraºadhammato sokaparidevadukkha-domanassup±y±sadhammato sa½kilesadhammato samudayato atthaªgamatoass±dato ±d²navato nissaraºato t²reti– aya½ t²raºapariññ±. Katam± pah±napariññ±? Eva½ t²rayitv± taºha½ pajahati vinodeti byant²karotianabh±va½ gameti– aya½ pah±napariññ±. Taºha½ pariññ±y±ti taºha½ im±hi t²hi pariññ±hi parij±nitv±. An±sav±ti catt±ro±sav±– k±m±savo, bhav±savo, diµµh±savo, avijj±savo. Yesa½ ime ±sav± pah²n±ucchinnam³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±, tevuccanti an±sav± arahanto kh²º±sav±. Taºha½ pariññ±ya an±sav±se, ahampi teoghatiºº±ti. Br³m²ti ye taºha½ pariññ±ya an±sav±, ahampi te k±mogha½ tiºº±bhavogha½ tiºº± diµµhogha½ tiºº± avijjogha½ tiºº± sabbasa½s±rapatha½ tiºº±uttiºº± nittiºº± atikkant± samatikkant± v²tivatt±ti br³mi vad±miti– taºha½ pari-ññ±ya an±sav±se, ahampi te oghatiºº±ti br³mi. Ten±ha so br±hmaºo– “Et±bhinand±mi vaco mahesino, sukittita½ gotaman³padh²ka½; ye s²dha diµµha½ va suta½ muta½ v±, s²labbata½ v±pi pah±ya sabba½. Anekar³pampi pah±ya sabba½, taºha½ pariññ±ya an±sav±se; ahampi te oghatiºº±ti br³m²”ti. Nandam±ºavapucch±niddeso sattamo. 8. Hemakam±ºavapucch±niddeso 53. Ye (..0125) me pubbe viy±ka½su, [icc±yasm± hemako] Hura½ gotamas±san±. Icc±si iti bhavissati, sabba½ ta½ itih²tiha½. Sabba½ ta½ takkava¹¹hana½, n±ha½ tattha abhirami½. Ye me pubbe viy±ka½s³ti yo ca b±var² br±hmaºo ye caññe tassa ±cariy±, tesaka½ diµµhi½ saka½ khanti½ saka½ ruci½ saka½ laddhi½ saka½ ajjh±saya½saka½ adhipp±ya½ by±ka½su ±cikkhi½su desayi½su paññapi½su paµµhapi½suvivari½su vibhaji½su utt±n²-aka½su pak±sesunti– ye me pubbe viy±ka½su. Icc±-yasm± hemakoti. Icc±ti padasandhi …pe… pad±nupubbat±peta½– icc±ti. ¾ya-sm±ti piyavacana½ …pe…. Hemakoti tassa br±hmaºassa n±ma½ …pe… abhil±-poti– icc±yasm± hemako.

Page 90: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

mas±san± paµhamatara½ gotamas±san± buddhas±san± jinas±san± tath±gatas±- Hura½ gotamas±san±ti hura½ gotamas±san± para½ gotamas±san± pure gota-mas±san± paµhamatara½ gotamas±san± buddhas±san± jinas±san± tath±gatas±-san± ‚ arahantas±san±ti– hura½ gotamas±san±. Icc±si iti bhavissat²ti eva½ kira ±si, eva½ kira bhavissat²ti– icc±si iti bhavissati. Sabba½ ta½ itih²tihanti sabba½ ta½ itih²tiha½ itikir±ya para½par±ya piµakasa-mpad±ya takkahetu nayahetu ±k±raparivitakkena diµµhinijjh±nakkhantiy± nas±ma½ sayamabhiññ±ta½ na attapaccakkhadhamma½ kathayi½s³ti– sabba½ ta½itih²tiha½. Sabba½ ta½ takkava¹¹hananti sabba½ ta½ takkava¹¹hana½ vitakkava-¹¹hana½ saªkappava¹¹hana½ k±mavitakkava¹¹hana½ by±p±davitakkava-¹¹hana½ vihi½s±vitakkava¹¹hana½ ñ±tivitakkava¹¹hana½ janapadavitakkava-¹¹hana½ amar±vitakkava¹¹hana½ par±nudayat±paµisa½yuttavitakkava¹¹hana½l±bhasakk±rasilokapaµisa½yuttavitakkava¹¹hana½ anavaññattipaµisa½yuttavita-kkava¹¹hananti– sabba½ ta½ takkava¹¹hana½. N±ha½ (..0126) tattha abhiraminti n±ha½ tattha abhirami½ na vindi½ n±dhi-gacchi½ na paµilabhinti– n±ha½ tattha abhirami½. Ten±ha so br±hmaºo– “Ye me pubbe viy±ka½su, [icc±yasm± hemako] hura½ gotamas±san±; icc±si iti bhavissati, sabba½ ta½ itih²tiha½; sabba½ ta½ takkava¹¹hana½, n±ha½ tattha abhiramin”ti. 54. Tvañca me dhammamakkh±hi, taºh±niggh±tana½ muni; Ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattika½. Tvañca me dhammamakkh±h²ti. Tvanti bhagavanta½ bhaºati. Dhammamakkh±-h²ti. Dhammanti ±dikaly±ºa½ majjhekaly±ºa½ pariyos±nakaly±ºa½ s±ttha½sabyañjana½ kevalaparipuººa½ parisuddha½ brahmacariya½, catt±ro satipa-µµh±ne catt±ro sammappadh±ne catt±ro iddhip±de pañcindriy±ni pañca bal±nisatta bojjhaªge ariya½ aµµhaªgika½ magga½ nibb±nañca nibb±nag±miniñca paµi-pada½ akkh±hi ±cikkh±hi desehi paññapehi paµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²ka-rohi pak±seh²ti– tvañca me dhammamakkh±hi. Taºh±niggh±tana½ mun²ti. Taºh±ti– r³pataºh± …pe… dhammataºh±. Taºh±ni-ggh±tana½ taºh±pah±na½ taºh±v³pasama½ taºh±paµinissagga½ taºh±paµippa-ssaddhi½ amata½ nibb±na½. Mun²ti mona½ vuccati ñ±ºa½ …pe… saªgaj±lama-ticca so mun²ti– taºh±niggh±tana½ muni. Ya½ viditv± sato caranti ya½ vidita½ katv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv±vibh³ta½ katv±. “Sabbe saªkh±r± anicc±”ti vidita½ katv± tulayitv± t²rayitv± vibh±-vayitv± vibh³ta½ katv±, “sabbe saªkh±r± dukkh±”ti …pe… “sabbe dhamm± ana-tt±”ti …pe… “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhamman”tividita½ katv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±. Satoti cat³hi k±ra-ºehi sato– k±ye k±y±nupassan±satipaµµh±na½ bh±vento sato …pe… so vuccatisato. Caranti caranto viharanto iriyanto vattento p±lento yapento y±pentoti– ya½

Page 91: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

viditv± sato cara½. Tare loke visattikanti visattik± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh±lobho akusalam³la½. Visattik±ti kenaµµhena (..0127) visattik± …pe… visaµ± vittha-t±ti visattik±. Loketi ap±yaloke manussaloke devaloke khandhaloke dh±tuloke ±ya-tanaloke. Tare loke visattikanti loke ves± visattik± loke veta½ visattika½ satotareyya½ uttareyya½ patareyya½ samatikkameyya½ v²tivatteyyanti– tare loke visa-ttika½. Ten±ha so br±hmaºo– “Tvañca me dhammamakkh±hi, taºh±niggh±tana½ muni; ya½ viditv± sato cara½, tare loke visattikan”ti. 55. Idha diµµhasutamutaviññ±tesu, piyar³pesu hemaka; Chandar±gavinodana½, nibb±napadamaccuta½. Idha diµµhasutamutaviññ±tes³ti. Diµµhanti cakkhun± diµµha½; sutanti sotenasuta½; mutanti gh±nena gh±yita½ jivh±ya s±yita½ k±yena phuµµha½; viññ±tantimanas± viññ±tanti– idha diµµhasutamutaviññ±tesu. Piyar³pesu hemak±ti kiñca loke piyar³pa½ s±tar³pa½? Cakkhu ‚ loke piya-r³pa½ s±tar³pa½, sota½ loke …pe… gh±na½ loke… jivh± loke… k±yo loke…mano loke piyar³pa½ s±tar³pa½; r³p± loke piyar³pa½ s±tar³pa½, sadd± loke…gandh± loke… ras± loke… phoµµhabb± loke… dhamm± loke piyar³pa½ s±tar³pa½;cakkhuviññ±ºa½ loke piyar³pa½ s±tar³pa½, sotaviññ±ºa½ loke piyar³pa½ s±ta-r³pa½, gh±naviññ±ºa½ loke… jivh±viññ±ºa½ loke… k±yaviññ±ºa½ loke… mano-viññ±ºa½ loke piyar³pa½ s±tar³pa½, cakkhusamphasso loke… sotasamphassoloke… gh±nasamphasso loke… jivh±samphasso loke… k±yasamphasso loke…manosamphasso loke piyar³pa½ s±tar³pa½; cakkhusamphassaj± vedan± lokepiyar³pa½ s±tar³pa½… sotasamphassaj± vedan±… gh±nasamphassaj± veda-n±… jivh±samphassaj± vedan±… k±yasamphassaj± vedan±… manosampha-ssaj± vedan± loke piyar³pa½ s±tar³pa½; r³pasaññ± loke… saddasaññ± loke…gandhasaññ± loke… rasasaññ± loke… phoµµhabbasaññ± loke… dhammasaññ±loke piyar³pa½ s±tar³pa½, r³pasañcetan± (..0128) loke… saddasañcetan± loke…gandhasañcetan± loke… rasasañcetan± loke… phoµµhabbasañcetan± loke…dhammasañcetan± loke piyar³pa½ s±tar³pa½; r³pataºh± loke… saddataºh±loke… gandhataºh± loke… rasataºh± loke … phoµµhabbataºh± loke… dhamma-taºh± loke piyar³pa½ s±tar³pa½; r³pavitakko loke… saddavitakko loke… gandha-vitakko loke… rasavitakko loke… phoµµhabbavitakko loke… dhammavitakko lokepiyar³pa½ s±tar³pa½; r³pavic±ro loke piyar³pa½ s±tar³pa½, saddavic±ro loke…gandhavic±ro loke… rasavic±ro loke… phoµµhabbavic±ro loke… dhammavic±roloke piyar³pa½ s±tar³panti– piyar³pesu hemaka. Chandar±gavinodananti. Chandar±goti yo k±mesu k±macchando k±mar±gok±manand² k±mataºh± k±masineho k±mapari¼±ho k±mamucch± k±majjhos±na½k±mogho k±mayogo k±mup±d±na½ k±macchandan²varaºa½. Chandar±gavinoda-nanti chandar±gappah±na½ chandar±gav³pasama½ chandar±gapaµinissagga½chandar±gapaµippassaddha½ amata½ nibb±nanti– chandar±gavinodana½. Nibb±napadamaccutanti nibb±napada½ t±ºapada½ leºapada½ saraºapada½

Page 92: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

abhayapada½. Accutanti nicca½ dhuva½ sassata½ avipariº±madhammanti–nibb±napadamaccuta½. Ten±ha bhagav±– “Idha diµµhasutamutaviññ±tesu, piyar³pesu hemaka; chandar±gavinodana½, nibb±napadamaccutan”ti. 56. Etadaññ±ya ye sat±, diµµhadhamm±bhinibbut±; Upasant± ca te sad±, tiºº± loke visattika½. Etadaññ±ya ye sat±ti. Etanti amata½ nibb±na½. Yo so sabbasaªkh±rasamathosabb³padhipaµinissaggo taºhakkhayo vir±go nirodho nibb±na½. Aññ±y±ti aññ±yaj±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±. “Sabbe saªkh±r± anicc±”tiaññ±ya j±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±. “Sabbe saªkh±r±dukkh±”ti… “sabbe dhamm± anatt±”ti …pe… “ya½ kiñci samudayadhamma½sabba½ ta½ nirodhadhamman”ti aññ±ya j±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± (..012vibh³ta½ katv±. Yeti arahanto kh²º±sav±. Sat±ti cat³hi k±raºehi sat±– k±ye k±y±-nupassan±satipaµµh±na½ bh±vitatt± sat± …pe… te vuccanti sat±ti– etadaññ±ya yesat±. Diµµhadhamm±bhinibbut±ti. Diµµhadhamm±ti diµµhadhamm± ñ±tadhamm± tulita-dhamm± t²ritadhamm± vibh³tadhamm± vibh±vitadhamm±. “Sabbe saªkh±r± ani-cc±”ti diµµhadhamm± …pe… “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodha-dhamman”ti diµµhadhamm± ñ±tadhamm± tulitadhamm± t²ritadhamm± vibh³ta-dhamm± vibh±vitadhamm±. Abhinibbut±ti r±gassa nibb±pitatt± nibbut±, dosassanibb±pitatt± nibbut±, mohassa nibb±pitatt± nibbut±, kodhassa …pe… upan±ha-ssa… sabb±kusal±bhisaªkh±r±na½ santatt± samitatt± v³pasamitatt± nijjh±tatt±nibbutatt± vigatatt± paµippasaddhatt± sant± upasant± v³pasant± nibbut± paµippa-ssaddh±ti– diµµhadhamm±bhinibbut±. Upasant± ca te sad±ti. Upasant±ti r±gassa upasamitatt± nibb±pitatt± upasant±…pe… dosassa… mohassa… kodhassa… upan±hassa …pe… sabb±kusal±bhi-saªkh±r±na½ santatt± samitatt± v³pasamitatt± nijjh±tatt± nibbutatt± vigatatt± paµi-ppasaddhatt± sant± upasant± v³pasant± nibbut± paµippassaddh±ti upasant±.Teti arahanto kh²º±sav±. Sad±ti sad± sabbak±la½ niccak±la½ dhuvak±la½satata½ samita½ abbokiººa½ poªkh±nupoªkha½ udak³mikaj±ta½ av²cisantatisa-hita½ phassita½ purebhatta½ pacch±bhatta½ purimay±ma½ majjhimay±ma½pacchimay±ma½ k±¼e juºhe vasse hemante gimhe purime vayokhandhe majjhimevayokhandhe pacchime vayokhandheti– upasant± ca te sad±. Tiºº± loke visattikanti visattik± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh±lobho akusalam³la½. Visattik±ti kenaµµhena visattik± …pe… visaµ± vitthat±ti visa-ttik±. Loketi ap±yaloke …pe… ±yatanaloke. Tiºº± loke visattikanti loke ves± visa-ttik± loke veta½ visattika½ tiºº± uttiºº± nitthiºº± atikkant± samatikkant± v²tiva-tt±ti– tiºº± loke visattika½. Ten±ha bhagav±– “Etadaññ±ya (..0130) ye sat±, diµµhadhamm±bhinibbut±; upasant± ca te sad±, tiºº± loke visattikan”ti. Saha g±th±pariyos±n± …pe… satth± me bhante bhagav±, s±vakohamasm²ti.

Page 93: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Hemakam±ºavapucch±niddeso aµµhamo. 9. Todeyyam±ºavapucch±niddeso 57. Yasmi½ k±m± na vasanti, [icc±yasm± todeyyo] Taºh± yassa na vijjati. Katha½kath± ca yo tiººo, vimokkho tassa k²diso. Yasmi½ k±m± na vasant²ti yasmi½ k±m± na vasanti na sa½vasanti na ±vasantina parivasant²ti– yasmi½ k±m± na vasanti. Icc±yasm± todeyyoti. Icc±ti pada-sandhi …pe… pad±nupubbat±peta½– icc±ti. ¾yasm±ti piyavacana½ …pe…. Tode-yyoti tassa br±hmaºassa

Page 94: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

n±ma½ …pe… abhil±poti– icc±yasm± todeyyo. Taºh± yassa na vijjat²ti taºh± yassa natthi na sati na sa½vijjati nupalabbhatiñ±ºaggin± da¹¹h±ti– taºh± yassa na vijjati. Katha½kath± ca yo tiººoti katha½kath± ca yo tiººo uttiººo nitthiººo atikkantosamatikkanto v²tivattoti– katha½kath± ca yo tiººo. Vimokkho tassa k²disoti vimokkho tassa k²diso ki½saºµhito ki½pak±ro ki½paµi-bh±go icchitabboti vimokkha½ pucchat²ti– vimokkho tassa k²diso. Ten±ha sobr±hmaºo– “Yasmi½ k±m± na vasanti, [icc±yasm± todeyyo] taºh± yassa na vijjati; katha½kath± ca yo tiººo, vimokkho tassa k²diso”ti. 58. Yasmi½ (..0131) k±m± na vasanti, [todeyy±ti bhagav±] Taºh± yassa na vijjati. Katha½kath± ca yo tiººo, vimokkho tassa n±paro. Yasmi½ k±m± na vasant²ti. Yasminti yasmi½ puggale arahante kh²º±save.K±m±ti udd±nato dve k±m±– vatthuk±m± ca kilesak±m± ca …pe… ime vuccantivatthuk±m± …pe… ime vuccanti kilesak±m±. Yasmi½ k±m± na vasant²ti yasmi½k±m± na vasanti na sa½vasanti na ±vasanti na parivasant²ti– yasmi½ k±m± navasanti. Todeyy±ti bhagav±ti. Todeyy±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati.Bhagav±ti g±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti–todeyy±ti bhagav±. Taºh± yassa na vijjat²ti. Taºh±ti r³pataºh± saddataºh± gandhataºh± rasataºh±phoµµhabbataºh± dhammataºh±. Yass±ti arahato kh²º±savassa. Taºh± yassa navijjat²ti taºh± yassa natthi na sati na sa½vijjati nupalabbhati, pah²n± samucchinn±v³pasant± paµippassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±ti– taºh± yassa navijjati. Katha½kath± ca yo tiººoti katha½kath± vuccati vicikicch±. Dukkhe kaªkh±…pe… chambhitatta½ cittassa manovilekho. Yoti yo so araha½ kh²º±savo. Katha½-kath± ca yo tiººoti katha½kath± ca yo tiººo uttiººo nitthiººo atikkanto samati-kkanto v²tivattoti– katha½kath± ca yo tiººo. Vimokkho tassa n±paroti natthi tassa aparo vimokkho. Yena vimokkhena vimu-cceyya vimutto so. Kata½ tassa vimokkhena karaº²yanti– vimokkho tassa n±paro.Ten±ha bhagav±– “Yasmi½ k±m± na vasanti, [todeyy±ti bhagav±] taºh± yassa na vijjati; katha½kath± ca yo tiººo, vimokkho tassa n±paro”ti. 59. Nir±saso (..0132) so uda ±sas±no, paññ±ºav± so uda paññakapp². Muni½ aha½ sakka yath± vijañña½, ta½ me viy±cikkha samantacakkhu. Nir±saso so uda ±sas±noti nittaºho so, ud±hu sataºho r³pe ±s²sati ‚, sadde…pe… gandhe… rase… phoµµhabbe… kula½… gaºa½… ±v±sa½… l±bha½…yasa½… pasa½sa½… sukha½… c²vara½… piº¹ap±ta½… sen±sana½… gil±na-

Page 95: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

paccayabhesajjaparikkh±ra½… k±madh±tu½ … r³padh±tu½… ar³padh±tu½…k±mabhava½… r³pabhava½… ar³pabhava½… saññ±bhava½… asaññ±bha-va½… nevasaññ±n±saññ±bhava½… ekavok±rabhava½… catuvok±rabhava½…pañcavok±rabhava½… at²ta½… an±gata½… paccuppanna½… diµµhasutamutavi-ññ±tabbe dhamme ±s²sati s±diyati pattheti piheti abhijappat²ti– nir±saso so uda±sas±no. Paññ±ºav± so uda paññakapp²ti. Paññ±ºav± soti paº¹ito paññav± buddhim±ñ±º² vibh±v² medh±v². Uda paññakapp²ti ud±hu aµµhasam±pattiñ±ºena v± pañc±-bhiññ±ñ±ºena v± micch±ñ±ºena v± taºh±kappa½ v± diµµhikappa½ v± kappetijaneti sañjaneti nibbatteti abhinibbattet²ti– paññ±ºav± so uda paññakapp². Muni½ aha½ sakka yath± vijaññanti. Sakk±ti sakko bhagav±. Sakyakul± pabba-jitotipi sakko. Atha v±, a¹¹ho mahaddhano dhanav±tipi sakko. Tassim±nidhan±ni, seyyathida½– saddh±dhana½ s²ladhana½ hiridhana½ ottappadhana½sutadhana½ c±gadhana½ paññ±dhana½ satipaµµh±nadhana½ sammappadh±na-dhana½ iddhip±dadhana½ indriyadhana½ baladhana½ bojjhaªgadhana½ magga-dhana½ phaladhana½ nibb±nadhananti. Tehi anekavidhehi dhanaratanehi a¹¹homahaddhano dhanav±tipi sakko. Atha v±, pahu visav² alamatto s³ro v²ro vikkantoabh²r³ acchambh² anutr±s² apal±y² pah²nabhayabheravo vigatalomaha½sotipisakko. Muni½ aha½ sakka yath± vijaññanti sakka yath±ha½ muni½ j±neyya½ ±j±-neyya½ vij±neyya½ paµivij±neyya½ paµivijjheyyanti– muni½ aha½ sakka yath±vijañña½. Ta½ (..0133) me viy±cikkha samantacakkh³ti. Tanti ya½ pucch±mi ya½y±c±mi ya½ ajjhes±mi ya½ pas±demi. Viy±cikkh±ti ±cikkh±hi desehi paññapehipaµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²karohi pak±sehi. Samantacakkh³ti samanta-cakkhu vuccati sabbaññutañ±ºa½ …pe… tath±gato tena samantacakkh³ti– ta½me viy±cikkha samantacakkhu. Ten±ha so br±hmaºo– “Nir±saso so uda ±sas±no, paññ±ºav± so uda paññakapp²; muni½ aha½ sakka yath± vijañña½, ta½ me viy±cikkha samantacakkh³”ti. 60. Nir±saso so na ca ±sas±no, paññ±ºav± so na ca paññakapp². Evampi todeyya muni½ vij±na, akiñcana½ k±mabhave asatta½. Nir±saso so na ca ±sas±noti nittaºho so. Na so sataºho r³pe n±s²sati. Sadde…pe… gandhe… diµµhasutamutaviññ±tabbe dhamme n±s²sati na icchati na s±di-yati na pattheti na piheti n±bhijappat²ti– nir±saso so na ca ±sas±no. Paññ±ºav± so na ca paññakapp²ti. Paññ±ºav±ti paº¹ito paññav± buddhim±ñ±º² vibh±v² medh±v². Na ca paññakapp²ti aµµhasam±pattiñ±ºena v± pañc±bhiññ±-ñ±ºena v± micch±ñ±ºena v± taºh±kappa½ v± na kappeti diµµhikappa½ v± nakappeti na janeti na sañjaneti na nibbatteti n±bhinibbattet²ti– paññ±ºav± so na capaññakapp². Evampi todeyya muni½ vij±n±ti. Mun²ti mona½ vuccati ñ±ºa½ …pe… saªgaj±la-maticca so muni. Evampi todeyya muni½ vij±n±ti todeyya, eva½ muni½ j±na paµi-j±na paµivij±na paµivijjh±ti– evampi todeyya muni½ vij±na. Akiñcana½ k±mabhave asattanti. Akiñcananti r±gakiñcana½ dosakiñcana½

Page 96: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

mohakiñcana½ m±nakiñcana½ diµµhikiñcana½ kilesakiñcana½ duccaritakiñcana½.Yasset±ni ‚ kiñcan±ni (..0134) ‚ pah²n±ni samucchinn±ni v³pasant±ni paµippa-ssaddh±ni abhabbuppattik±ni ñ±ºaggin± da¹¹h±ni, so vuccati akiñcano. K±m±tiudd±nato dve k±m±– vatthuk±m± ca kilesak±m± ca …pe… ime vuccanti vatthu-k±m± …pe… ime vuccanti kilesak±m±. Bhav±ti dve bhav±– kammabhavo ca paµi-sandhiko ca punabbhavo …pe… aya½ paµisandhiko punabbhavo. Akiñcana½ k±mabhave asattanti akiñcana½ puggala½ k±me ca bhave caasatta½ alagga½ alaggita½ apalibuddha½ nikkhanta½ nissaµa½ vippamutta½visaññutta½ vimariy±dikatena cetas± viharantanti– akiñcana½ k±mabhaveasatta½. Ten±ha bhagav±– “Nir±saso so na ca ±sas±no, paññ±ºav± so na ca paññakapp²; evampi todeyya muni½ vij±na, akiñcana½ k±mabhave asattanti. Saha g±th±pariyos±n± …pe… satth± me bhante bhagav±, s±vakohamasm²ti. Todeyyam±ºavapucch±niddeso navamo. 10. Kappam±ºavapucch±niddeso 61. Majjhe sarasmi½ tiµµhata½, [icc±yasm± kappo] Oghe j±te mahabbhaye. Jar±maccuparet±na½, d²pa½ pabr³hi m±risa. Tvañca me d²pamakkh±hi, yath±yida½ n±para½ siy±. Majjhe sarasmi½ tiµµhatanti saro vuccati sa½s±ro ±gamana½ gamana½ gama-n±gamana½ k±la½ gati bhav±bhavo cuti ca upapatti ca nibbatti ca bhedo ca j±tica jar± ca maraºañca. Sa½s±rassa purim±pi koµi na paññ±yati, pacchim±pi koµina paññ±yati; majjheva sa½s±re satt± µhit± patiµµhit± all²n± upagat± ajjhosit± adhi-mutt±. Katha½ (..0135) sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati? Ettak± j±tiyo vaµµa½vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi, evampi sa½s±rassa purim± koµi napaññ±yati. Ettak±ni j±tisat±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi,evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati. Ettak±ni j±tisahass±ni vaµµa½ vatti,tato para½ na vattat²ti heva½ natthi, evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±-yati. Ettak±ni j±tisatasahass±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi,evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati. Ettak± j±tikoµiyo vaµµa½ vatti, tatopara½ na vattat²ti heva½ natthi, evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati.Ettak±ni j±tikoµisat±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi, evampisa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati. Ettak±ni j±tikoµisahass±ni vaµµa½ vatti, tatopara½ na vattat²ti, heva½ natthi. Evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati.Ettak±ni j±tikoµisatasahass±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi,evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati. Ettak±ni vass±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½

Page 97: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

natthi, evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati. Ettak±ni vassasat±ni vaµµa½vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi, evampi sa½s±rassa purim± koµi napaññ±yati. Ettak±ni vassasahass±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½natthi, evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati. Ettak±ni vassasatasaha-ss±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi, evampi sa½s±rassapurim± koµi na paññ±yati. Ettak± vassakoµiyo vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²tiheva½ natthi, evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati. Ettak±ni vassakoµisa-t±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi, evampi sa½s±rassa purim±koµi na paññ±yati. Ettak±ni vassakoµisahass±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vatta-t²ti heva½ natthi, evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati. Ettak±ni vassako-µisatasahass±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi, evampi sa½s±-rassa purim± koµi na paññ±yati. Ettak±ni kapp±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi, evampisa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati. Ettak±ni kappasat±ni vaµµa½ (..0136) vatti,tato para½ na vattat²ti heva½ natthi, evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±-yati. Ettak±ni kappasahass±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi,evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati. Ettak±ni kappasatasahass±nivaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi, evampi sa½s±rassa purim± koµina paññ±yati. Ettak± kappakoµiyo vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½natthi, evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati. Ettak±ni kappakoµisat±nivaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi, evampi sa½s±rassa purim± koµina paññ±yati. Ettak±ni kappakoµisahass±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²tiheva½ natthi, evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati. Ettak±ni kappakoµisa-tasahass±ni vaµµa½ vatti, tato para½ na vattat²ti heva½ natthi, evampi sa½s±rassapurim± koµi na paññ±yati. Vuttañheta½ bhagavat±– “anamataggoya½, bhikkhave, sa½s±ro, pubb± koµi napaññ±yati avijj±n²varaº±na½ satt±na½ taºh±sa½yojan±na½ sandh±vata½ sa½sa-rata½. Eva½ d²gharatta½ kho, bhikkhave, dukkha½ paccanubh³ta½ tibba½ pacca-nubh³ta½ byasana½ paccanubh³ta½, kaµas² va¹¹hit± ‚. Y±vañcida½, bhikkhave,alameva sabbasaªkh±resu nibbinditu½ ala½ virajjitu½ ala½ vimuccitun”ti.Evampi sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati. Katha½ sa½s±rassa pacchim± koµi na paññ±yati? Ettak± j±tiyo vaµµa½ vatti-ssati, tato para½ na vattissat²ti heva½ natthi, evampi sa½s±rassa pacchim± koµina paññ±yati. Ettak±ni j±tisat±ni, ettak±ni j±tisahass±ni, ettak±ni j±tisatasaha-ss±ni, ettak± j±tikoµiyo, ettak±ni j±tikoµisat±ni, ettak±ni j±tikoµisahass±ni, ettak±nij±tikoµisatasahass±ni, ettak±ni vass±ni, ettak±ni vassasat±ni, ettak±ni vassasaha-ss±ni, ettak±ni vassasatasahass±ni, ettak± vassakoµiyo, ettak±ni vassakoµisat±ni,ettak±ni vassakoµisahass±ni, ettak±ni vassakoµisatasahass±ni, ettak±ni kapp±ni,ettak±ni kappasat±ni, ettak±ni kappasahass±ni, ettak±ni kappasatasahass±ni,ettak± kappakoµiyo, ettak±ni kappakoµisat±ni (..0137), ettak±ni kappakoµisaha-ss±ni, ettak±ni kappakoµisatasahass±ni vaµµa½ vattissati, tato para½ na vattissa-t²ti heva½ natthi, evampi sa½s±rassa pacchim± koµi na paññ±yati. Evampi sa½s±-

Page 98: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

rassa purim±pi koµi na paññ±yati, pacchim±pi koµi na paññ±yati, majjhevasa½s±re satt± µhit± patiµµhit± all²n± upagat± ajjhosit± adhimutt±ti– majjhe sarasmi½tiµµhata½. Icc±yasm± kappoti. Icc±ti padasandhi …pe…. ¾yasm±ti piyavacana½…pe…. Kappoti tassa br±hmaºassa n±ma½ …pe… abhil±poti– icc±yasm± kappo. Oghe j±te mahabbhayeti k±moghe bhavoghe diµµhoghe avijjoghe j±te sañj±tenibbatte abhinibbatte p±tubh³te. Mahabbhayeti j±tibhaye jar±bhaye by±dhibhayemaraºabhayeti– oghe j±te mahabbhaye. Jar±maccuparet±nanti jar±ya phuµµh±na½ paret±na½ samohit±na½ samann±-gat±na½. Maccun± phuµµh±na½ paret±na½ samohit±na½ samann±gat±na½,j±tiy± anugat±na½ jar±ya anusaµ±na½ by±dhin± abhibh³t±na½ maraºena abbh±-hat±na½ at±º±na½ aleº±na½ asaraº±na½ asaraº²bh³t±nanti– jar±maccupare-t±na½. D²pa½ pabr³hi m±ris±ti d²pa½ t±ºa½ leºa½ saraºa½ gati½ par±yana½ ‚br³hi ±cikkh±hi desehi paññapehi paµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²karohi pak±-sehi. M±ris±ti piyavacana½ garuvacana½ sag±ravasappatiss±dhivacanameta½m±ris±ti– d²pa½ pabr³hi m±risa. Tvañca me d²pamakkh±h²ti. Tvanti bhagavanta½ bhaºati. D²pamakkh±h²ti d²pa½t±ºa½ leºa½ saraºa½ gati½ par±yana½ akkh±hi ±cikkh±hi desehi paññapehipaµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²karohi pak±seh²ti– tvañca me d²pamakkh±hi. Yath±yida½ n±para½ siy±ti yathayida½ dukkha½ idheva nirujjheyya v³pasa-meyya attha½ gaccheyya paµippassambheyya punapaµisandhika½ dukkha½ nanibbatteyya, k±madh±tuy± v± r³padh±tuy± v± ar³padh±tuy± v± k±mabhave v±r³pabhave v± (..0138) ar³pabhave v± saññ±bhave v± asaññ±bhave v± nevasa-ññ±n±saññ±bhave v± ekavok±rabhave v± catuvok±rabhave v± pañcavok±ra-bhave v± punagatiy± v± upapattiy± v± paµisandhiy± v± bhave v± sa½s±re v± vaµµev± na janeyya na sañjaneyya na nibbatteyya n±bhinibbatteyya. Idheva nirujjheyyav³pasameyya attha½ gaccheyya paµippassambheyy±ti– yath±yida½ n±para½ siy±.Ten±ha so br±hmaºo– “Majjhe sarasmi½ tiµµhata½, [icc±yasm± kappo] oghe j±te mahabbhaye; jar±maccuparet±na½, d²pa½ pabr³hi m±risa; tvañca me d²pamakkh±hi, yath±yida½ n±para½ siy±”ti. 62. Majjhe sarasmi½ tiµµhata½, [kapp±ti bhagav±] Oghe j±te mahabbhaye. Jar±maccuparet±na½, d²pa½ pabr³mi kappa te. Majjhe sarasmi½ tiµµhatanti saro vuccati sa½s±ro ±gamana½ gamana½ gama-n±gamana½ k±la½ gati bhav±bhavo, cuti ca upapatti ca nibbatti ca bhedo ca j±tica jar± ca maraºañca. Sa½s±rassa purim±pi koµi na paññ±yati, pacchim±pi koµina paññ±yati. Majjheva sa½s±re satt± µhit± patiµµhit± all²n± upagat± ajjhosit± adhi-mutt±. Katha½ sa½s±rassa purim± koµi na paññ±yati …pe… eva½ sa½s±rassapurim± koµi na paññ±yati. Katha½ sa½s±rassa pacchim± koµi na paññ±yati …pe…

Page 99: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

eva½ sa½s±rassa pacchim± koµi na paññ±yati. Eva½ sa½s±rassa purim±pi koµina paññ±yati, pacchim±pi koµi na paññ±yati. Majjheva sa½s±re satt± µhit± pati-µµhit± all²n± upagat± ajjhosit± adhimutt±ti– majjhe sarasmi½ tiµµhata½. Kapp±tibhagav±ti. Kapp±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhagav±ti g±rav±-dhivacanameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– kapp±ti bhagav±. Oghe j±te mahabbhayeti k±moghe bhavoghe diµµhoghe avijjoghe j±te sañj±tenibbatte abhinibbatte p±tubh³te. Mahabbhayeti j±tibhaye jar±bhaye by±dhibhayemaraºabhayeti– oghe j±te mahabbhaye. Jar±maccuparet±nanti (..0139) jar±ya phuµµh±na½ paret±na½ samohit±na½samann±gat±na½, maccun± phuµµh±na½ paret±na½ samohit±na½ samann±ga-t±na½ j±tiy± anugat±na½ jar±ya anusaµ±na½ by±dhin± abhibh³t±na½ maraºenaabbh±hat±na½ at±º±na½ aleº±na½ asaraº±na½ asaraº²bh³t±nanti– jar±maccu-paret±na½. D²pa½ pabr³mi kappa teti d²pa½ t±ºa½ leºa½ saraºa½ gati½ par±yana½br³mi ±cikkh±mi desemi paññapemi paµµhapemi vivar±mi vibhaj±mi utt±n²karomipak±sem²ti– d²pa½ pabr³mi kappa te. Ten±ha bhagav±– “Majjhe sarasmi½ tiµµhata½, [kapp±ti bhagav±] oghe j±te mahabbhaye; jar±maccuparet±na½, d²pa½ pabr³mi kappa te”ti. 63. Akiñcana½ an±d±na½, eta½ d²pa½ an±para½; Nibb±na½ iti na½ br³mi, jar±maccuparikkhaya½. Akiñcana½ an±d±nanti. Kiñcananti– r±gakiñcana½ dosakiñcana½ mohaki-ñcana½ m±nakiñcana½ diµµhikiñcana½ kilesakiñcana½ duccaritakiñcana½; kiñca-nappah±na½ kiñcanav³pasama½ ‚ kiñcanapaµinissagga½ ‚ kiñcanapaµippa-ssaddhi½ amata½ nibb±nanti– akiñcana½. An±d±nanti ±d±na½ vuccati taºh±. Yor±go s±r±go …pe… abhijjh± lobho akusalam³la½. ¾d±nappah±na½ ±d±nav³pa-sama½ ±d±napaµinissagga½ ±d±napaµippassaddhi½ amata½ nibb±nanti– aki-ñcana½ an±d±na½. Eta½ d²pa½ an±paranti eta½ d²pa½ t±ºa½ leºa½ saraºa½ gati par±yana½. An±-paranti tamh± paro añño d²po natthi. Atha kho so eva½ d²po aggo ca seµµho caviseµµho ca p±mokkho ca uttamo ca pavaro c±ti– eta½ d²pa½ an±para½. Nibb±na½ iti na½ br³m²ti v±na½ vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh±lobho akusalam³la½. V±nappah±na½ v±nav³pasama½ v±napaµinissagga½ v±na-paµippassaddhi½ amata½ nibb±na½. It²ti padasandhi padasa½saggo padap±ri-p³r² akkharasamav±yo byañjanasiliµµhat± pad±nupubbat±peta½– it²ti. Br³m²ti (..0140)br³mi ±cikkh±mi desemi paññapemi paµµhapemi vivar±mi vibhaj±mi utt±n²karomipak±sem²ti– nibb±na½ iti na½ br³mi. Jar±maccuparikkhayanti jar±maraºassa pah±na½ v³pasama½ paµinissagga½paµippassaddhi½ amata½ nibb±nanti– jar±maccuparikkhaya½. Ten±ha bhagav±– “Akiñcana½ an±d±na½, eta½ d²pa½ an±para½; nibb±na½ iti na½ br³mi, jar±maccuparikkhayan”ti. 64. Etadaññ±ya ye sat±, diµµhadhamm±bhinibbut±;

Page 100: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Na te m±ravas±nug±, na te m±rassa paddhag³ ‚. Etadaññ±ya ye sat±ti. Etanti amata½ nibb±na½. Yo so sabbasaªkh±rasamathosabb³padhipaµinissaggo taºhakkhayo vir±go nirodho nibb±na½. Aññ±y±ti aññ±yaj±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±, “sabbe saªkh±r± anicc±”ti…pe… “ya½ kiñci samudayadhamma½, sabba½ ta½ nirodhadhamman”ti aññ±yaj±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±. Yeti arahanto kh²º±sav±.Sat±ti cat³hi k±raºehi sat±– k±ye k±y±nupassan±satipaµµh±na½ bh±vent± ‚ sat±…pe… te vuccanti sat±ti– etadaññ±ya ye sat±. Diµµhadhamm±bhinibbut±ti. Diµµhadhamm±ti diµµhadhamm± ñ±tadhamm± tulita-dhamm± t²ritadhamm± vibh³tadhamm± vibh±vitadhamm±. Abhinibbut±ti r±gassanibb±pitatt± nibbut±, dosassa …pe… sabb±kusal±bhisaªkh±r±na½ santatt± sami-tatt± v³pasamitatt± nijjh±tatt± nibbutatt± paµippassaddhatt± sant± upasant± v³pa-sant± nibbut± paµippassaddh±ti– diµµhadhamm±bhinibbut±.

Page 101: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Na te m±ravas±nug±ti. M±roti yo so m±ro kaºho adhipati antag³ namuci pama-ttabandhu. Na te m±ravas±nug±ti na te m±rassa vase vattanti, n±pi m±ro tesuvasa½ vatteti. Te m±rañca m±rapakkhañca m±rap±sañca m±raba¼isañca ‚ m±r±-misañca m±ravisayañca m±raniv±sañca m±ragocarañca m±rabandhanañca abhi-bhuyya abhibhavitv± ajjhottharitv± pariy±diyitv± madditv± caranti viharanti iriyantivattenti p±lenti yapenti y±pent²ti– na te m±ravas±nug±. Na (..0141) te m±rassa paddhag³ti na te m±rassa paddh± paddhacar± ‚ paric±-rik± siy±; buddhassa te bhagavato paddh± paddhacar± paric±rik± siy±ti– na tem±rassa paddhag³. Ten±ha bhagav±– “Etadaññ±ya ye sat±, diµµhadhamm±bhinibbut±; na te m±ravas±nug±, na te m±rassa paddhag³”ti. Saha g±th±pariyos±n± …pe… satth± me bhante bhagav±, s±vakohamasm²ti. Kappam±ºavapucch±niddeso dasamo. 11. Jatukaººim±ºavapucch±niddeso 65. Sutv±naha½ v²ra ak±mak±mi½, [icc±yasm± jatukaººi] Ogh±tiga½ puµµhumak±mam±gama½. Santipada½ br³hi sahajanetta, yath±taccha½ bhagav± br³hi meta½. Sutv±naha½ v²ra ak±mak±minti sutv± suºitv± uggahetv± upadh±retv± upala-kkhayitv±. Itipi so bhagav± araha½ …pe… buddho bhagav±ti– sutv±naha½. V²r±tiv²ro bhagav±. V²riyav±ti v²ro, pah³ti v²ro, visav²ti v²ro, alamattoti v²ro, s³roti v²ro,vikkanto abh²r³ acchambh² anutr±s² apal±y² pah²nabhayabheravo vigatalomaha½-soti v²ro. Virato idha sabbap±pakehi, nirayadukkha½ aticca v²riyav± ‚ so. so v²riyav± padh±nav±, v²ro t±di pavuccate tathatt±ti. Sutv±naha½ v²ra. Ak±mak±minti. K±m±ti udd±nato dve k±m±– vatthuk±m± cakilesak±m± ca …pe… ime vuccanti vatthuk±m± …pe… ime vuccanti kilesak±m±.Buddhassa bhagavato vatthuk±m± pariññ±t±, kilesak±m± pah²n±. Vatthuk±m±na½pariññ±tatt± kilesak±m±na½ pah²natt± (..0142) bhagav± na k±me k±meti, nak±me pattheti, na k±me piheti, na k±me abhijappati. Ye k±me k±menti, k±mepatthenti, k±me pihenti, k±me abhijappanti, te k±mak±mino r±gar±gino saññ±sa-ññino. Bhagav± na k±me k±meti, na k±me pattheti, na k±me piheti, na k±me abhi-jappati. Tasm± buddho ak±mo nikk±mo cattak±mo vantak±mo muttak±mo pah²na-k±mo paµinissaµµhak±mo v²tar±go vigatar±go cattar±go vantar±go muttar±go pah²-nar±go paµinissaµµhar±go nicch±to nibbuto s²tibh³to sukhappaµisa½ved² brahma-bh³tena attan± viharat²ti– sutv±naha½ v²ra amak±mak±mi½. Icc±yasm± jatukaºº²ti. Icc±ti padasandhi …pe… pad±nupubbat±peta½– icc±ti.¾yasm±ti piyavacana½ sag±ravasappatiss±dhivacanameta½ ±yasm±ti. Jatuka-ºº²ti tassa br±hmaºassa gotta½ saªkh± samaññ± paññatti voh±roti– icc±yasm±

Page 102: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

jatukaººi. Ogh±tiga½ puµµhumak±mam±gamanti. Ogh±tiganti ogh±tiga½ ogha½ ati-kkanta½ samatikkanta½ v²tivattanti– ogh±tiga½. Puµµhunti puµµhu½ pucchitu½y±citu½ ajjhesitu½ pas±detu½. Ak±mam±gamanti ak±ma½ puµµhu½ nikk±ma½cattak±ma½ vantak±ma½ muttak±ma½ pah²nak±ma½ paµinissaµµhak±ma½ v²ta-r±ga½ vigatar±ga½ cattar±ga½ vantar±ga½ muttar±ga½ pah²nar±ga½ paµinissa-µµhar±ga½ ±gamh± ±gatamh± up±gatamh± sampattamh± tay± saddhi½ sam±gata-mh±ti– ogh±tiga½ puµµhumak±mam±gama½. Santipada½ br³hi sahajanett±ti. Sant²ti ekena ±k±rena santipi santipadampi ‚ta½yeva amata½ nibb±na½. Yo so sabbasaªkh±rasamatho sabb³padhipaµini-ssaggo taºhakkhayo vir±go nirodho nibb±na½. Vuttañheta½ bhagavat±– “santa-meta½ pada½, paº²tameta½ pada½, yadida½ sabbasaªkh±rasamatho sabb³pa-dhipaµinissaggo taºhakkhayo vir±go nirodho nibb±nan”ti. Ath±paren±k±rena yedhamm± sant±dhigam±ya santiphusan±ya santisacchikiriy±ya sa½vattanti, seyya-thida½– catt±ro satipaµµh±n± catt±ro sammappadh±n± catt±ro iddhip±d± pañci-ndriy±ni pañca bal±ni satta bojjhaªg± ariyo (..0143) aµµhaªgiko maggo– imevuccanti santipad±. Santipada½ t±ºapada½ leºapada½ saraºapada½ abhaya-pada½ accutapada½ amatapada½ nibb±napada½ br³hi ±cikkh±hi desehi pañña-pehi paµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²karohi pak±sehi. Sahajanett±ti netta½vuccati sabbaññutañ±ºa½. Buddhassa bhagavato nettañca jinabh±vo ca bodhiy±m³le apubba½ acarima½ ekasmi½ khaºe uppanno, tasm± buddho sahajanettoti–santipada½ br³hi sahajanetta. Yath±taccha½ bhagav± br³hi metanti yath±taccha½ vuccati amata½ nibb±na½…pe… nirodho nibb±na½. Bhagav±ti g±rav±dhivacana½ …pe… sacchik±paññatti, yadida½ bhagav±ti. Br³hi metanti br³hi ±cikkh±hi …pe… pak±seh²ti–yath±taccha½ bhagav± br³hi meta½. Ten±ha so br±hmaºo– “Sutv±naha½ v²ra ak±mak±mi½, [icc±yasm± jatukaººi] ogh±tiga½ puµµhumak±mam±gama½; santipada½ br³hi sahajanetta, yath±taccha½ bhagav± br³hi metan”ti. 66. Bhagav± hi k±me abhibhuyya iriyati, ±diccova pathavi½ tej² tejas±. Parittapaññassa me bh³ripañño, ±cikkha dhamma½ yamaha½ vijañña½. J±tijar±ya idha vippah±na½. Bhagav± hi k±me abhibhuyya iriyat²ti. Bhagav±ti g±rav±dhivacana½ …pe…sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti. K±m±ti udd±nato dve k±m±– vatthuk±m±ca kilesak±m± ca …pe… ime vuccanti vatthuk±m± …pe… ime vuccanti kilesa-k±m±. Bhagav± vatthuk±me parij±nitv± kilesak±me pah±ya abhibhuyya abhibha-vitv± ajjhottharitv± pariy±diyitv± carati viharati iriyati vatteti p±leti yapeti y±pet²ti–bhagav± hi k±me abhibhuyya iriyati. ¾diccova pathavi½ tej² tejas±ti ±dicco vuccati s³riyo ‚. Pathav² vuccati jagat² ‚.Yath± s³riyo tej² tejena samann±gato pathavi½ (..0144) abhibhuyya abhibhavitv±ajjhottharitv± pariy±diyitv± sant±payitv± sabba½ ±k±sagata½ tamagata½ abhivi-hacca andhak±ra½ vidhamitv± ±loka½ dassayitv± ±k±se antalikkhe gaganapathe

Page 103: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

‚ gacchati, evameva bhagav± ñ±ºatej² ñ±ºatejena samann±gato sabba½ abhisa-ªkh±rasamudaya½ …pe… kilesatama½ avijjandhak±ra½ vidhamitv± ñ±º±loka½dassetv± vatthuk±me parij±nitv± kilesak±me pah±ya abhibhuyya abhibhavitv±ajjhottharitv± pariy±diyitv± madditv± carati viharati iriyati vatteti p±leti yapeti y±pe-t²ti– ±diccova pathavi½ tej² tejas±. Parittapaññassa me bh³ripaññoti ahamasmi parittapañño omakapañño l±maka-pañño chatukkapañño. Tvampi mah±pañño puthupañño h±sapañño javanapaññotikkhapañño nibbedhikapañño. Bh³ri vuccati pathav². Bhagav± t±ya pathavisa-m±ya paññ±ya vipul±ya vitthat±ya samann±gatoti– parittapaññassa me bh³ri-pañño. ¾cikkha dhamma½ yamaha½ vijaññanti. Dhammanti ±dikaly±ºa½ majjheka-ly±ºa½ pariyos±nakaly±ºa½ s±ttha½ sabyañjana½ kevalaparipuººa½ pari-suddha½ brahmacariya½, catt±ro satipaµµh±ne …pe… nibb±nañca nibb±nag±mi-niñca paµipada½ ±cikkh±hi desehi paññapehi paµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²-karohi pak±sehi. Yamaha½ vijaññanti yamaha½ j±neyya½ ±j±neyya½ vij±neyya½paµij±neyya½ paµivijjheyya½ adhigaccheyya½ phasseyya½ sacchikareyyanti–±cikkha dhamma½ yamaha½ vijañña½. J±tijar±ya idha vippah±nanti idheva j±tijar±ya maraºassa pah±na½ v³pasama½paµinissagga½ paµippassaddhi½ amata½ nibb±nanti– j±tijar±ya idha vippah±na½.Ten±ha so br±hmaºo– “Bhagav± hi k±me abhibhuyya iriyati, ±diccova pathavi½ tej² tejas±; parittapaññassa me bh³ripañño, ±cikkha dhamma½ yamaha½ vijañña½; j±tijar±ya idha vippah±nan”ti. 67. K±mesu (..0145) vinaya gedha½, [jatukaºº²ti bhagav±] Nekkhamma½ daµµhu khemato. Uggahita½ niratta½ v±, m± te vijjittha kiñcana½. K±mesu vinaya gedhanti. K±m±ti udd±nato dve k±m±– vatthuk±m± ca kilesa-k±m± ca …pe… ime vuccanti vatthuk±m± …pe… ime vuccanti kilesak±m±.Gedhanti gedho vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh± lobho akusala-m³la½. K±mesu vinaya gedhanti k±mesu gedha½ vinaya paµivinaya pajaha vino-dehi byant²karohi anabh±va½ gameh²ti– k±mesu vinaya gedha½. Jatukaºº²tibhagav± ta½ br±hmaºa½ gottena ±lapati. Bhagav±ti g±rav±dhivacanameta½…pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– jatukaºº²ti bhagav±. Nekkhamma½ daµµhu khematoti. Nekkhammanti samm±paµipada½ anulomapa-µipada½ apaccan²kapaµipada½ anvatthapaµipada½ dhamm±nudhammapaµipada½s²lesu parip³rak±rita½ indriyesu guttadv±rata½ bhojane mattaññuta½ j±gariy±nu-yoga½ satisampajañña½ catt±ro satipaµµh±ne catt±ro sammappadh±ne catt±roiddhip±de pañcindriy±ni pañca bal±ni satta bojjhaªge ariya½ aµµhaªgika½magga½ nibb±nañca nibb±nag±miniñca paµipada½ khemato t±ºato leºato sara-ºato saraº²bh³tato abhayato accutato amatato nibb±nato daµµhu½ passitv± tula-yitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±ti– nekkhamma½ daµµhu khemato. Uggahita½ niratta½ v±ti. Uggahitanti taºh±vasena diµµhivasena gahita½ par±-

Page 104: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

maµµha½ abhiniviµµha½ ajjhosita½ adhimutta½. Niratta½ v±ti niratta½ v± muñci-tabba½ vijahitabba½ vinoditabba½ byant²k±tabba½ anabh±va½ gametabbanti–uggahita½ niratta½ v±. M± te vijjittha kiñcananti r±gakiñcana½ dosakiñcana½ mohakiñcana½ m±naki-ñcana½ diµµhikiñcana½ kilesakiñcana½ duccaritakiñcana½. Ida½ kiñcana½ ‚tuyha½ m± vijjittha m± pavijjittha

Page 105: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

m± sa½vijjittha pajaha vinodehi byant²karohi anabh±va½ gameh²ti– m± te vijjitthakiñcana½. Ten±ha bhagav±– “K±mesu (..0146) vinaya gedha½, [jatukaºº²ti bhagav±] nekkhamma½ daµµhu khemato; uggahita½ niratta½ v±, m± te vijjittha kiñcanan”ti. 68. Ya½ pubbe ta½ visosehi, pacch± te m±hu kiñcana½; Majjhe ce no gahessasi, upasanto carissasi. Ya½ pubbe ta½ visoseh²ti at²te saªkh±re ±rabbha ye kiles± uppajjeyyu½ tekilese sosehi visosehi sukkh±pehi visukkh±pehi ab²ja½ karohi pajaha vinodehibyant²karohi anabh±va½ gameh²ti– evampi ya½ pubbe ta½ visosehi. Atha v±, yeat²t± kamm±bhisaªkh±r± avipakkavip±k± te kamm±bhisaªkh±re sosehi visosehisukkh±pehi visukkh±pehi ab²ja½ ‚ karohi pajaha vinodehi byant²karohi ana-bh±va½ gameh²ti– evampi ya½ pubbe ta½ visosehi. Pacch± te m±hu kiñcananti pacch± vuccati an±gate saªkh±re ±rabbha r±gaki-ñcana½ dosakiñcana½ mohakiñcana½ m±nakiñcana½ diµµhikiñcana½ kilesaki-ñcana½ duccaritakiñcana½. Ida½ kiñcana½ tuyha½ m± ahu m± ahosi m± janesi ‚m± sañjanesi m±bhinibbattesi pajaha vinodehi byant²karohi anabh±va½ gameh²ti–pacch± te m±hu kiñcana½. Majjhe ce no gahessas²ti majjhe vuccati paccuppanna½ r³pa½ vedan± saññ±saªkh±r± viññ±ºa½. Paccuppanne saªkh±re taºh±vasena diµµhivasena na gahe-ssasi na taºhissasi na par±masissasi na nandissasi n±bhinandissasi na ajjhosi-ssasi. Abhinandana½ abhivadana½ ajjhos±na½ g±ha½ par±m±sa½ abhinivesa½pajahissasi vinodessasi byant²karissasi anabh±va½ gamessas²ti– majjhe ce nogahessasi. Upasanto carissas²ti r±gassa upasamitatt± upasanto carissasi, dosassa …pe…sabb±kusal±bhisaªkh±r±na½ santatt± samitatt± upasamitatt± v³pasamitatt±nijjh±tatt± nibbutatt± vigatatt± paµippassaddhatt± santo upasanto v³pasantonibbuto paµippassaddho carissasi viharissasi iriyissasi (..0147) vattissasi p±le-ssasi yapessasi y±pessas²ti– upasanto carissasi. Ten±ha bhagav±– “Ya½ pubbe ta½ visosehi, pacch± te m±hu kiñcana½; majjhe ce no gahessasi, upasanto carissas²”ti. 69. Sabbaso n±mar³pasmi½, v²tagedhassa br±hmaºa; ¾sav±ssa na vijjanti, yehi maccuvasa½ vaje. Sabbaso n±mar³pasmi½ v²tagedhassa br±hmaº±ti. Sabbasoti sabbena sabba½sabbath± sabba½ asesa½ nissesa½ pariy±diyanavacanameta½ sabbasoti.N±manti catt±ro ar³pino khandh±. R³panti catt±ro ca mah±bh³t± catunnañcamah±bh³t±na½ up±d±ya r³pa½. Gedho vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe…abhijjh± lobho akusalam³la½. Sabbaso n±mar³pasmi½ v²tagedhassa br±hma-º±ti sabbaso n±mar³pasmi½ v²tagedhassa vigatagedhassa cattagedhassa vanta-gedhassa muttagedhassa pah²nagedhassa paµinissaµµhagedhassa v²tar±gassavigatar±gassa cattar±gassa vantar±gassa muttar±gassa pah²nar±gassa paµinissa-µµhar±gass±ti– sabbaso n±mar³pasmi½ v²tagedhassa br±hmaºa.

Page 106: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

¾sav±ssa na vijjant²ti. ¾sav±ti catt±ro ±sav±– k±m±savo, bhav±savo, diµµh±savo,avijj±savo. Ass±ti arahato kh²º±savassa. Na vijjant²ti ime ±sav± tassa natthi nasanti na sa½vijjanti nupalabbhanti pah²n± samucchinn± v³pasant± paµippa-ssaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±ti– ±sav±ssa na vijjanti. Yehi maccuvasa½ vajeti yehi ±savehi maccuno v± vasa½ gaccheyya, mara-ºassa v± vasa½ gaccheyya, m±rapakkhassa v± vasa½ gaccheyya; te ±sav±tassa natthi na santi na sa½vijjanti nupalabbhanti pah²n± samucchinn± v³pasant±paµippassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±ti– yehi maccuvasa½ vaje.Ten±ha bhagav±– “Sabbaso n±mar³pasmi½, v²tagedhassa br±hmaºa; ±sav±ssa na vijjanti, yehi maccuvasa½ vaje”ti. Saha (..0148) g±th±pariyos±n± …pe… satth± me bhante bhagav±, s±vakoha-masm²ti. Jatukaººim±ºavapucch±niddeso ek±dasamo. 12. Bhadr±vudham±ºavapucch±niddeso 70. Okañjaha½ taºhacchida½ aneja½, [icc±yasm± bhadr±vudho] Nandiñjaha½ oghatiººa½ vimutta½. Kappañjaha½ abhiy±ce sumedha½, sutv±na n±gassa apanamissanti ‚ ito. Okañjaha½ taºhacchida½ anejanti. Okañjahanti r³padh±tuy± yo chando yor±go y± nand² y± taºh± ye up±yup±d±n± ‚ cetaso adhiµµh±n±bhinives±nusay±, tebuddhassa bhagavato pah²n± ucchinnam³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat±±yati½ anupp±dadhamm±. Tasm± buddho okañjaho. Vedan±dh±tuy± …pe…saññ±dh±tuy±… saªkh±radh±tuy±… viññ±ºadh±tuy± yo chando yo r±go y±nand² y± taºh± ye up±yup±d±n± cetaso adhiµµh±n±bhinives±nusay±, tebuddhassa bhagavato pah²n± ucchinnam³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat±±yati½ anupp±dadhamm±. Tasm± buddho okañjaho. Taºhacchidanti. Taºh±ti r³pataºh± …pe… dhammataºh±. S± taºh± buddhassabhagavato chinn± ucchinn± samucchinn± v³pasant± paµippassaddh± abhabbu-ppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±. Tasm± buddho taºhacchido. Anejoti ej± vuccati taºh±.Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh± lobho akusalam³la½. S± ej± taºh± buddhassabhagavato pah²n± ucchinnam³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±da-dhamm±. Tasm± buddho anejo. Ej±ya pah²natt± anejo bhagav± l±bhepi na iñjati,al±bhepi na iñjati, yasepi na iñjati, ayasepi na iñjati, pasa½s±yapi na iñjati, nind±-yapi na iñjati, sukhepi na iñjati, dukkhepi na iñjati na calati na vedhati na pave-dhati na sampavedhat²ti. Tasm± buddho anejoti (..0149)– okañjaha½ taºha-cchida½ aneja½. Icc±yasm± bhadr±vudhoti. Icc±ti padasandhi …pe… ±yasm±ti,piyavacana½ …pe… bhadr±vudhoti tassa br±hmaºassa n±ma½ …pe… abhil±-poti– icc±yasm± bhadr±vudho.

Page 107: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Nandiñjaha½ oghatiººa½ vimuttanti nand² vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe…abhijjh± lobho akusalam³la½. S± nand² s± taºh± buddhassa bhagavato pah²n±ucchinnam³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±. Tasm±buddho nandiñjaho. Oghatiººanti bhagav± k±mogha½ tiººo bhavogha½ tiººodiµµhogha½ tiººo avijjogha½ tiººo sabbasa½s±rapatha½ tiººo uttiººo nitthiººoatikkanto samatikkanto v²tivatto. So vutthav±so ciººacaraºo …pe… j±timaraºa-sa½s±ro natthi tassa punabbhavoti– nandiñjaha½ oghatiººa½. Vimuttanti bhaga-vato r±g± citta½ mutta½ vimutta½ suvimutta½, dos± citta½… moh± citta½ …pe…sabb±kusal±bhisaªkh±rehi citta½ mutta½ vimutta½ suvimuttanti– nandiñjaha½oghatiººa½ vimutta½. Kappañjaha½ abhiy±ce sumedhanti. Kapp±ti dve kapp±– taºh±kappo ca diµµhi-kappo ca …pe… aya½ taºh±kappo …pe… aya½ diµµhikappo. Buddhassa bhaga-vato taºh±kappo pah²no diµµhikappo paµinissaµµho. Taºh±kappassa pah²natt±diµµhikappassa paµinissaµµhatt± tasm± buddho kappañjaho. Abhiy±ceti y±c±miabhiy±c±mi ajjhes±mi s±diy±mi patthay±mi pihay±mi japp±mi abhijapp±mi.Sumedh± vuccati paññ±. Y± paññ± paj±nan± …pe… amoho dhammavicayosamm±diµµhi. Bhagav± im±ya medh±ya paññ±ya upeto samupeto up±gato samu-p±gato upapanno samupapanno samann±gato. Tasm± buddho sumedhoti– kappa-ñjaha½ abhiy±ce sumedha½. Sutv±na n±gassa apanamissanti itoti. N±gass±ti n±go. Bhagav± ±gu½ na karo-t²ti n±go, na gacchat²ti n±go, na ±gacchat²ti n±go …pe… eva½ bhagav± na gaccha-t²ti n±go. Sutv±na n±gassa apanamissanti itoti tuyha½ vacana½ byappatha½desana½ anus±sana½ anusiµµha½ sutv± suºitv± uggahetv± upadh±rayitv± upala-kkhayitv± ito apanamissanti vajissanti pakkamissanti dis±vidisa½ gamissant²ti–sutv±na n±gassa apanamissanti ito. Ten±ha so br±hmaºo– “Okañjaha½ (..0150) taºhacchida½ aneja½, [icc±yasm± bhadr±vudho] nandiñjaha½ oghatiººa½ vimutta½; kappañjaha½ abhiy±ce sumedha½, sutv±na n±gassa apanamissanti ito”ti. 71. N±n±jan± janapadehi saªgat±, tava v²ra v±kya½ abhikaªkham±n±. Tesa½ tuva½ s±dhu viy±karohi, tath± hi te vidito esa dhammo. N±n±jan± janapadehi saªgat±ti. N±n±jan±ti khattiy± ca br±hmaº± ca vess± casudd± ca gahaµµh± ca pabbajit± ca dev± ca manuss± ca. Janapadehi saªgat±tiaªg± ca magadh± ca kaliªg± ca k±siy± ca kosal± ca vajjiy± ca mall± ca cetiyamh±ca ‚ va½s± ca kurumh± ca pañc±l± ca macch± ca surasen± ca assak± ca ava-ntiy± ca yon± ‚ ca kamboj± ca. Saªgat±ti saªgat± sam±gat± samohit± sannipati-t±ti– n±n±jan± janapadehi saªgat±. Tava v²ra v±kya½ abhikaªkham±n±ti. V²r±ti v²ro. Bhagav± v²riyav±ti v²ro, pah³tiv²ro, visav²ti v²ro, alamattoti v²ro, vigatalomaha½sotipi v²ro. Virato idha sabbap±pakehi, nirayadukkha½ aticca v²riyav± so; so v²riyav± padh±nav±, v²ro t±di pavuccate tathatt±ti. Tava v²ra v±kya½ abhikaªkham±n±ti tuyha½ vacana½ byappatha½ desana½anus±sana½ anusiµµha½. Abhikaªkham±n±ti abhikaªkham±n± iccham±n± s±diya-

Page 108: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

m±n± patthayam±n± pihayam±n± abhijappam±n±ti– tava v²ra v±kya½ abhikaªkha-m±n±. Tesa½ tuva½ s±dhu viy±karoh²ti. Tesanti tesa½ khattiy±na½ br±hmaº±na½vess±na½ sudd±na½ gahaµµh±na½ pabbajit±na½ dev±na½ manuss±na½.Tuvanti bhagavanta½ bhaºati. S±dhu

Page 109: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

viy±karoh²ti s±dhu ±cikkh±hi desehi (..0151) paññapehi paµµhapehi vivar±hi vibha-j±hi utt±n²karohi pak±seh²ti– tesa½ tuva½ s±dhu viy±karohi. Tath± hi te vidito esa dhammoti tath± hi te vidito tulito t²rito vibh³to vibh±vito esadhammoti– tath± hi te vidito esa dhammo. Ten±ha so br±hmaºo– “N±n±jan± janapadehi saªgat±, tava v²ra v±kya½ abhikaªkham±n±; tesa½ tuva½ s±dhu viy±karohi, tath± hi te vidito esa dhammo”ti. 72. ¾d±nataºha½ vinayetha sabba½, [bhadr±vudh±ti bhagav±] Uddha½ adho tiriyañc±pi majjhe. Ya½ yañhi lokasmimup±diyanti, teneva m±ro anveti jantu½. ¾d±nataºha½ vinayetha sabbanti ±d±nataºha½ vuccati r³pataºh± …pe… ±d±-nataºh±ti ki½k±raº± vuccati ±d±nataºh±? T±ya taºh±ya r³pa½ ±diyanti up±di-yanti gaºhanti par±masanti abhinivisanti. Vedana½ …pe… sañña½… saªkh±re…viññ±ºa½… gati½… upapatti½… paµisandhi½… bhava½… sa½s±ra½… vaµµa½±diyanti up±diyanti gaºhanti par±masanti abhinivisanti. Ta½k±raº± vuccati ±d±na-taºh±. ¾d±nataºha½ vinayetha sabbanti sabba½ ±d±nataºha½ vinayeyya paµivi-nayeyya pajaheyya vinodeyya byant²kareyya anabh±va½ gameyy±ti– ±d±na-taºha½ vinayetha sabba½. Bhadr±vudh±ti bhagav±ti. Bhadr±vudh±ti bhagav± ta½br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhagav±ti g±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik±paññatti, yadida½ bhagav±ti– bhadr±vudh±ti bhagav±. Uddha½ adho tiriyañc±pi majjheti. Uddhanti an±gata½; adhoti at²ta½; tiriyañc±pimajjheti paccuppanna½. Uddhanti devaloko; adhoti nirayaloko; tiriyañc±pimajjheti manussaloko. Atha v±, uddhanti kusal± dhamm±; adhoti akusal±dhamm±; tiriyañc±pi majjheti aby±kat± dhamm±. Uddhanti ar³padh±tu; adhotik±madh±tu; tiriyañc±pi majjheti r³padh±tu. Uddhanti sukh± vedan±; adhotidukkh± vedan±; tiriyañc±pi majjheti adukkhamasukh± vedan±. Uddhanti uddha½p±datal±; adhoti (..0152) adho kesamatthak±; tiriyañc±pi majjheti vemajjheti–uddha½ adho tiriyañc±pi majjhe. Ya½ yañhi lokasmimup±diyant²ti ya½ ya½ r³pagata½ vedan±gata½ saññ±-gata½ saªkh±ragata½ viññ±ºagata½ ±diyanti up±diyanti gaºhanti par±masantiabhinivisanti. Lokasminti ap±yaloke …pe… ±yatanaloketi– ya½ yañhi lokasmimu-p±diyanti. Teneva m±ro anveti jantunti teneva kamm±bhisaªkh±ravasena paµisandhikokhandham±ro dh±tum±ro ±yatanam±ro gatim±ro upapattim±ro paµisandhim±robhavam±ro sa½s±ram±ro vaµµam±ro anveti anugacchati anv±yiko hoti. Jantuntisatta½ jana½ nara½ m±ºava½ ‚ posa½ puggala½ j²va½ j±gu½ jantu½ indagu½manujanti– teneva m±ro anveti jantu½. Ten±ha bhagav±– “¾d±nataºha½ vinayetha sabba½, [bhadr±vudh±ti bhagav±] uddha½ adho tiriyañc±pi majjhe; ya½ yañhi lokasmimup±diyanti, teneva m±ro anveti jantun”ti. 73. Tasm± paj±na½ na up±diyetha, bhikkhu sato kiñcana½ sabbaloke. ¾d±nasatte iti pekkham±no, paja½ ima½ maccudheyye visatta½. Tasm± paj±na½ na up±diyeth±ti. Tasm±ti tasm± ta½k±raº± ta½hetu tappa-

Page 110: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

ccay± ta½nid±n±, eta½ ±d²nava½ sampassam±no ±d±nataºh±y±ti– tasm±. Paj±-nanti j±nanto paj±nanto ±j±nanto vij±nanto paµivij±nanto paµivijjhanto “sabbesaªkh±r± anicc±”ti …pe… “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodha-dhamman”ti j±nanto paj±nanto ±j±nanto vij±nanto paµivij±nanto paµivijjhanto. Naup±diyeth±ti r³pa½ n±diyeyya na up±diyeyya na gaºheyya na par±maseyyan±bhiniviseyya; vedana½ …pe… sañña½… saªkh±re… viññ±ºa½… gati½ …upapatti½… paµisandhi½… bhava½… sa½s±ra½… vaµµa½ n±diyeyya na up±di-yeyya na gaºheyya na par±maseyya n±bhiniviseyy±ti– tasm± paj±na½ na up±di-yetha. Bhikkhu (..0153) sato kiñcana½ sabbaloketi. Bhikkh³ti puthujjanakaly±ºako v±bhikkhu, sekkho v± bhikkhu. Satoti cat³hi k±raºehi sato– k±ye k±y±nupassan±sa-tipaµµh±na½ bh±vento sato …pe… so vuccati satoti– bhikkhu sato. Kiñcanantikiñci r³pagata½ vedan±gata½ saññ±gata½ saªkh±ragata½ viññ±ºagata½. Sabba-loketi sabba-ap±yaloke sabbamanussaloke sabbadevaloke sabbakhandhalokesabbadh±tuloke sabba-±yatanaloketi– bhikkhu sato kiñcana½ sabbaloke. ¾d±nasatte iti pekkham±noti ±d±nasatt± vuccanti ye r³pa½ ±diyanti up±diyantigaºhanti par±masanti abhinivisanti; vedana½ …pe… sañña½… saªkh±re…viññ±ºa½… gati½… upapatti½… paµisandhi½… bhava½… sa½s±ra½… vaµµa½±diyanti up±diyanti gaºhanti par±masanti abhinivisanti. It²ti padasandhi …pe…pad±nupubbat±peta½ it²ti. Pekkham±noti pekkham±no dakkham±no dissam±nopassam±no olokayam±no nijjh±yam±no upaparikkham±noti– ±d±nasatte itipekkham±no. Paja½ ima½ maccudheyye visattanti. Paj±ti satt±dhivacana½ maccudheyy±vuccanti kiles± ca khandh± ca abhisaªkh±r± ca. Paj± maccudheyye m±radheyyemaraºadheyye satt± visatt± ±satt± lagg± laggit± palibuddh±. Yath± bhittikhile v±n±gadante v± bhaº¹a½ satta½ visatta½ ±satta½ lagga½ laggita½ palibuddha½,evameva paj± maccudheyye m±radheyye maraºadheyye satt± visatt± ±satt±lagg± laggit± palibuddh±ti– paja½ ima½ maccudheyye visatta½. Ten±ha bhagav±– “Tasm± paj±na½ na up±diyetha, bhikkhu sato kiñcana½ sabbaloke; ±d±nasatte iti pekkham±no, paja½ ima½ maccudheyye visattan”ti. Saha g±th±pariyos±n± …pe… satth± me bhante bhagav±, s±vakohamasm²ti. Bhadr±vudham±ºavapucch±niddeso dv±dasamo. 13. Udayam±ºavapucch±niddeso 74. Jh±yi½ (..0154) virajam±s²na½, [icc±yasm± udayo] Katakicca½ an±sava½. P±ragu½ sabbadhamm±na½, atthi pañhena ±gama½. Aññ±vimokkha½ pabr³hi ‚, avijj±ya pabhedana½. Jh±yi½ virajam±s²nanti. Jh±yinti jh±y² bhagav±. Paµhamenapi jh±nena jh±y²,

Page 111: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

dutiyenapi jh±nena jh±y², tatiyenapi jh±nena jh±y², catutthenapi jh±nena jh±y²,savitakkasavic±renapi jh±nena jh±y², avitakkavic±ramattenapi jh±nena jh±y², avita-kka-avic±renapi jh±nena jh±y², sapp²tikenapi jh±nena jh±y², nipp²tikenapi jh±nenajh±y², s±tasahagatenapi jh±nena jh±y², upekkh±sahagatenapi jh±nena jh±y², suñña-tenapi jh±nena jh±y², animittenapi jh±nena jh±y², appaºihitenapi jh±nena jh±y²,lokiyenapi jh±nena jh±y², lokuttarenapi jh±nena jh±y² jh±narato ekattamanuyuttosadatthagarukoti– jh±yi½. Virajanti r±go rajo, doso rajo, moho rajo, kodho rajo, upa-n±ho rajo …pe… sabb±kusal±bhisaªkh±r± raj±. Te raj± buddhassa bhagavatopah²n± ucchinnam³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±.Tasm± buddho arajo virajo nirajo raj±pagato rajavippah²no rajavippayutto sabbara-jav²tivatto. R±go rajo na ca pana reºu vuccati, r±gasseta½ adhivacana½ rajoti; eta½ raja½ vippajahitv± ‚ cakkhum±, tasm± jino vigatarajoti vuccati. Doso rajo na ca pana reºu vuccati, dosasseta½ adhivacana½ rajoti; eta½ raja½ vippajahitv± cakkhum±, tasm± jino vigatarajoti vuccati. Moho (..0155) rajo na ca pana reºu vuccati, mohasseta½ adhivacana½rajoti; eta½ raja½ vippajahitv± cakkhum±, tasm± jino vigatarajoti vuccat²ti.–Viraja½ …pe…. ¾s²nanti nisinno bhagav± p±s±ºake cetiyeti– ±s²no. Nagassa ‚ passe ±s²na½, muni½ dukkhassa p±ragu½; s±vak± payirup±santi, tevijj± maccuh±yinoti. Evampi bhagav± ±s²no. Atha v±, bhagav± sabbossukkapaµippassaddhatt±±s²no vutthav±so ciººacaraºo …pe… j±timaraºasa½s±ro natthi tassa punabbha-voti. Evampi bhagav± ±s²noti– jh±yi½ virajam±s²na½. Icc±yasm± udayoti. Icc±ti padasandhi …pe… ±yasm±ti piyavacana½ …pe… uda-yoti tassa br±hmaºassa n±ma½ …pe… abhil±poti– icc±yasm± udayo. Katakicca½ an±savanti buddhassa bhagavato kicc±kicca½ karaº²y±karaº²ya½pah²na½ ucchinnam³la½ t±l±vatthukata½ anabh±va½kata½ ±yati½ anupp±da-dhamma½. Tasm± buddho katakicco. Yassa ca visat± ‚ natthi, chinnasotassa bhikkhuno; kicc±kiccappah²nassa, pari¼±ho na vijjat²ti. Katakicca½ an±savanti. ¾sav±ti catt±ro ±sav±– k±m±savo, bhav±savo, diµµh±-savo, avijj±savo. Te ±sav± buddhassa bhagavato pah²n± ucchinnam³l± t±l±vatthu-kat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±. Tasm± buddho an±savoti– kata-kicca½

Page 112: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

an±sava½. P±ragu½ sabbadhamm±nanti bhagav± sabbadhamm±na½ abhiññ±p±rag³pariññ±p±rag³ pah±nap±rag³ bh±van±p±rag³ sacchikiriy±p±rag³ sam±pattip±-rag³. Abhiññ±p±rag³ sabbadhamm±na½, pariññ±p±rag³ sabbadukkh±na½, pah±-nap±rag³ sabbakiles±na½, bh±van±p±rag³ catunna½ magg±na½, sacchikiriy±p±-rag³ nirodhassa, sam±pattip±rag³ sabbasam±patt²na½. So vasippatto p±rami-ppatto ariyasmi½ s²lasmi½; vasippatto (..0156) p±ramippatto ariyasmi½ sam±-dhismi½; vasippatto p±ramippatto ariy±ya paññ±ya; vasippatto p±ramippatto ari-y±ya vimuttiy±. So p±ragato p±rappatto antagato antappatto koµigato koµippattopariyantagato pariyantappatto vos±nagato vos±nappatto t±ºagato t±ºappatto leºa-gato leºappatto saraºagato saraºappatto abhayagato abhayappatto accutagatoaccutappatto amatagato amatappatto nibb±nagato nibb±nappatto. So vuttav±sociººacaraºo …pe… j±timaraºasa½s±ro natthi tassa punabbhavoti– p±ragu½sabbadhamm±na½. Atthi pañhena ±gamanti pañhena atthiko ±gatomhi, pañha½ pucchituk±mo ±ga-tomhi, pañha½ sotuk±mo ±gatomh²ti, evampi atthi pañhena ±gama½. Atha v±,pañhatthik±na½ pañha½ pucchituk±m±na½ pañha½ sotuk±m±na½ ±gamana½abhikkamana½ upasaªkamana½ payirup±sana½ atth²ti, evampi atthi pañhena±gama½. Atha v±, pañh±gamo tuyha½ atthi, tvampi pahu tvamasi alamatto may±pucchita½ kathetu½ visajjetu½, vahasseta½ bh±ranti, evampi atthi pañhena±gama½. Aññ±vimokkha½ pabr³h²ti aññ±vimokkho vuccati arahattavimokkho. Arahattavi-mokkha½ pabr³hi ±cikkh±hi desehi paññapehi paµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±-n²karohi pak±seh²ti– aññ±vimokkha½ pabr³hi. Avijj±ya pabhedananti avijj±ya bhedana½ pabhedana½ pah±na½ v³pasama½paµinissagga½ paµippassaddha½ amata½ nibb±nanti– avijj±ya pabhedana½.Ten±ha so br±hmaºo– “Jh±yi½ virajam±s²na½, [icc±yasm± udayo] Katakicca½ an±sava½; p±ragu½ sabbadhamm±na½, atthi pañhena ±gama½; aññ±vimokkha½ pabr³hi, avijj±ya pabhedanan”ti. 75. Pah±na½ (..0157) k±macchand±na½, [uday±ti bhagav±] Domanass±na c³bhaya½. Thinassa ‚ ca pan³dana½, kukkucc±na½ niv±raºa½. Pah±na½ k±macchand±nanti. Chandoti yo k±mesu k±macchando k±mar±gok±manand² k±mataºh± k±masineho k±mapip±s± k±mapari¼±ho k±mamucch±k±majjhos±na½ k±mogho k±mayogo k±mup±d±na½ k±macchandan²varaºa½.Pah±na½ k±macchand±nanti k±macchand±na½ pah±na½ v³pasama½ paµini-ssagga½ paµippassaddhi½ amata½ nibb±nanti– pah±na½ k±macchand±na½. Uda-y±ti bhagav±ti. Uday±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhagav±ti g±ra-v±dhivacanameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– uday±tibhagav±.

Page 113: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Domanass±na c³bhayanti. Domanass±ti ya½ cetasika½ as±ta½ cetasika½dukkha½ cetosamphassaja½ as±ta½ dukkha½ vedayita½, cetosamphassaj±as±t± dukkh± vedan±. Domanass±na c³bhayanti k±macchandassa ca domana-ssassa ca ubhinna½ pah±na½ v³pasama½ paµinissagga½ paµippassaddhi½amata½ nibb±nanti– domanass±na c³bhaya½. Thinassa ca pan³dananti. Thinanti y± cittassa akalyat± akammaññat± ol²yan±sall²yan± l²n± l²yan± l²yitatta½ thina½ thiyan± ‚ thiyitatta½ cittassa. Pan³danantithinassa ca pan³dana½ pah±na½ v³pasama½ paµinissagga½ paµippassaddhi½amata½ nibb±nanti– thinassa ca pan³dana½. Kukkucc±na½ niv±raºanti. Kukkuccanti hatthakukkuccampi kukkucca½, p±da-kukkuccampi kukkucca½, hatthap±dakukkuccampi kukkucca½. Akappiye kappiya-saññit±, kappiye akappiyasaññit± …pe… avajje vajjasaññit±, vajje avajjasaññit±.Ya½ evar³pa½ kukkucca½ kukkucc±yan± kukkucc±yitatta½ cetaso vippaµis±romanovilekho, ida½ vuccati kukkucca½. Api ca, dv²hi k±raºehi uppajjati kukkucca½cetaso vippaµis±ro manovilekho– katatt± ca akatatt± ca. Katha½ katatt± ca aka-tatt± ca uppajjati kukkucca½ cetaso vippaµis±ro manovilekho? “Kata½ me k±yadu-ccarita½, akata½ me k±yasucaritan”ti uppajjati kukkucca½ cetaso vippaµis±romanovilekho (..0158). “Kata½ me vac²duccarita½, akata½ me vac²sucaritan”ti…pe… “kata½ me manoduccarita½, akata½ me manosucaritan”ti …pe… “katome p±º±tip±to, akat± me p±º±tip±t± veramaº²”ti …pe… “kata½ me adinn±d±na½,akat± me adinn±d±n± veramaº²”ti …pe… “kato me k±mesumicch±c±ro, akat± mek±mesumicch±c±r± veramaº²”ti …pe… “kato me mus±v±do, akat± me mus±v±d±veramaº²”ti …pe… “kat± me pisuº± v±c± ‚, akat± me pisuº±ya v±c±ya veramaº²”-ti …pe… “kat± me pharus± v±c±, akat± me pharus±ya v±c±ya veramaº²”ti …pe…“kato me samphappal±po, akat± me samphappal±p± veramaº²”ti …pe… “kat± meabhijjh±, akat± me anabhijjh±”ti …pe… “kato me by±p±do, akato me aby±p±do”ti…pe… “kat± me micch±diµµhi, akat± me samm±diµµh²”ti, uppajjati kukkucca½cetaso vippaµis±ro manovilekho. Eva½ katatt± ca akatatt± ca uppajjati kukkucca½cetaso vippaµis±ro manovilekho. Atha v±, “s²lesumhi aparip³rak±r²”ti uppajjati kukkucca½ cetaso vippaµis±romanovilekho; “indriyesumhi aguttadv±ro”ti …pe… “bhojane amattaññumh²”ti…“j±gariya½ ananuyuttomh²”ti… “na satisampajaññena samann±gatomh²”ti…“abh±vit± me catt±ro satipaµµh±n±ti, catt±ro sammappadh±n±ti catt±ro iddhip±d±ti,pañcindriy±n²ti, pañca bal±n²ti, satta bojjhaªg±ti, ariyo aµµhaªgiko maggo”ti…“dukkha½ me apariññ±ta½, samudayo me appah²no, maggo me abh±vito, nirodhome asacchikato”ti uppajjati kukkucca½ cetaso vippaµis±ro manovilekho. Kukkucc±na½ niv±raºanti kukkucc±na½ ±varaºa½ n²varaºa½ pah±na½ upa-sama½ v³pasama½ paµinissagga½ paµippassaddhi½ amata½ nibb±nanti– kukku-cc±na½ niv±raºa½. Ten±ha bhagav±– “Pah±na½ k±macchand±na½, [uday±ti bhagav±] domanass±na c³bhaya½; thinassa ca pan³dana½, kukkucc±na½ niv±raºan”ti.

Page 114: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

76. Upekkh±satisa½suddha½ (..0159), dhammatakkapurejava½. Aññ±vimokkha½ pabr³mi, avijj±ya pabhedana½. Upekkh±satisa½suddhanti. Upekkh±ti y± catutthe jh±ne upekkh± upekkhan±ajjhupekkhan± cittasamat± ‚ cittappassaddhat± majjhattat± cittassa. Sat²ti y±catutthe jh±ne upekkha½ ±rabbha sati anussati …pe… samm±sati. Upekkh±sati-sa½suddhanti catutthe jh±ne upekkh± ca sati ca suddh± honti visuddh±sa½suddh± parisuddh± pariyod±t± anaªgaº± vigat³pakkiles± mudubh³t± kamma-niy± µhit± ±neñjappatt±ti– upekkh±satisa½suddha½. Dhammatakkapurejavanti dhammatakko vuccati samm±saªkappo. So ±ditohoti, purato hoti, pubbaªgamo hoti aññ±vimokkhass±ti, evampi dhammatakkapure-java½. Atha v±, dhammatakko vuccati samm±diµµhi. S± ±dito hoti, purato hoti,pubbaªgamo hoti aññ±vimokkhass±ti, evampi dhammatakkapurejava½. Atha v±,dhammatakko vuccati catunna½ magg±na½ pubbabh±gavipassan±. S± ±ditohoti, purato hoti, pubbaªgamo hoti aññ±vimokkhass±ti– evampi dhammatakkapu-rejava½. Aññ±vimokkha½ pabr³m²ti aññ±vimokkho vuccati arahattavimokkho. Arahatta-vimokkha½ pabr³mi ±cikkh±mi desemi paññapemi paµµhapemi vivar±mi vibha-j±mi utt±n²karomi pak±sem²ti– aññ±vimokkha½ pabr³mi. Avijj±ya pabhedananti. Avijj±ti dukkhe aññ±ºa½ …pe… avijj± moho akusala-m³la½. Pabhedananti avijj±ya pabhedana½ pah±na½ v³pasama½ paµinissagga½paµippassaddhi½ amata½ nibb±nanti– avijj±ya pabhedana½. Ten±ha bhagav±– “Upekkh±satisa½suddha½, dhammatakkapurejava½; aññ±vimokkha½ pabr³mi, avijj±ya pabhedanan”ti. 77. Ki½su sa½yojano loko, ki½su tassa vic±raºa½; Kissassa vippah±nena, nibb±na½ iti vuccati. Ki½su (..0160) sa½yojano lokoti lokassa sa½yojana½ laggana½ bandhana½upakkileso. Kena loko yutto payutto ±yutto sam±yutto laggo laggito palibuddhoti–ki½su sa½yojano loko. Ki½su tassa vic±raºanti ki½su tassa c±raºa½ vic±raºa½ paµivic±raºa½. Kenaloko carati vicarati paµivicarat²ti– ki½su tassa vic±raºa½. Kissassa vippah±nenanibb±na½ iti vuccat²ti kissassa vippah±nena v³pasamena paµinissaggena paµippa-ssaddhiy± nibb±na½ iti vuccati pavuccati kath²yati bhaº²yati d²p²yati vohar²yat²ti–kissassa vippah±nena nibb±na½ iti vuccati. Ten±ha so br±hmaºo– “Ki½su sa½yojano loko, ki½su tassa vic±raºa½; kissassa vippah±nena, nibb±na½ iti vuccat²”ti. 78. Nandisa½yojano loko, vitakkassa vic±raº±; Taºh±ya vippah±nena, nibb±na½ iti vuccati. Nandisa½yojano lokoti nand² vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh±lobho akusalam³la½, aya½ vuccati nand². Y± nand² lokassa sa½yojana½laggana½ bandhana½ upakkileso, im±ya nandiy± loko yutto payutto ±yutto sam±-yutto laggo laggito palibuddhoti– nandisa½yojano loko. Vitakkassa vic±raº±ti. Vitakk±ti nava vitakk±– k±mavitakko, by±p±davitakko,

Page 115: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

vihi½s±vitakko, ñ±tivitakko janapadavitakko, amar±vitakko, par±nudayat±paµisa½-yutto vitakko, l±bhasakk±rasilokapaµisa½yutto vitakko, anavaññattipaµisa½yuttovitakko. Ime vuccanti nava vitakk±. Ime nava vitakk± lokassa c±raº± vic±raº±paµivic±raº±. Imehi navahi vitakkehi loko carati vicarati paµivicarat²ti– vitakkassavic±raº±. Taºh±ya vippah±nena nibb±na½ iti vuccat²ti. Taºh±ti r³pataºh± …pe…dhammataºh±. Taºh±ya vippah±nena nibb±na½ iti vuccat²ti taºh±ya vippah±-nena v³pasamena paµinissaggena paµippassaddhiy± nibb±na½ iti vuccati pavu-ccati kath²yati bhaº²yati d²p²yati vohar²yat²ti– taºh±ya vippah±nena nibb±na½ itivuccati. Ten±ha bhagav±–

Page 116: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

“Nandisa½yojano (..0161) loko, vitakkassa vic±raº±; taºh±ya vippah±nena, nibb±na½ iti vuccat²”ti. 79. Katha½ satassa carato, viññ±ºa½ uparujjhati; Bhagavanta½ puµµhum±gam±, ta½ suºoma vaco tava. Katha½ satassa caratoti katha½ satassa sampaj±nassa carato viharato iriyatovattayato p±layato yapayato y±payatoti– katha½ satassa carato. Viññ±ºa½ uparujjhat²ti viññ±ºa½ nirujjhati v³pasammati attha½ gacchati paµi-ppassambhat²ti– viññ±ºa½ uparujjhati. Bhagavanta½ puµµhum±gam±ti buddha½ bhagavanta½ puµµhu½ pucchitu½y±citu½ ajjhesitu½ pas±detu½ ±gamh± ±gatamh± up±gatamh± sampattamh±,“tay± saddhi½ sam±gatamh±”ti– bhagavanta½ puµµhum±gam±. Ta½ suºoma vaco tav±ti. Tanti tuyha½ vacana½ byappatha½ desana½ anus±-sana½ anusiµµha½ suºoma uggaºh±ma dh±rema upadh±rema upalakkhem±ti–ta½ suºoma vaco tava. Ten±ha so br±hmaºo– “Katha½ satassa carato, viññ±ºa½ uparujjhati; bhagavanta½ puµµhum±gam±, ta½ suºoma vaco tav±”ti. 80. Ajjhattañca bahiddh± ca, vedana½ n±bhinandato; Eva½ satassa carato, viññ±ºa½ uparujjhati. Ajjhattañca bahiddh± ca vedana½ n±bhinandatoti ajjhatta½ vedan±su vedan±-nupass² viharanto vedana½ n±bhinandati n±bhivadati na ajjhoseti ‚, abhina-ndana½ abhivadana½ ajjhos±na½ g±ha½ par±m±sa½ abhinivesa½ pajahati vino-deti byant²karoti anabh±va½ gameti; bahiddh± vedan±su vedan±nupass² viha-ranto vedana½ n±bhinandati n±bhivadati na ajjhoseti, abhinandana½ abhiva-dana½ ajjhos±na½ g±ha½ par±m±sa½ abhinivesa½ pajahati vinodeti byant²ka-roti anabh±va½ gameti; ajjhattabahiddh± vedan±su vedan±nupass² viharantovedana½ n±bhinandati n±bhivadati na ajjhoseti, abhinandana½ abhivadana½ (..0162ajjhos±na½ g±ha½ par±m±sa½ abhinivesa½ pajahati vinodeti byant²karoti ana-bh±va½ gameti. Ajjhatta½ samudayadhamm±nupass² vedan±su vedan±nupass² ‚viharanto vedana½ n±bhinandati n±bhivadati na ajjhoseti, abhinandana½ abhiva-dana½ ajjhos±na½ g±ha½ par±m±sa½ abhinivesa½ pajahati vinodeti byant²ka-roti anabh±va½ gameti; ajjhatta½ vayadhamm±nupass² vedan±su vedan±nu-pass² viharanto …pe… ajjhatta½ samudayavayadhamm±nupass² vedan±su veda-n±nupass² viharanto …pe… bahiddh± samudayadhamm±nupass² vedan±su veda-n±nupass² viharanto vedana½ n±bhinandati n±bhivadati na ajjhoseti, abhina-ndana½ abhivadana½ ajjhos±na½ g±ha½ par±m±sa½ abhinivesa½ pajahati vino-deti byant²karoti anabh±va½ gameti; bahiddh± vayadhamm±nupass² vedan±suvedan±nupass² viharanto …pe… bahiddh± samudayavayadhamm±nupass² veda-n±su vedan±nupass² viharanto …pe… ajjhattabahiddh± samudayadhamm±nu-pass² vedan±su vedan±nupass² viharanto …pe… ajjhattabahiddh± vayadhamm±-nupass² vedan±su vedan±nupass² viharanto …pe… ajjhattabahiddh± samudaya-vayadhamm±nupass² vedan±su vedan±nupass² viharanto vedana½ n±bhinandatin±bhivadati na ajjhoseti, abhinandana½ abhivadana½ ajjhos±na½ g±ha½ par±-

Page 117: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

m±sa½ abhinivesa½ pajahati vinodeti byant²karoti anabh±va½ gameti. Imehidv±dasahi ±k±rehi vedan±su vedan±nupass² viharanto …pe… anabh±va½gameti. Atha v±, vedana½ aniccato passanto vedana½ n±bhinandati n±bhivadati naajjhoseti, abhinandana½ abhivadana½ ajjhos±na½ g±ha½ par±m±sa½ abhini-vesa½ pajahati vinodeti byant²karoti anabh±va½ gameti. Vedana½ dukkhatorogato gaº¹ato sallato aghato ±b±dhato …pe… nissaraºato passanto vedana½n±bhinandati n±bhivadati na ajjhoseti, abhinandana½ abhivadana½ ajjhos±na½g±ha½ par±m±sa½ abhinivesa½ pajahati vinodeti byant²karoti anabh±va½gameti. Imehi catt±l²s±ya ‚ ±k±rehi vedan±su vedan±nupass² viharanto vedana½n±bhinandati n±bhivadati na ajjhoseti, abhinandana½ abhivadana½ ajjhos±na½g±ha½ par±m±sa½ abhinivesa½ pajahati vinodeti byant²karoti anabh±va½ game-t²ti– ajjhattañca bahiddh± ca vedana½ n±bhinandato. Eva½ (..0163) satassa caratoti eva½ satassa sampaj±nassa carato viharato iri-yato vattayato p±layato yapayato y±payatoti– eva½ satassa carato. Viññ±ºa½ uparujjhat²ti puññ±bhisaªkh±rasahagata½ viññ±ºa½ apuññ±bhisa-ªkh±rasahagata½ viññ±ºa½ ±neñj±bhisaªkh±rasahagata½ viññ±ºa½ nirujjhativ³pasammati attha½ gacchati paµippassambhat²ti– viññ±ºa½ uparujjhat². Ten±habhagav±– “Ajjhattañca bahiddh± ca, vedana½ n±bhinandato; eva½ satassa carato, viññ±ºa½ uparujjhat²”ti. Saha g±th±pariyos±n± …pe… satth± me, bhante bhagav±, s±vakohamasm²ti. Udayam±ºavapucch±niddeso terasamo. 14. Pos±lam±ºavapucch±niddeso 81. Yo at²ta½ ±disati, [icc±yasm± pos±lo] Anejo chinnasa½sayo. P±ragu½ ‚ sabbadhamm±na½, atthi pañhena ±gama½. Yo at²ta½ ±disat²ti. Yoti yo so bhagav± sayambh³. An±cariyako pubbe ananu-ssutesu dhammesu s±ma½ sacc±ni abhisambujjhi, tattha ca sabbaññuta½ patto,balesu ca vas²bh±va½. At²ta½ ±disat²ti bhagav± attano ca paresañca at²tampi ±di-sati, an±gatampi ±disati, paccuppannampi ±disati. Katha½ bhagav± attano at²ta½ ±disati? Bhagav± attano at²ta½ ekampi j±ti½±disati, dvepi j±tiyo ±disati, tissopi j±tiyo ±disati, catassopi j±tiyo ±disati, pañcapij±tiyo ±disati, dasapi j±tiyo ±disati, v²sampi j±tiyo ±disati, ti½sampi j±tiyo ±disati,catt±l²sampi j±tiyo ±disati (..0164), paññ±sampi j±tiyo ±disati, j±tisatampi …pe…j±tisahassampi… j±tisatasahassampi… anekepi sa½vaµµakappe… anekepi vivaµµa-kappe… anekepi sa½vaµµavivaµµakappe ±disati– “amutr±si½ eva½n±mo eva½-gotto eva½vaººo evam±h±ro eva½sukhadukkhappaµisa½ved² evam±yupariyanto,

Page 118: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

so tato cuto amutra udap±di½; tatr±p±si½ eva½n±mo eva½gotto eva½vaººo eva-m±h±ro eva½sukhadukkhappaµisa½ved² evam±yupariyanto, so tato cuto idh³pa-panno”ti. Iti s±k±ra½ sa-uddesa½ anekavihita½ pubbeniv±sa½ ±disati. Eva½bhagav± attano at²ta½ ±disati. Katha½ bhagav± paresa½ at²ta½ ±disati? Bhagav± paresa½ at²ta½ ekampij±ti½ ±disati, dvepi j±tiyo ±disati …pe… anekepi sa½vaµµavivaµµakappe ±disati–“amutr±si eva½n±mo eva½gotto eva½vaººo evam±h±ro eva½sukhadukkhappaµi-sa½ved² evam±yupariyanto, so tato cuto amutra udap±di; tatr±p±si eva½n±moeva½gotto eva½vaººo evam±h±ro eva½sukhadukkhappaµisa½ved² evam±yupari-yanto, so tato cuto idh³papanno”ti. Iti s±k±ra½ sa-uddesa½ anekavihita½ pubbe-niv±sa½ ±disati. Eva½ bhagav± paresa½ at²ta½ ±disati. Bhagav± pañca j±takasat±ni bh±santo attano ca paresañca at²ta½ ±disati,mah±pad±niyasuttanta½ ‚ bh±santo attano ca paresañca at²ta½ ±disati, mah±su-dassaniyasuttanta½ bh±santo attano ca paresañca at²ta½ ±disati, mah±govindiya-suttanta½ bh±santo attano ca paresañca at²ta½ ±disati, maghadeviyasuttanta½bh±santo attano ca paresañca at²ta½ ±disati. Vuttañheta½ bhagavat±– “at²ta½ kho, cunda, addh±na½ ±rabbha tath±gatassasat±nus±riñ±ºa½ ‚ hoti. So y±vataka½ ±kaªkhati t±vataka½ anussarati. An±ga-tañca kho, cunda …pe… paccuppannañca kho, cunda, addh±na½ ±rabbha tath±-gatassa bodhija½ ñ±ºa½ uppajjati– ‘ayamantim± j±ti, natthid±ni punabbhavo’”ti. Indriyaparopariyattañ±ºa½ (..0165) ‚ tath±gatassa tath±gatabala½, satt±na½±say±nusayañ±ºa½ tath±gatassa tath±gatabala½, yamakap±µih²re ñ±ºa½ ‚ tath±-gatassa tath±gatabala½, mah±karuº±sam±pattiy± ñ±ºa½ tath±gatassa tath±gata-bala½, sabbaññutañ±ºa½ tath±gatassa tath±gatabala½, an±varaºañ±ºa½ tath±-gatassa tath±gatabala½, sabbattha asaªgamappaµihataman±varaºañ±ºa½ tath±-gatassa tath±gatabala½. Eva½ bhagav± attano ca paresañca at²tampi ±disati an±-gatampi ±disati paccuppannampi ±disati ±cikkhati deseti paññapeti paµµhapetivivarati vibhajati utt±n²karoti pak±set²ti– yo at²ta½ ±disati. Icc±yasm± pos±loti. Icc±ti padasandhi …pe… ±yasm±ti piyavacana½ …pe…pos±loti tassa br±hmaºassa n±ma½ …pe… abhil±poti– icc±yasm± pos±lo. Anejo chinnasa½sayoti ej± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh± lobhoakusalam³la½. S± ej± taºh± buddhassa bhagavato pah²n± ucchinnam³l± t±l±va-tthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±. Tasm± buddho anejo. Ej±yapah²natt± anejo. Bhagav± l±bhepi na iñjati …pe… dukkhepi na iñjati na calati navedhati nappavedhati na sampavedhat²ti anejo. Chinnasa½sayoti sa½sayovuccati vicikicch±. Dukkhe kaªkh± …pe… chambhitatta½ cittassa manovilekho.So sa½sayo buddhassa bhagavato pah²no chinno ucchinno samucchinno v³pa-santo paµinissaggo paµippassaddho abhabbuppattiko ñ±ºaggin± da¹¹ho. Tasm±buddho chinnasa½sayoti– anejo chinnasa½sayo. P±ragu½ sabbadhamm±nanti bhagav± sabbadhamm±na½ abhiññ±p±rag³pariññ±p±rag³ pah±nap±rag³ bh±van±p±rag³ sacchikiriy±p±rag³ sam±pattip±-rag³ abhiññ±p±rag³ sabbadhamm±na½ …pe… j±timaraºasa½s±ro natthi tassa

Page 119: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

punabbhavoti– p±rag³ sabbadhamm±na½. Atthi pañhena ±gamanti pañhena atthiko ±gatomhi …pe… “vahasseta½ bh±ran”-ti– atthi pañhena ±gama½. Ten±ha so br±hmaºo– “Yo (..0166) at²ta½ ±disati, [icc±yasm± pos±lo] anejo chinnasa½sayo; p±ragu½ sabbadhamm±na½, atthi pañhena ±gaman”ti. 82. Vibh³tar³pasaññissa, sabbak±yappah±yino; Ajjhattañca bahiddh± ca, natthi kiñc²ti passato. ѱºa½ sakk±nupucch±mi, katha½ neyyo tath±vidho.

Page 120: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

nnassa v± upapannassa v± diµµhadhammasukhavih±rissa v± saññ± sañj±nan± Vibh³tar³pasaññiss±ti katam± r³pasaññ±? R³p±vacarasam±patti½ sam±pa-nnassa v± upapannassa v± diµµhadhammasukhavih±rissa v± saññ± sañj±nan±sañj±nitatta½– aya½ r³pasaññ±. Vibh³tar³pasaññiss±ti catasso ar³pasam±pa-ttiyo paµiladdhassa ‚ r³pasaññ± vibh³t± honti vigat± atikkant± samatikkant± v²tiva-tt±ti– vibh³tar³pasaññissa. Sabbak±yappah±yinoti sabbo tassa paµisandhiko r³pak±yo pah²no, tadaªgasa-matikkam± vikkhambhanappah±nena pah²no tassa r³pak±yoti– sabbak±yappah±-yino. Ajjhattañca bahiddh± ca, natthi kiñc²ti passatoti. Natthi kiñc²ti ±kiñcaññ±yatana-sam±patti. Ki½k±raº±? Natthi kiñc²ti ±kiñcaññ±yatanasam±patti. Ya½ viññ±ºañc±-yatanasam±patti½ sato sam±pajjitv± tato vuµµhahitv± taññeva viññ±ºa½ abh±veti,vibh±veti, antaradh±peti, “natthi kiñc²”ti passati– ta½k±raº± natthi kiñc²ti ±kiñca-ññ±yatanasam±patt²ti– ajjhattañca bahiddh± ca natthi kiñc²ti passato. ѱºa½ sakk±nupucch±m²ti. Sakk±ti– sakko. Bhagav± sakyakul± pabbajitotipisakko …pe… pah²nabhayabheravo vigatalomaha½sotipi sakko. ѱºa½ sakk±nu-pucch±m²ti tassa ñ±ºa½ pucch±mi, pañña½ pucch±mi, sambuddha½ pucch±mi.“K²disa½ ki½saºµhita½ ki½pak±ra½ ki½paµibh±ga½ ñ±ºa½ icchitabban”ti– ñ±ºa½sakk±nupucch±mi. Katha½ neyyo tath±vidhoti katha½ so netabbo vinetabbo anunetabbo paññape-tabbo nijjh±petabbo pekkhetabbo pas±detabbo? Katha½ tena ‚ uttari ñ±ºa½upp±detabba½? Tath±vidhoti tath±vidho t±diso (..0167) tassaºµhito tappak±rotappaµibh±go yo so ±kiñcaññ±yatanasam±pattil±bh²ti– katha½ neyyo tath±vidho.Ten±ha so br±hmaºo– “Vibh³tar³pasaññissa, sabbak±yappah±yino; ajjhattañca bahiddh± ca, natthi kiñc²ti passato; ñ±ºa½ sakk±nupucch±mi, katha½ neyyo tath±vidho”ti. 83. Viññ±ºaµµhitiyo sabb±, [pos±l±ti bhagav±] Abhij±na½ tath±gato. Tiµµhantamena½ j±n±ti, dhimutta½ tappar±yaºa½. Viññ±ºaµµhitiyo sabb±ti bhagav± abhisaªkh±ravasena catasso viññ±ºaµµhitiyoj±n±ti, paµisandhivasena satta viññ±ºaµµhitiyo j±n±ti. Katha½ bhagav± abhisaªkh±-ravasena catasso viññ±ºaµµhitiyo j±n±ti? Vuttañheta½ bhagavat±– “r³pupaya½ ‚v±, bhikkhave, viññ±ºa½ tiµµham±na½ tiµµheyya ‚, r³p±rammaºa½ r³pappatiµµha½nand³pasecana½ vuddhi½ vir³¼hi½ vepulla½ ±pajjeyya. Vedanupaya½ v±,bhikkhave …pe… saññupaya½ v±, bhikkhave …pe… saªkh±rupaya½ v±,bhikkhave, viññ±ºa½ tiµµham±na½ tiµµheyya, saªkh±r±rammaºa½ saªkh±rappa-tiµµha½ nand³pasecana½ vuddhi½ vir³¼hi½ vepulla½ ±pajjeyy±”ti. Eva½ bhagav±abhisaªkh±ravasena catasso viññ±ºaµµhitiyo j±n±ti. Katha½ bhagav± paµisandhivasena satta viññ±ºaµµhitiyo j±n±ti? Vuttañheta½bhagavat±– “santi, bhikkhave, satt± n±nattak±y± n±nattasaññino– seyyath±pi

Page 121: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

manuss± ekacce ca dev± ekacce ca vinip±tik±. Aya½ paµham± viññ±ºaµµhiti. “Santi, bhikkhave, satt± n±nattak±y± ekattasaññino, seyyath±pi dev± brahmak±-yik± paµham±bhinibbatt±. Aya½ dutiy± viññ±ºaµµhiti. “Santi, bhikkhave, satt± ekattak±y± n±nattasaññino, seyyath±pi dev± ±bhassar±.Aya½ tatiy± viññ±ºaµµhiti. “Santi (..0168), bhikkhave, satt± ekattak±y± ekattasaññino, seyyath±pi dev±subhakiºh±. Aya½ catutth² ‚ viññ±ºaµµhiti. “Santi, bhikkhave, satt± sabbaso r³pasaññ±na½ samatikkam± paµighasa-ññ±na½ atthaªgam± n±nattasaññ±na½ amanasik±r±, ananto ±k±soti ±k±s±nañc±-yatan³pag±. Aya½ pañcam² ‚ viññ±ºaµµhiti. “Santi, bhikkhave, satt± sabbaso ±k±s±nañc±yatana½ samatikkamma, ananta½viññ±ºanti viññ±ºañc±yatan³pag±. Aya½ chaµµh² ‚ viññ±ºaµµhiti. “Santi, bhikkhave, satt± sabbaso viññ±ºañc±yatana½ samatikkamma, natthikiñc²ti ±kiñcaññ±yatan³pag±. Aya½ sattam² ‚ viññ±ºaµµhiti”. Eva½ bhagav± paµi-sandhivasena satta viññ±ºaµµhitiyo j±n±t²ti– viññ±ºaµµhitiyo sabb±. Pos±l±ti bhagav±ti. Pos±l±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhaga-v±ti g±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– pos±-l±ti bhagav±. Abhij±na½ tath±gatoti. Abhij±nanti abhij±nanto vij±nanto paµivij±nanto paµivi-jjhanto tath±gato. Vuttañheta½ bhagavat±– “at²ta½ cepi kho, cunda, hoti abh³ta½ataccha½ anatthasañhita½, na ta½ tath±gato by±karoti. At²ta½ cepi, cunda, hotibh³ta½ taccha½ anatthasañhita½, tampi tath±gato na by±karoti. At²ta½ cepi kho,cunda, hoti bh³ta½ taccha½ atthasañhita½, tatra k±laññ³ tath±gato hoti tassevapañhassa veyy±karaº±ya. An±gata½ cepi, cunda, hoti …pe… paccuppanna½cepi, cunda, hoti abh³ta½ ataccha½ anatthasañhita½, na ta½ tath±gato by±karoti.Paccuppanna½ cepi, cunda, hoti bh³ta½ taccha½ anatthasañhita½, tampi tath±-gato na by±karoti. Paccuppanna½ cepi, cunda, hoti bh³ta½ taccha½ atthasa-ñhita½, tatra k±laññ³ tath±gato hoti tassa pañhassa veyy±karaº±ya. Iti kho, cunda,at²t±n±gatapaccuppannesu dhammesu tath±gato k±lav±d² bh³tav±d² atthav±d²dhammav±d² vinayav±d². Tasm± tath±gatoti vuccati. “Ya½ kho, cunda, sadevakassa lokassa sam±rakassa sabrahmakassa sassa-maºabr±hmaºiy± paj±ya sadevamanuss±ya diµµha½ suta½ muta½ viññ±ta½patta½ pariyesita½ (..0169) anuvicarita½ manas±, sabba½ ta½ tath±gatena abhi-sambuddha½. Tasm± tath±gatoti vuccati. Yañca, cunda, ratti½ tath±gato anu-ttara½ samm±sambodhi½ abhisambujjhati, yañca ratti½ anup±dises±ya nibb±na-dh±tuy± parinibb±yati, ya½ etasmi½ antare bh±sati lapati niddisati sabba½ ta½tatheva hoti no aññath±. Tasm± tath±gatoti vuccati. Yath±v±d², cunda, tath±gatotath±k±r²; yath±k±r² tath±v±d². Iti yath±v±d² tath±k±r², yath±k±r² tath±v±d². Tasm±tath±gatoti vuccati. Sadevake, cunda, loke sam±rake sabrahmake sassamaºabr±-hmaºiy± paj±ya sadevamanuss±ya tath±gato abhibh³ anabhibh³to aññadatthu-daso vasavatt². Tasm± tath±gatoti vuccat²”ti– abhij±na½ tath±gato. Tiµµhantamena½ j±n±t²ti bhagav± idhatthaññeva ‚ j±n±ti kamm±bhisaªkh±rava-

Page 122: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

sena– “aya½ puggalo k±yassa bhed± para½ maraº± ap±ya½ duggati½ vinip±ta½niraya½ upapajjissat²”ti. Bhagav± idhatthaññeva j±n±ti kamm±bhisaªkh±ravasena–“aya½ puggalo k±yassa bhed± para½ maraº± tiracch±nayoni½ upapajjissat²”ti.Bhagav± idhatthaññeva j±n±ti kamm±bhisaªkh±ravasena– “aya½ puggalok±yassa bhed± para½ maraº± pettivisaya½ upapajjissat²”ti. Bhagav± idhattha-ññeva j±n±ti kamm±bhisaªkh±ravasena– “aya½ puggalo k±yassa bhed± para½maraº± manussesu uppajjissat²”ti. Bhagav± idhatthaññeva j±n±ti kamm±bhisa-ªkh±ravasena– “aya½ puggalo suppaµipanno k±yassa bhed± para½ maraº±sugati½ sagga½ loka½ upapajjissat²”ti. Vuttañheta½ bhagavat±– “idha pan±ha½, s±riputta, ekacca½ puggala½ eva½cetas± ceto paricca paj±n±mi– ‘tath±ya½ puggalo paµipanno, tath± ca iriyati, tañcamagga½ sam±r³¼ho, yath± k±yassa bhed± para½ maraº± ap±ya½ duggati½ vini-p±ta½ niraya½ upapajjissat²’ti. “Idha pan±ha½, s±riputta, ekacca½ puggala½ eva½ cetas± ceto paricca paj±-n±mi– ‘tath±ya½ puggalo paµipanno tath± ca iriyati tañca magga½ sam±r³¼ho,yath± k±yassa bhed± para½ maraº± tiracch±nayoni½ upapajjissat²’ti. “Idha (..0170) pan±ha½, s±riputta, ekacca½ puggala½ eva½ cetas± cetoparicca paj±n±mi– ‘tath±ya½ puggalo paµipanno tath± ca iriyati tañca magga½sam±r³¼ho, yath± k±yassa bhed± para½ maraº± pettivisaya½ upapajjissat²’ti. “Idha pan±ha½, s±riputta, ekacca½ puggala½ eva½ cetas± ceto paricca paj±-n±mi– ‘tath±ya½ puggalo paµipanno tath± ca iriyati tañca magga½ sam±r³¼ho,yath± k±yassa bhed± para½ maraº± manussesu uppajjissat²’ti. “Idha pan±ha½, s±riputta, ekacca½ puggala½ eva½ cetas± ceto paricca paj±-n±mi– ‘tath±ya½ puggalo paµipanno tath± ca iriyati tañca magga½ sam±r³¼ho,yath± k±yassa bhed± para½ maraº± sugati½ sagga½ loka½ upapajjissat²’ti. “Idha pan±ha½, s±riputta, ekacca½ puggala½ eva½ cetas± ceto paricca paj±-n±mi– ‘tath±ya½ puggalo paµipanno tath± ca iriyati tañca magga½ sam±r³¼ho,yath± ±sav±na½ khay± an±sava½ cetovimutti½ paññ±vimutti½ diµµheva dhammesaya½ abhiññ± sacchikatv± upasampajja viharat²’”ti– tiµµhantamena½ j±n±ti. Dhimutta½ tappar±yaºanti. Dhimuttanti ±kiñcaññ±yatana½. Dhimuttanti vimo-kkhena dhimutta½ tatr±dhimutta½ tadadhimutta½ tad±dhipateyya½. Atha v±,bhagav± j±n±ti– “aya½ puggalo r³p±dhimutto sadd±dhimutto gandh±dhimuttoras±dhimutto phoµµhabb±dhimutto kul±dhimutto gaº±dhimutto ±v±s±dhimuttol±bh±dhimutto yas±dhimutto pasa½s±dhimutto sukh±dhimutto c²var±dhimuttopiº¹ap±t±dhimutto sen±san±dhimutto gil±napaccayabhesajjaparikkh±r±dhimuttosuttant±dhimutto vinay±dhimutto abhidhamm±dhimutto ±raññakaªg±dhimuttopiº¹ap±tikaªg±dhimutto pa½suk³likaªg±dhimutto tec²varikaªg±dhimutto sapad±-nac±rikaªg±dhimutto khalupacch±bhattikaªg±dhimutto nesajjikaªg±dhimuttoyath±santhatikaªg±dhimutto paµhamajjh±n±dhimutto dutiyajjh±n±dhimutto tatiya-jjh±n±dhimutto catutthajjh±n±dhimutto-±k±s±nañc±yatanasam±patt±dhimuttoviññ±ºañc±yatanasam±patt±dhimutto ±kiñcaññ±yatanasam±patt±dhimutto neva-saññ±n±saññ±yatanasam±patt±dhimutto”tidhimutta½.

Page 123: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Tappar±yaºanti (..0171) ±kiñcaññ±yatanamaya½ tappar±yaºa½ kammapar±-yaºa½ vip±kapar±yaºa½ kammagaruka½ paµisandhigaruka½. Atha v±, bhagav±j±n±ti– “aya½ puggalo r³papar±yaºo …pe… nevasaññ±n±saññ±yatanasam±patti-par±yaºo”ti– dhimutta½ tappar±yaºa½. Ten±ha bhagav±– “Viññ±ºaµµhitiyo sabb±, [pos±l±ti bhagav±] abhij±na½ tath±gato; tiµµhantamena½ j±n±ti, dhimutta½ tappar±yaºan”ti. 84. ¾kiñcaññ±sambhava½ ñatv±, nandisa½yojana½ iti; Evameta½ abhiññ±ya, tato tattha vipassati. Eta½ ñ±ºa½ tatha½ tassa, br±hmaºassa vus²mato. ¾kiñcaññ±sambhava½ ñatv±ti ±kiñcaññ±sambhavoti vuccati ±kiñcaññ±yatana-sa½vattaniko kamm±bhisaªkh±ro.

Page 124: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

¾kiñcaññ±yatanasa½vattanika½ kamm±bhisaªkh±ra½ ±kiñcaññ±sambhavotiñatv±, laggananti ñatv±, bandhananti ñatv±, palibodhoti ñatv± j±nitv± tulayitv± t²ra-yitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±ti– ±kiñcaññ±sambhava½ ñatv±. Nandisa½yojana½ it²ti nandisa½yojana½ vuccati ar³par±go. Ar³par±gena ta½kamma½ lagga½ laggita½ palibuddha½ ar³par±ga½ nandisa½yojananti ñatv±,laggananti ñatv±, bandhananti ñatv±, palibodhoti ñatv± j±nitv± tulayitv± t²rayitv±vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±. It²ti padasandhi padasa½saggo padap±rip³r² akkha-rasamav±yo byañjanasiliµµhat± pad±nupubbat±peta½ it²ti– nandisa½yojana½ iti. Evameta½ abhiññ±y±ti eva½ eta½ abhiññ±ya j±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±va-yitv± vibh³ta½ katv±ti– evameta½ abhiññ±ya. Tato tattha vipassat²ti. Tatth±ti ±kiñcaññ±yatana½ sam±pajjitv± tato vuµµhahitv±tattha j±te cittacetasike dhamme aniccato vipassati, dukkhato vipassati, rogato…pe… nissaraºato vipassati dakkhati oloketi nijjh±yati upaparikkhat²ti– tato tatthavipassati. Eta½ ñ±ºa½ tatha½ tass±ti eta½ ñ±ºa½ taccha½ bh³ta½ y±th±va½ avipar²ta½tass±ti– eta½ ñ±ºa½ tatha½ tassa. Br±hmaºassa (..0172) vus²matoti. Br±hmaºoti sattanna½ dhamm±na½ b±hi-tatt± br±hmaºo …pe… asito t±di pavuccate sa brahm±ti. Br±hmaºassa vus²ma-toti puthujjanakaly±ºa½ up±d±ya satta sekkh± appattassa pattiy± anadhigatassaadhigam±ya asacchikatassa sacchikiriy±ya vasanti sa½vasanti ±vasanti pariva-santi; arah± vusitav± katakaraº²yo ohitabh±ro anuppattasadattho parikkh²ºabhava-sa½yojano sammadaññ± vimutto; so vutthav±so ciººacaraºo …pe… j±timaraºa-sa½s±ro; natthi tassa punabbhavoti– br±hmaºassa vus²mato. Ten±ha bhagav±– “¾kiñcaññ±sambhava½ ñatv±, nandisa½yojana½ iti; evameta½ abhiññ±ya, tato tattha vipassati; eta½ ñ±ºa½ tatha½ tassa, br±hmaºassa vus²mato”ti. Saha g±th±pariyos±n± …pe… satth± me, bhante bhagav±, s±vakohamasm²ti. Pos±lam±ºavapucch±niddeso cuddasamo. 15. Moghar±jam±ºavapucch±niddeso 85. Dv±ha½ sakka½ apucchissa½, [icc±yasm± moghar±j±] Na me by±k±si cakkhum±. Y±vatatiyañca dev²si ‚, by±karot²ti me suta½. Dv±ha½ sakka½ apucchissanti so br±hmaºo dvikkhattu½ buddha½ bhaga-vanta½ pañha½ apucchi. Tassa bhagav± pañha½ puµµho na by±k±si– “tadantar± ‚imassa br±hmaºassa indriyaparip±ko bhavissat²”ti. Sakkanti sakko. Bhagav±sakyakul± pabbajitotipi sakko. Atha v±, a¹¹ho mahaddhano dhanav±tipi sakko.Tassim±ni dhan±ni, seyyathida½– saddh±dhana½ s²ladhana½ hiridhana½ otta-ppadhana½ sutadhana½ c±gadhana½ paññ±dhana½ satipaµµh±nadhana½

Page 125: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

sammappadh±nadhana½ iddhip±dadhana½ indriyadhana½ baladhana½ bojjha-ªgadhana½ maggadhana½ phaladhana½ nibb±nadhana½. Imehi anekavidhehidhanaratanehi a¹¹ho mahaddhano dhanav±tipi sakko. Atha v±, sakko (..0173)pahu visav² alamatto s³ro v²ro vikkanto abh²r³ acchambh² anutr±s² apal±y² pah²na-bhayabheravo vigatalomaha½sotipi sakko. Dv±ha½ sakka½ apucchissantidv±ha½ sakka½ apucchissa½ ay±cissa½ ajjhesissa½ pas±dayissanti– dv±ha½sakka½ apucchissa½. Icc±yasm± moghar±j±ti. Icc±ti padasandhi …pe… ±yasm±ti piyavacana½…pe… moghar±j±ti tassa br±hmaºassa n±ma½ …pe… abhil±poti– icc±yasm±moghar±j±. Na me by±k±si cakkhum±ti. Na me by±k±s²ti na me by±k±si na ±cikkhi nadesesi na paññapesi na paµµhapesi na vivari na vibhaji na utt±n²-ak±si na pak±-sesi. Cakkhum±ti bhagav± pañcahi cakkh³hi cakkhum±– ma½sacakkhun±picakkhum±, dibbacakkhun±pi ‚ cakkhum±, paññ±cakkhun±pi cakkhum±, buddha-cakkhun±pi cakkhum±, samantacakkhun±pi cakkhum±. Katha½ bhagav± ma½sacakkhun±pi cakkhum±? Ma½sacakkhumhi bhagavatopañca vaºº± sa½vijjanti– n²lo ca vaººo, p²tako ca vaººo, lohitako ca vaººo, kaºhoca vaººo, od±to ca vaººo. Yattha ca akkhilom±ni patiµµhit±ni ta½ n²la½ hotisun²la½ p±s±dika½ dassaneyya½ um±pupphasam±na½ ‚. Tassa parato p²taka½hoti sup²taka½ suvaººavaººa½ p±s±dika½ dassaneyya½ kaºik±rapupphasa-m±na½. Ubhato ca akkhik³µ±ni bhagavato lohitak±ni honti sulohitak±ni p±s±di-k±ni dassaneyy±ni indagopakasam±n±ni. Majjhe kaºha½ hoti sukaºha½ al³kha½siniddha½ p±s±dika½ dassaneyya½ add±riµµhakasam±na½ ‚. Tassa paratood±ta½ hoti su-od±ta½ seta½ paº¹ara½ p±s±dika½ dassaneyya½ osadhit±raka-sam±na½. Tena bhagav± p±katikena ma½sacakkhun± attabh±vapariy±pannenapurimasucaritakamm±bhinibbattena samant± yojana½ passati div± ceva rattiñca. Yad± hi caturaªgasamann±gato andhak±ro hoti s³riyo ca atthaªgato ‚ hoti; k±¼a-pakkho ca uposatho hoti, tibbo ca vanasaº¹o hoti, mah± ca k±¼amegho ‚ abbhu-µµhito hoti. Evar³pe caturaªgasamann±gate andhak±re samant± (..0174) yojana½passati. Natthi so kuµµo v± kav±µa½ v± p±k±ro v± pabbato v± gaccho v± lat± v±±varaºa½ r³p±na½ dassan±ya. Eka½ ce tilaphala½ nimitta½ katv± tilav±hepakkhipeyya, ta½yeva tilaphala½ uddhareyya. Eva½ parisuddha½ bhagavatop±katika½ ma½sacakkhu. Eva½ bhagav± ma½sacakkhun±pi cakkhum±. Katha½ bhagav± dibbena cakkhun±pi cakkhum±? Bhagav± dibbena cakkhun±visuddhena atikkantam±nusakena satte passati cavam±ne upapajjam±ne h²nepaº²te suvaººe dubbaººe; sugate duggate yath±kamm³page satte paj±n±ti– “imevata bhonto satt± k±yaduccaritena samann±gat± vac²duccaritena samann±gat±manoduccaritena samann±gat± ariy±na½ upav±dak± micch±diµµhik± micch±diµµhi-kammasam±d±n±, te k±yassa bhed± para½ maraº± ap±ya½ duggati½ vinip±ta½niraya½ upapann±; ime v± pana bhonto satt± k±yasucaritena samann±gat± vac²-sucaritena samann±gat± manosucaritena samann±gat± ariy±na½ anupav±dak±samm±diµµhik± samm±diµµhikammasam±d±n±, te k±yassa bhed± para½ maraº±

Page 126: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

sugati½ sagga½ loka½ upapann±”ti. Iti dibbena cakkhun± visuddhena atikkanta-m±nusakena satte passati cavam±ne upapajjam±ne h²ne paº²te suvaººedubbaººe sugate duggate, yath±kamm³page satte paj±n±ti. ¾kaªkham±no cabhagav± ekampi lokadh±tu½ passeyya, dvepi lokadh±tuyo passeyya, tissopi loka-dh±tuyo passeyya, catassopi lokadh±tuyo passeyya, pañcapi lokadh±tuyopasseyya, dasapi lokadh±tuyo passeyya, v²sampi lokadh±tuyo passeyya,ti½sampi lokadh±tuyo passeyya, catt±l²sampi lokadh±tuyo passeyya, paññ±-sampi lokadh±tuyo passeyya, satampi lokadh±tuyo passeyya, sahassimpi c³¼a-nika½ lokadh±tu½ passeyya, dvisahassimpi majjhimika½ lokadh±tu½ passeyya,tisahassimpi lokadh±tu½ passeyya, mah±sahassimpi ‚ lokadh±tu½ passeyya,y±vataka½ v± ‚ pana ±kaªkheyya t±vataka½ passeyya. Eva½ parisuddha½bhagavato dibbacakkhu. Eva½ bhagav± dibbena cakkhun±pi cakkhum±. Katha½ (..0175) bhagav± paññ±cakkhun±pi cakkhum±? Bhagav± mah±paññoputhupañño javanapañño h±sapañño tikkhapañño nibbedhikapañño paññ±pabhe-dakusalo pabhinnañ±ºo adhigatapaµisambhidappatto catuves±rajjappatto dasaba-ladh±r² puris±sabho purisas²ho purisan±go puris±jañño purisadhorayho ananta-ñ±ºo anantatejo anantayaso a¹¹ho mahaddhano dhanav± net± vinet± anunet±paññ±pet± nijjh±pet± pekkhet± pas±det±. So hi bhagav± anuppannassamaggassa upp±det± asañj±tassa maggassa sañjanet± anakkh±tassa maggassaakkh±t±, maggaññ³ maggavid³ maggakovido magg±nug± ca pana etarahi s±vak±viharanti pacch± samann±gat±. So hi bhagav± j±na½ j±n±ti, passa½ passati, cakkhubh³to ñ±ºabh³to dhamma-bh³to brahmabh³to vatt± pavatt± atthassa ninnet± amatassa d±t± dhammass±m²‚ tath±gato. Natthi tassa bhagavato aññ±ta½ adiµµha½ avidita½ asacchikata½aphassita½ ‚ paññ±ya. At²ta½ an±gata½ paccuppanna½ ‚ up±d±ya sabbedhamm± sabb±k±rena buddhassa bhagavato ñ±ºamukhe ±p±tha½ ±gacchanti.Ya½ kiñci neyya½ n±ma atthi j±nitabba½ ‚ attattho v± parattho v± ubhayattho v±diµµhadhammiko v± attho sampar±yiko v± attho utt±no v± attho gambh²ro v± atthog³¼ho v± attho paµicchanno v± attho neyyo v± attho n²to v± attho anavajjo v± atthonikkileso v± attho vod±no v± attho paramattho v± ‚, sabba½ ta½ anto buddha-ñ±ºe parivattati. Sabba½ k±yakamma½ buddhassa bhagavato ñ±º±nuparivatti, sabba½ vac²-kamma½ ñ±º±nuparivatti, sabba½ manokamma½ ñ±º±nuparivatti. At²tebuddhassa bhagavato appaµihata½ ñ±ºa½, an±gate appaµihata½ ñ±ºa½, paccu-ppanne appaµihata½ ñ±ºa½, y±vataka½ neyya½ t±vataka½ ñ±ºa½, y±vataka½ñ±ºa½ t±vataka½ neyya½. Neyyapariyantika½ ñ±ºa½, ñ±ºapariyantika½ neyya½,neyya½ atikkamitv± ñ±ºa½ nappavattati, ñ±ºa½ atikkamitv± neyyapatho natthi.Aññamaññapariyantaµµh±yino te dhamm±. Yath± dvinna½ samuggapaµal±na½samm±phusit±na½ heµµhima½ samuggapaµala½ uparima½ (..0176) n±tivattati,uparima½ samuggapaµala½ heµµhima½ n±tivattati, aññamaññapariyantaµµh±yino;evameva buddhassa bhagavato neyyañca ñ±ºañca aññamaññapariyantaµµh±yino.Y±vataka½ neyya½ t±vataka½ ñ±ºa½, y±vataka½ ñ±ºa½ t±vataka½ neyya½,

Page 127: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

neyyapariyantika½ ñ±ºa½, ñ±ºapariyantika½ neyya½. Neyya½ atikkamitv±ñ±ºa½ nappavattati, ñ±ºa½ atikkamitv± neyyapatho natthi. Aññamaññapariyanta-µµh±yino te dhamm±. Sabbadhammesu buddhassa bhagavato ñ±ºa½ pavattati. Sabbe dhamm±buddhassa bhagavato ±vajjanapaµibaddh± ±kaªkhapaµibaddh± manasik±rapaµi-baddh± cittupp±dapaµibaddh±. Sabbasattesu buddhassa bhagavato ñ±ºa½ pava-ttati. Sabbesañca satt±na½ bhagav± ±saya½ j±n±ti, anusaya½ j±n±ti, carita½j±n±ti, adhimutti½ j±n±ti, apparajakkhe mah±rajakkhe tikkhindriye mudindriyesv±k±re dv±k±re suviññ±paye duviññ±paye bhabb±bhabbe satte j±n±ti. Sadevakoloko sam±rako sabrahmako sassamaºabr±hmaº² paj± sadevamanuss± antobu-ddhañ±ºe parivattati. Yath± ye keci macchakacchap± antamaso timitimiªgala½ ‚ up±d±ya antomah±-samudde parivattanti, evameva sadevako loko sam±rako loko sabrahmako lokosassamaºabr±hmaº² paj± sadevamanuss± antobuddhañ±ºe parivattati. Yath± yekeci pakkh² antamaso garu¼a½ venateyya½ up±d±ya ±k±sassa padese pariva-ttanti, evameva yepi te s±riputtasam± paññ±ya samann±gat± tepi buddhañ±ºassapadese parivattanti; buddhañ±ºa½ devamanuss±na½ pañña½ pharitv± abhibha-vitv± tiµµhati. Yepi te khattiyapaº¹it± br±hmaºapaº¹it± gahapatipaº¹it± samaºapaº¹it±nipuº± kataparappav±d± v±lavedhir³p± vobhindant± ‚ maññe caranti paññ±ga-tena diµµhigat±ni, te pañhe abhisaªkharitv± abhisaªkharitv± tath±gata½ upasaªka-mitv± pucchanti g³¼h±ni ca paµicchann±ni. Kathit± visajjit± ca te pañh± bhagavat±‚ honti niddiµµhak±raº±. Upakkhittak± ca te bhagavato sampajjanti. Atha khobhagav±va tattha atirocati– yadida½ paññ±y±ti. Eva½ bhagav±

Page 128: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

paññ±cakkhun±pi cakkhum±. Katha½ (..0177) bhagav± buddhacakkhun±pi cakkhum±? Bhagav± buddhaca-kkhun± loka½ volokento ‚ addasa satte apparajakkhe mah±rajakkhe tikkhindriyemudindriye sv±k±re dv±k±re suviññ±paye duviññ±paye appekacce paralokavajja-bhayadass±vino ‚ viharante. Seyyath±pi n±ma uppaliniya½ v± paduminiya½ v±puº¹ar²kiniya½ v± appekacc±ni uppal±ni v± padum±ni v± puº¹ar²k±ni v± udakej±t±ni udake sa½va¹¹h±ni udak±nuggat±ni antonimuggapos²ni ‚, appekacc±niuppal±ni v± padum±ni v± puº¹ar²k±ni v± udake j±t±ni udake sa½va¹¹h±ni samo-daka½ µhit±ni, appekacc±ni uppal±ni v± padum±ni v± puº¹ar²k±ni v± udake j±t±niudake sa½va¹¹h±ni udak± accuggamma tiµµhanti anupalitt±ni udakena; eva-meva½ bhagav± buddhacakkhun± loka½ volokento addasa satte apparajakkhemah±rajakkhe tikkhindriye mudindriye sv±k±re dv±k±re suviññ±paye duviññ±payeappekacce paralokavajjabhayadass±vino viharante. J±n±ti bhagav±– “aya½puggalo r±gacarito, aya½ dosacarito, aya½ mohacarito, aya½ vitakkacarito, aya½saddh±carito, aya½ ñ±ºacarito”ti. R±gacaritassa bhagav± puggalassa asubha-katha½ katheti; dosacaritassa bhagav± puggalassa mett±bh±vana½ ±cikkhati;mohacaritassa bhagav± puggalassa uddese paripucch±ya k±lena dhammassa-vane k±lena dhammas±kacch±ya garusa½v±se niveseti; vitakkacaritassabhagav± puggalassa ±n±p±nassati½ ±cikkhati; saddh±caritassa bhagav± pugga-lassa pas±dan²ya½ nimitta½ ±cikkhati buddhasubodhi½ ‚ dhammasudha-mmata½ saªghasuppaµipatti½ s²l±ni ca; attano ñ±ºacaritassa bhagav± pugga-lassa vipassan±nimitta½ ±cikkhati anicc±k±ra½ dukkh±k±ra½ anatt±k±ra½. “Sele yath± pabbatamuddhaniµµhito, yath±pi passe janata½ samantato; Tath³pama½ dhammamaya½ sumedha, p±s±dam±ruyha samantacakkhu; sok±vatiººa½ ‚ janatamapetasoko, avekkhassu j±tijar±bhibh³tan”ti. Eva½ (..0178) bhagav± buddhacakkhun±pi cakkhum±. Katha½ bhagav± samantacakkhun±pi cakkhum±? Samantacakkhu vuccatisabbaññutañ±ºa½. Bhagav± sabbaññutañ±ºena upeto samupeto up±gato samu-p±gato upapanno samupapanno samann±gato. “Na tassa addiµµhamidhatthi kiñci, atho aviññ±tamaj±nitabba½; sabba½ abhiññ±si yadatthi neyya½, tath±gato tena samantacakkh³”ti. Eva½ bhagav± samantacakkhun±pi cakkhum±ti– na me by±k±si cakkhum±. Y±vatatiyañca dev²si, by±karot²ti me sutanti y±vatatiya½ buddho sahadha-mmika½ pañha½ puµµho by±karoti no sa½s±ret²ti ‚– eva½ may± uggahita½, eva½may± upadh±rita½, eva½ may± upalakkhita½. Dev²s²ti bhagav± ceva isi c±ti–dev²si. Yath± r±j± pabbajit± vuccanti r±jisayo, br±hmaº± pabbajit± vuccantibr±hmaºisayo, evameva bhagav± devo ceva isi c±ti– dev²si. Atha v±, bhagav± pabbajitotipi isi. Mahanta½ s²lakkhandha½ es² gaves² pariye-s²tipi isi. Mahanta½ sam±dhikkhandha½ …pe… mahanta½ paññ±kkhandha½…mahanta½ vimuttikkhandha½… mahanta½ vimuttiñ±ºadassanakkhandha½ es²gaves² pariyes²tipi isi. Mahato tamok±yassa pad±lana½ es² gaves² pariyes²tipi isi.Mahato vipall±sassa pabhedana½ es² gaves² pariyes²tipi isi. Mahato taºh±sa-

Page 129: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

llassa abbahana½… mahato diµµhisaªgh±µassa viniveµhana½… mahato m±na-ddhajassa pap±tana½… mahato abhisaªkh±rassa v³pasama½… mahatooghassa nittharaºa½… mahato bh±rassa nikkhepana½… mahato sa½s±rava-µµassa upaccheda½… mahato sant±passa nibb±pana½… mahato pari¼±hassapaµippassaddhi½… mahato dhammaddhajassa uss±pana½ es² gaves² pariyes²-tipi isi. Mahante satipaµµh±ne… mahante sammappadh±ne… mahant±ni indriy±-ni… mahant±ni bal±ni… mahante bojjhaªge… mahanta½ ariya½ aµµhaªgika½magga½… mahanta½ paramattha½ ½1ata½ nibb±na½ es² gaves² pariyes²tipi isi.Mahesakkhehi v± sattehi esito gavesito pariyesito– “kaha½ (..0179) buddho,kaha½ bhagav±, kaha½ devadevo, kaha½ nar±sabho”tipi is²ti– y±vatatiyañcadev²si by±karot²ti me suta½. Ten±ha so br±hmaºo– “Dv±ha½ sakka½ apucchissa½, [icc±yasm± moghar±j±] Na me by±k±si cakkhum±; y±vatatiyañca dev²si, by±karot²ti me sutan”ti. 86. Aya½ loko paro loko, brahmaloko sadevako; Diµµhi½ te n±bhij±n±ti, gotamassa yasassino. Aya½ loko paro lokoti. Aya½ lokoti manussaloko. Paro lokoti manussaloka½µhapetv± sabbo paro lokoti– aya½ loko paro loko. Brahmaloko sadevakoti sadevako loko sam±rako sabrahmako sassamaºabr±-hmaº² paj± sadevamanuss±ti– brahmaloko sadevako. Diµµhi½ te n±bhij±n±t²ti tuyha½ diµµhi½ khanti½ ruci½ laddhi½ ajjh±saya½ adhi-pp±ya½ loko na j±n±ti– “aya½ eva½diµµhiko eva½khantiko eva½ruciko eva½la-ddhiko eva½-ajjh±sayo eva½-adhipp±yo”ti na j±n±ti na passati na dakkhati n±dhi-gacchati na vindati na paµilabhat²ti– diµµhi½ te n±bhij±n±ti. Gotamassa yasassinoti bhagav± yasappattoti yasass². Atha v±, bhagav±sakkato garukato m±nito p³jito apacito l±bh² c²varapiº¹ap±tasen±sanagil±napa-ccayabhesajjaparikkh±r±nantipi yasass²ti– gotamassa yassino. Ten±ha sobr±hmaºo– “Aya½ loko paro loko, brahmaloko sadevako; diµµhi½ te n±bhij±n±ti, gotamassa yasassino”ti. 87. Eva½ (..0180) abhikkantadass±vi½, atthi pañhena ±gama½. Katha½ loka½ avekkhanta½, maccur±j± na passati. Eva½ abhikkantadass±vinti eva½ abhikkantadass±vi½ aggadass±vi½ seµµhada-ss±vi½ viseµµhadass±vi½ p±mokkhadass±vi½ uttamadass±vi½ paramadass±vinti–eva½ abhikkantadass±vi½. Atthi pañhena ±gamanti pañhena atthiko ±gatomhi …pe… vahasseta½bh±ranti, evampi atthi pañhena ±gama½. Katha½ loka½ avekkhantanti katha½ loka½ avekkhanta½ paccavekkhanta½tulayanta½ t²rayanta½ vibh±vayanta½ vibh³ta½ karontanti– katha½ loka½ ave-kkhanta½. Maccur±j± na passat²ti maccur±j± na passati na dakkhati n±dhigacchati navindati na paµilabhat²ti– maccur±j± na passati. Ten±ha so br±hmaºo–

Page 130: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

“Eva½ abhikkantadass±vi½, atthi pañhena ±gama½; katha½ loka½ avekkhanta½, maccur±j± na passat²”ti. 88. Suññato loka½ avekkhassu, moghar±ja sad± sato; Att±nudiµµhi½ ³hacca, eva½ maccutaro siy±. Eva½ loka½ avekkhanta½, maccur±j± na passati. Suññato loka½ avekkhass³ti. Lokoti nirayaloko tiracch±naloko pettivisayalokomanussaloko devaloko khandhaloko dh±tuloko ±yatanaloko aya½ loko paro lokobrahmaloko sadevako ‚. Aññataro bhikkhu bhagavanta½ etadavoca– “loko lokoti,bhante, vuccati. Kitt±vat± nu kho, bhante, lokoti vuccat²”ti? “Lujjat²ti kho, bhikkhu,tasm± lokoti vuccati. Kiñca lujjati? Cakkhu kho bhikkhu lujjati, r³p± lujjanti, cakkhu-viñ±ºa½ lujjati, cakkhusamphasso lujjati, yampida½ ‚ cakkhusamphassapaccay±uppajjati vedayita½ sukha½ v± dukkha½ v± adukkhamasukha½ v± tampi lujjati;sota½ lujjati, gandh± lujjanti …pe… k±yo lujjati (..0181), phoµµhabb± lujjanti; manolujjati, dhamm± lujjanti, manoviññ±ºa½ lujjati, manosamphasso lujjati; yampida½manosamphassapaccay± uppajjati vedayita½ sukha½ v± dukkha½ v± adukkha-masukha½ v± tampi lujjati. Lujjat²ti kho, bhikkhu, tasm± lokoti vuccati”. Suññato loka½ avekkhass³ti dv²hi k±raºehi suññato loka½ avekkhati– avasiya-pavattasallakkhaºavasena ‚ v± tucchasaªkh±rasamanupassan±vasena v±.Katha½ avasiyapavattasallakkhaºavasena suññato loka½ avekkhati? R³pe vasona labbhati, vedan±ya vaso na labbhati, saññ±ya vaso na labbhati, saªkh±resuvaso na labbhati, viññ±ºe vaso na labbhati. Vuttañheta½ bhagavat± ‚– “r³pa½,bhikkhave, anatt±. R³pañca hida½, bhikkhave, att± abhavissa, nayida½ r³pa½±b±dh±ya sa½vatteyya; labbhetha ca r³pe– ‘eva½ me r³pa½ hotu, eva½ mer³pa½ m± ahos²’ti. Yasm± ca kho, bhikkhave, r³pa½ anatt±, tasm± r³pa½ ±b±-dh±ya sa½vattati na ca labbhati r³pe– ‘eva½ me r³pa½ hotu, eva½ me r³pa½ m±ahos²’ti. “Vedan± anatt±. Vedan± ca hida½, bhikkhave, att± abhavissa, nayida½ vedan±±b±dh±ya sa½vatteyya; labbhetha ca vedan±ya– ‘eva½ me vedan± hotu, eva½me vedan± m± ahos²’ti. Yasm± ca kho, bhikkhave, vedan± anatt±, tasm± vedan±±b±dh±ya sa½vattati, na ca labbhati vedan±ya– ‘eva½ me vedan± hotu, eva½ mevedan± m± ahos²’ti. “Saññ± anatt±. Saññ± ca hida½, bhikkhave, att± abhavissa, nayida½ saññ± ±b±-dh±ya sa½vatteyya; labbhetha ca saññ±ya– ‘eva½ me saññ± hotu, eva½ mesaññ± m± ahos²’ti. Yasm± ca kho, bhikkhave, saññ± anatt±, tasm± saññ± ±b±-dh±ya sa½vattati, na ca labbhati saññ±ya– ‘eva½ me saññ± hotu, eva½ me saññ±m± ahos²’ti. “Saªkh±r± anatt±. Saªkh±r± ca hida½, bhikkhave, att± abhavissa½su, nayida½saªkh±r± ±b±dh±ya sa½vatteyyu½; labbhetha ca saªkh±resu– ‘eva½ mesaªkh±r± hontu, eva½ me saªkh±r± m± ahesun’ti. Yasm± ca kho, bhikkhave (..0182)saªkh±r± anatt±, tasm± saªkh±r± ±b±dh±ya sa½vattanti, na ca labbhati saªkh±-resu– ‘eva½ me saªkh±r± hontu, eva½ me saªkh±r± m± ahesun’ti. “Viññ±ºa½ anatt±. Viññ±ºañca hida½, bhikkhave, att± abhavissa, nayida½

Page 131: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

viññ±ºa½ ±b±dh±ya sa½vatteyya; labbhetha ca viññ±ºe– ‘eva½ me viññ±ºa½hotu, eva½ me viññ±ºa½ m± ahos²’ti. Yasm± ca kho, bhikkhave, viññ±ºa½ anatt±,tasm± viññ±ºa½ ±b±dh±ya sa½vattati, na ca labbhati viññ±ºe– ‘eva½ meviññ±ºa½ hotu, eva½ me viññ±ºa½ m± ahos²’”ti.

Page 132: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Pur±ºamida½, bhikkhave, kamma½ abhisaªkhata½ abhisañcetayita½ vedaniya½ Vuttañheta½ bhagavat±– “n±ya½, bhikkhave, k±yo tumh±ka½, napi aññesa½ ‚.Pur±ºamida½, bhikkhave, kamma½ abhisaªkhata½ abhisañcetayita½ vedaniya½daµµhabba½. Tatra kho, bhikkhave, sutav± ariyas±vako paµiccasamupp±da½yevas±dhuka½ yoniso manasi karoti– ‘iti imasmi½ sati ida½ hoti, imassupp±d± ida½uppajjati; imasmi½ asati ida½ na hoti, imassa nirodh± ida½ nirujjhati, yadida½–avijj±paccay± saªkh±r±, saªkh±rapaccay± viññ±ºa½, viññ±ºapaccay± n±ma-r³pa½, n±mar³papaccay± sa¼±yatana½, sa¼±yatanapaccay± phasso, phassapa-ccay± vedan±, vedan±paccay± taºh±, taºh±paccay± up±d±na½, up±d±napa-ccay± bhavo, bhavapaccay± j±ti, j±tipaccay± jar±maraºa½ sokaparidevadukkha-domanassup±y±s± sambhavanti– evametassa kevalassa dukkhakkhandhassasamudayo hoti’”. “Avijj±ya tveva asesavir±ganirodh± saªkh±ranirodho, saªkh±ranirodh± viññ±ºa-nirodho …pe… j±tinirodh± jar±maraºa½ sokaparidevadukkhadomanassup±y±s±nirujjhanti, evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hot²”ti. Eva½ ava-siyapavattasallakkhaºavasena suññato loka½ avekkhati. Katha½ tucchasaªkh±rasamanupassan±vasena suññato loka½ avekkhati?R³pe s±ro na labbhati, vedan±ya s±ro na labbhati, saññ±ya s±ro na labbhati,saªkh±resu s±ro na labbhati, viññ±ºe s±ro na labbhati; r³pa½ ass±ra½ niss±ra½s±r±pagata½ niccas±ras±rena v± sukhas±ras±rena v± attas±ras±rena v± niccenav± dhuvena v± sassatena v± avipariº±madhammena (..0183) v±. Vedan± ass±r±niss±r± s±r±pagat± …pe… saññ± ass±r± niss±r± s±r±pagat±… saªkh±r± ass±r±niss±r± s±r±pagat±… viññ±ºa½ ass±ra½ niss±ra½ s±r±pagata½ niccas±ras±-rena v± sukhas±ras±rena v± attas±ras±rena v± niccena v± dhuvena v± sassatenav± avipariº±madhammena v±. Yath± na¼o ass±ro niss±ro s±r±pagato, yath± caeraº¹o …pe… yath± ca udumbaro ass±ro niss±ro s±r±pagato, yath± ca seta-gaccho ‚ ass±ro niss±ro s±r±pagato, yath± ca p±libhaddako ‚ ass±ro niss±ros±r±pagato, yath± ca pheºapiº¹o ‚ ass±ro niss±ro s±r±pagato, yath± ca udakapu-bbu¼a½ ‚ ass±ra½ niss±ra½ s±r±pagata½, yath± ca mar²ci ass±r± niss±r± s±r±pa-gat±, yath± kadalikkhandho ass±ro niss±ro s±r±pagato, yath± m±y± ass±r±niss±r± s±r±pagat±– evameva r³pa½ ass±ra½ niss±ra½ s±r±pagata½ niccas±ra-s±rena v± sukhas±ras±rena v± attas±ras±rena v± niccena v± dhuvena v± sassa-tena v± avipariº±madhammena v±. Vedan± ass±r± niss±r± s±r±pagat± …pe…saññ± ass±r± niss±r± s±r±pagat±… saªkh±r± ass±r± niss±r± s±r±pagat±…viññ±ºa½ ass±ra½ niss±ra½ s±r±pagata½ niccas±ras±rena v± sukhas±ras±renav± attas±ras±rena v± niccena v± dhuvena v± sassatena v± avipariº±madha-mmena v±. Eva½ tucchasaªkh±rasamanupassan±vasena suññato loka½ ave-kkhati. Imehi dv²hi k±raºehi suññato loka½ avekkhati. Api ca, chah±k±rehi suññato loka½ avekkhati. Cakkhu suñña½ ‚ attena v± atta-niyena v± niccena v± dhuvena v± sassatena v± avipariº±madhammena v±, sota½suñña½ …pe… gh±na½ suñña½… jivh± suññ±… k±yo suñño… mano suñño

Page 133: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

attena v± attaniyena v± niccena v± dhuvena v± sassatena v± avipariº±madha-mmena v±. R³p± suññ± …pe… sadd± suññ±… gandh± suññ±… ras± suññ±…phoµµhabb± suññ±… dhamm± suññ± attena v± attaniyena v± niccena v± dhuvenav± sassatena v± avipariº±madhammena v±. Cakkhuviññ±ºa½ suñña½ …pe…manoviññ±ºa½ suñña½… cakkhusamphasso suñño (..0184) … manosamphassosuñño… cakkhusamphassaj± vedan± suññ±… manosamphassaj± vedan±suññ±… r³pasaññ± suññ±… dhammasaññ± suññ±… r³pasañcetan± suññ±…dhammasañcetan± suññ±… r³pataºh± suññ±… r³pavitakko suñño… r³pavic±rosuñño… dhammavic±ro suñño attena v± attaniyena v± niccena v± dhuvena v±sassatena v± avipariº±madhammena v±. Eva½ chah±k±rehi suññato loka½ ave-kkhati. Api ca, dasah±k±rehi suññato loka½ avekkhati. R³pa½ rittato tucchato suññatoanattato as±rakato vadhakato vibhavato agham³lato s±savato saªkhatato;vedana½ …pe… sañña½… saªkh±re… viññ±ºa½… cuti½… upapatti½… paµisa-ndhi½… bhava½… sa½s±ravaµµa½ rittato tucchato suññato anattato as±rakatovadhakato vibhavato agham³lato s±savato saªkhatato. Eva½ dasah±k±rehisuññato loka½ avekkhati. Api ca, dv±dasah±k±rehi suññato loka½ avekkhati. R³pa½ na satto na j²vo nanaro na m±ºavo na itth² na puriso na att± na attaniya½ n±ha½ na mama na kocina kassaci; vedan± …pe… saññ±… saªkh±r±… viññ±ºa½ na satto na j²vo nanaro na m±ºavo na itth² na puriso na att± na attaniya½ n±ha½ na mama na kocina kassaci. Eva½ dv±dasah±k±rehi suññato loka½ avekkhati. Vuttañheta½ bhagavat±– “ya½, bhikkhave, na tumh±ka½ ta½ pajahatha. Ta½vo pah²na½ d²gharatta½ hit±ya sukh±ya bhavissati. Kiñca, bhikkhave, natumh±ka½? R³pa½, bhikkhave, na tumh±ka½; ta½ pajahatha. Ta½ vo pah²na½d²gharatta½ hit±ya sukh±ya bhavissati. Vedan±, bhikkhave, na tumh±ka½; ta½pajahatha. S± vo pah²n± d²gharatta½ hit±ya sukh±ya bhavissati. Saññ±,bhikkhave, na tumh±ka½; ta½ pajahatha. S± vo pah²n± d²gharatta½ hit±yasukh±ya bhavissati. Saªkh±r±, bhikkhave, na tumh±ka½; te pajahatha. Te vopah²n± d²gharatta½ hit±ya sukh±ya bhavissanti. Viññ±ºa½, bhikkhave, natumh±ka½; ta½ pajahatha. Ta½ vo pah²na½ d²gharatta½ hit±ya sukh±ya bhavi-ssati. Seyyath±pi (..0185) ‚, bhikkhave, ya½ imasmi½ jetavane tiºakaµµhas±kh±-pal±sa½ ta½ jano hareyya v± ¹aheyya v± yath±paccaya½ v± kareyya. Api nutumh±ka½ evamassa– ‘amhe jano harati v± ¹ahati v± yath±paccaya½ v± karot²’ti?‘No heta½, bhante’. ‘Ta½ kissa hetu’? ‘Na hi no eta½, bhante, att± v± attaniya½ v±’-ti. Evameva kho, bhikkhave, ya½ na tumh±ka½ ta½ pajahatha; ta½ vo pah²na½d²gharatta½ hit±ya sukh±ya bhavissati. Kiñca, bhikkhave, na tumh±ka½? R³pa½,bhikkhave, na tumh±ka½; ta½ pajahatha. Ta½ vo pah²na½ d²gharatta½ hit±yasukh±ya bhavissati. Vedan± …pe… saññ±… saªkh±r±… viññ±ºa½, bhikkhave,na tumh±ka½; ta½ pajahatha. Ta½ vo pah²na½ d²gharatta½ hit±ya sukh±yabhavissat²”ti. Evampi suññato loka½ avekkhati. ¾yasm± ±nando bhagavanta½ etadavoca– “‘suñño ‚ loko, suñño loko’ti, bhante,

Page 134: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

vuccati. Kitt±vat± nu kho, bhante, suñño lokoti vuccat²”ti? “Yasm± ca kho, ±nanda,suñña½ attena v± attaniyena v±, tasm± suñño lokoti vuccati. Kiñc±nanda, suñña½attena v± attaniyena v±? Cakkhu kho, ±nanda, suñña½ attena v± attaniyena v±.R³p± suññ± …pe… cakkhuviññ±ºa½ suñña½… cakkhusamphasso suñño…yampida½ cakkhusamphassapaccay± uppajjati vedayita½ sukha½ v± dukkha½v± adukkhamasukha½ v± tampi suñña½ attena v± attaniyena v±. Sota½ suñña½…sadd± suññ±… gh±na½ suñña½… gandh± suññ±… jivh± suññ±… ras± suññ±…k±yo suñño … phoµµhabb± suññ±… mano suñño… dhamm± suññ±… manovi-ññ±ºa½ suñña½… manosamphasso suñño… yampida½ suñña½ manosampha-ssapaccay± uppajjati vedayita½ sukha½ v± dukkha½ v± adukkhamasukha½ v±tampi suñña½ attena v± attaniyena v±. Yasm± ca kho, ±nanda, suñña½ attena v±attaniyena v±, tasm± suñño lokoti vuccat²”ti. Evampi suññato loka½ avekkhati. “Suddha½ dhammasamupp±da½, suddhasaªkh±rasantati½; passantassa yath±bh³ta½, na bhaya½ hoti g±maºi. “Tiºakaµµhasama½ (..0186) loka½, yad± paññ±ya passati; n±ñña½ ‚ patthayate kiñci, aññatrappaµisandhiy±”ti. Evampi suññato loka½ avekkhati. Vuttañheta½ bhagavat± ‚– “evameva kho, bhikkhave, bhikkhu r³pa½ samanne-sati y±vat± r³passa gati, vedana½ samannesati y±vat± vedan±ya gati, sañña½samannesati y±vat± saññ±ya gati, saªkh±re samannesati y±vat± saªkh±r±na½gati, viññ±ºa½ samannesati y±vat± viññ±ºassa gati. Tassa r³pa½ ‚ samanne-sato y±vat± r³passa gati, vedana½ …pe… sañña½… saªkh±re… viññ±ºa½samannesato y±vat± viññ±ºassa gati, yampissa ta½ hoti ahanti v± mamanti v±asm²ti v±, tampi tassa na hot²”ti. Evampi suññato loka½ avekkhati. Suññato loka½ avekkhass³ti suññato loka½ avekkhassu paccavekkhassudakkhassu tulehi t²rehi vibh±vehi vibh³ta½ karoh²ti– suññato loka½ avekkhassu. Moghar±ja sad± satoti. Moghar±j±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati.Sad±ti sabbak±la½ …pe… pacchime vayokhandhe. Satoti cat³hi k±raºehi sato–k±ye k±y±nupassan±satipaµµh±na½ bh±vento sato …pe… so vuccati satoti–moghar±ja sad± sato. Att±nudiµµhi½ ³hacc±ti att±nudiµµhi vuccati v²sativatthuk± sakk±yadiµµhi. Idhaassutav± puthujjano ariy±na½ adass±v² ariyadhammassa akovido ariyadhammeavin²to sappuris±na½ adass±v² sappurisadhammassa akovido sappurisadhammeavin²to r³pa½ attato samanupassati r³pavanta½ v± att±na½ attani v± r³pa½r³pasmi½ v± att±na½, vedana½ …pe… sañña½… saªkh±re… viññ±ºa½ attatosamanupassati viññ±ºavanta½ v± att±na½ attani v± viññ±ºa½ viññ±ºasmi½ v±att±na½. Y± evar³p± diµµhi diµµhigata½ diµµhigahana½ diµµhikant±ro diµµhivis³k±-yika½ diµµhivipphandita½ diµµhisa½yojana½ g±ho paµigg±ho abhiniveso par±m±sokummaggo micch±patho micchatta½ titth±yatana½ vipariyesagg±ho vipar²ta-gg±ho vipall±sagg±ho micch±g±ho ay±th±vakasmi½ (..0187) y±th±vakanti g±hoy±vat± dv±saµµhi diµµhigat±ni, aya½ att±nudiµµhi. Att±nudiµµhi½ ³hacc±ti att±nu-diµµhi½ ³hacca sam³hacca ‚ uddharitv± samuddharitv± upp±µayitv± samupp±µa-

Page 135: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

yitv± pajahitv± vinodetv± byant²karitv± anabh±va½ gametv±ti– att±nudiµµhi½³hacca. Eva½ maccutaro siy±ti eva½ maccupi tareyy±si, jar±pi tareyy±si, maraºampitareyy±si uttareyy±si patareyy±si samatikkameyy±si v²tivatteyy±s²ti– eva½ maccu-taro siy±. Eva½ loka½ avekkhantanti eva½ loka½ avekkhanta½ paccavekkhanta½ tula-yanta½ t²rayanta½ vibh±vayanta½ vibh³ta½ karontanti– eva½ loka½ avekkhanta½. Maccur±j± na passat²ti maccupi maccur±j±, m±ropi maccur±j±, maraºampimaccur±j±. Na passat²ti maccur±j± na passat² na dakkhati n±dhigacchati navindati na paµilabhati. Vuttañheta½ bhagavat±– “seyyath±pi, bhikkhave, ±raññikomigo araññe pavane caram±no vissattho gacchati vissattho ‚ tiµµhati vissatthonis²dati vissattho seyya½ kappeti. Ta½ kissa hetu? An±p±thagato ‚, bhikkhave,luddassa. Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu vivicceva k±mehi vivicca akusalehidhammehi savitakka½ savic±ra½ vivekaja½ p²tisukha½ paµhama½ jh±na½ upasa-mpajja viharati. Aya½ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu andhamak±si ‚ m±ra½,apada½ vadhitv± m±racakkhu½ adassana½ gato p±pimato’. “Puna capara½, bhikkhave, bhikkhu vitakkavic±r±na½ v³pasam± ajjhatta½sampas±dana½ cetaso ekodibh±va½ avitakka½ avic±ra½ sam±dhija½ p²tisukha½dutiya½ jh±na½ …pe… tatiya½ jh±na½… catuttha½ jh±na½ upasampajja viha-rati. Aya½ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu andhamak±si m±ra½, apada½ vadhitv±m±racakkhu½ adassana½ gato p±pimato’. “Puna capara½, bhikkhave, bhikkhu sabbaso r³pasaññ±na½

Page 136: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

samatikkam±, paµighasaññ±na½ atthaªgam±, n±nattasaññ±na½ amanasik±r±,ananto ±k±soti ±k±s±nañc±yatana½ upasampajja viharati. Aya½ vuccati,bhikkhave, ‘bhikkhu (..0188) andhamak±si m±ra½, apada½ vadhitv± m±ra-cakkhu½ adassana½ gato p±pimato’. “Puna capara½, bhikkhave, bhikkhu sabbaso ±k±s±nañc±yatana½ samati-kkamma ananta½ viññ±ºanti viññ±ºañc±yatana½ upasampajja viharati …pe…. “Puna capara½, bhikkhave, sabbaso viññ±ºañc±yatana½ samatikkammanatthi kiñc²ti ±kiñcaññ±yatana½ upasampajja viharati …pe…. “Puna capara½, bhikkhave, sabbaso ±kiñcaññ±yatana½ samatikkamma neva-saññ±n±saññ±yatana½ upasampajja viharati …pe…. “Puna capara½, bhikkhave, sabbaso nevasaññ±n±saññ±yatana½ samati-kkamma saññ±vedayitanirodha½ upasampajja viharati; paññ±ya cassa disv±±sav± parikkh²º± honti. Aya½ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu andhamak±si m±ra½,apada½ vadhitv± m±racakkhu½ adassana½ gato p±pimato, tiººo loke visatti-n’ti. So vissattho gacchati vissattho tiµµhati vissattho nis²dati vissattho seyya½kappeti. Ta½ kissa hetu? An±p±thagato bhikkhu p±pimato”ti– maccur±j± napassati. Ten±ha bhagav±– “Suññato loka½ avekkhassu, moghar±ja sad± sato; att±nudiµµhi½ ³hacca, eva½ maccutaro siy±; Eva½ loka½ avekkhanta½, maccur±j± na passat²”ti. Saha g±th±pariyos±n± …pe… satth± me, bhante bhagav±, s±vakohamasm²ti. Moghar±jam±ºavapucch±niddeso pannarasamo. 16. Piªgiyam±ºavapucch±niddeso 89. Jiººohamasmi abalo v²tavaººo ‚, [icc±yasm± piªgiyo] Nett± na suddh± savana½ na ph±su. M±ha½ nassa½ momuho antar±va ‚, ±cikkha dhamma½ yamaha½vijañña½. J±tijar±ya idha vippah±na½. Jiººohamasmi (..0189) abalo v²tavaººoti. Jiººohamasm²ti jiººo vu¹¹ho maha-llako addhagato vayo-anuppatto v²savassasatiko j±tiy±. Abaloti dubbalo appabaloappath±mo. V²tavaººoti v²tavaººo vigatavaººo vigacchitavaººo. Y± s± purim±subh± vaººanibh± s± antarahit±, ±d²navo p±tubh³toti– jiººohamasmi abalo v²ta-vaººo. Icc±yasm± piªgiyoti. Icc±ti padasandhi …pe…. ¾yasm±ti piyavacana½ …pe….Piªgiyoti tassa br±hmaºassa n±ma½ …pe… abhil±poti– icc±yasm± piªgiyo. Nett± na suddh± savana½ na ph±s³ti nett± asuddh± avisuddh± aparisuddh±avod±t±. No tath± cakkhun± r³pe pass±m²ti– nett± na suddh±. Savana½ naph±s³ti sota½ asuddha½ avisuddha½ aparisuddha½ avod±ta½. No tath± sotena

Page 137: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

sadda½ suºom²ti– nett± na suddh± savana½ na ph±su. M±ha½ nassa½ momuho antar±v±ti. M±ha½ nassanti m±ha½ nassa m±ha½vinassa½ m±ha½ panassa½. Momuhoti mohamuho avijj±gato aññ±º² avibh±v²duppañño. Antar±v±ti tuyha½ dhamma½ diµµhi½ paµipada½ magga½ anaññ±yaanadhigantv± aviditv± appaµilabhitv± aphassayitv± asacchikaritv± antar±yeva k±la-ªkareyyanti– m±ha½ nassa½ momuho antar±va. ¾cikkha dhamma½ yamaha½ vijaññanti. Dhammanti ±dikaly±ºa½ majjheka-ly±ºa½ pariyos±nakaly±ºa½ s±ttha½ sabyañjana½ kevalaparipuººa½ pari-suddha½ brahmacariya½, catt±ro satipaµµh±ne, catt±ro sammappadh±ne, catt±roiddhip±de, pañcindriy±ni, pañca bal±ni, satta bojjhaªge, ariya½ aµµhaªgika½magga½, nibb±nañca nibb±nag±miniñca paµipada½ ±cikkh±hi desehi paññapehipaµµhapehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²karohi pak±seh²ti– ±cikkha dhamma½. Yamaha½vijaññanti yamaha½ j±neyya½ ±j±neyya½ vij±neyya½ paµivij±neyya½ paµivi-jjheyya½ adhigaccheyya½ phasseyya½ sacchikareyyanti– ±cikkha dhamma½yamaha½ vijañña½. J±tijar±ya idha vippah±nanti idheva j±tijar±maraºassa pah±na½ v³pasama½paµinissagga½ paµippassaddhi½ amata½ nibb±nanti– j±tijar±ya idha vippah±na½.Ten±ha so br±hmaºo– “Jiººohamasmi (..0190) abalo v²tavaººo, [icc±yasm± piªgiyo] nett± na suddh± savana½ na ph±su; m±ha½ nassa½ momuho antar±va, ±cikkha dhamma½ yamaha½ vijañña½. j±tijar±ya idha vippah±nan”ti. 90. Disv±na r³pesu vihaññam±ne, [piªgiy±ti bhagav±] Ruppanti r³pesu jan± pamatt±. Tasm± tuva½ piªgiya appamatto, jahassu r³pa½ apunabbhav±ya. Disv±na r³pesu vihaññam±neti. R³panti catt±ro ca mah±bh³t± catunnañcamah±bh³t±na½ up±d±ya r³pa½. Satt± r³pahetu r³pappaccay± r³pak±raº±haññanti vihaññanti upahaññanti upagh±tiyanti ‚. R³pe sati vividhakammak±-raº± ‚ k±renti. Kas±hipi t±¼enti, vettehipi t±¼enti, a¹¹hadaº¹akehipi t±¼enti,hatthampi chindanti, p±dampi chindanti, hatthap±dampi chindanti, kaººampichindanti, n±sampi chindanti, kaººan±sampi chindanti, bilaªgath±likampi karonti,saªkhamuº¹ikampi karonti, r±humukhampi karonti, jotim±likampi karonti, hattha-pajjotikampi karonti, erakavattikampi karonti, c²rakav±sikampi karonti, eºeyya-kampi karonti, ba¼isama½sikampi karonti, kah±paºikampi karonti, kh±r±patacchi-kampi ‚ karonti, palighaparivattikampi karonti, pal±lap²µhakampi karonti, tattenapitelena osiñcanti, sunakhehipi kh±d±penti, j²vantampi s³le utt±senti, asin±pi s²sa½chindanti. Eva½ satt± r³pahetu r³pappaccay± r³pak±raº± haññanti vihaññantiupahaññanti upagh±tiyanti. Eva½ haññam±ne vihaññam±ne upahaññam±ne upa-gh±tiyam±ne disv± passitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±ti–disv±na r³pesu vihaññam±ne. Piªgiy±ti bhagav±ti. Piªgiy±ti bhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhaga-v±ti g±rav±dhivacanameta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– piªgi-

Page 138: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

y±ti bhagav±. Ruppanti (..0191) r³pesu jan± pamatt±ti. Ruppant²ti ruppanti kuppanti p²¼ayanti‚ ghaµµayanti, by±dhit± domanassit± honti. Cakkhurogena ruppanti kuppanti p²¼a-yanti ghaµµayanti, by±dhit± domanassit± honti. Sotarogena …pe… k±yarogena…pe… ¹a½samakasav±t±tapasar²sapasamphassehi ruppanti kuppanti p²¼ayantighaµµayanti, by±dhit± domanassit± hont²ti– ruppanti r³pesu. Atha v±, cakkhusmi½ h²yam±ne h±yam±ne parih±yam±ne vem±ne ‚ vigaccha-m±ne antaradh±yam±ne ruppanti …pe… domanassit± honti. Sotasmi½ …pe…gh±nasmi½… jivh±ya… k±yasmi½… r³pasmi½… saddasmi½… gandhasmi½…rasasmi½… phoµµhabbasmi½… kulasmi½… gaºasmi½… ±v±sasmi½… l±bha-smi½… yasasmi½… pasa½s±ya… sukhasmi½… c²varasmi½… piº¹ap±tasmi½…sen±sanasmi½… gil±napaccayabhesajjaparikkh±rasmi½ h²yam±ne h±yam±neparih±yam±ne vem±ne vigaccham±ne antaradh±yam±ne ruppanti kuppanti p²¼a-yanti ghaµµayanti, by±dhit± domanassit± hont²ti– evampi ruppanti r³pesu. Jan±ti khattiy± ca br±hmaº± ca vess± ca sudd± ca gahaµµh± ca pabbajit± cadev± ca manuss± ca. Pamatt±ti pam±do vattabbo k±yaduccaritena v± vac²ducca-ritena v± manoduccaritena v± pañcasu k±maguºesu cittassa vosaggo vosagg±nu-ppad±na½ kusal±na½ v± dhamm±na½ bh±van±ya asakkaccakiriyat± as±taccaki-riyat± anaµµhitakiriyat± ol²navuttit± nikkhittacchandat± nikkhittadhurat± an±sevan±abh±van± abahul²kamma½ ‚ anadhiµµh±na½ ananuyogo pam±do. Yo evar³popam±do pamajjan± pamajjitatta½– aya½ vuccati pam±do. Imin± pam±dena sama-nn±gat± jan± pamatt±ti– ruppanti r³pesu jan± pamatt±. Tasm± tuva½ piªgiya appamattoti. Tasm±ti tasm± ta½k±raº± ta½hetu tappa-ccay± ta½nid±n± eva½ ±d²nava½ sampassam±no r³pes³ti– tasm± tuva½ piªgiya.Appamattoti sakkaccak±r² s±taccak±r² …pe… appam±do kusalesu dhammes³ti–tasm± tuva½ piªgiya appamatto. Jahassu r³pa½ apunabbhav±y±ti. R³panti catt±ro ca mah±bh³t± catunnañcamah±bh³t±na½ up±d±ya r³pa½. Jahassu r³panti jahassu r³pa½, pajahassur³pa½, vinodehi r³pa½, byant²karohi r³pa½, anabh±va½ gamehi r³pa½. Apuna-bbhav±y±ti (..0192) yath± te r³pa½ idheva nirujjheyya, punapaµisandhiko bhavona nibbatteyya k±madh±tuy± v± r³padh±tuy± v± ar³padh±tuy± v±, k±mabhave v±r³pabhave v± ar³pabhave v±, saññ±bhave v± asaññ±bhave v± nevasaññ±n±sa-ññ±bhave v±, ekavok±rabhave v± catuvok±rabhave v± pañcavok±rabhave v±,puna gatiy± v± upapattiy± v± paµisandhiy± v± bhave v± sa½s±re v± vaµµe v± najaneyya na sañjaneyya na nibbatteyya n±bhinibbatteyya, idheva nirujjheyya v³pa-sameyya attha½ gaccheyya paµippassambheyy±ti– jahassu r³pa½ apunabbha-v±ya. Ten±ha bhagav±– “Disv±na r³pesu vihaññam±ne, [piªgiy±ti bhagav±] Ruppanti r³pesu jan± pamatt±; Tasm± tuva½ piªgiya appamatto, jahassu r³pa½ apunabbhav±y±”ti. 91. Dis± catasso vidis± catasso, uddha½ adho dasa dis± im±yo. Na tuyha½ adiµµha½ assuta½ amuta½, atho aviññ±ta½ kiñci namatthi loke.

Page 139: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

¾cikkha dhamma½ yamaha½ vijañña½, j±tijar±ya idha vippah±na½. Dis± catasso vidis± catasso, uddha½ adho dasa dis± im±yoti dasa dis±. Na tuyha½ adiµµha½ assuta½ amuta½, atho aviññ±ta½ kiñci

Page 140: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

namatthi loketi na tuyha½ adiµµha½ assuta½ amuta½ aviññ±ta½ kiñci attattho v±parattho v± ubhayattho v± diµµhadhammiko v± attho sampar±yiko v± attho utt±nov± attho gambh²ro v± attho g³¼ho v± attho paµicchanno v± attho neyyo v± atthon²to v± attho anavajjo v± attho nikkileso v± attho vod±no v± attho paramattho v±natthi na sati na sa½vijjati nupalabbhat²ti– na tuyha½ adiµµha½ assuta½ amuta½,atho aviññ±ta½ kiñci namatthi loke. ¾cikkha dhamma½ yamaha½ vijaññanti. Dhammanti ±dikaly±ºa½ …pe…nibb±nañca nibb±nag±miniñca paµipada½ ±cikkh±hi desehi paññapehi paµµha-pehi vivar±hi vibhaj±hi utt±n²karohi (..0193) pak±sehi. Yamaha½ vijaññantiyamaha½ j±neyya½ ±j±neyya½ vij±neyya½ paµivij±neyya½ paµivijjheyya½ adhiga-ccheyya½ phasseyya½ sacchikareyyanti– ±cikkha dhamma½ yamaha½ vijañña½. J±tijar±ya idha vippah±nanti idheva j±tijar±maraºassa pah±na½ v³pasama½paµinissagga½ paµippassaddhi½ amata½ nibb±nanti– j±tijar±ya idha vippah±na½.Ten±ha so br±hmaºo– “Dis± catasso vidis± catasso, uddha½ adho dasa dis± im±yo; na tuyha½ adiµµha½ assuta½ amuta½, atho aviññ±ta½ kiñci namatthi loke; ±cikkha dhamma½ yamaha½ vijañña½, j±tijar±ya idha vippah±nan”ti. 92. Taºh±dhipanne manuje pekkham±no, [piªgiy±ti bhagav±] Sant±paj±te jaras± parete. Tasm± tuva½ piªgiya appamatto, jahassu taºha½ apunabbhav±ya. Taºh±dhipanne manuje pekkham±noti. Taºh±ti r³pataºh± …pe… dhamma-taºh±. Taºh±dhipanneti taºh±dhipanne ‚ taºh±nuge taºh±nugate taºh±nusaµetaºh±ya panne paµipanne abhibh³te pariy±dinnacitte. Manujeti satt±dhivacana½.Pekkham±noti pekkham±no dakkham±no olokayam±no nijjh±yam±no upapari-kkham±noti– taºh±dhipanne manuje pekkham±no. Piªgiy±ti bhagav±ti. Piªgiy±tibhagav± ta½ br±hmaºa½ n±mena ±lapati. Bhagav±ti g±rav±dhivacanameta½…pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– piªgiy±ti bhagav±. Sant±paj±te jaras± pareteti. Sant±paj±teti j±tiy± sant±paj±te, jar±ya sant±paj±te,by±dhin± sant±paj±te, maraºena sant±paj±te, sokaparidevadukkhadomanassup±-y±sehi sant±paj±te, nerayikena dukkhena sant±paj±te …pe… diµµhibyasanenadukkhena sant±paj±te ²tij±te (..0194) upaddavaj±te upasaggaj±teti– sant±paj±te.Jaras± pareteti jar±ya phuµµhe parete samohite samann±gate. J±tiy± anugatejar±ya anusaµe by±dhin± abhibh³te maraºena abbh±hate at±ºe aleºe asaraºeasaraº²bh³teti– sant±paj±te jaras± parete. Tasm± tuva½ piªgiya appamattoti. Tasm±ti tasm± ta½k±raº± ta½hetu tappa-ccay± ta½nid±n± eva½ ±d²nava½ sampassam±no taºh±y±ti– tasm± tuva½piªgiya. Appamattoti sakkaccak±r² …pe… appam±do kusalesu dhammes³ti–tasm± tuva½ piªgiya appamatto. Jahassu taºha½ apunabbhav±y±ti. Taºh±ti r³pataºh± …pe… dhammataºh±.Jahassu taºhanti jahassu taºha½ pajahassu taºha½ vinodehi taºha½ byant²ka-rohi taºha½ anabh±va½ gamehi taºha½. Apunabbhav±y±ti yath± te …pe… puna-paµisandhiko bhavo na nibbatteyya k±madh±tuy± v± r³padh±tuy± v± ar³padh±-

Page 141: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

tuy± v±, k±mabhave v± r³pabhave v± ar³pabhave v±, saññ±bhave v± asaññ±-bhave v± nevasaññ±n±saññ±bhave v±, ekavok±rabhave v± catuvok±rabhave v±pañcavok±rabhave v±, punagatiy± v± upapattiy± v± paµisandhiy± v± bhave v±sa½s±re v± vaµµe v± na janeyya na sañjaneyya na nibbatteyya n±bhinibbatteyya,idheva nirujjheyya v³pasameyya attha½ gaccheyya paµippassambheyy±ti–jahassu taºha½ apunabbhav±ya. Ten±ha bhagav±– “Taºh±dhipanne manuje pekkham±no, [piªgiy±ti bhagav±] sant±paj±te jaras± parete; tasm± tuva½ piªgiya appamatto, jahassu taºha½ apunabbhav±y±”ti. Saha g±th±pariyos±n± ye te br±hmaºena saddhi½ ekacchand± ekapayog± ek±-dhipp±y± ekav±sanav±sit±, tesa½ anekap±ºasahass±na½ viraja½ v²tamala½dhammacakkhu½ udap±di– “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodha-dhamman”ti. Tassa ca br±hmaºassa viraja½ v²tamala½ dhammacakkhu½ uda-p±di– “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhamman”ti. Sahadhammacakkhussa paµil±bh± ajinajaµ±v±kac²ratidaº¹akamaº¹alukes± ca mass³ca antarahit± bhaº¹uk±s±yavatthavasano (..0195) saªgh±µipattac²varadharo anva-tthapaµipattiy± pañjaliko bhagavanta½ namassam±no nisinno hoti– “satth± mebhante bhagav±, s±vakohamasm²”ti. Piªgiyam±ºavapucch±niddeso ‚ so¼asamo. 17. P±r±yanatthutig±th±niddeso 93. Idamavoca bhagav± magadhesu viharanto p±s±ºake cetiye, paric±rakaso¼a-s±na½ ‚ br±hmaº±na½ ajjhiµµho puµµho puµµho pañha½ by±k±si. Idamavoca bhagav±ti ida½ p±r±yana½ avoca. Bhagav±ti g±rav±dhivacana-meta½ …pe… sacchik± paññatti, yadida½ bhagav±ti– idamavoca bhagav±. Maga-dhesu viharantoti magadhan±make janapade viharanto iriyanto vattento p±lentoyapento y±pento. P±s±ºake cetiyeti p±s±ºakacetiya½ vuccati buddh±sananti–magadhesu viharanto p±s±ºake cetiye. Paric±rakaso¼as±na½ br±hmaº±nantipiªgiyo ‚ br±hmaºo b±varissa br±hmaºassa paddho paddhacaro paric±rako ‚sisso. Piªgiyena ‚ te so¼as±ti– evampi paric±rakaso¼as±na½ br±hmaº±na½. Athav±, te so¼asa br±hmaº± buddhassa bhagavato paddh± paddhacar± paric±rak±siss±ti– evampi paric±rakaso¼as±na½ br±hmaº±na½. Ajjhiµµho puµµho puµµho pañha½ by±k±s²ti. Ajjhiµµhoti ajjhiµµho ajjhesito. Puµµhopuµµhoti puµµho puµµho pucchito pucchito y±cito y±cito ajjhesito ajjhesito pas±ditopas±dito. Pañha½ by±k±s²ti pañha½ by±k±si ±cikkhi desesi paññapesi paµµha-pesi vivari vibhaji utt±n²-±k±si pak±ses²ti– ajjhiµµho puµµho puµµho pañha½ by±k±si.Teneta½ vuccati– “Idamavoca bhagav± magadhesu viharanto p±s±ºake cetiye, paric±rakaso¼a- s±na½ br±hmaº±na½ ajjhiµµho puµµho puµµho pañha½ by±k±s²”ti. 94. Ekamekassa (..0196) cepi pañhassa atthamaññ±ya dhammamaññ±ya

Page 142: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

dhamm±nudhamma½ paµipajjeyya, gaccheyyeva jar±maraºassa p±ra½. P±raªga-man²y± ime dhamm±ti. Tasm± imassa dhammapariy±yassa “p±r±yanan”tevaadhivacana½. Ekamekassa cepi pañhass±ti ekamekassa cepi ajitapañhassa, ekamekassacepi tissametteyyapañhassa, ekamekassa cepi puººakapañhassa, ekamekassacepi mettag³pañhassa, ekamekassa cepi dhotakapañhassa, ekamekassa cepiupas²vapañhassa, ekamekassa cepi nandakapañhassa, ekamekassa cepi hema-kapañhassa, ekamekassa cepi todeyyapañhassa, ekamekassa cepi kappapa-ñhassa, ekamekassa cepi jatukaººipañhassa, ekamekassa cepi bhadr±vudhapa-ñhassa, ekamekassa cepi udayapañhassa, ekamekassa cepi pos±lapañhassa,ekamekassa cepi moghar±japañhassa, ekamekassa cepi piªgiyapañhass±ti– eka-mekassa cepi pañhassa. Atthamaññ±ya dhammamaññ±y±ti sveva pañho dhammo, visajjana½ ‚ atthotiattha½ aññ±ya j±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±ti– atthama-ññ±ya. Dhammamaññ±y±ti dhamma½ aññ±ya j±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±va-yitv± vibh³ta½ katv±ti– dhammamaññ±y±ti– atthamaññ±ya dhammamaññ±ya.Dhamm±nudhamma½ paµipajjeyy±ti samm±paµipada½ anulomapaµipada½ apa-ccan²kapaµipada½ anvatthapaµipada½ dhamm±nudhammapaµipada½ paµipajje-yy±ti– dhamm±nudhamma½ paµipajjeyya. Gaccheyyeva jar±maraºassa p±rantijar±maraºassa p±ra½ vuccati amata½ nibb±na½. Yo so sabbasaªkh±rasamathosabb³padhippaµinissaggo taºhakkhayo vir±go nirodho nibb±na½. Gaccheyyevajar±maraºassa p±ranti jar±maraºassa p±ra½ gaccheyya, p±ra½ adhigaccheyya,p±ra½ adhiphasseyya, p±ra½ sacchikareyy±ti– gaccheyyeva jar±maraºassap±ra½. P±raªgaman²y± ime dhamm±ti ime dhamm± p±raªgaman²y±. P±ra½p±penti p±ra½ samp±penti p±ra½ samanup±penti, jar±maºassa taraº±ya ‚sa½vattant²ti– p±raªgaman²y± ime dhamm±ti. Tasm± imassa dhammapariy±yass±ti. Tasm±ti tasm± ta½k±raº± ta½hetu tappa-ccay± ta½nid±n±ti– tasm±. Imassa dhammapariy±yass±ti imassa (..0197) p±r±ya-nass±ti– tasm± imassa dhammapariy±yassa. P±r±yananteva adhivacananti p±ra½vuccati amata½ nibb±na½ …pe… nirodho nibb±na½. Ayana½ vuccati maggo,seyyathida½– samm±diµµhi …pe… samm±sam±dhi. Adhivacananti saªkh±samaññ± paññatti voh±ro n±ma½ n±makamma½ n±madheyya½ nirutti byañjana½abhil±poti– p±r±yananteva adhivacana½. Teneta½ vuccati– “Ekamekassa cepi pañhassa atthamaññ±ya dhammamaññ±ya dhamm±nu-dhamma½ paµipajjeyya, gaccheyyeva jar±maraºassa p±ra½. P±raªgaman²y± imedhamm±ti. Tasm± imassa dhammapariy±yassa ‘p±r±yanan’teva adhivacanan”ti. 95. Ajito tissametteyyo, puººako atha mettag³; Dhotako upas²vo ca, nando ca atha hemako. 96. Todeyyakapp± dubhayo, jatukaºº² ca paº¹ito; Bhadr±vudho udayo ca, pos±lo c±pi br±hmaºo. Moghar±j± ca medh±v², piªgiyo ca mah±-isi. 97. Ete buddha½ up±gacchu½, sampannacaraºa½ isi½;

Page 143: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Pucchant± nipuºe pañhe, buddhaseµµha½ up±gamu½. Ete buddha½ up±gacchunti. Eteti so¼asa p±r±yaniy± br±hmaº±. Buddhoti yo sobhagav± sayambh³ an±cariyako pubbe ananussutesu dhammesu s±ma½sacc±ni abhisambujjhi, tattha ca sabbaññuta½ patto balesu ca vas²bh±va½.Buddhoti kenaµµhena buddho? Bujjhit± sacc±n²ti buddho, bodhet± paj±y±ti buddho,sabbaññut±ya buddho, sabbadass±vit±ya buddho, abhiññeyyat±ya buddho, visa-vit±ya buddho, kh²º±savasaªkh±tena buddho, nirupalepasaªkh±tena buddho, eka-ntav²tar±goti buddho, ekantav²tadosoti buddho, ekantav²tamohoti buddho, ekanta-nikkilesoti buddho, ek±yanamagga½ gatoti buddho, eko anuttara½ samm±sa-mbodhi½ abhisambuddhoti buddho, abuddhivihatatt± buddhipaµil±bh±ti buddho.Buddhoti neta½ n±ma½ m±tar± kata½ na pitar± kata½ na

Page 144: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

bh±tar± kata½ na bhaginiy± kata½ na mitt±maccehi kata½ na ñ±tis±lohitehi kata½na samaºabr±hmaºehi kata½ na devat±hi kata½. Vimokkhantikameta½buddh±na½ bhagavant±na½ bodhiy± m³le saha sabbaññutañ±ºassa paµil±bh±sacchik± paññatti (..0198), yadida½ buddhoti. Ete buddha½ up±gacchunti etebuddha½ up±gami½su upasaªkami½su payirup±si½su paripucchi½su paripañhi½-s³ti– ete buddha½ up±gacchu½. Sampannacaraºa½ isinti caraºa½ vuccati s²l±c±ranibbatti. S²lasa½varopicaraºa½, indriyasa½varopi caraºa½, bhojane mattaññut±pi caraºa½, j±gariy±nu-yogopi caraºa½, sattapi saddhamm± caraºa½, catt±ripi jh±n±ni caraºa½. Sampa-nnacaraºanti sampannacaraºa½ seµµhacaraºa½ viseµµhacaraºa½ ‚ p±mokkhaca-raºa½ uttamacaraºa½ pavaracaraºa½. Is²ti isi bhagav± mahanta½ s²la-kkhandha½ es² gaves² pariyes²ti isi …pe… mahesakkhehi v± sattehi esito gave-sito pariyesito– “kaha½ buddho, kaha½ bhagav±, kaha½ devadevo kaha½ nar±sa-bho”ti– is²ti– sampannacaraºa½ isi½. Pucchant± nipuºe pañheti. Pucchant±ti pucchant± y±cant± ajjhesant± pas±-dent±. Nipuºe pañheti gambh²re duddase duranubodhe sante paº²te atakk±va-care nipuºe paº¹itavedan²ye pañheti– pucchant± nipuºe pañhe. Buddhaseµµha½ up±gamunti. Buddhoti yo so bhagav± …pe… sacchik±paññatti, yadida½ buddhoti. Seµµhanti agga½ seµµha½ viseµµha½ p±mokkha½uttama½ pavara½ buddha½ up±gamu½ up±gami½su upasaªkami½su payirup±-si½su paripucchi½su paripañhi½s³ti– buddhaseµµha½ up±gamu½. Teneta½vuccati– “Ete buddha½ up±gacchu½, sampannacaraºa½ isi½; pucchant± nipuºe pañhe, buddhaseµµha½ up±gamun”ti. 98. Tesa½ buddho paby±k±si, pañha½ puµµho yath±tatha½; Pañh±na½ veyy±karaºena, tosesi br±hmaºe muni. Tesa½ buddho paby±k±s²ti. Tesanti so¼as±na½ p±r±yaniy±na½ br±hmaº±na½.Buddhoti yo so bhagav± …pe… sacchik± paññatti, yadida½ buddhoti. Paby±k±-s²ti tesa½ buddho paby±k±si ±cikkhi desesi paññapesi paµµhapesi vivari vibhajiutt±n²-ak±si pak±ses²ti– tesa½ buddho paby±k±si. Pañha½ puµµho yath±tathanti. Pañha½ puµµhoti pañha½ puµµho pucchito y±citoajjhesito pas±dito. Yath±tathanti yath± ±cikkhitabba½ tath± ±cikkhi (..0199), yath±desitabba½ tath± desesi, yath± paññapetabba½ tath± paññapesi, yath± paµµhape-tabba½ tath± paµµhapesi, yath± vivaritabba½ tath± vivari, yath± vibhajitabba½tath± vibhaji, yath± utt±n²k±tabba½ tath± utt±n²-ak±si, yath± pak±sitabba½ tath±pak±ses²ti– pañha½ puµµho yath±tatha½. Pañh±na½ veyy±karaºen±ti pañh±na½ veyy±karaºena ±cikkhanena desanenapaññapanena paµµhapanena vivaraºena vibhajanena utt±n²kammena pak±sane-n±ti– pañh±na½ veyy±karaºena. Tosesi br±hmaºe mun²ti. Toses²ti tosesi vitosesi pas±desi ±r±dhesi attamaneak±si. Br±hmaºeti so¼asa p±r±yaniye br±hmaºe. Mun²ti mona½ vuccati ñ±ºa½…pe… saªgaj±lamaticca so mun²ti– tosesi br±hmaºe muni. Teneta½ vuccati–

Page 145: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

“Tesa½ buddho paby±k±si, pañha½ puµµho yath±tatha½; pañh±na½ veyy±karaºena, tosesi br±hmaºe mun²”ti. 99. Te tosit± cakkhumat±, buddhen±diccabandhun±; Brahmacariyamacari½su, varapaññassa santike. Te tosit± cakkhumat±ti. Teti so¼asa p±r±yaniy± br±hmaº±. Tosit±ti tosit± vitosit±pas±dit± ±r±dhit± attaman± kat±ti– te tosit±. Cakkhumat±ti bhagav± pañcahicakkh³hi cakkhum±– ma½sacakkhun±pi cakkhum±, dibbacakkhun±pi cakkhum±,paññ±cakkhun±pi cakkhum±, buddhacakkhun±pi cakkhum±, samantacakkhun±picakkhum±. Katha½ bhagav± ma½sacakkhun±pi cakkhum± …pe… eva½bhagav± samantacakkhun±pi cakkhum±ti– te tosit± cakkhumat±. Buddhen±diccabandhun±ti. Buddhoti yo so bhagav± …pe… sacchik± paññatti,yadida½ buddhoti. ¾diccabandhun±ti ±dicco vuccati s³riyo. So gotamo gottena,bhagav±pi gotamo gottena, bhagav± s³riyassa gottañ±tako gottabandhu. Tasm±buddho ±diccabandh³ti– buddhen±diccabandhun±. Brahmacariyamacari½s³ti (..0200) brahmacariya½ vuccati asaddhammasam±-pattiy± ±rati virati paµivirati veramaº² viramaºa½ akiriy± akaraºa½ anajjh±pattivel±-anatikkamo setugh±to. Api ca, nippariy±yavasena brahmacariya½ vuccatiariyo aµµhaªgiko maggo, seyyathida½– samm±diµµhi, samm±saªkappo, samm±-v±c±, samm±kammanto, samm±-±j²vo, samm±v±y±mo, samm±sati, samm±sa-m±dhi. Brahmacariyamacari½s³ti brahmacariya½ cari½su acari½su sam±d±yavatti½s³ti– brahmacariyamacari½su. Varapaññassa santiketi varapaññassa aggapaññassa seµµhapaññassa viseµµha-paññassa p±mokkhapaññassa uttamapaññassa pavarapaññassa. Santiketisantike s±mant± ±sanne avid³re upakaµµheti– varapaññassa santike. Teneta½vuccati– “Te tosit± cakkhumat±, buddhen±diccabandhun±; brahmacariyamacari½su, varapaññassa santike”ti. 100. Ekamekassa pañhassa, yath± buddhena desita½; Tath± yo paµipajjeyya, gacche p±ra½ ap±rato. Ekamekassa pañhass±ti ekamekassa ajitapañhassa, ekamekassa tissamette-yyapañhassa …pe… ekamekassa piªgiyapañhass±ti– ekamekassa pañhassa. Yath± buddhena desitanti. Buddhoti yo so bhagav± sayambh³ …pe… sacchik±paññatti, yadida½ buddhoti. Yath± buddhena desitanti yath± buddhena ±cikkhita½desita½ paññapita½ paµµhapita½ vivarita½ vibhajita½ ‚ utt±n²kata½ pak±sitanti–yath± buddhena desita½. Tath± yo paµipajjeyy±ti samm±paµipada½ anulomapaµipada½ apaccan²kapaµi-pada½ anvatthapaµipada½ dhamm±nudhammapaµipada½ paµipajjeyy±ti– tath± yopaµipajjeyya. Gacche p±ra½ ap±ratoti p±ra½ vuccati amata½ nibb±na½ …pe… nirodhonibb±na½; ap±ra½ vuccanti kiles± ca khandh± ca abhisaªkh±r± ca. Gacche p±ra½ap±ratoti (..0201) ap±rato p±ra½ gaccheyya, p±ra½ adhigaccheyya, p±ra½phasseyya, p±ra½ sacchikareyy±ti– gacche p±ra½ ap±rato. Teneta½ vuccati–

Page 146: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

“Ekamekassa pañhassa, yath± buddhena desita½; tath± yo paµipajjeyya, gacche p±ra½ ap±rato”ti. 101. Ap±r± p±ra½ gaccheyya, bh±vento maggamuttama½; Maggo so p±ra½ gaman±ya, tasm± p±r±yana½ iti. Ap±r± p±ra½ gaccheyy±ti ap±ra½ vuccanti kiles± ca khandh± ca abhisaªkh±r±ca; p±ra½ vuccati amata½ nibb±na½ …pe… taºhakkhayo vir±go nirodhonibb±na½. Ap±r± p±ra½ gaccheyy±ti ap±r± p±ra½ gaccheyya, p±ra½ adhiga-ccheyya, p±ra½ phasseyya, p±ra½ sacchikareyy±ti– ap±r± p±ra½ gaccheyya. Bh±vento maggamuttamanti maggamuttama½ vuccati ariyo aµµhaªgiko maggo,seyyathida½– samm±diµµhi …pe… samm±sam±dhi. Maggamuttamanti magga½agga½ seµµha½ viseµµha½ p±mokkha½ uttama½ pavara½. Bh±ventoti bh±vento±sevanto bahul²karontoti– bh±vento maggamuttama½. Maggo so p±ra½ gaman±y±ti– Maggo pantho patho pajjo ‚, añjasa½ vaµum±yana½; n±v± uttarasetu ca, kullo ca bhisi saªkamo ‚. P±ra½ gaman±y±ti p±ra½ gaman±ya p±ra½ samp±pan±ya p±ra½ samanup±pa-n±ya jar±maraºassa taraº±y±ti– maggo so p±ra½ gaman±ya. Tasm± p±r±yana½ it²ti. Tasm±ti tasm± ta½k±raº± ta½hetu tappaccay± ta½ni-d±n±. P±ra½ vuccati amata½ nibb±na½ …pe… nirodho nibb±na½. Ayana½vuccati maggo. It²ti padasandhi …pe… pad±nupubbat±peta½ it²ti– tasm± p±r±-yana½ iti. Teneta½ vuccati– “Ap±r± p±ra½ gaccheyya, bh±vento maggamuttama½; maggo so p±ra½ gaman±ya, tasm± p±r±yana½ it²”ti. P±r±yanatthutig±th±niddeso sattarasamo. 18. P±r±yan±nug²tig±th±niddeso 102. P±r±yanamanug±yissa½ (..0202), [icc±yasm± piªgiyo] Yath±ddakkhi tath±kkh±si, vimalo bh³rimedhaso. Nikk±mo nibbano n±go, kissa hetu mus± bhaºe. P±r±yanamanug±yissanti g²tamanug±yissa½ kathitamanukathayissa½ ‚bhaºitamanubhaºissa½ lapitamanulapissa½ bh±sitamanubh±sissanti– p±r±yana-manug±yissa½. Icc±yasm± piªgiyoti. Icc±ti padasandhi …pe… pad±nupubbat±-peta½– icc±ti. ¾yasm±ti piyavacana½ garuvacana½ sag±ravasappatiss±dhivaca-nameta½– ±yasm±ti. Piªgiyoti tassa therassa n±ma½ saªkh± samaññ± paññattivoh±ro n±ma½ n±makamma½ n±madheyya½ nirutti byañjana½ abhil±poti– icc±-yasm± piªgiyo. Yath±ddakkhi tath±kkh±s²ti yath± addakkhi tath± akkh±si ±cikkhi desesi pañña-pesi paµµhapesi vivari vibhaji utt±n²-ak±si pak±sesi. “Sabbe saªkh±r± anicc±”tiyath± addakkhi tath± akkh±si ±cikkhi desesi paññapesi paµµhapesi vivari vibhaji

Page 147: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

utt±n²-ak±si pak±sesi. “Sabbe saªkh±r± dukkh±”ti …pe… “sabbe dhamm± anatt±”-ti… “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhamman”ti yath±addakkhi tath± akkh±si ±cikkhi desesi paññapesi paµµhapesi vivari vibhaji utt±n²-a-k±si pak±ses²ti– yath±ddakkhi tath±kkh±si. Vimalo bh³rimedhasoti. Vimaloti r±go mala½, doso mala½, moho mala½,kodho… upan±ho …pe…

Page 148: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

sabb±kusal±bhisaªkh±r± mal±. Te mal± buddhassa bhagavato pah²n± ucchinna-m³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±. Amalo buddhovimalo nimmalo mal±pagato malavippah²no malavimutto sabbamalav²tivatto. Bh³rivuccati pathav². Bhagav± t±ya ‚ pathavisam±ya paññ±ya vipul±ya vitthat±yasamann±gato. Medh± vuccati paññ±. Y± paññ± paj±nan± …pe… amoho dhamma-vicayo samm±diµµhi. Bhagav± im±ya medh±ya paññ±ya upeto samupeto (..0203)up±gato samup±gato upapanno samupapanno samann±gato, tasm± buddhosumedhasoti– vimalo bh³rimedhaso. Nikk±mo nibbano n±goti. K±m±ti udd±nato dve k±m±– vatthuk±m± ca kilesa-k±m± ca …pe… ime vuccanti vatthuk±m± …pe… ime vuccanti kilesak±m±.Buddhassa bhagavato vatthuk±m± pariññ±t± kilesak±m± pah²n± vatthuk±m±na½pariññ±tatt± kilesak±m±na½ pah²natt±. Bhagav± na k±me k±meti na k±me icchatina k±me pattheti na k±me piheti na k±me abhijappati. Ye k±me k±menti k±meicchanti k±me patthenti k±me pihenti k±me abhijappanti te k±mak±mino r±gar±-gino saññasaññino. Bhagav± na k±me k±meti na k±me icchati na k±me patthetina k±me piheti na k±me abhijappati. Tasm± buddho ak±mo nikk±mo cattak±movantak±mo muttak±mo pah²nak±mo paµinissaµµhak±mo v²tar±go vigatar±go catta-r±go vantar±go muttar±go pah²nar±go paµinissaµµhar±go nicch±to nibbuto s²tibh³tosukhappaµisa½ved² brahmabh³tena attan± viharat²ti– nikk±mo. Nibbanoti r±go vana½, doso vana½, moho vana½, kodho vana½, upan±hovana½ …pe… sabb±kusal±bhisaªkh±r± van±. Te van± buddhassa bhagavatopah²n± ucchinnam³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±.Tasm± buddho avano vivano nibbano van±pagato vanavippah²no vanavimuttosabbavanav²tivattoti– nibbano. N±goti n±go; bhagav± ±gu½ na karot²ti n±go, nagacchat²ti n±go, na ±gacchat²ti n±go …pe… eva½ bhagav± na ±gacchat²ti n±goti–nikk±mo nibbano n±go. Kissa hetu mus± bhaºeti. Kissa het³ti kissa hetu ki½hetu ki½k±raº± ki½nid±n±ki½paccay±ti– kissa hetu. Mus± bhaºeti mus± bhaºeyya katheyya d²peyya voha-reyya; mus± bhaºeti mosavajja½ bhaºeyya, mus±v±da½ bhaºeyya, anariyav±da½bhaºeyya. Idhekacco sabh±gato ‚ v± paris±gato ‚ v± ñ±timajjhagato v± p³gama-jjhagato v± r±jakulamajjhagato v± abhin²to sakkhipuµµho– “ehambho ‚ purisa, ya½j±n±si ta½ vadeh²”ti, so aj±na½ v± ±ha– “j±n±m²”ti (..0204), j±na½ v± ±ha– “naj±n±m²”ti, apassa½ v± ±ha– “pass±m²”ti, passa½ v± ±ha– “na pass±m²”ti. Iti atta-hetu v± parahetu v± ±misakiñcikkhahetu v± sampaj±namus± bh±sati, ida½vuccati mosavajja½. Api ca, t²h±k±rehi mus±v±do hoti. Pubbevassa hoti– “mus± bhaºissan”ti, bhaºa-ntassa hoti– “mus± bhaº±m²”ti, bhaºitassa hoti– “mus± may± bhaºitan”ti– imehit²h±k±rehi mus±v±do hoti. Api ca, cat³h±k±rehi mus±v±do hoti. Pubbevassa hoti–“mus± bhaºissan”ti, bhaºantassa hoti– “mus± bhaº±m²”ti, bhaºitassa hoti– “mus±may± bhaºitan”ti, vinidh±ya diµµhi½– imehi cat³h±k±rehi mus±v±do hoti. Api ca,pañcah±k±rehi …pe… chah±k±rehi… sattah±k±rehi… aµµhah±k±rehi mus±v±dohoti. Pubbevassa hoti– “mus± bhaºissan”ti, bhaºantassa hoti– “mus± bhaº±m²”ti,

Page 149: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

bhaºitassa hoti– “mus± may± bhaºitan”ti, vinidh±ya diµµhi½, vinidh±ya khanti½,vinidh±ya ruci½, vinidh±ya sañña½, vinidh±ya bh±va½– imehi aµµhah±k±rehi mus±-v±do hoti mosavajja½. Kissa hetu mus± bhaºeyya katheyya d²peyya vohareyy±ti–kissa hetu mus± bhaºe. Ten±ha thero piªgiyo– “P±r±yanamanug±yissa½, [icc±yasm± piªgiyo] yath±ddakkhi tath±kkh±si, vimalo bh³rimedhaso; nikk±mo nibbano n±go, kissa hetu mus± bhaºe”ti. 103. Pah²namalamohassa, m±namakkhappah±yino; Hand±ha½ kittayiss±mi, gira½ vaºº³pasa½hita½. Pah²namalamohass±ti. Malanti r±go mala½, doso mala½, moho mala½, m±nomala½, diµµhi mala½, kileso mala½, sabbaduccarita½ mala½, sabbabhavag±mi-kamma½ mala½. Mohoti ya½ dukkhe aññ±ºa½ …pe… avijj±laªg² moho akusalam³la½. Aya½vuccati moho. Malañca moho ca buddhassa bhagavato pah²n± ucchinnam³l± t±l±-vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ (..0205) anupp±dadhamm±. Tasm± buddhopah²namalamohoti– pah²namalamohassa. M±namakkhappah±yinoti. M±noti ekavidhena m±no– y± cittassa unnati ‚. Duvi-dhena m±no– attukka½sanam±no, paravambhanam±no. Tividhena m±no– seyyo-hamasm²ti m±no, sadisohamasm²ti m±no, h²nohamasm²ti m±no. Catubbidhenam±no– l±bhena m±na½ janeti, yasena m±na½ janeti, pasa½s±ya m±na½ janeti,sukhena m±na½ janeti. Pañcavidhena m±no– l±bhimhi man±pik±na½ r³p±nantim±na½ janeti, l±bhimhi man±pik±na½ sadd±na½ …pe… gandh±na½… ras±-na½… phoµµhabb±nanti m±na½ janeti. Chabbidhena m±no– cakkhusampad±yam±na½ janeti, sotasampad±ya …pe… gh±nasampad±ya… jivh±sampad±ya…k±yasampad±ya… manosampad±ya m±na½ janeti. Sattavidhena m±no– m±no,atim±no, m±n±tim±no, om±no, avam±no, asmim±no, micch±m±no. Aµµhavidhenam±no– l±bhena m±na½ janeti, al±bhena om±na½ janeti, yasena m±na½ janeti,ayasena om±na½ janeti, pasa½s±ya m±na½ janeti, nind±ya om±na½ janeti,sukhena m±na½ janeti, dukkhena om±na½ janeti. Navavidhena m±no– seyyassaseyyohamasm²ti m±no, seyyassa sadisohamasm²ti m±no, seyyassa h²nohama-sm²ti m±no, sadisassa seyyohamasm²ti m±no, sadisassa sadisohamasm²ti m±no,sadisassa h²nohamasm²ti m±no, h²nassa seyyohamasm²ti m±no, h²nassa sadiso-hamasm²ti m±no, h²nassa h²nohamass²ti m±no. Dasavidhena m±no– idhekaccom±na½ janeti j±tiy± v± gottena v± kolaputtiyena v± vaººapokkharat±ya v±dhanena v± ajjhenena v± kamm±yatanena v± sipp±yatanena v± vijj±µµh±nena ‚v± sutena v± paµibh±nena v± aññataraññatarena v± vatthun±. Yo evar³po m±nomaññan± maññitatta½ unnati unnamo dhajo sampagg±ho ketukamyat± cittassa–aya½ vuccati m±no. Makkhoti yo makkho makkh±yan± makkh±yitatta½ niµµhuriya½ niµµhuriya-kamma½ ‚– aya½ vuccati makkho. Buddhassa bhagavato m±no ca makkho capah²n± ucchinnam³l± (..0206) t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±da-dhamm±. Tasm± buddho m±namakkhappah±y²ti– m±namakkhappah±yino.

Page 150: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Hand±ha½ kittayiss±mi gira½ vaºº³pasa½hitanti. Hand±hanti padasandhipadasa½saggo padap±rip³r² akkharasamav±yo byañjanasiliµµhat± pad±nupubba-t±peta½– hand±hanti. Kittayiss±mi gira½ vaºº³pasa½hitanti vaººena upeta½samupeta½ up±gata½ samup±gata½ upapanna½ samupapanna½ samann±-gata½ v±ca½ gira½ byappatha½ ud²raºa½ ‚ kittayiss±mi desess±mi paññape-ss±mi paµµhapess±mi vivariss±mi vibhajiss±mi utt±n²kariss±mi pak±sess±m²ti–hand±ha½ kittayiss±mi gira½ vaºº³pasa½hita½. Ten±ha thero piªgiyo– “Pah²namalamohassa, m±namakkhappah±yino; hand±ha½ kittayiss±mi, gira½ vaºº³pasa½hitan”ti. 104. Tamonudo buddho samantacakkhu, lokantag³ sabbabhav±tivatto. An±savo sabbadukkhappah²no, saccavhayo brahme up±sito me. Tamonudo buddho samantacakkh³ti. Tamonudoti r±gatama½ dosatama½mohatama½ m±natama½ diµµhitama½ kilesatama½ duccaritatama½ andhaka-raºa½ aññ±ºakaraºa½ paññ±nirodhika½ vigh±tapakkhika½ anibb±nasa½vatta-nika½ nudi panudi pajahi vinodesi byant²-ak±si anabh±va½ gamesi. Buddhoti yoso bhagav± …pe… sacchik± paññatti; yadida½ buddhoti. Samantacakkhuvuccati sabbaññutañ±ºa½ …pe… tath±gato tena samantacakkh³ti– tamonudobuddho samantacakkhu. Lokantag³ sabbabhav±tivattoti. Lokoti eko loko– bhavaloko. Dve lok±– bhava-loko ca sambhavaloko ca; sampattibhavaloko ca sampattisambhavaloko ca; vipa-ttibhavaloko ca vipattisambhavaloko ca ‚. Tayo lok±– tisso vedan±. Catt±ro lok±–catt±ro ±h±r±. Pañca lok±– pañcup±d±nakkhandh±. Cha lok±– cha ajjhattik±ni ±ya-tan±ni. Satta lok±– sattaviññ±ºaµµhitiyo (..0207). Aµµha lok±– aµµha lokadhamm±.Nava lok±– nava satt±v±s±. Dasa lok±– dasa ±yatan±ni. Dv±dasa lok±– dv±das±ya-tan±ni. Aµµh±rasa lok±– aµµh±rasa dh±tuyo. Lokantag³ti bhagav± lokassa antagatoantappatto koµigato koµippatto… nibb±nagato nibb±nappatto. So vutthav±so ciººa-caraºo… j±timaraºasa½s±ro natthi tassa punabbhavoti– lokantag³. Sabbabhav±tivattoti. Bhav±ti dve bhav±– kammabhavo ca paµisandhiko ca puna-bbhavo. Katamo kammabhavo? Puññ±bhisaªkh±ro apuññ±bhisaªkh±ro ±neñj±-bhisaªkh±ro– aya½ kammabhavo. Katamo paµisandhiko punabbhavo? Paµisa-ndhik± r³p± vedan± saññ± saªkh±r± viññ±ºa½– aya½ paµisandhiko punabbhavo.Bhagav± kammabhavañca paµisandhikañca punabbhava½ ativatto ‚ atikkantov²tivattoti– lokantag³ sabbabhav±tivatto. An±savo sabbadukkhappah²noti. An±savoti catt±ro ±sav±– k±m±savo, bhav±-savo, diµµh±savo, avijj±savo. Te ±sav± buddhassa bhagavato pah²n± ucchinna-m³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±. Tasm± buddhoan±savo. Sabbadukkhappah²noti sabba½ tassa paµisandhika½ j±tidukkha½ jar±-dukkha½ by±dhidukkha½ maraºadukkha½ sokaparidevadukkhadomanassup±y±-sadukkha½ …pe… diµµhibyasanadukkha½ pah²na½ samucchinna½ v³pasanta½paµippassaddha½ abhabbuppattika½ ñ±ºaggin± da¹¹ha½. Tasm± buddho sabba-dukkhappah²noti– an±savo sabbadukkhappah²no. Saccavhayo brahme up±sito meti. Saccavhayoti saccavhayo sadisan±mo sadi-

Page 151: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

savhayo saccasadisavhayo. Vipass² bhagav±, sikh² bhagav±, vessabh³ bhagav±,kakusandho bhagav±, koº±gamano bhagav±, kassapo bhagav±. Te buddh±bhagavanto sadisan±m± sadisavhay±. Bhagav±pi sakyamuni tesa½ buddh±na½bhagavant±na½ sadisan±mo sadisavhayoti– tasm± buddho saccavhayo. Brahme up±sito meti so may± bhagav± ±sito up±sito payirup±sito paripucchitoparipañhitoti– saccavhayo brahme up±sito me. Ten±ha thero piªgiyo– “Tamonudo (..0208) buddho samantacakkhu, lokantag³ sabbabhav±tivatto; an±savo sabbadukkhappah²no, saccavhayo brahme up±sito me”ti. 105. Dijo yath± kubbanaka½ pah±ya, bahupphala½ k±nanam±vaseyya.

Page 152: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Evamaha½ appadasse pah±ya, mahodadhi½ ha½soriva ajjhapatto ‚. Dijo yath± kubbanaka½ pah±ya, bahupphala½ k±nanam±vaseyy±ti. Dijovuccati pakkh². Ki½k±raº± dijo vuccati pakkh²? Dvikkhattu½ j±yat²ti dijo, m±tuku-cchimh± ca aº¹akosamh± ca. Ta½k±raº± dijo vuccati pakkh²ti– dijo. Yath± kubba-naka½ pah±y±ti yath± dijo kubbanaka½ parittavanaka½ appaphala½ appa-bhakkha½ appodaka½ pah±ya jahitv± atikkamitv± samatikkamitv± v²tivattetv±añña½ bahupphala½ bahubhakkha½ bah³daka½ ‚ mahanta½ k±nana½ vana-saº¹a½ adhigaccheyya vindeyya paµilabheyya, tasmiñca vanasaº¹e v±sa½kappeyy±ti– dijo yath± kubbanaka½ pah±ya bahupphala½ k±nana½ ±vaseyya. Evamaha½ appadasse pah±ya, mahodadhi½ ha½soriva ajjhapattoti. Evantiopammasampaµip±dana½. Appadasse pah±y±ti yo ca b±var² br±hmaºo ye caññetassa ±cariy± buddha½ bhagavanta½ up±d±ya appadass± parittadass± thoka-dass± omakadass± l±makadass± chatukkadass± ‚ v±. Te appadasse paritta-dasse thokadasse omakadasse l±makadasse chatukkadasse pah±ya pajahitv±atikkamitv± samatikkamitv± v²tivattetv± buddha½ bhagavanta½ appam±ºadassa½aggadassa½ seµµhadassa½ viseµµhadassa½ p±mokkhadassa½ uttamadassa½pavaradassa½ asama½ asamasama½ appaµisama½ appaµibh±ga½ appaµipu-ggala½ dev±tideva½ nar±sabha½ purisas²ha½ purisan±ga½ puris±jañña½ purisa-nisabha½ purisadhorayha½ dasabaladh±ri½ ‚ adhigacchi½ vindi½ paµilabhi½.Yath± ca ha½so mahanta½ (..0209) m±nasaka½ ‚ v± sara½ anotatta½ v± daha½mah±samudda½ v± akkhobha½ amitodaka½ jalar±si½ adhigaccheyya vindeyyapaµilabheyya, evameva buddha½ bhagavanta½ akkhobha½ amitateja½ pabhinna-ñ±ºa½ vivaµacakkhu½ paññ±pabhedakusala½ adhigatapaµisambhida½ catuves±-rajjappatta½ suddh±dhimutta½ setapaccatta½ advayabh±ºi½ t±di½ tath±pa-µiñña½ aparitta½ mahanta½ gambh²ra½ appameyya½ duppariyog±ha½ pah³tara-tana½ s±garasama½ cha¼aªgupekkh±ya samann±gata½ atula½ vipula½ appa-meyya½, ta½ t±disa½ pavadata½ maggav±dina½ ‚ merumiva nag±na½ garu¼a-miva dij±na½ s²hamiva mig±na½ udadhimiva aººav±na½ adhigacchi½, ta½satth±ra½ jinapavara½ mahesinti– evamaha½ appadasse pah±ya mahodadhi½ha½soriva ajjhapatto. Ten±ha thero piªgiyo– “Dijo yath± kubbanaka½ pah±ya, bahupphala½ k±nanam±vaseyya; evamaha½ appadasse pah±ya, mahodadhi½ ha½soriva ajjhapatto”ti. 106. Ye me pubbe viy±ka½su, Hura½ gotamas±san± ‘icc±si iti bhavissati’. Sabba½ ta½ itih²tiha½, sabba½ ta½ takkava¹¹hana½. Ye me pubbe viy±ka½s³ti. Yeti yo ca b±var² br±hmaºo ye caññe tassa ±cariy±,te saka½ diµµhi½ saka½ khanti½ saka½ ruci½ saka½ laddhi½ saka½ ajjh±saya½saka½ adhipp±ya½ by±ka½su ±cikkhi½su desayi½su paññapi½su paµµhapi½suvivari½su vibhaji½su utt±n²-aka½su pak±sesunti– ye me pubbe viy±ka½su. Hura½ gotamas±san±ti hura½ gotamas±san±, para½ gotamas±san±, puregotamas±san±, paµhamatara½ gotamas±san± buddhas±san± jinas±san± tath±ga-tas±san± ‚ arahantas±san±ti– hura½ gotamas±san±.

Page 153: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Icc±si iti bhavissat²ti eva½ kira ±si, eva½ kira bhavissat²ti– icc±si iti bhavissati. Sabba½ (..0210) ta½ itih²tihanti sabba½ ta½ itih²tiha½ itikir±ya parampar±yapiµakasampad±ya takkahetu nayahetu ±k±raparivitakkena diµµhinijjh±nakkhantiy±na s±ma½ sayamabhiññ±ta½ na attapaccakkha½ dhamma½ ya½ kathayi½s³ti–sabba½ ta½ itih²tiha½. Sabba½ ta½ takkava¹¹hananti sabba½ ta½ takkava¹¹hana½ vitakkava-¹¹hana½ saªkappava¹¹hana½ k±mavitakkava¹¹hana½ by±p±davitakkava-¹¹hana½ vihi½s±vitakkava¹¹hana½ ñ±tivitakkava¹¹hana½ janapadavitakkava-¹¹hana½ amar±vitakkava¹¹hana½ par±nudayat±paµisa½yuttavitakkava¹¹hana½l±bhasakk±rasilokapaµisa½yuttavitakkava¹¹hana½ anavaññattipaµisa½yuttavita-kkava¹¹hananti– sabba½ ta½ takkava¹¹hana½. Ten±ha thero piªgiyo– “Ye me pubbe viy±ka½su, hura½ gotamas±san±; ‘icc±si iti bhavissa’ti; sabba½ ta½ itih²tiha½, sabba½ ta½ takkava¹¹hanan”ti. 107. Eko tamonud±s²no, jutim± so pabhaªkaro; Gotamo bh³ripaññ±ºo, gotamo bh³rimedhaso. Eko tamonud±s²noti. Ekoti bhagav± pabbajjasaªkh±tena eko, adutiyaµµhena eko,taºh±ya pah±naµµhena eko, ekantav²tar±goti eko, ekantav²tadosoti eko, ekantav²ta-mohoti eko, ekantanikkilesoti eko, ek±yanamagga½ gatoti eko, eko anuttara½samm±sambodhi½ abhisambuddhoti eko. Katha½ bhagav± pabbajjasaªkh±tena eko? Bhagav± daharova sam±no susuk±¼akeso bhadrena yobbanena samann±gato paµhamena vayas± ak±mak±na½m±t±pit³na½ assumukh±na½ rodant±na½ vilapant±na½ ñ±tisaªgha½ sabba½ghar±v±sapalibodha½ chinditv± puttad±rapalibodha½ chinditv± ñ±tipalibodha½chinditv± mitt±maccapalibodha½ chinditv± kesamassu½ oh±retv± k±s±y±nivatth±ni acch±detv± ag±rasm± anag±riya½ pabbajitv± akiñcanabh±va½ upa-gantv± eko carati viharati iriyati vatteti p±leti yapeti y±peti. Eva½ bhagav± pabba-jjasaªkh±tena eko. Katha½ bhagav± adutiyaµµhena eko? Eva½ pabbajito sam±no eko araññavana-patth±ni pant±ni sen±san±ni paµisevati appasadd±ni appanigghos±ni (..0211) vija-nav±t±ni manussar±hasseyyak±ni ‚ paµisall±nas±rupp±ni ‚. So eko gacchati,eko tiµµhati, eko nis²dati, eko seyya½ kappeti, eko g±ma½ piº¹±ya pavisati, ekoabhikkamati, eko paµikkamati, eko raho nis²dati, eko caªkama½ adhiµµh±ti, ekocarati viharati iriyati vatteti p±leti yapeti y±peti. Eva½ bhagav± adutiyaµµhena eko. Katha½ bhagav± taºh±ya pah±naµµhena eko? So eva½ eko adutiyo appamatto±t±p² pahitatto viharanto najj± nerañjar±ya t²re bodhirukkham³le mah±padh±na½padahanto m±ra½ sasena½ kaºha½ namuci½ pamattabandhu½ vidhamitv±taºh±j±lini½ ‚ visaµa½ ‚ visattika½ pajahi vinodesi byant²-ak±si anabh±va½gamesi. “Taºh±dutiyo puriso, d²ghamaddh±na sa½sara½; itthabh±vaññath±bh±va½, sa½s±ra½ n±tivattati. “Etam±d²nava½ ‚ ñatv±, taºha½ ‚ dukkhassa sambhava½.

Page 154: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

v²tataºho an±d±no, sato bhikkhu paribbaje”ti. Eva½ bhagav± taºh±ya pah±naµµhena eko. Katha½ bhagav± ekantav²tar±goti eko? R±gassa pah²natt± ekantav²tar±goti eko,dosassa pah²natt± ekantav²tadosoti eko, mohassa pah²natt± ekantav²tamohoti eko,kiles±na½ pah²natt± ekantanikkilesoti eko. Katha½ bhagav± ek±yanamagga½ gatoti eko? Ek±yanamaggo vuccati catt±rosatipaµµh±n± …pe… ariyo aµµhaªgiko maggo. “Ek±yana½ (..0212) j±tikhayantadass², magga½ paj±n±ti hit±nukamp²; etena maggena tari½su ‚ pubbe, tarissanti ye ca taranti oghan”ti. Eva½ bhagav± ek±yanamagga½ gatoti eko. Katha½ bhagav± eko anuttara½ samm±sambodhi½ abhisambuddhoti eko.Bodhi vuccati cat³su maggesu ñ±ºa½ paññ± paññindriya½ paññ±bala½ dhamma-vicayasambojjhaªgo v²ma½s± vipassan± samm±diµµhi. Bhagav± tena bodhiñ±-ºena “sabbe saªkh±r± anicc±”ti bujjhi, “sabbe saªkh±r± dukkh±”ti bujjhi, “sabbedhamm± anatt±”ti bujjhi …pe… “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ niro-dhadhamman”ti bujjhi. Atha v±, ya½ bujjhitabba½ anubujjhitabba½ paµibujjhi-tabba½ sambujjhitabba½ adhigantabba½ phassitabba½ sacchik±tabba½ sabba½ta½ tena bodhiñ±ºena bujjhi anubujjhi paµibujjhi sambujjhi adhigacchi phassesisacch±k±si. Eva½ bhagav± eko anuttara½ samm±sambodhi½ abhisambuddhotieko. Tamonudoti bhagav± r±gatama½ dosatama½ mohatama½ diµµhitama½ kilesa-tama½ duccaritatama½ andhakaraºa½ acakkhukaraºa½ aññ±ºakaraºa½ paññ±-nirodhika½ vigh±tapakkhika½ anibb±nasa½vattanika½ nudi panudi pajahi vino-desi byant²-ak±si anabh±va½ gamesi. ¾s²noti nisinno bhagav± p±s±ºake cetiyeti–±s²no ‚. Nagassa passe ±s²na½, muni½ dukkhassa p±ragu½; s±vak± payirup±santi, tevijj± maccuh±yinoti. Evampi bhagav± ±s²no …pe… atha v±, bhagav± sabbossukkapaµippassa-ddhatt± ±s²no so vutthav±so ciººacaraºo …pe… j±timaraºasa½s±ro natthi tassapunabbhavoti, evampi bhagav± ±s²noti– eko tamonud±s²no. Jutim± so pabhaªkaroti. Jutim±ti jutim± matim± paº¹ito paññav± buddhim±ñ±º² vibh±v² medh±v². Pabhaªkaroti pabhaªkaro ±lokakaro obh±sakaro d²paªkaropad²pakaro ujjotakaro pajjotakaroti– jutim± so pabhaªkaro. Gotamo (..0213) bh³ripaññ±ºoti gotamo bh³ripaññ±ºo ñ±ºapaññ±ºo paññ±-dhajo paññ±ketu paññ±dhipateyyo vicayabahulo pavicayabahulo okkh±yanaba-hulo samokkh±yanadhammo vibh³tavih±r² taccarito tabbahulo taggaruko tanninnotappoºo tappabbh±ro tadadhimutto tadadhipateyyo. Dhajo rathassa paññ±ºa½, dh³mo ‚ paññ±ºamaggino; r±j± raµµhassa paññ±ºa½, bhatt± paññ±ºamitthiy±ti. Evameva gotamo bh³ripaññ±ºo ñ±ºapaññ±ºo paññ±dhajo paññ±ketu paññ±-dhipateyyo vicayabahulo pavicayabahulo okkh±yanabahulo samokkh±yana-dhammo vibh³tavih±r² taccarito tabbahulo taggaruko tanninno tappoºo tappa-

Page 155: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

bbh±ro tadadhimutto tadadhipateyyoti– gotamo bh³ripaññ±ºo. Gotamo bh³rimedhasoti bh³ri vuccati pathav². Bhagav± t±ya pathavisam±yapaññ±ya vipul±ya vitthat±ya samann±gato. Medh± vuccati paññ±. Y± paññ± paj±-nan± …pe… amoho dhammavicayo samm±diµµhi. Bhagav± im±ya medh±ya upetosamupeto up±gato

Page 156: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

samup±gato upapanno samupapanno samann±gato, tasm± buddho sumedhasoti ‚gotamo bh³rimedhaso. Ten±ha thero piªgiyo– “Eko tamonud±s²no, jutim± so pabhaªkaro; gotamo bh³ripaññ±ºo, gotamo bh³rimedhaso”ti. 108. Yo me dhammamadesesi, sandiµµhikamak±lika½; Taºhakkhayaman²tika½, yassa natthi upam± kvaci. Yo me dhammadeses²ti. Yoti yo so bhagav± sayambh³ an±cariyako pubbe ana-nussutesu dhammesu s±ma½ sacc±ni abhisambujjhi, tattha ca sabbaññuta½patto balesu ca vas²bh±va½. Dhammamadeses²ti. Dhammanti ±dikaly±ºa½majjhekaly±ºa½ pariyos±nakaly±ºa½ s±ttha½ sabyañjana½ kevalaparipuººa½parisuddha½ brahmacariya½, catt±ro satipaµµh±ne …pe… ariya½ aµµhaªgika½magga½ nibb±nañca nibb±nag±miniñca paµipada½ ±cikkhi desesi paññapesipaµµhapesi (..0214) vivari vibhaji utt±n²-ak±si pak±ses²ti– yo me dhammamade-sesi. Sandiµµhikamak±likanti sandiµµhika½ ak±lika½ ehipassika½ opaneyyika½paccatta½ veditabba½ viññ³h²ti– eva½ sandiµµhika½. Atha v±, yo diµµhevadhamme ariya½ aµµhaªgika½ magga½ bh±veti, tassa maggassa anantar± sama-nantar± adhigacchateva phala½ vindati paµilabhat²ti, evampi sandiµµhika½. Ak±li-kanti yath± manuss± k±lika½ dhana½ datv± anantar± na labhanti k±la½ ±ga-menti, nev±ya½ dhammo. Yo diµµheva dhamme ariya½ aµµhaªgika½ magga½bh±veti, tassa maggassa anantar± samanantar± adhigacchateva phala½ vindatipaµilabhati, na parattha na paraloke, eva½ ak±likanti– sandiµµhikamak±lika½. Taºhakkhayaman²tikanti. Taºh±ti r³pataºh± …pe… dhammataºh±. Taºhakkha-yanti taºhakkhaya½ r±gakkhaya½ dosakkhaya½ mohakkhaya½ gatikkhaya½ upa-pattikkhaya½ paµisandhikkhaya½ bhavakkhaya½ sa½s±rakkhaya½ vaµµakkhaya½.An²tikanti ²ti vuccanti kiles± ca khandh± ca abhisaªkh±r± ca. ¿tippah±na½ ²tiv³pa-sama½ ²tipaµinissagga½ ²tipaµippassaddhi½ amata½ nibb±nanti– taºhakkhayama-n²tika½. Yassa natthi upam± kvac²ti. Yass±ti nibb±nassa. Natthi upam±ti upam± natthi,upanidh± natthi, sadisa½ natthi, paµibh±go natthi na sati na sa½vijjati nupala-bbhati. Kvac²ti kvaci kimhici katthaci ajjhatta½ v± bahiddh± v± ajjhattabahiddh±v±ti– yassa natthi upam± kvaci. Ten±ha thero piªgiyo– “Yo me dhammamadesesi, sandiµµhikamak±lika½; taºhakkhayaman²tika½, yassa natthi upam± kvac²”ti. 109. Ki½ nu tamh± vippavasi, muhuttamapi piªgiya; Gotam± bh³ripaññ±º±, gotam± bh³rimedhas±. Ki½ nu tamh± vippavas²ti ki½ nu buddhamh± vippavasi apesi apagacchi ‚ vin±hos²ti– ki½ nu tamh± vippavasi. Muhuttamapi piªgiy±ti muhuttampi khaºampi layampi vayampi addhamp²ti–muhuttamapi. Piªgiy±ti b±var² ta½ natt±ra½ n±mena ±lapati. Gotam± (..0215) bh³ripaññ±º±ti gotam± bh³ripaññ±º± ñ±ºapaññ±º± paññ±-dhaj± paññ±ketumh± paññ±dhipateyyamh± vicayabahul± pavicayabahul± okkh±-

Page 157: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

yanabahul± samokkh±yanadhamm± vibh³tavih±rimh± taccarit± tabbahul± tagga-ruk± tanninn± tappoº± tappabbh±r± tadadhimutt± tadadhipateyyamh±ti– gotam±bh³ripaññ±º±. Gotam± bh³rimedhas±ti bh³ri vuccati pathav². Bhagav± t±ya pathavisam±yapaññ±ya vipul±ya vitthat±ya samann±gato. Medh± vuccati paññ±. Y± paññ± paj±-nan± …pe… amoho dhammavicayo samm±diµµhi. Bhagav± im±ya medh±yapaññ±ya upeto samupeto up±gato samup±gato upapanno samupapanno sama-nn±gato, tasm± buddho sumedhasoti– gotam± bh³rimedhas±. Ten±ha sobr±hmaºo– “Ki½nu tamh± vippavasi, muhuttamapi piªgiya; gotam± bh³ripaññ±º±, gotam± bh³rimedhas±”ti. 110. Yo te dhammamadesesi, sandiµµhikamak±lika½; Taºhakkhayaman²tika½, yassa natthi upam± kvaci. Yo te dhammamadeses²ti yo so bhagav± …pe… tattha ca sabbaññuta½ pattobalesu ca vas²bh±va½. Dhammamadeses²ti dhammanti ±dikaly±ºa½ majjheka-ly±ºa½ …pe… nibb±nañca nibb±nag±miniñca paµipada½ ±cikkhi desesi pañña-pesi paµµhapesi vivari vibhaji utt±n²-ak±si pak±ses²ti– yo te dhammamadesesi. Sandiµµhikamak±likanti sandiµµhika½ ak±lika½ ehipassika½ opaneyyika½paccatta½ veditabba½ viññ³h²ti– eva½ sandiµµhika½. Atha v±, yo diµµhevadhamme ariya½ aµµhaªgika½ magga½ bh±veti, tassa maggassa anantar± sama-nantar± adhigacchateva phala½ vindati paµilabhat²ti– evampi sandiµµhika½. Ak±li-kanti yath± manuss± k±lika½ dhana½ datv± anantar± na labhanti, k±la½ ±ga-menti, nev±ya½ dhammo. Yo diµµheva dhamme ariya½ aµµhaªgika½ magga½bh±veti; tassa maggassa anantar± samanantar± adhigacchateva phala½ vindatipaµilabhati, na parattha na paraloke, eva½ ak±likanti– sandiµµhikamak±lika½. Taºhakkhayaman²tikanti (..0216). Taºh±ti r³pataºh± …pe… dhammataºh±.Taºhakkhayanti taºhakkhaya½ r±gakkhaya½ dosakkhaya½ mohakkhaya½ gati-kkhaya½ upapattikkhaya½ paµisandhikkhaya½ bhavakkhaya½ sa½s±rakkhaya½vaµµakkhaya½. An²tikanti ²ti vuccanti kiles± ca khandh± ca abhisaªkh±r± ca. ¿tippa-h±na½ ²tiv³pasama½ ²tipaµinissagga½ ²tipaµippassaddhi½ amata½ nibb±nanti–taºhakkhayaman²tika½. Yassa natthi upam± kvac²ti. Yass±ti nibb±nassa. Natthi upam±ti upam± natthi,upanidh± natthi, sadisa½ natthi, paµibh±go natthi na sati na sa½vijjati nupala-bbhati. Kvac²ti kvaci kimhici katthaci ajjhatta½ v± bahiddh± v± ajjhattabahiddh±v±ti– yassa natthi upam± kvaci. Ten±ha so br±hmaºo– “Yo te dhammamadesesi, sandiµµhikamak±lika½; taºhakkhayaman²tika½, yassa natthi upam± kvac²”ti. 111. N±ha½ tamh± vippavas±mi, muhuttamapi br±hmaºa; Gotam± bh³ripaññ±º±, gotam± bh³rimedhas±. N±ha½ tamh± vippavas±m²ti n±ha½ buddhamh± vippavas±mi apemi apaga-cch±mi vin± hom²ti– n±ha½ tamh± vippavas±mi. Muhuttamapi br±hmaº±ti muhuttampi khaºampi layampi vayampi addhamp²ti

Page 158: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

muhuttamapi. Br±hmaº±ti g±ravena m±tula½ ±lapati. Gotam± bh³ripaññ±º±ti gotam± bh³ripaññ±º± ñ±ºapaññ±º± paññ±dhaj±paññ±ketumh± paññ±dhipateyyamh± vicayabahul± pavicayabahul± okkh±yanaba-hul± samokkh±yanadhamm± vibh³tavih±rimh± taccarit± tabbahul± taggaruk±tanninn± tappoº± tappabbh±r± tadadhimutt± tadadhipateyyamh±ti– gotam± bh³ri-paññ±º±. Gotam± bh³rimedhas±ti bh³ri vuccati pathav². Bhagav± t±ya pathavisam±yapaññ±ya vipul±ya vitthat±ya samann±gato. Medh± vuccati paññ±. Y± paññ± paj±-nan± …pe… amoho dhammavicayo samm±diµµhi. Bhagav± im±ya medh±yapaññ±ya upeto samupeto up±gato samup±gato upapanno samupapanno sama-nn±gato. Tasm± buddho sumedhasoti– gotam± bh³rimedhas±. Ten±ha theropiªgiyo– “N±ha½ (..0217) tamh± vippavas±mi, muhuttamapi br±hmaºa; gotam± bh³ripaññ±º±, gotam± bh³rimedhas±”ti. 112. Yo me dhammamadesesi, sandiµµhikamak±lika½; Taºhakkhayaman²tika½, yassa natthi upam± kvaci. Yo me dhammamadeses²ti yo so bhagav± sayambh³ an±cariyako pubbe ananu-ssutesu dhammesu s±ma½ sacc±ni abhisambujjhi, tattha ca sabbaññuta½ pattobalesu ca vas²bh±va½. Dhammamadeses²ti. Dhammanti ±dikaly±ºa½ majjheka-ly±ºa½ pariyos±nakaly±ºa½ s±ttha½ sabyañjana½ kevalaparipuººa½ pari-suddha½ brahmacariya½, catt±ro satipaµµh±ne catt±ro sammappadh±ne catt±roiddhip±de pañcindriy±ni pañca bal±ni satta bojjhaªge ariya½ aµµhaªgika½magga½ nibb±nañca nibb±nag±miniñca paµipada½ ±cikkhi desesi paññapesipaµµhapesi vivari vibhaji utt±n²-ak±si pak±ses²ti– yo me dhammamadesesi. Sandiµµhikamak±likanti sandiµµhika½ ak±lika½ ehipassika½ opaneyyika½paccatta½ veditabba½ viññ³h²ti, eva½ sandiµµhika½. Atha v±, yo diµµheva dhammeariya½ aµµhaªgika½ magga½ bh±veti, tassa maggassa anantar± samanantar±adhigacchateva phala½ vindati paµilabhat²ti, evampi sandiµµhika½. Ak±likantiyath± manuss± k±lika½ dhana½ datv± anantar± na labhanti, k±la½ ±gamenti,nev±ya½ dhammo. Yo diµµheva dhamme ariya½ aµµhaªgika½ magga½ bh±veti,tassa maggassa anantar± samanantar± adhigacchateva phala½ vindati paµila-bhati, na parattha na paraloke, eva½ ak±likanti– sandiµµhikamak±lika½. Taºhakkhayaman²tikanti. Taºh±ti r³pataºh± …pe… dhammataºh±. Taºhakkha-yanti taºhakkhaya½ r±gakkhaya½ dosakkhaya½ mohakkhaya½ gatikkhaya½ upa-pattikkhaya½ paµisandhikkhaya½ bhavakkhaya½ sa½s±rakkhaya½ vaµµakkhaya½.An²tikanti ²ti vuccanti kiles± ca khandh± ca abhisaªkh±r± ca. ¿tippah±na½ ²tiv³pa-sama½ ²tipaµippassaddhi½ amata½ nibb±nanti– taºhakkhayaman²tika½. Yassa natthi upam± kvac²ti. Yass±ti nibb±nassa. Natthi upam±ti upam± natthi,upanidh± natthi, sadisa½ natthi, paµibh±go natthi na atthi na sa½vijjati nupala-bbhati. Kvac²ti kvaci kimhici katthaci ajjhatta½ v± bahiddh± v± ajjhattabahiddh±v±ti– yassa natthi upam± kvaci. Ten±ha thero piªgiyo– “Yo (..0218) me dhammamadesesi, sandiµµhikamak±lika½;

Page 159: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

taºhakkhayaman²tika½, yassa natthi upam± kvac²”ti. 113. Pass±mi na½ manas± cakkhun±va, rattindiva½ br±hmaºa appamatto. Namassam±no vivasemi ‚ ratti½, teneva maññ±mi avippav±sa½.

Page 160: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

passeyya dakkheyya olokeyya nijjh±yeyya upaparikkheyya, evamev±ha½ Pass±mi na½ manas± cakkhun±v±ti yath± cakkhum± puriso ±loke r³pagat±nipasseyya dakkheyya olokeyya nijjh±yeyya upaparikkheyya, evamev±ha½buddha½ bhagavanta½ manas± pass±mi dakkh±mi olokemi nijjh±y±mi upapari-kkh±m²ti– pass±mi na½ manas± cakkhun±va. Rattindiva½ br±hmaºa appamattoti rattiñca div± ca buddh±nussati½ manas±bh±vento appamattoti– rattindiva½ br±hmaºa appamatto. Namassam±no vivasemi rattinti. Namassam±noti k±yena v± namassam±no,v±c±ya v± namassam±no, cittena v± namassam±no, anvatthapaµipattiy± v± nama-ssam±no, dhamm±nudhammapaµipattiy± v± namassam±no sakk±ram±no garuk±-ram±no m±nayam±no p³jayam±no rattindiva½ vivasemi atin±memi atikkamem²ti–namassam±no vivasemi ratti½. Teneva maññ±mi avippav±santi t±ya buddh±nussatiy± bh±vento avippav±sotita½ maññ±mi, avippavuµµhoti ta½ maññ±mi j±n±mi. Eva½ j±n±mi eva½ ±j±n±mieva½ vij±n±mi eva½ paµivij±n±mi eva½ paµivijjh±m²ti– teneva maññ±mi avippa-v±sa½. Ten±ha thero piªgiyo– “Pass±mi na½ manas± cakkhun±va, rattindiva½ br±hmaºa appamatto; namassam±no vivasemi ratti½, teneva maññ±mi avippav±san”ti. 114. Saddh± (..0219) ca p²ti ca mano sati ca, n±pentime gotamas±sanamh±. Ya½ ya½ disa½ vajati bh³ripañño, sa tena teneva natohamasmi. Saddh± ca p²ti ca mano sati c±ti. Saddh±ti y± ca bhagavanta½ ±rabbha saddh±saddahan± ‚ okappan± abhippas±do saddh± saddhindriya½ saddh±bala½. P²t²tiy± bhagavanta½ ±rabbha p²ti p±mojja½ ‚ modan± ±modan± pamodan± h±sopah±so vitti tuµµhi odagya½ attamanat± cittassa. Manoti yañca bhagavanta½±rabbha citta½ mano m±nasa½ hadaya½ paº¹ara½ mano man±yatana½ mani-ndriya½ viññ±ºa½ viññ±ºakkhandho tajj± manoviññ±ºadh±tu. Sat²ti y± bhaga-vanta½ ±rabbha sati anussati samm±sat²ti– saddh± ca p²ti ca mano sati ca. N±pentime gotamas±sanamh±ti ime catt±ro dhamm± gotamas±san± buddhas±-san± jinas±san± tath±gatas±san± arahantas±san± n±penti na gacchanti na vija-hanti na vin±sent²ti– n±pentime gotamas±sanamh±. Ya½ ya½ disa½ vajati bh³ripaññoti. Ya½ ya½ disanti puratthima½ v± disa½pacchima½ v± disa½ dakkhiºa½ v± disa½ uttara½ v± disa½ vajati gacchatikamati abhikkamati. Bh³ripaññoti bh³ripañño mah±pañño tikkhapañño puthu-pañño h±sapañño javanapañño nibbedhikapañño. Bh³ri vuccati pathav². Bhagav±t±ya pathavisam±ya paññ±ya vipul±ya vitthat±ya samann±gatoti– ya½ ya½ disa½vajati bh³ripañño. Sa tena teneva natohamasm²ti so yena buddho tena teneva nato tanninnotappoºo tappabbh±ro tadadhimutto tadadhipateyyoti– sa tena teneva natoha-masmi. Ten±ha thero piªgiyo– “Saddh± (..0220) ca p²ti ca mano sati ca, n±pentime gotamas±sanamh±; ya½ ya½ disa½ vajati bh³ripañño, sa tena teneva natohamasm²”ti.

Page 161: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

115. Jiººassa me dubbalath±makassa, teneva k±yo na paleti tattha. Saªkappayant±ya vaj±mi nicca½, mano hi me br±hmaºa tena yutto. Jiººassa me dubbalath±makass±ti jiººassa vu¹¹hassa mahallakassa addhaga-tassa vayo-anuppattassa. Dubbalath±makass±ti dubbalath±makassa appath±ma-kassa parittath±makass±ti– jiººassa me dubbalath±makassa. Teneva k±yo na paleti tatth±ti k±yo yena buddho tena na paleti na vajati nagacchati n±tikkamat²ti– teneva k±yo na paleti tattha. Saªkappayant±ya vaj±mi niccanti saªkappagamanena vitakkagamanena ñ±ºa-gamanena paññ±gamanena buddhigamanena vaj±mi gacch±mi atikkam±m²ti–saªkappayant±ya vaj±mi nicca½. Mano hi me br±hmaºa tena yuttoti. Manoti ya½ citta½ mano m±nasa½ …pe…tajj± manoviññ±ºadh±tu. Mano hi me br±hmaºa tena yuttoti mano yena buddhotena yutto payutto sa½yuttoti– mano hi me br±hmaºa tena yutto. Ten±ha theropiªgiyo– “Jiººassa me dubbalath±makassa, teneva k±yo na paleti tattha; saªkappayant±ya vaj±mi nicca½, mano hi me br±hmaºa tena yutto”ti. 116. Paªke say±no pariphandam±no, d²p± d²pa½ upallavi½; Athaddas±si½ sambuddha½, oghatiººaman±sava½. Paªke (..0221) say±no pariphandam±noti. Paªke say±noti k±mapaªke k±maka-ddame k±makilese k±maba¼ise k±mapari¼±he k±mapalibodhe sem±no sayam±novasam±no ±vasam±no parivasam±no ‚ ti– paªke say±no. Pariphandam±notitaºh±phandan±ya phandam±no, diµµhiphandan±ya phandam±no, kilesaphanda-n±ya phandam±no, payogaphandan±ya phandam±no, vip±kaphandan±ya phanda-m±no, manoduccaritaphandan±ya phandam±no, ratto r±gena phandam±no,duµµho dosena phandam±no, m³¼ho mohena phandam±no, vinibandho m±nenaphandam±no, par±maµµho diµµhiy± phandam±no, vikkhepagato uddhaccenaphandam±no, aniµµhaªgato vicikicch±ya phandam±no, th±magato anusayehiphandam±no, l±bhena phandam±no, al±bhena phandam±no, yasena phanda-m±no, ayasena phandam±no, pasa½s±ya phandam±no, nind±ya phandam±no,sukhena phandam±no, dukkhena phandam±no, j±tiy± phandam±no, jar±yaphandam±no, by±dhin± phandam±no, maraºena phandam±no, sokaparidevadu-kkhadomanassup±y±sehi phandam±no, nerayikena dukkhena phandam±no, tira-cch±nayonikena dukkhena phandam±no, pettivisayikena dukkhena phandam±no,m±nusikena dukkhena …pe… gabbhokkantim³lakena dukkhena… gabbhaµµhiti-m³lakena dukkhena… gabbhavuµµh±nam³lakena dukkhena… j±tass³panibandha-kena dukkhena… j±tassa par±dheyyakena dukkhena… att³pakkamena dukkhe-na… par³pakkamena dukkhena… saªkh±radukkhena… vipariº±madukkhena…cakkhurogena dukkhena… sotarogena dukkhena… gh±narogena dukkhena…jivh±rogena dukkhena… k±yarogena dukkhena… s²sarogena dukkhena… kaººa-rogena dukkhena… mukharogena dukkhena… dantarogena dukkhena… oµµharo-gena dukkhena… k±sena… s±sena… pin±sena… ¹±hena ‚ … jarena… kucchiro-gena… mucch±ya… pakkhandik±ya… s³l±ya… vis³cik±ya… kuµµhena… gaº¹e-

Page 162: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

na… kil±sena… sosena… apam±rena … dadduy±… kaº¹uy±… kacchuy±…rakhas±ya… vitacchik±ya… lohitapittena ‚ … madhumehena… a½s±ya… pi¼ak±-ya… bhagandalena ‚ … pittasamuµµh±nena ±b±dhena… semhasamuµµh±nena±b±dhena… v±tasamuµµh±nena ±b±dhena… sannip±tikena ±b±dhena… utupari-º±majena ±b±dhena… visamaparih±rajena ±b±dhena… opakkamikena ±b±dhe-na… kammavip±kajena ±b±dhena… s²tena… uºhena… jighacch±ya (..0222) …pip±s±ya… ucc±rena… pass±vena… ¹a½samakasav±t±tapasar²sapasampha-ssena dukkhena… m±tumaraºena dukkhena… pitumaraºena dukkhena… putta-maraºena dukkhena… dh²tumaraºena dukkhena… ñ±tibyasanena dukkhena…bhogabyasanena dukkhena… rogabyasanena dukkhena… s²labyasanena dukkhe-na… diµµhibyasanena dukkhena phandam±no pariphandam±no pavedham±nosampavedham±noti– paªke say±no pariphandam±no. D²p± d²pa½ upallavinti satth±rato satth±ra½ dhammakkh±nato dhamma-kkh±na½ gaºato gaºa½ diµµhiy± diµµhi½ paµipad±ya paµipada½ maggato magga½pallavi½ upallavi½ sampallavinti– d²p± d²pa½ upallavi½. Athaddas±si½ sambuddhanti. Ath±ti padasandhi padasa½saggo padap±rip³r²akkharasamav±yo byañjanasiliµµhat± pad±nupubbat±peta½– ath±ti. Addas±sintiaddasa½ addakkhi½ apassi½ paµivijjhi½. Buddhoti yo so bhagav± sayambh³ an±-cariyako …pe… sacchik± paññatti, yadida½ buddhoti– athaddas±si½sambuddha½. Oghatiººaman±savanti. Oghatiººanti bhagav± k±mogha½ tiººo, bhavogha½tiººo, diµµhogha½ tiººo, avijjogha½ tiººo, sabbasa½s±rapatha½ tiººo uttiººonitthiººo atikkanto samatikkanto v²tivatto, so vutthav±so ciººacaraºo …pe… j±ti-maraºasa½s±ro, natthi tassa punabbhavoti– oghatiººa½. An±savanti catt±ro±sav±– k±m±savo, bhav±savo, diµµh±savo, avijj±savo. Te ±sav± buddhassa bhaga-vato pah²n± ucchinnam³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±da-dhamm±. Tasm± buddho an±sav±ti– oghatiººaman±sava½. Ten±ha thero piªgiyo– “Paªke say±no pariphandam±no, d²p± d²pa½ upallavi½; athaddas±si½ sambuddha½, oghatiººaman±savan”ti. 117. Yath± ah³ vakkali muttasaddho, bhadr±vudho ±¼avigotamo ca. Evameva tvampi pamuñcassu saddha½, gamissasi tva½ piªgiya maccudhe-yyassa p±ra½. Yath± (..0223) ah³ vakkali muttasaddho, bhadr±vudho ±¼avigotamo c±ti yath±vakkalitthero ‚ saddho saddh±garuko saddh±pubbaªgamo saddh±dhimuttosaddh±dhipateyyo arahattappatto, yath± bhadr±vudho thero saddho saddh±ga-ruko saddh±pubbaªgamo saddh±dhimutto saddh±dhipateyyo arahattappatto,yath± ±¼avigotamo thero saddho saddh±garuko saddh±pubbaªgamo saddh±dhi-mutto saddh±dhipateyyo arahattappattoti– yath± ah³ vakkali muttasaddho bhadr±-vudho ±¼avigotamo ca. Evameva tvampi pamuñcassu saddhanti evameva tva½ saddha½ muñcassupamuñcassu sampamuñcassu adhimuñcassu okappehi. “Sabbe saªkh±r± anicc±”-ti saddha½ muñcassu pamuñcassu sampamuñcassu adhimuñcassu okappehi.

Page 163: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

“Sabbe saªkh±r± dukkh±”ti …pe… “sabbe dhamm± anatt±”ti saddha½ muñcassupamuñcassu sampamuñcassu adhimuñcassu okappehi… “ya½ kiñci samudaya-dhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhamman”ti saddha½ muñcassu pamuñcassu,sampamuñcassu adhimuñcassu okappeh²ti– evameva tvampi pamuñcassusaddha½. Gamissasi tva½ piªgiya maccudheyyassa p±ranti maccudheyya½ vuccantikiles± ca khandh± ca abhisaªkh±r± ca. Maccudheyyassa p±ra½ vuccati amata½nibb±na½, yo so sabbasaªkh±rasamatho sabb³padhipaµinissaggo taºhakkhayovir±go nirodho nibb±na½. Gamissasi tva½ piªgiya maccudheyyassa p±ranti tva½p±ra½

Page 164: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

gamissasi, p±ra½ adhigamissasi, p±ra½ phassissasi, p±ra½ sacchikarissas²ti–gamissasi tva½ piªgiya maccudheyyassa p±ra½. Ten±ha bhagav±– “Yath± ah³ vakkali muttasaddho, bhadr±vudho ±¼avigotamo ca; evameva tvampi pamuñcassu saddha½, gamissasi tva½ piªgiya maccudheyyassa p±ran”ti. 118. Esa bhiyyo pas²d±mi, sutv±na munino vaco; Vivaµacchado ‚ sambuddho, akhilo paµibh±nav± ‚. Esa bhiyyo pas²d±m²ti esa bhiyyo pas²d±mi, bhiyyo bhiyyo saddah±mi, bhiyyobhiyyo okappemi, bhiyyo bhiyyo adhimucc±mi; “sabbe saªkh±r± anicc±”ti bhiyyobhiyyo pas²d±mi, bhiyyo bhiyyo saddah±mi (..0224), bhiyyo bhiyyo okappemi,bhiyyo bhiyyo adhimucc±mi; “sabbe saªkh±r± dukkh±”ti bhiyyo bhiyyo pas²d±mi…pe… “sabbe dhamm± anatt±”ti bhiyyo bhiyyo pas²d±mi …pe… “ya½ kiñci samu-dayadhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhamman”ti bhiyyo bhiyyo pas²d±mi, bhiyyobhiyyo saddah±mi, bhiyyo bhiyyo okappemi, bhiyyo bhiyyo adhimucc±m²ti– esabhiyyo pas²d±mi. Sutv±na munino vacoti. Mun²ti mona½ vuccati ñ±ºa½ …pe… saªgaj±lamaticcaso muni. Sutv±na munino vacoti tuyha½ vacana½ byappatha½ desana½ anus±-sana½ anusiµµha½ sutv±na uggahetv±na upadh±rayitv±na upalakkhayitv±n±ti–sutv±na munino vaco. Vivaµacchado sambuddhoti. Chadananti pañca chadan±ni– taºh±chadana½,diµµhichadana½, kilesachadana½, duccaritachadana½, avijj±chadana½. T±nichadan±ni buddhassa bhagavato vivaµ±ni viddha½sit±ni samuggh±µit±ni pah²n±nisamucchinn±ni v³pasant±ni paµippassaddh±ni abhabbuppattik±ni ñ±ºaggin±da¹¹h±ni. Tasm± buddho vivaµacchado. Buddhoti yo so bhagav± …pe… sacchik±paññatti, yadida½ buddhoti– vivaµacchado sambuddho. Akhilo paµibh±nav±ti. Akhiloti r±go khilo, doso khilo, moho khilo, kodho khilo,upan±ho …pe… sabb±kusal±bhisaªkh±r± khil±. Te khil± buddhassa bhagavatopah²n± ucchinnam³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±.Tasm± buddho akhilo. Paµibh±nav±ti tayo paµibh±navanto– pariyatti paµibh±nav±, paripucch±paµibh±-nav±, adhigamapaµibh±nav±. Katamo pariyattipaµibh±nav±? Idhekaccassabuddhavacana½ ‚ pariy±puta½ ‚ hoti sutta½ geyya½ veyy±karaºa½ g±th±ud±na½ itivuttaka½ j±taka½ abbhutadhamma½ vedalla½. Tassa pariyatti½niss±ya paµibh±ti ‚– aya½ pariyattipaµibh±nav±. Katamo paripucch±paµibh±nav±? Idhekacco paripucchit± hoti atthe ca ñ±ye calakkhaºe ca k±raºe ca µh±n±µh±ne ca. Tassa paripuccha½ niss±ya paµibh±ti–aya½ paripucch±paµibh±nav±. Katamo (..0225) adhigamapaµibh±nav±? Idhekaccassa adhigat± honti catt±rosatipaµµh±n±, catt±ro sammappadh±n±, catt±ro iddhip±d±, pañcindriy±ni, pañcabal±ni, satta bojjhaªg±, ariyo aµµhaªgiko maggo, catt±ro ariyamagg±, catt±ri s±ma-ññaphal±ni, catasso paµisambhid±yo, cha abhiññ±yo. Tassa attho ñ±to, dhammoñ±to, nirutti ñ±t±. Atthe ñ±te attho paµibh±ti, dhamme ñ±te dhammo paµibh±ti, niru-

Page 165: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

ttiy± ñ±t±ya nirutti paµibh±ti. Imesu t²su ñ±ºesu ñ±ºa½ paµibh±napaµisambhid±.Bhagav± im±ya paµibh±napaµisambhid±ya upeto samupeto up±gato samup±gatoupapanno samupapanno samann±gato. Tasm± buddho paµibh±nav±. Yassa pari-yatti natthi, paripucch± natthi, adhigamo natthi, ki½ tassa paµibh±yissat²ti– akhilopaµibh±nav±. Ten±ha thero piªgiyo– “Esa bhiyyo pas²d±mi, sutv±na munino vaco; vivaµacchado sambuddho, akhilo paµibh±nav±”ti. 119. Adhideve ‚ abhiññ±ya, sabba½ vedi paropara½ ‚. Pañh±nantakaro satth±, kaªkh²na½ paµij±nata½. Adhideve abhiññ±y±ti. Dev±ti tayo dev±– sammutidev± ‚, upapattidev±, visu-ddhidev±. Katame sammutidev±? Sammutidev± vuccanti r±j±no ‚ ca r±jakum±roca deviyo ca. Ime vuccanti sammutidev±. Katame upapattidev±? Upapattidev±vuccanti c±tumah±r±jik± dev± t±vati½s± dev± …pe… brahmak±yik± dev±, ye cadev± taduttari. Ime vuccanti upapattidev±. Katame visuddhidev±? Visuddhidev±vuccanti tath±gat± tath±gatas±vak± arahanto kh²º±sav±, ye ca paccekasa-mbuddh±. Ime vuccanti visuddhidev±. Bhagav± sammutideve adhidev±ti abhi-ññ±ya upapattideve adhidev±ti abhiññ±ya, visuddhideve adhidev±ti abhiññ±yaj±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±ti– adhideve abhiññ±ya. Sabba½ (..0226) vedi paroparanti bhagav± attano ca paresañca adhidevakaredhamme vedi aññ±si aphassi paµivijjhi. Katame attano adhidevakar± dhamm±?Samm±paµipad± anulomapaµipad± apaccan²kapaµipad± anvatthapaµipad±dhamm±nudhammapaµipad± s²lesu parip³rak±rit± indriyesu guttadv±rat± bhojanemattaññut± j±gariy±nuyogo satisampajañña½ catt±ro satipaµµh±n± …pe… ariyoaµµhaªgiko maggo. Ime vuccanti attano adhidevakar± dhamm±. Katame paresa½ adhidevakar± dhamm±? Samm±paµipad± …pe… ariyo aµµha-ªgiko maggo. Ime vuccanti paresa½ adhidevakar± dhamm±. Eva½ bhagav±attano ca paresañca adhidevakare dhamme vedi aññ±si aphassi paµivijjh²ti–sabba½ vedi paropara½. Pañh±nantakaro satth±ti bhagav± p±r±yanikapañh±na½ antakaro pariyanta-karo paricchedakaro parivaµumakaro; sabhiyapañh±na½ ‚ antakaro pariyanta-karo paricchedakaro parivaµumakaro; sakkapañh±na½ …pe… suy±mapañh±-na½… bhikkhupañh±na½… bhikkhun²pañh±na½… up±sakapañh±na½… up±sik±-pañh±na½… r±japañh±na½… khattiyapañh±na½… br±hmaºapañh±na½… vessa-pañh±na½… suddapañh±na½… devapañh±na½… brahmapañh±na½ antakaropariyantakaro paricchedakaro parivaµumakaroti– pañh±nantakaro. Satth±tibhagav± satthav±ho. Yath± satthav±ho satthe kant±ra½ t±reti, corakant±ra½t±reti, v±¼akant±ra½ t±reti, dubbhikkhakant±ra½ t±reti, nirudakakant±ra½ t±retiutt±reti nitth±reti ‚ pat±reti, khemantabh³mi½ samp±peti; evameva bhagav±satthav±ho satte kant±ra½ t±reti, j±tikant±ra½ t±reti, jar±kant±ra½ …pe… by±dhi-kant±ra½… maraºakant±ra½… sokaparidevadukkhadomanassup±y±sakant±ra½t±reti, r±gakant±ra½ t±reti, dosakant±ra½… mohakant±ra½… m±nakant±ra½…diµµhikant±ra½… kilesakant±ra½… duccaritakant±ra½ t±reti, r±gagahana½ t±reti,

Page 166: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

dosagahana½ t±reti, mohagahana½… diµµhigahana½… kilesagahana½… ducca-ritagahana½ t±reti utt±reti nitth±reti pat±reti; khemanta½ amata½ nibb±na½samp±pet²ti– evampi bhagav± satthav±ho. Atha v±, bhagav± net± vinet± anunet± paññapet± nijjh±pet± pekkhat± pas±de-t±ti, eva½ bhagav± satthav±ho. Atha v±, bhagav± anuppannassa (..0227)maggassa upp±det±, asañj±tassa maggassa sañjanet±, anakkh±tassa maggassaakkh±t±, maggaññ³ maggavid³ maggakovido magg±nug± ca pana etarahi s±vak±viharanti pacch± samann±gat±ti, evampi bhagav± satthav±hoti– pañh±nantakarosatth±. Kaªkh²na½ paµij±natanti sakaªkh± ±gantv± nikkaªkh± sampajjanti, sallekh±±gantv± nillekh± sampajjanti, sadve¼hak± ±gantv± nidve¼ahak± sampajjanti, savici-kicch± ±gantv± nibbicikicch± sampajjanti, sar±g± ±gantv± v²tar±g± sampajjanti,sados± ±gantv± v²tados± sampajjanti, samoh± ±gantv± v²tamoh± sampajjanti,sakiles± ±gantv± nikkiles± sampajjant²ti– kaªkh²na½ paµij±nata½. Ten±ha theropiªgiyo– “Adhideve abhiññ±ya, sabba½ vedi paropara½; pañh±nantakaro satth±, kaªkh²na½ paµij±natan”ti. 120. Asa½h²ra½ asa½kuppa½, yassa natthi upam± kvaci; Addh± gamiss±mi na mettha kaªkh±, eva½ ma½ dh±rehi adhimuttacitta½. Asa½h²ra½ asa½kuppanti asa½h²ra½ vuccati amata½ nibb±na½. Yo so sabba-saªkh±rasamatho sabb³padhipaµinissaggo taºhakkhayo vir±go nirodho nibb±na½.Asa½h²ranti r±gena dosena mohena kodhena upan±hena makkhena pa¼±senaiss±ya macchariyena m±y±ya s±µheyyena thambhena s±rambhena m±nena atim±-nena madena pam±dena sabbakilesehi sabbaduccaritehi sabbapari¼±hehi sabb±-savehi sabbadarathehi sabbasant±pehi sabb±kusal±bhisaªkh±rehi asa½h±riya½nibb±na½ nicca½ dhuva½ sassata½ avipariº±madhammanti– asa½h²ra½. Asa½kuppanti asa½kuppa½ vuccati amata½ nibb±na½. Yo so sabbasaªkh±ra-samatho …pe… nirodho nibb±na½. Nibb±nassa ‚ na upp±do paññ±yati, vayonatthi, na tassa aññathatta½ ‚ paññ±yati. Nibb±na½ nicca½ dhuva½ sassata½avipariº±madhammanti– asa½h²ra½ asa½kuppa½. Yassa (..0228) natthi upam± kvac²ti. Yass±ti nibb±nassa. Natthi upam±ti upam±natthi, upanidh± natthi, sadisa½ natthi, paµibh±go natthi, na sati na sa½vijjati nupa-labbhati. Kvac²ti kvaci kimhici katthaci ajjhatta½ v± bahiddh± v± ajjhattabahiddh±v±ti– yassa natthi upam± kvaci. Addh± gamiss±mi na mettha kaªkh±ti. Addh±ti eka½savacana½ nissa½sayava-cana½ nikkaªkhavacana½ advejjhavacana½ adve¼hakavacana½ niyogavacana½apaººakavacana½ aviraddhavacana½ avatth±panavacanameta½– addh±ti. Gami-ss±m²ti gamiss±mi adhigamiss±mi phassiss±mi sacchikariss±m²ti– addh± gami-ss±mi. Na mettha kaªkh±ti. Etth±ti nibb±ne kaªkh± natthi, vicikicch± natthi,dve¼haka½ natthi, sa½sayo natthi, na sati na sa½vijjati nupalabbhati, pah²no samu-cchinno v³pasanto paµippassaddho abhabbuppattiko ñ±ºaggin± da¹¹hoti– addh±gamiss±mi na mettha kaªkh±.

Page 167: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Eva½ ma½ dh±rehi adhimuttacittanti. Eva½ ma½ dh±reh²ti eva½ ma½ upala-kkhehi. Adhimuttacittanti nibb±naninna½ nibb±napoºa½ nibb±napabbh±ra½nibb±n±dhimuttanti– eva½ ma½ dh±rehi adhimuttacittanti. Ten±ha thero piªgiyo– “Asa½h²ra½ asa½kuppa½, yassa natthi upam± kvaci; addh± gamiss±mi na mettha kaªkh±, eva½ ma½ dh±rehi adhimuttacittan”ti. P±r±yan±nug²tig±th±niddeso aµµh±rasamo. P±r±yanavaggo samatto.

Page 168: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Khaggavis±ºasutto Khaggavis±ºasuttaniddeso Paµhamavaggo 121. Sabbesu (..0229) bh³tesu nidh±ya daº¹a½, aviheµhaya½ aññatarampitesa½. Na puttamiccheyya kuto sah±ya½, eko care khaggavis±ºakappo. Sabbesu bh³tesu nidh±ya daº¹anti. Sabbes³ti sabbena sabba½ sabbath±sabba½ asesa½ nissesa½ pariy±diyanavacanameta½– sabbes³ti. Bh³tes³tibh³t± vuccanti tas± ca th±var± ca. Tas±ti yesa½ tasitataºh± appah²n±, yesañcabhayabherav± appah²n±. Ki½k±raº± vuccanti tas±? Te tasanti uttasanti parita-santi bh±santi sant±sa½ ±pajjanti, ta½k±raº± vuccanti tas±. Th±var±ti yesa½ tasi-tataºh± pah²n±, yesañca bhayabherav± pah²n±. Ki½k±raº± vuccanti th±var±? Tena tasanti na uttasanti na paritasanti na bh±yanti na sant±sa½ ±pajjanti, ta½k±-raº± vuccanti th±var±. Daº¹anti tayo daº¹±– k±yadaº¹o vac²daº¹o manodaº¹o.Tividha½ k±yaduccarita½ k±yadaº¹o, catubbidha½ vac²duccarita½ vac²daº¹o,tividha½ manoduccarita½ manodaº¹o. Sabbesu bh³tesu nidh±ya daº¹antisabbesu bh³tesu daº¹a½ nidh±ya nidahitv±. Aviheµhaya½ aññatarampi tesanti ekamekampi satta½ p±ºin± v± le¹¹un± v±daº¹ena v± satthena v± anduy± ‚ v± rajjuy± v± aviheµhayanto, sabbepi sattep±ºin± v± le¹¹un± v± daº¹ena v± satthena v± anduy± v± rajjuy± v± aviheµhaya-ntoti– aviheµhaya½ aññatarampi tesa½. Na puttamiccheyya kuto sah±yanti. N±ti paµikkhepo; putt±ti catt±ro putt±– atrajoputto, khettajo putto, dinnako putto, antev±siko putto. Sah±yanti sah±y± vuccantiyehi saha ±gamana½ ph±su, gamana½ ph±su, gaman±gamana½ ph±su, µh±na½ph±su, nisajjana½ ph±su, sayana½ ‚ ph±su, ±lapana½ ph±su, sallapana½ ph±su,ullapana½ ph±su, samullapana½ ph±su (..0230). Na puttamiccheyya kuto sah±-yanti puttampi na iccheyya na s±diyeyya na patthayeyya na pihayeyya n±bhija-ppeyya, kuto mitta½ v± sandiµµha½ v± sambhatta½ v± sah±ya½ v± iccheyya ‚s±diyeyya patthayeyya pihayeyya abhijappeyy±ti– na puttamiccheyya kutosah±ya½. Eko care khaggavis±ºakappoti. Ekoti so paccekasambuddho pabbajj±saªkh±-tena eko, adutiyaµµhena eko, taºh±ya pah±naµµhena ‚ eko, ekantav²tar±goti eko,ekantav²tadosoti eko, ekantav²tamohoti eko, ekantanikkilesoti eko, ek±yana-magga½ gatoti eko, eko anuttara½ paccekasambodhi½ abhisambuddhoti eko. Katha½ so paccekasambuddho pabbajj±saªkh±tena eko? So paccekasa-mbuddho sabba½ ghar±v±sapalibodha½ chinditv± puttad±rapalibodha½ chinditv±

Page 169: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

ñ±tipalibodha½ chinditv± sannidhipalibodha½ chinditv± kesamassu½ oh±retv±k±s±y±ni vatth±ni acch±detv± ag±rasm± anag±riya½ pabbajitv± akiñcanabh±va½upagantv± eko carati viharati iriyati vatteti p±leti yapeti y±pet²ti– eva½ so pacceka-sambuddho pabbajj±saªkh±tena eko. Katha½ so paccekasambuddho adutiyaµµhena eko? So eva½ pabbajito sam±noeko araññavanapatth±ni pant±ni sen±san±ni paµisevati appasadd±ni appaniggho-s±ni vijanav±t±ni manussar±hasseyyak±ni paµisall±nas±rupp±ni. So eko gacchati,eko tiµµhati, eko nis²dati, eko seyya½ kappeti, eko g±ma½ piº¹±ya pavisati, ekoabhikkamati, eko paµikkamati, eko raho nis²dati, eko caªkama½ adhiµµh±ti, ekocarati viharati iriyati vatteti p±leti yapeti y±pet²ti– eva½ so paccekasambuddho adu-tiyaµµhena eko. Katha½ so paccekasambuddho taºh±ya pah±naµµhena eko? So eva½ eko adu-tiyo appamatto ±t±p² pahitatto viharanto mah±padh±na½ padahanto m±ra½ sase-naka½ namuci½ kaºha½ pamattabandhu½ vidhametv± ca taºh±j±lini½ visarita½visattika½ pajahi vinodesi byant²-ak±si anabh±va½gamesi. “Taºh±dutiyo (..0231) puriso, d²ghamaddh±na sa½sara½; itthabh±vaññath±bh±va½, sa½s±ra½ n±tivattati. “Etam±d²nava½ ñatv±, taºha½ dukkhassa sambhava½; v²tataºho an±d±no, sato bhikkhu paribbaje”ti. Eva½ so paccekasambuddho taºh±ya pah±naµµhena eko. Katha½ so paccekasambuddho ekantav²tar±goti eko? R±gassa pah²natt± eka-ntav²tar±goti eko, dosassa pah²natt± ekantav²tadosoti eko, mohassa pah²natt± eka-ntav²tamohoti eko, kiles±na½ pah²natt± ekantanikkilesoti eko. Eva½ so paccekasa-mbuddho ekantav²tar±goti eko. Katha½ so paccekasambuddho ek±yanamagga½ gatoti eko? Ek±yanamaggovuccati catt±ro satipaµµh±n±, catt±ro sammappadh±n±, catt±ro iddhip±d±, pañci-ndriy±ni, pañca bal±ni, satta bojjhaªg± ariyo aµµhaªgiko maggo. “Ek±yana½ j±tikhayantadass², magga½ paj±n±ti hit±nukamp²; etena maggena tari½su pubbe, tarissanti ye ca taranti oghan”ti. Eva½ so paccekasambuddho ek±yanamagga½ gatoti eko. Katha½ so paccekasambuddho eko anuttara½ paccekasambodhi½ abhisambu-ddhoti eko? Bodhi vuccati cat³su maggesu ñ±ºa½. Paññ± paññindriya½ paññ±-bala½ dhammavicayasambojjhaªgo v²ma½s± vipassan± samm±diµµhi. So pacce-kasambuddho maggapaccekasambuddho ñ±ºapaccekasambuddho “sabbesaªkh±r± anicc±”ti bujjhi, “sabbe saªkh±r± dukkh±”ti bujjhi, “sabbe dhamm± ana-tt±”ti bujjhi, “avijj±paccay± saªkh±r±”ti bujjhi, “saªkh±rapaccay± viññ±ºan”tibujjhi, “viññ±ºapaccay± n±mar³pan”ti bujjhi, “n±mar³papaccay± sa¼±yatanan”tibujjhi, “sa¼±yatanapaccay± phasso”ti bujjhi, “phassapaccay± vedan±”ti bujjhi,“vedan±paccay± taºh±”ti bujjhi, “taºh±paccay± up±d±nan”ti bujjhi, “up±d±napa-ccay± bhavo”ti bujjhi, “bhavapaccay± j±t²”ti bujjhi, “j±tipaccay± (..0232) jar±mara-ºan”ti bujjhi; “avijj±nirodh± saªkh±ranirodho”ti bujjhi, “saªkh±ranirodh± viññ±ºa-nirodho”ti bujjhi, “viññ±ºanirodh± n±mar³panirodho”ti bujjhi, “n±mar³panirodh±

Page 170: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

sa¼±yatananirodho”ti bujjhi, “sa¼±yatananirodh± phassanirodho”ti bujjhi, “phassa-nirodh± vedan±nirodho”ti bujjhi, “vedan±nirodh± taºh±nirodho”ti bujjhi, “taºh±ni-rodh± up±d±nanirodho”ti bujjhi, “up±d±nanirodh± bhavanirodho”ti bujjhi, “bhava-nirodh± j±tinirodho”ti bujjhi, “j±tinirodh± jar±maraºanirodho”ti bujjhi; “ida½ dukkha-n”ti bujjhi, “aya½ dukkhasamudayo”ti bujjhi, “aya½ dukkhanirodho”ti bujjhi, “aya½dukkhanirodhag±min² paµipad±”ti bujjhi; “ime ±sav±”ti bujjhi, “aya½ ±savasamuda-yo”ti bujjhi …pe… “aya½ ±savanirodhag±min² paµipad±”ti bujjhi; “ime dhamm±abhiññeyy±”ti bujjhi, “ime dhamm± pah±tabb±”ti bujjhi, “ime dhamm± sacchik±ta-bb±”ti bujjhi, “ime dhamm± bh±vetabb±”ti bujjhi; channa½ phass±yatan±na½samudayañca atthaªgamañca ass±dañca ±d²navañca nissaraºañca bujjhi,pañcanna½ up±d±nakkhandh±na½ samudayañca …pe… nissaraºañca bujjhi,catunna½ mah±bh³t±na½ samudayañca atthaªgamañca ass±dañca ±d²navañcanissaraºañca bujjhi, “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodhadha-mman”ti bujjhi. Atha v±, ya½ bujjhitabba½ anubujjhitabba½ paµibujjhitabba½ sambujjhitabba½adhigantabba½ phassitabba½ sacchik±tabba½, sabba½ ta½ tena paccekabodhi-ñ±ºena bujjhi anubujjhi paµibujjhi sambujjhi adhigacchi phassesi sacch±k±s²tieva½ so paccekasambuddho eko anuttara½ paccekasambodhi½ abhisambu-ddhoti– eko. Careti aµµha cariy±yo– iriy±pathacariy±, ±yatanacariy±, saticariy±, sam±dhica-riy±, ñ±ºacariy±, maggacariy±, patticariy±, lokatthacariy±. Iriy±pathacariy±ticat³su iriy±pathesu. ¾yatanacariy±ti chasu ajjhattikab±hiresu ±yatanesu. Saticari-y±ti cat³su satipaµµh±nesu. Sam±dhicariy±ti cat³su jh±nesu. ѱºacariy±ti cat³suariyasaccesu. Maggacariy±ti cat³su ariyamaggesu. Patticariy±ti cat³su s±mañña-phalesu. Lokatthacariy±ti tath±gatesu arahantesu samm±sambuddhesu padesatopaccekasambuddhesu padesato s±vakesu. Iriy±pathacariy± ca paºidhisampa-nn±na½, ±yatanacariy± ca indriyesu guttadv±r±na½ (..0233), saticariy± ca appa-m±davih±r²na½, sam±dhicariy± ca adhicittamanuyutt±na½, ñ±ºacariy± ca buddhi-sampann±na½, maggacariy± ca samm±paµipann±na½, patticariy± ca adhigatapha-l±na½, lokatthacariy± ca tath±gat±na½ arahant±na½ samm±sambuddh±na½padesato paccekabuddh±na½ padesato s±vak±na½. Im± aµµha cariy±yo. Apar±piaµµha cariy±yo– adhimuccanto saddh±ya carati, paggaºhanto v²riyena carati, upa-µµhapento satiy± carati, avikkhepa½ karonto sam±dhin± carati, paj±nanto paññ±yacarati, vij±nanto viññ±ºacariy±ya carati. Eva½ paµipannassa kusal± dhamm± ±y±-pent²ti– ±yatanacariy±ya carati. Eva½ paµipanno visesamadhigacchat²ti– visesaca-riy±ya carati. Im± aµµha cariy±yo. Apar±pi aµµha cariy±yo– dassanacariy± ca samm±diµµhiy±, abhiropanacariy± casamm±saªkappassa, pariggahacariy± ca samm±v±c±ya, samuµµh±nacariy± casamm±kammantassa, vod±nacariy± ca samm±-±j²vassa, paggahacariy± casamm±v±y±massa, upaµµh±nacariy± ca samm±satiy±, avikkhepacariy± ca samm±-sam±dhissa. Im± aµµha cariy±yo. Khaggavis±ºakappoti yath± khaggassa n±ma vis±ºa½ eka½ hoti adutiya½,

Page 171: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

evameva so paccekasambuddho takkappo tassadiso tappaµibh±go. Yath± ati-loºa½ vuccati loºakappo, atitittaka½ vuccati tittakappo, atimadhura½ vuccatimadhurakappo, ati-uºha½ vuccati aggikappo, atis²tala½ vuccati himakappo,mah±-udakakkhandho vuccati samuddakappo, mah±bhiññ±balappatto s±vakovuccati satthukappoti; evameva so paccekasambuddho tattha takkappo tassadisotappaµibh±go eko adutiyo muttabandhano samm± loke carati viharati iriyati vattetip±leti yapeti y±pet²ti– eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasa-mbuddho– “Sabbesu bh³tesu nidh±ya daº¹a½, aviheµhaya½ aññatarampi tesa½; na puttamiccheyya kuto sah±ya½, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 122. Sa½saggaj±tassa (..0234) bhavanti sneh±, snehanvaya½ dukkhamida½pahoti. ¾d²nava½ snehaja½ pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo. Sa½saggaj±tassa bhavanti sneh±ti. Sa½sagg±ti dve sa½sagg±– dassanasa½-saggo ca savanasa½saggo ca. Katamo

Page 172: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

dassanasa½saggo? Idhekacco passati itthi½ v± kum±ri½ v± abhir³pa½ dassa-n²ya½ p±s±dika½ param±ya vaººapokkharat±ya samann±gata½. Disv± passitv±anubyañjanaso nimitta½ gaºh±ti– kes± v± sobhan± ‚ mukha½ v± sobhana½akkh² v± sobhan± kaºº± v± sobhan± n±s± v± sobhan± oµµh± v± sobhan± dant± v±sobhan± mukha½ v± sobhana½ g²v± v± sobhan± than± v± sobhan± ura½ v±sobhana½ udara½ v± sobhana½ kaµi v± sobhan± ³r³ v± sobhan± jaªgh± v±sobhan± hatth± v± sobhan± p±d± v± sobhan± aªguliyo v± sobhan± nakh± v±sobhan±ti. Disv± passitv± abhinandati abhivadati abhipattheti anupp±deti ‚ anu-bandhati r±gabandhana½– aya½ dassanasa½saggo. Katamo savanasa½saggo? Idhekacco suº±ti– “asukasmi½ n±ma g±me v±nigame v± itth² v± kum±r² v± abhir³p± dassan²y± p±s±dik± param±ya vaººapo-kkharat±ya samann±gat±”ti. Sutv± suºitv± abhinandati abhivadati abhipatthetianupp±deti anubandhati r±gabandhana½– aya½ savanasa½saggo. Sneh±ti dve sneh±– taºh±sneho ca diµµhisneho ca. Katamo taºh±sneho? Y±vat±taºh±saªkh±tena s²makata½ ‚ odhikata½ pariyantikata½ pariggahita½ mam±-yita½– “ida½ mama, eta½ mama, ettaka½ mama, ett±vat± mama”. R³p± sadd±gandh± ras± phoµµhabb± attharaº± p±vuraº± d±sid±s± aje¼ak± kukkuµas³kar±hatthigav±ssava¼av± khetta½ vatthu hirañña½ suvaººa½ g±manigamar±jadh±-niyo raµµhañca janapado ca koso ca koµµh±g±rañca, kevalampi mah±pathavi½taºh±vasena mam±yati, y±vat± aµµhasatataºh±vicarita½– aya½ taºh±sneho. Katamo (..0235) diµµhisneho? V²sativatthuk± sakk±yadiµµhi, dasavatthuk±micch±diµµhi, dasavatthuk± antagg±hik±diµµhi. Y± evar³p± diµµhi diµµhigata½ diµµhi-gahana½ diµµhikant±ro diµµhivis³k±yika½ diµµhivipphandita½ diµµhisa½yojana½g±ho paµigg±ho ‚ abhiniveso par±m±so kummaggo micch±patho micchatta½titth±yatana½ vipariy±sagg±ho vipar²tagg±ho vipall±sagg±ho micch±g±ho ay±th±-vakasmi½ y±th±vakanti g±ho, y±vat± dv±saµµhi diµµhigat±ni– aya½ diµµhisneho. Sa½saggaj±tassa bhavanti sneh±ti dassanasa½saggapaccay± ca savanasa½-saggapaccay± ca taºh±sneho ca diµµhisneho ca bhavanti sambhavanti j±yantisañj±yanti nibbattanti abhinibbattanti p±tubhavant²ti– sa½saggaj±tassa bhavantisneh±. Snehanvaya½ dukkhamida½ pahot²ti. Snehoti dve sneh±– taºh±sneho cadiµµhisneho ca …pe… aya½ taºh±sneho …pe… aya½ diµµhisneho. Dukkhamida½pahot²ti idhekacco k±yena duccarita½ carati, v±c±ya duccarita½ carati, manas±duccarita½ carati, p±ºampi hanati, adinnampi ±diyati, sandhimpi chindati, nillo-pampi ‚ harati, ek±g±rikampi karoti, paripanthepi tiµµhati, parad±rampi gacchati,mus±pi bhaºati. Tamena½ gahetv± rañño dassenti– “aya½, deva, coro ±guc±r².Imassa ya½ icchasi ta½ daº¹a½ paºeh²”ti. Tamena½ r±j± ta½ paribh±sati. Soparibh±sapaccay±pi dukkha½ domanassa½ ‚ paµisa½vedeti. Eta½ bhaya½dukkha½ domanassa½ kuto j±ta½? Tassa snehapaccay± ca nandipaccay± car±gapaccay± ca nandir±gapaccay± ca j±ta½. Ettakenapi r±j± na tussati. Tamena½ r±j± bandh±peti– andubandhanena v± rajju-bandhanena v± saªkhalikabandhanena v± vettabandhanena v± lat±bandhanena

Page 173: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

v± pakkhepabandhanena v± parikkhepabandhanena v± g±mabandhanena v±nigamabandhanena v± raµµhabandhanena v± janapadabandhanena v±, antamasosavacan²yampi karoti– “na te labbh± ito pakkamitun”ti. So bandhanapaccay±pidukkha½ domanassa½ paµisa½vedeti. Eta½ bhaya½ dukkha½ domanassa½ kutoj±ta½? Tassa snehapaccay± ca nandipaccay± ca r±gapaccay± ca nandir±gapa-ccay± ca j±ta½. Ettakenapi (..0236) r±j± na tussati. Tamena½ r±j± tasseva ‚ dhana½ ±har±peti–sata½ v± sahassa½ v± satasahassa½ v±. So dhanaj±nipaccay±pi dukkha½ doma-nassa½ paµisa½vedeti. Eta½ bhaya½ dukkha½ domanassa½ kuto j±ta½? Tassasnehapaccay± ca nandipaccay± ca r±gapaccay± ca nandir±gapaccay± ca j±ta½. Ettakenapi r±j± na tussati. Tamena½ r±j± vividh± kammak±raº± ‚ k±r±peti–kas±hipi t±¼eti, vettehipi t±¼eti, a¹¹hadaº¹ehipi t±¼eti, hatthampi chindati, p±dampichindati, hatthap±dampi chindati, kaººampi chindati, n±sampi chindati, kaººan±-sampi chindati, bilaªgath±likampi karoti, saªkhamuº¹ikampi karoti, r±humu-khampi karoti, jotim±likampi karoti, hatthapajjotikampi karoti, erakavattikampi ‚karoti, c²rakav±sikampi karoti, eºeyyakampi karoti, ba¼isama½sikampi karoti, kah±-paºikampi karoti, kh±r±patacchikampi ‚ karoti, palighaparivattikampi karoti, pal±-lap²µhakampi karoti, tattenapi telena osiñcati, sunakhehipi kh±d±peti, j²vantampis³le utt±seti, asin±pi s²sa½ chindati. So kammak±raºapaccay±pi dukkha½ doma-nassa½ paµisa½vedeti. Eta½ bhaya½ dukkha½ domanassa½ kuto j±ta½? Tassasnehapaccay± ca nandipaccay± ca r±gapaccay± ca nandir±gapaccay± ca j±ta½.R±j± imesa½ catunna½ daº¹±na½ issaro. So sakena kammena k±yassa bhed± para½ maraº± ap±ya½ duggati½ vini-p±ta½ niraya½ upapajjati. Tamena½ nirayap±l± pañcavidhabandhana½ n±makammak±raºa½ karonti ‚– tatta½ ayokhila½ hatthe gamenti, tatta½ ayokhila½dutiye hatthe gamenti, tatta½ ayokhila½ p±de gamenti, tatta½ ayokhila½ dutiyep±de gamenti, tatta½ ayokhila½ majjhe urasmi½ gamenti. So tattha dukkh± tibb±‚ khar± kaµuk± vedan± vedeti; na ca t±va k±la½ karoti y±va na ta½ p±pakamma½byant²hoti. Eta½ bhaya½ dukkha½ domanassa½ kuto j±ta½? Tassa snehapa-ccay± ca nandipaccay± ca r±gapaccay± ca nandir±gapaccay± ca j±ta½. Tamena½ (..0237) nirayap±l± sa½vesetv± ‚ kuµh±r²hi ‚ tacchanti …pe…tamena½ nirayap±l± uddha½p±da½ adhosira½ gahetv± v±s²hi tacchanti.Tamena½ nirayap±l± rathe yojetv± ±ditt±ya pathaviy± sampajjalit±ya sajotibh³-t±ya ‚ s±rentipi pacc±s±rentipi. Tamena½ nirayap±l± mahanta½ aªg±rapabbata½±ditta½ sampajjalita½ sajotibh³ta½ ±ropentipi oropentipi. Tamena½ nirayap±l±uddha½p±da½ adhosira½ gahetv± tatt±ya lohakumbhiy± pakkhipanti ±ditt±yasampajjalit±ya sajotibh³t±ya. So tattha pheºuddehaka½ paccati. So tattha pheºu-ddehaka½ paccam±no sakimpi uddha½ gacchati, sakimpi adho gacchati,sakimpi tiriya½ gacchati. So tattha dukkh± tibb± khar± kaµuk± vedan± vedeti; naca t±va k±laªkaroti y±va na ta½ p±pakamma½ byant²hoti. Eta½ bhaya½ dukkha½domanassa½ kuto j±ta½? Tassa snehapaccay± ca nandipaccay± ca r±gapaccay±ca nandir±gapaccay± ca j±ta½.

Page 174: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Tamena½ nirayap±l± mah±niraye pakkhipanti. So kho pana mah±nirayo– Catukkaººo catudv±ro, vibhatto bh±gaso mito; ayop±k±rapariyanto, ayas± paµikujjito. Tassa ayomay± bh³mi, jalit± tejas± yut±; samant± yojanasata½, pharitv± tiµµhati sabbad±. Kadariy±tapan± ‚ ghor±, accimanto dur±sad±; lomaha½sanar³p± ca, bhesm± paµibhay± dukh±. Puratthim±ya ca bhittiy±, accikkhandho samuµµhito; ¹ahanto p±pakammante, pacchim±ya paµihaññati. Pacchim±ya ca bhittiy±, accikkhandho samuµµhito; ¹ahanto p±pakammante, purim±ya paµihaññati. Dakkhiº±ya ca bhittiy±, accikkhandho samuµµhito; ¹ahanto p±pakammante, uttar±ya paµihaññati. Uttar±ya (..0238) ca bhittiy±, accikkhandho samuµµhito; ¹ahanto p±pakammante, dakkhiº±ya paµihaññati. Heµµhato ca samuµµh±ya, accikkhandho bhay±nako; ¹ahanto p±pakammante, chadanasmi½ paµihaññati. Chadanamh± samuµµh±ya, accikkhandho bhay±nako; ¹ahanto p±pakammante, bh³miya½ paµihaññati. Ayokap±lam±ditta½, santatta½ jalita½ yath±; eva½ av²cinirayo, heµµh± upari passato. Tattha satt± mah±ludd±, mah±kibbisak±rino; accantap±pakammant±, paccanti na ca miyyare ‚. J±tavedasamo k±yo, tesa½ nirayav±sina½; passa kamm±na½ da¼hatta½, na bhasm± hoti napi masi. Puratthimenapi dh±vanti, tato dh±vanti pacchima½; uttarenapi dh±vanti, tato dh±vanti dakkhiºa½. Ya½ ya½ disa½ padh±vanti, ta½ ta½ dv±ra½ pidh²yati; abhinikkhamit±s± te, satt± mokkhagavesino. Na te tato nikkhamitu½, labhanti kammapaccay±; tesañca p±pakammanta½, avipakka½ kata½ bahunti. Eta½ bhaya½ dukkha½ domanassa½ kuto j±ta½? Tassa snehapaccay± canandipaccay± ca r±gapaccay± ca nandir±gapaccay± ca j±ta½. Y±ni ca nerayik±ni dukkh±ni y±ni ca tiracch±nayonik±ni dukkh±ni y±ni ca petti-visayik±ni dukkh±ni y±ni ca m±nusik±ni dukkh±ni, t±ni kuto j±t±ni kuto sañj±t±nikuto nibbatt±ni kuto abhinibbatt±ni kuto p±tubh³t±ni? Tassa snehapaccay± canandipaccay± ca r±gapaccay± ca nandir±gapaccay± ca bhavanti sambhavantij±yanti sañj±yanti nibbattanti abhinibbattanti p±tubhavant²ti– snehanvaya½ dukkha-mida½ pahoti. ¾d²nava½ (..0239) snehaja½ pekkham±noti. Snehoti dve sneh±– taºh±sneho cadiµµhisneho ca …pe… aya½ taºh±sneho …pe… aya½ diµµhisneho. ¾d²nava½snehaja½ pekkham±noti taºh±sneho ca diµµhisneho ca ±d²nava½ snehaja½

Page 175: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

pekkham±no dakkham±no olokayam±no nijjh±yam±no upaparikkham±noti– ±d²-nava½ snehaja½ pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so pacce-kasambuddho– “Sa½saggaj±tassa bhavanti sneh±, snehanvaya½ dukkhamida½ pahoti;

Page 176: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

±d²nava½ snehaja½ pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 123. Mitte suhajje anukampam±no, h±peti attha½ paµibaddhacitto ‚. Eta½ bhaya½ santhave ‚ pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo. Mitte suhajje anukampam±no, h±peti attha½ paµibaddhacittoti. Mitt±ti dve mitt±–ag±rikamitto ca an±g±rikamitto ‚ ca. Katamo ag±rikamitto? Idhekacco duddada½dad±ti, duccaja½ cajati, dukkara½ karoti, dukkhama½ khamati, guyhamassa ±ci-kkhati, guyhamassa parig³hati ‚, ±pad±su na vijahati, j²vitampissa atth±ya pari-ccatta½ hoti, kh²ºe n±timaññati– aya½ ag±rikamitto. Katamo an±g±rikamitto? Idha bhikkhu piyo ca hoti man±po ca garu ca bh±va-n²yo ca vatt± ca vacanakkhamo ca gambh²rañca katha½ katt±, no ca aµµh±ne niyo-jeti adhis²le sam±dapeti, catunna½ satipaµµh±n±na½ bh±van±nuyoge sam±dapeti,catunna½ sammappadh±n±na½ …pe… catunna½ iddhip±d±na½… pañcanna½indriy±na½… pañcanna½ bal±na½… sattanna½ bojjhaªg±na½… ariyassa aµµha-ªgikassa maggassa bh±van±nuyoge sam±dapeti– aya½ an±g±rikamitto. Suhajj± (..0240) vuccanti yehi saha ±gamana½ ph±su gamana½ ph±su µh±na½ph±su nisajjana½ ‚ ph±su sayana½ ph±su ±lapana½ ph±su sallapana½ ph±suullapana½ ph±su samullapana½ ph±su. Mitte suhajje anukampam±no h±petiatthanti mitte ca suhajje ca sandiµµhe ca sambhatte ca sah±ye ca anukampam±noanupekkham±no anugaºham±no attatthampi paratthampi ubhayatthampi h±peti,diµµhadhammikampi attha½ h±peti, sampar±yikampi attha½ h±peti, parama-tthampi h±peti pah±peti parih±peti paridha½seti parivajjeti ‚ antaradh±pet²ti–mitte suhajje anukampam±no h±peti attha½. Paµibaddhacittoti dv²hi k±raºehi paµibaddhacitto hoti– att±na½ v± n²ca½µhapento para½ ucca½ µhapento paµibaddhacitto hoti, att±na½ v± ucca½ µhapentopara½ n²ca½ µhapento paµibaddhacitto hoti. Katha½ att±na½ n²ca½ µhapentopara½ ucca½ µhapento paµibaddhacitto hoti? Tumhe me bah³pak±r±, aha½tumhe niss±ya labh±mi c²varapiº¹ap±tasen±sanagil±napaccayabhesajjapari-kkh±ra½. Yampi ‚ me aññe d±tu½ v± k±tu½ v± maññanti tumhe niss±ya tumhesampassant±. Yampi me por±ºa½ m±t±pettika½ n±magotta½, tampi me antara-hita½. Tumhehi aha½ ñ±y±mi– asukassa kulupako, asuk±ya kulupakoti. Eva½att±na½ n²ca½ µhapento para½ ucca½ µhapento paµibaddhacitto hoti. Katha½ att±na½ ucca½ µhapento para½ n²ca½ µhapento paµibaddhacitto hoti?Aha½ tumh±ka½ bah³pak±ro, tumhe ma½ ±gamma buddha½ saraºa½ gat±,dhamma½ saraºa½ gat±, saªgha½ saraºa½ gat±, p±º±tip±t± paµivirat±, adinn±-d±n± paµivirat±, k±mesumicch±c±r± paµivirat±, mus±v±d± paµivirat±, sur±meraya-majjapam±daµµh±n± paµivirat±; aha½ tumh±ka½ uddesa½ demi, paripuccha½demi, uposatha½ ±cikkh±mi, navakamma½ adhiµµh±mi. Atha pana tumhe ma½ujjhitv± ‚ aññe sakkarotha garu½ karotha m±netha p³jeth±ti. Eva½ att±na½ucca½ µhapento para½ n²ca½ µhapento paµibaddhacitto hot²ti– mitte suhajje anuka-mpam±no, h±peti attha½ paµibaddhacitto. Eta½ bhaya½ santhave pekkham±noti. Bhayanti j±tibhaya½ jar±bhaya½by±dhibhaya½ maraºabhaya½ r±jabhaya½ corabhaya½ aggibhaya½ udaka-

Page 177: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

bhaya½ att±nuv±dabhaya½ (..0241) par±nuv±dabhaya½ daº¹abhaya½ duggati-bhaya½ ³mibhaya½ kumbhilabhaya½ ±vaµµabhaya½ susum±rabhaya½ ‚ ±j²vika-bhaya½ asilokabhaya½ parisas±rajjabhaya½ madanabhaya½ bhay±naka½chambhitatta½ lomaha½so cetaso ubbego utr±so. Santhaveti dve santhav±–taºh±santhavo ca diµµhisanthavo ca …pe… aya½ taºh±santhavo …pe… aya½diµµhisanthavo. Eta½ bhaya½ santhave pekkham±noti eta½ bhaya½ santhavepekkham±no dakkham±no olokayam±no nijjh±yam±no upaparikkham±noti– eta½bhaya½ santhave pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so pacce-kasambuddho– “Mitte suhajje anukampam±no, h±peti attha½ paµibaddhacitto; eta½ bhaya½ santhave pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 124. Va½so vis±lova yath± visatto, puttesu d±resu ca y± apekkh±. Va½sakka¼²rova ‚ asajjam±no, eko care khaggavis±ºakappo. Va½so vis±lova yath± visattoti va½so vuccati ve¼ugumbo. Yath± ve¼ugu-mbasmi½ por±ºak± va½s± satt± ‚ visatt± ±satt± lagg± laggit± palibuddh±, eva-meva visattik± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go anunayo anurodho nand² nandir±gocittassa s±r±go icch± mucch± ajjhos±na½ gedho paligedho saªgo paªko ej±m±y± janik± sañjanan² sibbin² j±lin² sarit± visattik± sutta½ visaµ± ±y³han² dutiy±paºidhi bhavanetti vana½ vanatho santhavo sineho apekkh± paµibandhu ±s± ±s²-san± ±s²sitatta½ r³p±s± sadd±s± gandh±s± ras±s± phoµµhabb±s± l±bh±s±dhan±s± putt±s± j²vit±s± japp± pajapp± abhijapp± jappan± jappitatta½ loluppa½lolupp±yan± lolupp±yitatta½ pucchañjikat± s±dhukamyat± adhammar±go visama-lobho nikanti nik±man± patthan± pihan± sampatthan± k±mataºh± bhavataºh± (..024vibhavataºh± r³pataºh± ar³pataºh± nirodhataºh± r³pataºh± saddataºh± gandha-taºh± rasataºh± phoµµhabbataºh± dhammataºh± ogho yogo gantho up±d±na½±varaºa½ n²varaºa½ chadana½ bandhana½ upakkileso anusayo pariyuµµh±na½lat± veviccha½ dukkham³la½ dukkhanid±na½ dukkhappabhavo m±rap±so m±ra-ba¼isa½ m±ravisayo m±raniv±so m±rabandhana½ taºh±nad² taºh±j±la½ taºh±ga-ddula½ taºh±samuddo abhijjh± lobho akusalam³la½. Visattik±ti kenaµµhena visattik±? Vis±l±ti visattik± visat±ti visattik±, visaµ±ti visa-ttik±, visam±ti visattik±, visakkat²ti visattik±, visa½harat²ti visattik±, visa½v±dik±tivisattik±, visam³l±ti visattik±, visaphal±ti visattik±, visaparibhog±ti visattik±. Vis±l±v± pana taºh± r³pe sadde gandhe rase phoµµhabbe kule gaºe ±v±se l±bhe yasepasa½s±ya sukhe c²vare piº¹ap±te sen±sane gil±napaccayabhesajjaparikkh±rek±madh±tuy± r³padh±tuy± ar³padh±tuy± k±mabhave r³pabhave ar³pabhavesaññ±bhave asaññ±bhave nevasaññ±n±saññ±bhave ekavok±rabhave catuvok±-rabhave pañcavok±rabhave at²te an±gate paccuppanne diµµhasutamutaviññ±ta-bbesu dhammesu visat± vitthat±ti– visattik±ti– va½so vis±lova yath± visatto. Puttesu d±resu ca y± apekkh±ti. Putt±ti catt±ro putt±– atrajo putto, khettajoputto, dinnako putto, antev±siko putto. D±r± vuccanti bhariy±yo. Apekkh±vuccanti taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh± lobho akusalam³lanti– puttesud±resu ca y± apekkh±.

Page 178: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Va½sakka¼²rova asajjam±noti va½so vuccati ve¼ugumbo. Yath± ve¼ugumbasmi½taruºak± ka¼²rak± ‚ asatt± alagg± agadhit± ‚ apalibuddh± nikkhant± nissaµ±vippamutt± evameva. Sajj±ti dve sajjan±– taºh±sajjan± ca diµµhisajjan± ca …pe…aya½ taºh±sajjan± …pe… aya½ diµµhisajjan±. Tassa paccekasambuddhassa (..0243taºh±sajjan± pah²n±, diµµhisajjan± paµinissaµµh±. Taºh±sajjan±ya pah²natt± diµµhisa-jjan±ya paµinissaµµhatt± so paccekasambuddho r³pe na sajjati sadde na sajjatigandhe na sajjati rase na sajjati phoµµhabbe na sajjati kule …pe… gaºe… ±v±se…l±bhe… yase… pasa½s±ya… sukhe… c²vare… piº¹ap±te… sen±sane… gil±na-paccayabhesajjaparikkh±re… k±madh±tuy±… r³padh±tuy±… ar³padh±tuy±…k±mabhave… r³pabhave… ar³pabhave… saññ±bhave… asaññ±bhave… nevasa-ññ±n±saññ±bhave… ekavok±rabhave… catuvok±rabhave… pañcavok±rabhave…at²te… an±gate… paccuppanne… diµµhasutamutaviññ±tabbesu dhammesu nasajjati na gaºh±ti na bajjhati na palibajjhati na mucchati; nikkhanto nissaµo vippa-mutto visaññutto vimariy±dikatena cetas± viharat²ti– va½sakka¼²rova asajjam±no,eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Va½so vis±lova yath± visatto, puttesu d±resu ca y± apekkh±; va½sakka¼²rova asajjam±no, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 125. Migo araññamhi yath± abaddho ‚, yenicchaka½ gacchati gocar±ya. Viññ³ naro serita½ pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo. Migo araññamhi yath± abaddho, yenicchaka½ gacchati gocar±y±ti. Migoti dvemig±– eºimigo ca pasadamigo ca. Yath± ±raññiko ‚ migo araññe pavane cara-m±no ‚ vissattho gacchati vissattho tiµµhati vissattho nis²dati vissattho seyya½kappeti. Vuttañheta½ bhagavat±– “seyyath±pi, bhikkhave, ±raññiko migo araññe pavanecaram±no vissattho gacchati vissattho tiµµhati vissattho nis²dati vissattho seyya½kappeti. Ta½ kissa hetu? An±p±thagato, bhikkhave, luddassa. Evameva kho,bhikkhave, bhikkhu vivicceva (..0244) k±mehi vivicca akusalehi dhammehi savi-takka½ savic±ra½ vivekaja½ p²tisukha½ paµhama½ jh±na½ upasampajja viharati.Aya½ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu andhamak±si m±ra½, apada½ ‚ vadhitv±m±racakkhu½ adassana½ gato p±pimato’. “Puna capara½, bhikkhave, bhikkhu vitakkavic±r±na½ v³pasam± ajjhatta½sampas±dana½ cetaso ekodibh±va½ avitakka½ avic±ra½ sam±dhija½ p²tisukha½dutiya½ jh±na½ upasampajja viharati. Aya½ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu andha-mak±si m±ra½, apada½ vadhitv± m±racakkhu½ adassana½ gato p±pimato’. “Puna capara½, bhikkhave, bhikkhu p²tiy± ca vir±g± upekkhako ca viharati satoca sampaj±no sukhañca k±yena paµisa½vedeti, ya½ ta½ ariy± ±cikkhanti ‘upe-kkhako satim± sukhavih±r²’ti tatiya½ jh±na½ upasampajja viharati. Aya½ vuccati,bhikkhave, ‘bhikkhu andhamak±si m±ra½, apada½ vadhitv± m±racakkhu½ ada-ssana½ gato p±pimato’. “Puna capara½, bhikkhave, bhikkhu sukhassa ca pah±n± dukkhassa ca pah±n±pubbeva somanassadomanass±na½ atthaªgam± adukkhamasukha½ upekkh±sa-tip±risuddhi½ catuttha½ jh±na½ upasampajja viharati. Aya½ vuccati, bhikkhave,

Page 179: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

‘bhikkhu andhamak±si m±ra½, apada½ vadhitv± m±racakkhu½ adassana½ gatop±pimato’. “Puna capara½, bhikkhave, bhikkhu sabbaso r³pasaññ±na½ samatikkam± paµi-ghasaññ±na½ atthaªgam± n±nattasaññ±na½ amanasik±r± ‘ananto ±k±so’ti ±k±-s±nañc±yatana½ upasampajja viharati. Aya½ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu andha-mak±si m±ra½, apada½ vadhitv± m±racakkhu½ adassana½ gato p±pimato’. “Puna capara½, bhikkhave, bhikkhu sabbaso ±k±s±nañc±yatana½ samati-kkamma ‘ananta½ viññ±ºan’ti viññ±ºañc±yatana½ upasampajja

Page 180: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

viharati …pe…. “Puna capara½, bhikkhave, sabbaso viññ±ºañc±yatana½ samatikkamma‘natthi kiñc²’ti ±kiñcaññ±yatana½ upasampajja viharati …pe…. “Puna capara½, bhikkhave, sabbaso ±kiñcaññ±yatana½ samatikkamma neva-saññ±n±saññ±yatana½ upasampajja viharati …pe…. “Puna (..0245) capara½, bhikkhave, sabbaso nevasaññ±n±saññ±yatana½samatikkamma saññ±vedayitanirodha½ upasampajja viharati, paññ±ya cassadisv± ±sav± parikkh²º± honti. Aya½ vuccati, bhikkhave, ‘bhikkhu andhamak±sim±ra½, apada½ vadhitv± m±racakkhu½ adassana½ gato p±pimato’, tiººo lokevisattika½. So vissattho gacchati vissattho tiµµhati vissattho nis²dati vissatthoseyya½ kappeti. Ta½ kissa hetu? An±p±thagato, bhikkhave, p±pimato”ti– migoaraññamhi yath± abaddho, yenicchaka½ gacchati gocar±ya. Viññ³ naro serita½ pekkham±noti. Viññ³ti paº¹ito paññav± buddhim± ñ±º²vibh±v² medh±v². Naroti satto m±ºavo poso puggalo j²vo j±gu jantu indagu manujo.Ser²ti dve ser²– dhammopi ser² puggalopi ser². Katamo dhammo ser²? Catt±ro sati-paµµh±n± catt±ro sammappadh±n± catt±ro iddhip±d± pañcindriy±ni pañca bal±nisatta bojjhaªg± ariyo aµµhaªgiko maggo– aya½ dhammo ser². Katamo puggaloser²? Yo imin± serin± dhammena samann±gato, so vuccati puggalo ser². Viññ³naro serita½ pekkham±noti viññ³ naro serita½ dhamma½ pekkham±no, dakkha-m±no olokayam±no nijjh±yam±no upaparikkham±noti– viññ³ naro serita½ pekkha-m±no, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Migo araññamhi yath± abaddho, yenicchaka½ gacchati gocar±ya; viññ³ naro serita½ pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 126. ¾mantan± hoti sah±yamajjhe, v±se µh±ne gamane c±rik±ya. Anabhijjhita½ serita½ pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo. ¾mantan± hoti sah±yamajjhe, v±se µh±ne gamane c±rik±y±ti sah±y± vuccantiyehi saha ±gamana½ ph±su gamana½ ph±su gaman±gamana½ ph±su µh±na½ph±su nisajjana½ ph±su sayana½ ph±su ±lapana½ ph±su (..0246) sallapana½ph±su ullapana½ ph±su samullapana½ ph±su. ¾mantan± hoti sah±yamajjhe, v±seµh±ne gamane c±rik±y±ti sah±yamajjhe v±sepi µh±nepi gamanepi c±rik±yapi atta-tthamantan± paratthamantan± ubhayatthamantan± diµµhadhammikatthamantan±sampar±yikatthamantan± paramatthamantan± ‚ ti– ±mantan± hoti sah±yamajjhe,v±se µh±ne gamane c±rik±ya. Anabhijjhita½ serita½ pekkham±noti anabhijjhita½ eta½ vatthu b±l±na½ asa-ppuris±na½ titthiy±na½ titthayas±vak±na½, yadida½– bhaº¹uk±s±yavatthavasa-nat±. Abhijjhita½ eta½ vatthu paº¹it±na½ sappuris±na½ buddhas±vak±na½paccekabuddh±na½, yadida½– bhaº¹uk±s±yavatthavasanat±. Ser²ti dve ser²–dhammopi ser² puggalopi ser². Katamo dhammo ser²? Catt±ro satipaµµh±n± …pe…ariyo aµµhaªgiko maggo– aya½ dhammo ser². Katamo puggalo ser²? Yo imin±serin± dhammena samann±gato, so vuccati puggalo ser². Anabhijjhita½ serita½pekkham±noti serita½ dhamma½ pekkham±no dakkham±no olokayam±no nijjh±-yam±no upaparikkham±noti– anabhijjhita½ serita½ pekkham±no, eko care

Page 181: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “¾mantan± hoti sah±yamajjhe, v±se µh±ne gamane c±rik±ya; anabhijjhita½ serita½ pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 127. Khi¹¹± ‚ rat² hoti sah±yamajjhe, puttesu ca vipula½ hoti pema½. Piyavippayoga½ ‚ vijiguccham±no, eko care khaggavis±ºakappo. Khi¹¹± rat² hoti sah±yamajjheti. Khi¹¹±ti dve khi¹¹±– k±yik± ca khi¹¹± v±casik±ca khi¹¹±. Katam± k±yik± khi¹¹±? Hatth²hipi k²¼anti, assehipi k²¼anti, rathehipik²¼anti, dhan³hipi k²¼anti, thar³hipi k²¼anti, aµµhapadehipi k²¼anti, dasapadehipik²¼anti, ±k±sepi k²¼anti, parih±rapathepi k²¼anti, santik±yapi k²¼anti, khalik±yapik²¼anti, ghaµik±yapi (..0247) k²¼anti, sal±kahatthenapi k²¼anti, akkhenapi k²¼anti,paªgac²renapi k²¼anti, vaªkakenapi k²¼anti, mokkhacik±yapi k²¼anti, ciªgulakenapik²¼anti, patt±¼hakenapi k²¼anti, rathakenapi k²¼anti, dhanukenapi k²¼anti, akkharik±-yapi k²¼anti, manesik±yapi k²¼anti, yath±vajjenapi k²¼anti. Aya½ k±yik± khi¹¹±. Katam± v±casik± khi¹¹±? Mukhabherika½ mukh±lambara½ mukha¹iº¹imaka½‚ mukhacalimaka½ mukhakeraka½ ‚ mukhadaddarika½ n±µaka½ l±sa½ g²ta½davakamma½. Aya½ v±casik± khi¹¹±. Rat²ti anukkaºµhit±dhivacanameta½ rat²ti. Sah±y± vuccanti yehi saha ±ga-mana½ ph±su gamana½ ph±su gaman±gamana½ ph±su µh±na½ ph±su nisa-jjana½ ph±su sayana½ ph±su ±lapana½ ph±su sallapana½ ph±su ullapana½ph±su samullapana½ ph±su. Khi¹¹± rat² hoti sah±yamajjheti khi¹¹± ca rati casah±yamajjhe hot²ti– khi¹¹± rat² hoti sah±yamajjhe. Puttesu ca vipula½ hoti pemanti. Putt±ti catt±ro putt±– atrajo putto, khettajoputto, dinnako putto, antev±siko putto. Puttesu ca vipula½ hoti½ pemanti puttesuca adhimatta½ hoti pemanti– puttesu ca vipula½ hoti pema½. Piyavippayoga½ vijiguccham±noti dve piy±– satt± v± saªkh±r± v±. Katamesatt± piy±? Idha yassa te honti atthak±m± hitak±m± ph±suk±m± yogakkhema-k±m± m±t± v± pit± v± bh±t± v± bhagin² v± putto v± dh²t± v± mitt± v± amacc± v±ñ±t² v± s±lohit± v±, ime satt± piy±. Katame saªkh±r± piy±? Man±pik± r³p± man±pik± sadd± man±pik± gandh±man±pik± ras± man±pik± phoµµhabb±, ime saªkh±r± piy±. Piyavippayoga½ vijigu-ccham±noti piy±na½ vippayoga½ vijiguccham±no aµµiyam±no har±yam±noti– piya-vippayoga½ vijiguccham±no, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so pacceka-sambuddho– “Khi¹¹± (..0248) rat² hoti sah±yamajjhe, puttesu ca vipula½ hoti pema½; piyavippayoga½ vijiguccham±no, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 128. C±tuddiso appaµigho ca hoti, santussam±no itar²tarena. Parissay±na½ sahit± achambh², eko care khaggavis±ºakappo. C±tuddiso appaµigho ca hot²ti. C±tuddisoti so paccekasambuddho mett±sahaga-tena cetas± eka½ disa½ pharitv± viharati, tath± dutiya½, tath± tatiya½, tath±catuttha½. Iti uddhamadho tiriya½ sabbadhi sabbattat±ya sabb±vanta½ loka½mett±sahagatena cetas± vipulena mahaggatena appam±ºena averena aby±pa-jjena ‚ pharitv± viharati. Karuº±sahagatena …pe… mudit±sahagatena …pe…

Page 182: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

upekkh±sahagatena cetas± eka½ disa½ pharitv± viharati, tath± dutiya½, tath±tatiya½ …pe… aby±pajjena pharitv± viharati. C±tuddiso appaµigho ca hot²timett±ya bh±vitatt± ye puratthim±ya dis±ya satt± te appaµik³l± ‚ honti, ye dakkhi-º±ya dis±ya satt± te appaµik³l± honti, ye pacchim±ya dis±ya satt± te appaµik³l±honti, ye uttar±ya dis±ya satt± te appaµik³l± honti, ye puratthim±ya anudis±yasatt± te appaµik³l± honti, ye dakkhiº±ya anudis±ya satt± te appaµik³l± honti, yepacchim±ya anudis±ya satt± te appaµik³l± honti, ye uttar±ya anudis±ya satt± teappaµik³l± honti, ye heµµhim±ya dis±ya satt± te appaµik³l± honti, ye uparim±yadis±ya satt± te appaµik³l± honti, ye dis±su vidis±su satt± te appaµik³l± honti; karu-º±ya bh±vitatt± mudit±ya bh±vitatt± upekkh±ya bh±vitatt± ye puratthim±ya dis±yasatt± te appaµik³l± honti …pe… ye dis±su vidis±su satt± te appaµik³l± hont²ti– c±tu-ddiso appaµigho ca hoti. Santussam±no (..0249) itar²taren±ti so paccekasambuddho santuµµho hoti itar²ta-rena c²varena, itar²tarac²varasantuµµhiy± ca vaººav±d², na ca c²varahetu anesana½appatir³pa½ ‚ ±pajjati. Aladdh± ca c²vara½ na paritassati, laddh± ca c²vara½ aga-dhito amucchito anajjh±pasanno ‚ ±d²navadass±v² nissaraºapañño paribhuñjati.T±ya ca pana itar²tarac²varasantuµµhiy± nevatt±nukka½seti na para½ vambheti.Yo hi tattha dakkho analaso sampaj±no patissato, aya½ vuccati paccekasa-mbuddho por±ºe aggaññe ariyava½se µhito. Santuµµho hoti itar²tarena piº¹ap±-tena …pe… Santuµµho hoti itar²tarena sen±sanena …pe… santuµµho hoti itar²tarena gil±napa-ccayabhesajjaparikkh±rena, itar²taragil±napaccayabhesajjaparikkh±rasantuµµhiy±ca vaººav±d², na ca gil±napaccayabhesajjaparikkh±rahetu anesana½ appati-r³pa½ ±pajjati. Aladdh± ca gil±napaccayabhesajjaparikkh±r±na½ na paritassati.Laddh± ca gil±napaccayabhesajjaparikkh±ra½ agadhito amucchito anajjh±panno±d²navadass±v² nissaraºapañño paribhuñjati. T±ya ca itar²taragil±napaccayabhe-sajjaparikkh±rasantuµµhiy± nevatt±nukka½seti na para½ vambheti. Yo hi tatthadakkho analaso sampaj±no patissato, aya½ vuccati paccekasambuddho por±ºeaggaññe ariyava½se µhitoti– santussam±no itar²tarena. Parissay±na½ sahit± achambh²ti. Parissay±ti dve parissay±– p±kaµaparissay±ca paµicchannaparissay± ca. Katame p±kaµaparissay±? S²h± byaggh± d²p² acch±taracch± kok± mahi½s± ‚ hatth² ah² vicchik± satapad², cor± v± assu m±nav± v±katakamm± v± akatakamm± v±, cakkhurogo sotarogo gh±narogo jivh±rogo k±ya-rogo s²sarogo kaººarogo mukharogo dantarogo k±so s±so pin±so ¹±ho jarokucchirogo mucch± pakkhandik± s³l± vis³cik± kuµµha½ gaº¹o kil±so soso apa-m±ro daddu kaº¹u kacchu rakhas± vitacchik± lohitapitta½ madhumeho a½s±pi¼ak± bhagandal±, pittasamuµµh±n± ±b±dh± semhasamuµµh±n± ±b±dh± v±tasamu-µµh±n± ±b±dh± sannip±tik± ±b±dh± utupariº±maj± ±b±dh± visamaparih±raj± (..0250)±b±dh± opakkamik± ±b±dh± kammavip±kaj± ±b±dh±, s²ta½ uºha½ jighacch±pip±s± ucc±ro pass±vo ¹a½samakasav±t±tapasar²sapasamphass± iti v±. Imevuccanti p±kaµaparissay±. Katame paµicchannaparissay±? K±yaduccarita½ vac²duccarita½ manoducca-

Page 183: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

rita½ k±macchandan²varaºa½ by±p±dan²varaºa½ thinamiddhan²varaºa½ uddha-ccakukkuccan²varaºa½ vicikicch±n²varaºa½ r±go doso moho kodho

Page 184: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

upan±ho makkho pa¼±so iss± macchariya½ m±y± s±µheyya½ thambho s±rambhom±no atim±no mado pam±do, sabbe kiles± sabbe duccarit± sabbe darath± sabbepari¼±h± sabbe sant±p± sabb±kusal±bhisaªkh±r±. Ime vuccanti paµicchannapari-ssay±. Parissay±ti kenaµµhena parissay±? Parisahant²ti parissay±, parih±n±ya sa½va-ttant²ti parissay±, tatr±say±ti parissay±. Katha½ parisahant²ti parissay±? Te pari-ssay± ta½ puggala½ sahanti parisahanti abhibhavanti ajjhottharanti pariy±diyantimaddanti. Eva½ parisahant²ti– parissay±. Katha½ parih±n±ya sa½vattant²ti parissay±? Te parissay± kusal±na½dhamm±na½ antar±y±ya parih±n±ya sa½vattanti. Katamesa½ kusal±na½dhamm±na½? Samm±paµipad±ya anulomapaµipad±ya apaccan²kapaµipad±yaanvatthapaµipad±ya dhamm±nudhammapaµipad±ya s²lesu parip³rak±rit±ya indri-yesu guttadv±rat±ya bhojane mattaññut±ya j±gariy±nuyogassa satisampaja-ññassa catunna½ satipaµµh±n±na½ bh±van±nuyogassa, catunna½ sammappa-dh±n±na½… catunna½ iddhip±d±na½… pañcanna½ indriy±na½… pañcanna½bal±na½… sattanna½ bojjhaªg±na½… ariyassa aµµhaªgikassa maggassa bh±va-n±nuyogassa– imesa½ kusal±na½ dhamm±na½ antar±y±ya parih±n±ya sa½va-ttanti. Eva½ parih±n±ya sa½vattant²ti– parissay±. Katha½ tatr±say±ti parissay±? Tatthete ‚ p±pak± akusal± dhamm± uppajjantiattabh±vasannissay±. Yath± bile bil±say± p±º± sayanti, dake dak±say± ‚ p±º±sayanti, vane van±say± p±º± sayanti, rukkhe rukkh±say± p±º± sayanti; evamevatatthete p±pak± akusal± dhamm± uppajjanti attabh±vasannissay±ti. Evampi tatr±-say±ti– parissay±. Vuttañheta½ (..0251) bhagavat±– “s±ntev±siko, bhikkhave, bhikkhu s±cariyakodukkha½ na ph±su viharati. Kathañca, bhikkhave, bhikkhu s±ntev±siko s±cari-yako dukkha½ na ph±su viharati? Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhun± r³pa½disv± uppajjanti ye p±pak± akusal± dhamm±, sarasaªkapp± sa½ññojan²y± ‚,tyassa anto vasanti anv±ssavanti p±pak± akusal± dhamm±ti. Tasm± s±ntev±sikovuccati. Tena samud±carena samud±caranti na½ p±pak± akusal± dhamm±ti.Tasm± s±cariyakoti vuccati. “Puna capara½, bhikkhave, bhikkhuno sotena sadda½ sutv± …pe… gh±nenagandha½ gh±yitv± …pe… jivh±ya rasa½ s±yitv± …pe… k±yena phoµµhabba½phusitv± …pe… manas± dhamma½ viññ±ya uppajjanti ye p±pak± akusal±dhamm± sarasaªkapp± sa½yojan²y±, tyassa anto vasanti anv±ssavanti p±pak±akusal± dhamm±ti. Tasm± s±ntev±sikoti vuccati. Tena samud±carena samud±ca-ranti na½ p±pak± akusal± dhamm±ti. Tasm± s±cariyakoti vuccati. Eva½ kho,bhikkhave, bhikkhu s±ntev±siko s±cariyako dukkha½ na ph±su viharat²”ti.Evampi, tatr±say±ti– parissay±. Vuttañheta½ bhagavat±– “tayome, bhikkhave, antar±mal± antar±-amitt± antar±-sapatt± antar±vadhak± antar±paccatthik±. Katame tayo? Lobho, bhikkhave, anta-r±malo ‚ antar±-amitto antar±sapatto antar±vadhako antar±paccatthiko, doso,bhikkhave …pe… moho, bhikkhave, antar±malo antar±-amitto antar±sapatto anta-

Page 185: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

r±vadhako antar±paccatthiko. Ime kho, bhikkhave, tayo antar±mal± antar±-amitt±antar±sapatt± antar±vadhak± antar±paccatthik±”ti. Anatthajanano lobho, lobho cittappakopano; bhayamantarato j±ta½, ta½ jano n±vabujjhati. Luddho attha½ na j±n±ti, luddho dhamma½ na passati; andhatama½ tad± hoti, ya½ lobho sahate nara½. Anatthajanano doso, doso cittappakopano; bhayamantarato j±ta½, ta½ jano n±vabujjhati. Duµµho (..0252) attha½ na j±n±ti, duµµho dhamma½ na passati; andhatama½ tad± hoti, ya½ doso sahate nara½. Anatthajanano moho, moho cittappakopano; bhayamantarato j±ta½, ta½ jano n±vabujjhati. M³¼ho attha½ na j±n±ti, m³¼ho dhamma½ na passati; andhatama½ tad± hoti, ya½ moho sahate naranti. Evampi, tatr±say±ti– parissay±. Vuttañheta½ bhagavat±– “tayo kho, mah±r±ja, purisassa dhamm± ajjhatta½uppajjam±n± uppajjanti ahit±ya dukkh±ya aph±suvih±r±ya. Katame tayo? Lobhokho, mah±r±ja, purisassa dhammo ajjhatta½ uppajjam±no uppajjati ahit±yadukkh±ya aph±suvih±r±ya; doso kho, mah±r±ja …pe… moho kho, mah±r±ja, puri-sassa dhammo ajjhatta½ uppajjam±no uppajjati ahit±ya dukkh±ya aph±suvih±-r±ya. Ime kho, mah±r±ja, tayo purisassa dhamm± ajjhatta½ uppajjam±n± uppa-jjanti ahit±ya dukkh±ya aph±suvih±r±ya. “Lobho doso ca moho ca, purisa½ p±pacetasa½; hi½santi attasambh³t±, tacas±ra½va samphalan”ti ‚. Evampi, tatr±say±ti– parissay±. Vuttañheta½ bhagavat±– “R±go ca doso ca itonid±n±, arat² rat² lomaha½so itoj±; ito samuµµh±ya manovitakk±, kum±rak± dhaªkamivossajant²”ti ‚. Evampi, tatr±say±ti– parissay±. Parissay±na½ sahit±ti parissaye sahit± ±r±dhit± ajjhottharit± pariy±dit± paµini-ssat±ti– parissay±na½ sahit±. Achambh²ti so paccekasambuddho (..0253) abh²r³acchambh² anutr±s² apal±y² pah²nabhayabheravo vigatalomaha½so viharat²ti–parissay±na½ sahit± acchambh², eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so pacce-kasambuddho– “C±tuddiso appaµigho ca hoti, santussam±no itar²tarena; parissay±na½ sahit± achambh², eko care khaggavis±ºakappo”ti. 129. Dussaªgah± pabbajit±pi eke, atho gahaµµh± gharam±vasant±. Appossukko paraputtesu hutv±, eko care khaggavis±ºakappo. Dussaªgah± pabbajit±pi eketi pabbajit±pi idhekacce nissayepi diyyam±ne udde-sepi diyyam±ne paripucch±yapi ‚ diyyam±ne c²varepi diyyam±ne pattepi diyya-m±ne lohath±lakepi diyyam±ne dhammakaraºepi ‚ diyyam±ne pariss±vanepidiyyam±ne thavikepi diyyam±ne up±hanepi diyyam±ne k±yabandhanepi diyya-

Page 186: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

m±ne na suºanti na sota½ odahanti na aññ±citta½ upaµµhapenti, anassav± avaca-nakar± paµilomavuttino aññeneva mukha½ karont²ti– dussaªgah± pabbajit±pi eke. Atho gahaµµh± gharam±vasant±ti gahaµµh±pi idhekacce hatthimhipi diyyam±ne…pe… rathepi khettepi vatthumhipi hiraññepi suvaººepi diyyam±ne g±mepi…pe… nigamepi nagarepi… raµµhepi… janapadepi diyyam±ne na suºanti nasota½ odahanti na aññ±citta½ upaµµhapenti, anassav± avacanakar± paµilomavu-ttino aññeneva mukha½ karont²ti– atho gahaµµh± gharam±vasant±. Appossukko paraputtesu hutv±ti att±na½ µhapetv± sabbe imasmi½ atthe para-putt±. Tesu paraputtesu appossukko hutv± aby±vaµo hutv± anapekkho hutv±ti–appossukko paraputtesu hutv±, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so pacce-kasambuddho– “Dussaªgah± (..0254) pabbajit±pi eke, atho gahaµµh± gharam±vasant±; appossukko paraputtesu hutv±, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 130. Oropayitv± ‚ gihibyañjan±ni, sañchinnapatto ‚ yath± kovi¼±ro. Chetv±na v²ro gihibandhan±ni, eko care khaggavis±ºakappo. Oropayitv± gihibyañjan±n²ti gihibyañjan±ni vuccanti kes± ca mass³ ca m±l± cagandhañca vilepanañca ±bharaºañca pilandhanañca vatthañca p±rupanañcaveµhanañca ucch±dana½ parimaddana½ nh±pana½ ‚ samb±hana½ ±d±sa½añjana½ m±l±gandhavilepana½ mukhacuººa½ mukhalepana½ hatthabandha½sikh±bandha½ daº¹a½ n±¼ika½ ‚ khagga½ chatta½ citrup±hana½ uºh²sa½maºi½ v±¼ab²jani½ od±t±ni vatth±ni d²ghadas±ni ‚ iti v±. Oropayitv± gihibyañjan±-n²ti gihibyañjan±ni oropayitv± samoropayitv± nikkhipitv± paµipassambhayitv±ti–oropayitv± gihibyañjan±ni. Sañchinnapatto yath± kovi¼±roti yath± kovi¼±rassa patt±ni chinn±ni sañchinn±nipatit±ni paripatit±ni, evameva tassa paccekasambuddhassa gihibyañjan±nichinn±ni sañchinn±ni patit±n²ti– sañchinnapatto yath± kovi¼±ro. Chetv±na v²ro gihibandhan±n²ti. V²roti v²riyav±ti v²ro, pah³ti v²ro, visav²ti v²ro, ala-mattoti v²ro, s³roti v²ro, vikkanto abh²r³ acchambh² anutr±s² apal±y² pah²nabhaya-bheravoti v²ro, vigatalomaha½soti v²ro. Virato idha ‚ sabbap±kehi, nirayadukkha½ aticca v²riyav± so. so v²riyav± padh±nav±, dh²ro ‚ t±di pavuccate tathatt±. Gihibandhan±ni (..0255) vuccanti putt± ca bhariy± ca d±s± ca d±s² ca aje¼ak± cakukkuµas³kar± ca hatthigav±ssava¼av± ca khettañca vatthu ca hiraññañca suva-ººañca g±manigamar±jadh±niyo ca raµµhañca janapado ca koso ca koµµh±g±rañca,ya½ kiñci rajan²yavatthu. Chetv±na v²ro gihibandhan±n²ti so paccekasambuddho v²ro gihibandhan±nichinditv± samucchinditv± jahitv± vinodetv± byant²karitv± anabh±va½ gametv±ti–chetv±na v²ro gihibandhan±ni,

Page 187: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Oropayitv± gihibyañjan±ni, sañchinnapatto yath± kovi¼±ro, chetv±na v²ro gihibandhan±ni; eko care khaggavis±ºakappo”ti. Paµhamo vaggo. Dutiyavaggo 131. Sace labhetha nipaka½ sah±ya½, saddhi½ cara½ s±dhuvih±ri dh²ra½. Abhibhuyya sabb±ni parissay±ni, careyya tenattamano sat²m±. Sace labhetha nipaka½ sah±yanti sace nipaka½ paº¹ita½ paññavanta½buddhimanta½ ñ±ºi½ vibh±vi½ medh±vi½ sah±ya½ labheyya paµilabheyya adhi-gaccheyya vindeyy±ti– sace labhetha nipaka½ sa½h±ya½. Saddhi½ cara½ s±dhuvih±ri dh²ranti. Saddhi½ caranti ekato cara½. S±dhuvih±-rinti paµhamenapi jh±nena s±dhuvih±ri½, dutiyenapi jh±nena… tatiyenapi jh±ne-na… catutthenapi jh±nena s±dhuvih±ri½, mett±yapi cetovimuttiy± s±dhuvih±ri½,karuº±yapi …pe… mudit±yapi… upekkh±yapi cetovimuttiy± s±dhuvih±ri½, ±k±s±-nañc±yatanasam±pattiy±pi s±dhuvih±ri½, viññ±ºañca ±yatanasam±pattiy±pi…pe… ±kiñcaññ±yatanasam±pattiy±pi …pe… nevasaññ±n±saññ±yatanasam±pa-ttiy±pi (..0256) s±dhuvih±ri½, nirodhasam±pattiy±pi s±dhuvih±ri½, phalasam±pa-ttiy±pi s±dhuvih±ri½. Dh²ranti dh²ra½ paº¹ita½ paññavanta½ buddhimanta½ñ±ºi½ vibh±vi½ medh±vinti– saddhi½ cara½ s±dhuvih±ri dh²ra½. Abhibhuyya sabb±ni parissay±n²ti. Parissay±ti dve parissay±– p±kaµaparissay±ca paµicchannaparissay± ca …pe… ime vuccanti p±kaµaparissay± …pe… imevuccanti paµicchannaparissay± …pe… evampi, tatr±say±ti– parissay±. Abhibhuyyasabb±ni parissay±n²ti sabbe parissaye abhibhuyya abhibhavitv± ajjhottharitv±pariy±diyitv± madditv±ti– abhibhuyya sabb±ni parissay±ni. Careyya tenattamano sat²m±ti so paccekasambuddho tena nipakena paº¹itenapaññavantena buddhimantena ñ±ºin± vibh±vin± medh±vin± sah±yena saddhi½attamano tuµµhamano haµµhamano pahaµµhamano udaggamano muditamanocareyya vihareyya iriyeyya vatteyya p±leyya yapeyya y±peyy±ti– careyya tenatta-mano. Sat²m±ti so paccekasambuddho satim± hoti paramena satinepakkenasamann±gato, cirakatampi cirabh±sitampi sarit± anussarit±ti– careyya tenatta-mano sat²m±. Ten±ha so paccekasambuddho– “Sace labhetha nipaka½ sah±ya½, saddhi½ cara½ s±dhuvih±ri dh²ra½; abhibhuyya sabb±ni parissay±ni, careyya tenattamano sat²m±”ti. 132. No ce labhetha nipaka½ sah±ya½, saddhi½ cara½ s±dhuvih±ri dh²ra½. R±j±va raµµha½ vijita½ pah±ya, eko care khaggavis±ºakappo. No ce labhetha nipaka½ sah±yanti no ce nipaka½ paº¹ita½ paññavanta½buddhimanta½ ñ±ºi½ vibh±vi½ medh±vi½ sah±ya½ labheyya paµilabheyya adhi-

Page 188: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

gaccheyya vindeyy±ti– no ce labhetha nipaka½ sah±ya½. Saddhi½ cara½ (..0257) s±dhuvih±ri dh²ranti. Saddhi½ caranti ekato cara½.S±dhuvih±rinti paµhamenapi jh±nena s±dhuvih±ri½ …pe… nirodhasam±pattiy±pis±dhuvih±ri½, phalasam±pattiy±pi s±dhuvih±ri½. Dh²ranti dh²ra½ paº¹ita½ pañña-vanta½ buddhimanta½ ñ±ºi½ vibh±vi½ medh±vinti– saddhi½ cara½ s±dhuvih±ridh²ra½. R±j±va raµµha½ vijita½ pah±y±ti r±j± khattiyo muddh±bhisitto vijitasaªg±mo niha-tapacc±mitto laddh±dhipp±yo paripuººakosakoµµh±g±ro raµµhañca janapadañcakosañca koµµh±g±rañca pah³tahiraññasuvaººa½ nagarañca pariccajitv± kesa-massu½ oh±retv± k±s±y±ni vatth±ni acch±detv± ag±rasm± anag±riya½ pabba-jitv± akiñcanabh±va½ upagantv± eko carati viharati iriyati vatteti p±leti yapetiy±peti. Eva½ paccekasambuddhopi sabba½ ghar±v±sapalibodha½ chinditv±puttad±rapalibodha½ chinditv± ñ±tipalibodha½ chinditv± mitt±maccapalibodha½chinditv± kesamassu½ oh±retv± k±s±y±ni vatth±ni acch±detv± ag±rasm± anag±-riya½ pabbajitv± akiñcanabh±va½ upagantv± eko carati viharati iriyati vattetip±leti yapeti y±pet²ti– r±j±va raµµha½ vijita½ pah±ya, eko care khaggavis±ºakappo.Ten±ha so paccekasambuddho– “No ce labhetha nipaka½ sah±ya½, saddhi½ cara½ s±dhuvih±ri dh²ra½; r±j±va raµµha½ vijita½ pah±ya, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 133. Addh± pasa½s±ma sah±yasampada½, seµµh± sam± sevitabb± sah±y±. Ete aladdh± anavajjabhoj², eko care khaggavis±ºakappo. Addh± pasa½s±ma sah±yasampadanti. Addh±ti eka½savacana½ nissa½saya-vacana½ nikkaªkhavacana½ advejjhavacana½ adve¼hakavacana½ niyogava-cana½ apaººakavacana½ aviraddhavacana½ avatth±panavacanameta½–addh±ti. Sah±yasampadanti sah±yasampad± vuccati yo so sah±yo asekkhenas²lakkhandhena samann±gato hoti, asekkhena sam±dhikkhandhena… asekkhenapaññ±kkhandhena (..0258) … asekkhena vimuttikkhandhena… asekkhena vimu-ttiñ±ºadassanakkhandhena samann±gato hoti. Addh± pasa½s±ma sah±yasampa-danti sah±yasampada½ pasa½s±ma thomema kittema vaººem±ti– addh± pasa½-s±ma sah±yasampada½. Seµµh± sam± sevitabb± sah±y±ti seµµh± honti sah±y± s²lena sam±dhin± paññ±yavimuttiy± vimuttiñ±ºadassanena; sam± sadis± honti sah±y± s²lena sam±dhin±paññ±ya vimuttiy± vimuttiñ±ºadassanena. Seµµh± v± sah±y± sadis± v± sah±y±sevitabb± bhajitabb± payirup±sitabb± paripucchitabb± paripañhitabb±ti– seµµh±sam± sevitabb± sah±y±. Ete aladdh± anavajjabhoj²ti atthi puggalo s±vajjabhoj² atthi puggalo anavajjabho-j²ti. Katamo ca puggalo s±vajjabhoj²? Idhekacco puggalo kuhan±ya lapan±yanemittikat±ya nippesikat±ya l±bhena l±bha½ nijig²sanat±ya ‚ d±rud±nena ve¼ud±-nena pattad±nena pupphad±nena phalad±nena sin±nad±nena cuººad±nenamattik±d±nena dantakaµµhad±nena mukhodakad±nena c±µukamyat±ya ‚ mugga-s³pyat±ya ‚ p±ribhaµyat±ya p²µhamaddikat±ya vatthuvijj±ya tiracch±navijj±yaaªgavijj±ya nakkhattavijj±ya d³tagamanena pahiºagamanena jaªghapesaniyena

Page 189: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

vejjakammena navakammena ‚ piº¹apaµipiº¹akena d±n±nuppad±nena, adha-mmena visamena laddh± labhitv± adhigantv± vinditv± paµilabhitv± j²vika½ ‚kappeti. Aya½ vuccati puggalo s±vajjabhoj². Katamo ca puggalo anavajjabhoj²? Idhekacco puggalo na kuhan±ya na lapa-n±ya na nemittikat±ya na nippesikat±ya na l±bhena l±bha½ nijig²sanat±ya na d±ru-d±nena na ve¼ud±nena na pattad±nena na pupphad±nena na phalad±nena nasin±nad±nena na cuººad±nena na mattik±d±nena na dantakaµµhad±nena namukhodakad±nena na c±µukamyat±ya na muggas³pyat±ya na p±ribhaµyat±ya nap²µhamaddikat±ya na vatthuvijj±ya na tiracch±navijj±ya na (..0259) aªgavijj±ya nanakkhattavijj±ya na d³tagamanena na pahiºagamanena na jaªghapesaniyena navejjakammena na navakammena na piº¹apaµipiº¹akena na d±n±nuppad±nena,dhammena samena laddh± labhitv± adhigantv± vinditv± paµilabhitv± j²vika½kappeti. Aya½ vuccati puggalo anavajjabhoj². Ete aladdh± anavajjabhoj²ti ete anavajjabhoj² aladdh± alabhitv± anadhigantv±avinditv± appaµilabhitv±ti– ete aladdh± anavajjabhoj², eko care khaggavis±ºa-kappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Addh± pasa½s±ma sah±yasampada½, seµµh± sam± sevitabb± sah±y±; ete aladdh± anavajjabhoj², eko care khaggavis±ºakappo”ti. 134. Disv± suvaººassa pabhassar±ni, kamm±raputtena suniµµhit±ni. Saªghaµµayant±ni ‚ duve bhujasmi½, eko care khaggavis±ºakappo. Disv± suvaººassa pabhassar±n²ti disv± passitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv±vibh³ta½ katv±. Suvaººass±ti j±tar³passa. Pabhassar±n²ti parisuddh±ni pariyod±-t±n²ti– disv± suvaººassa pabhassar±ni. Kamm±raputtena suniµµhit±n²ti kamm±raputto vuccati suvaººak±ro. Kamm±rapu-ttena suniµµhit±n²ti kamm±raputtena suniµµhit±ni sukat±ni suparikammakat±n²ti–kamm±raputtena suniµµhit±ni. Saªghaµµayant±ni duve bhujasminti bhujo vuccati hattho. Yath± ekasmi½ hatthedve n³pur±ni ‚ ghaµµenti ‚; evameva satt± taºh±vasena diµµhivasena nirayeghaµµenti, tiracch±nayoniya½ ghaµµenti, pettivisaye ghaµµenti, manussalokeghaµµenti, devaloke ghaµµenti, gatiy± gati½ upapattiy± (..0260) upapatti½ paµisa-ndhiy± paµisandhi½ bhavena bhava½ sa½s±rena sa½s±ra½ vaµµena vaµµa½ghaµµenti saªghaµµenti saªghaµµent± caranti viharanti iriyanti vattenti p±lentiyapenti y±pent²ti– saªghaµµayant±ni duve bhujasmi½, eko care khaggavis±ºa-kappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Disv± suvaººassa pabhassar±ni, kamm±raputtena suniµµhit±ni; saªghaµµayant±ni duve bhujasmi½, eko care khaggavis±ºakappo”. 135. Eva½ dut²yena sah± mamassa, v±c±bhil±po abhisajjan± v±. Eta½ bhaya½ ±yati½ pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo. Eva½ dut²yena sah± mamass±ti taºh±dutiyo v± hoti puggaladutiyo v±. Katha½taºh±dutiyo hoti? Taºh±ti r³pataºh± …pe… dhammataºh±. Yasses± taºh± appa-h²n±, so vuccati taºh±dutiyo.

Page 190: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Taºh±dutiyo puriso, d²ghamaddh±na sa½sara½; itthabh±vaññath±bh±va½, sa½s±ra½ n±tivattat²ti. Eva½ taºh±dutiyo v± hoti. Katha½ puggaladutiyo hoti? Idhekacco na atthahetu ‚ na k±raºahetu uddhatoav³pasantacitto ekassa v± dutiyo hoti, dvinna½ v± tatiyo hoti, tiººa½ v± catutthohoti. Tattha bahu½ samphappal±pa½ palapati; seyyathida½– r±jakatha½ cora-katha½ mah±mattakatha½ sen±katha½ bhayakatha½ yuddhakatha½ annakatha½p±nakatha½ vatthakatha½ sayanakatha½ m±l±katha½ gandhakatha½ ñ±tikatha½y±nakatha½ g±makatha½ nigamakatha½ nagarakatha½ janapadakatha½ itthi-katha½ ‚ s³rakatha½ visikh±katha½ kumbhaµµh±nakatha½ pubbapetakatha½n±nattakatha½ (..0261) lokakkh±yika½ samuddakkh±yika½ itibhav±bhavakatha½katheti. Eva½ puggaladutiyo hot²ti– eva½ dut²yena sah± mamassa. V±c±bhil±po abhisajjan± v±ti v±c±bhil±po vuccati b±tti½sa tiracch±nakath±,seyyathida½– r±jakatha½ …pe… itibhav±bhavakatha½. Abhisajjan± v±ti dvesajjan±– taºh±sajjan± ca diµµhisajjan± ca …pe… aya½ taºh±sajjan± …pe… aya½diµµhisajjan±ti– v±c±bhil±po abhisajjan± v±. Eta½ bhaya½ ±yati½ pekkham±noti. Bhayanti j±tibhaya½ jar±bhaya½ by±dhi-bhaya½ maraºabhaya½ r±jabhaya½ corabhaya½ aggibhaya½ udakabhaya½ att±-nuv±dabhaya½ par±nuv±dabhaya½ daº¹abhaya½ duggatibhaya½ ³mibhaya½kumbhilabhaya½ ±vaµµabhaya½ susum±rabhaya½ ±j²vakabhaya½ asilokabhaya½parisas±rajjabhaya½ madanabhaya½ bhay±naka½ chambhitatta½ lomaha½socetaso ubbego utr±so. Eta½ bhaya½ ±yati½ pekkham±noti eta½ bhaya½ ±yati½pekkham±no dakkham±no olokayam±no nijjh±yam±no upaparikkham±noti– eta½bhaya½ ±yati½ pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so pacceka-sambuddho– “Eva½ dut²yena sah± mamassa, v±c±bhil±po abhisajjan± v±; eta½ bhaya½ ±yati½ pekkham±no, eko care khaggavis±ºakappo”. 136. K±m± hi citr± madhur± manoram±, vir³par³pena mathenti citta½. ¾d²nava½ k±maguºesu disv±, eko care khaggavis±ºakappo. K±m± hi citr± madhur± manoram±ti. K±m±ti udd±nato dve k±m±– vatthuk±m±ca kilesak±m± ca …pe… ime vuccanti vatthuk±m± …pe… ime vuccanti kilesa-k±m±. Citr±ti n±n±vaºº± r³p± n±n±vaºº± sadd± n±n±vaºº± gandh± n±n±vaºº±ras± n±n±vaºº± phoµµhabb± iµµh± kant± man±p± piyar³p± k±m³pasa½hit± raja-n²y±. Madhur±ti vuttañheta½ bhagavat± ‚– “pañcime (..0262), bhikkhave, k±ma-guº±. Katame pañca? Cakkhuviññeyy± r³p± iµµh± kant± man±p± piyar³p± k±m³-pasa½hit± rajan²y±, sotaviññeyy± sadd± …pe… gh±naviññeyy± gandh±… jivh±vi-ññeyy± ras±… k±yaviññeyy± phoµµhabb± iµµh± kant± man±p± piyar³p± k±m³pa-sa½hit± rajan²y±. Ime kho, bhikkhave, pañca k±maguº±. Ya½ kho, bhikkhave, imepañca k±maguºe paµicca uppajjati sukha½ somanassa½, ida½ vuccati k±ma-sukha½ mi¼hasukha½ ‚ puthujjanasukha½ anariyasukha½, na sevitabba½ nabh±vetabba½ na bahul²k±tabba½, ‘bh±yitabba½ etassa sukhass±’ti vad±m²”ti–k±m± hi citr± madhur± manoram±ti. Manoti ya½ citta½ …pe… tajj± manoviññ±ºa-

Page 191: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

dh±tu. Mano ramenti thomenti tosenti pah±sent²ti– k±m± hi citr± madhur± mano-ram±. Vir³par³pena mathenti cittanti n±n±vaººehi r³pehi …pe… n±n±vaººehiphoµµhabbehi citta½ mathenti tosenti pah±sent²ti– vir³par³pena mathenti citta½. ¾d²nava½ k±maguºesu disv±ti. Vuttañheta½ bhagavat±– “ko ca, bhikkhave,k±m±na½ ±d²navo? Idha, bhikkhave, kulaputto yena sippaµµh±nena j²vika½kappeti, yadi mudd±ya yadi gaºan±ya yadi saªkh±nena yadi kasiy± yadi vaºijj±yayadi gorakkhena yadi issatthena ‚ yadi r±japorisena yadi sippaññatarena, s²tassapurakkhato uºhassa purakkhato ¹a½samakasav±t±tapasar²sapasamphassehisamphassam±no ‚ khuppip±s±ya m²yam±no; aya½, bhikkhave, k±m±na½ ±d²-navo sandiµµhiko dukkhakkhandho k±mahetu k±manid±na½ k±m±dhikaraºa½k±m±nameva hetu. “Tassa ce, bhikkhave, kulaputtassa eva½ uµµhahato ghaµato v±yamato te bhog±n±bhinipphajjanti, so socati kilamati paridevati uratt±¼i½ kandati, sammoha½ ±pa-jjati– ‘mogha½ vata me uµµh±na½, aphalo vata me v±y±mo’ti. Ayampi, bhikkhave,k±m±na½ ±d²navo sandiµµhiko dukkhakkhandho k±mahetu k±manid±na½ k±m±-dhikaraºa½ k±m±nameva hetu. “Tassa (..0263) ce, bhikkhave, kulaputtassa eva½ uµµhahato ghaµato v±yamatote bhog± abhinipphajjanti, so tesa½ bhog±na½ ±rakkh±dhikaraºa½ dukkha½domanassa½ ‚ paµisa½vedeti– ‘kinti me bhoge neva r±j±no hareyyu½, na cor±hareyyu½, na aggi ¹aheyya, na udaka½ vaheyya, na appiy± d±y±d± hareyyun’ti.Tassa eva½ ±rakkhato gopayato te bhoge r±j±no v± haranti cor± v± haranti aggiv± ¹ahati udaka½ v± vahati appiy± v± d±y±d± haranti. So socati …pe…sammoha½ ±pajjati– ‘yampi me ahosi tampi no natth²’ti. Ayampi, bhikkhave,k±m±na½ ±d²navo sandiµµhiko dukkhakkhandho k±mahetu k±manid±na½ k±m±-dhikaraºa½ k±m±nameva hetu. “Puna capara½, bhikkhave, k±mahetu k±manid±na½ k±m±dhikaraºa½ k±m±na-meva hetu r±j±nopi r±j³hi vivadanti, khattiy±pi khattiyehi vivadanti, br±hmaº±pibr±hmaºehi vivadanti, gahapat²pi gahapat²hi vivadanti, m±t±pi puttena vivadati,puttopi m±tar± vivadati, pit±pi puttena vivadati, puttopi pitar± vivadati, bh±t±pibhaginiy± vivadati, bhagin²pi bh±tar± vivadati, sah±yopi sah±yena vivadati. Tetattha kalahaviggahaviv±d±pann± aññamañña½ p±º²hipi upakkamanti le¹¹³hipiupakkamanti daº¹ehipi upakkamanti satthehipi upakkamanti. Te tattha mara-ºampi nigacchanti maraºamattampi dukkha½. Ayampi, bhikkhave, k±m±na½ ±d²-navo sandiµµhiko dukkhakkhandho k±mahetu k±manid±na½ k±m±dhikaraºa½k±m±nameva hetu. “Puna capara½, bhikkhave, k±mahetu k±manid±na½ k±m±dhikaraºa½ k±m±na-meva hetu asicamma½ gahetv± dhanukal±pa½ sannayhitv± ubhatoby³¼ha½ ‚saªg±ma½ pakkhandanti, us³supi khippam±nesu satt²supi khippam±n±su as²-supi vijjotalantesu. Te tattha us³hipi vijjhanti satt²hipi ‚ vijjhanti asin±pi s²sa½chindanti. Te tattha maraºampi nigacchanti maraºamattampi dukkha½. Ayampi,bhikkhave, k±m±na½ ±d²navo sandiµµhiko dukkhakkhandho k±mahetu k±mani-

Page 192: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

d±na½ k±m±dhikaraºa½ k±m±nameva hetu. “Puna capara½, bhikkhave, k±mahetu k±manid±na½ k±m±dhikaraºa½ k±m±na-meva hetu asicamma½ gahetv± dhanukal±pa½ sannayhitv± add±valepan± ‚ upa-k±riyo (..0264) pakkhandanti, us³supi khippam±nesu satt²supi khippam±n±su, as²-supi vijjotalantesu. Te tattha us³hipi vijjhanti satt²hipi vijjhanti chakaºak±yapi ‚osiñcanti abhivaggenapi omaddanti asin±pi s²sa½ chindanti. Te tattha mara-ºampi nigacchanti maraºamattampi dukkha½. Ayampi, bhikkhave, k±m±na½ ±d²-navo sandiµµhiko dukkhakkhandho k±mahetu k±manid±na½ k±m±dhikaraºa½k±m±nameva hetu. “Puna capara½, bhikkhave, k±mahetu k±manid±na½ k±m±dhikaraºa½ k±m±na-meva hetu sandhimpi chindanti nillopampi haranti ek±g±rikampi karonti paripa-nthepi tiµµhanti parad±rampi gacchanti. Tamena½ r±j±no gahetv± vividh± kamma-k±raº± k±renti– kas±hipi t±¼enti, vettehipi t±¼enti, a¹¹hadaº¹akehipi t±¼enti,hatthampi chindanti …pe… asin±pi s²sa½ chindanti. Te tattha maraºampi niga-cchanti maraºamattampi dukkha½. Ayampi, bhikkhave, k±m±na½ ±d²navo sandi-µµhiko dukkhakkhandho k±mahetu k±manid±na½ k±m±dhikaraºa½ k±m±namevahetu. “Puna capara½, bhikkhave, k±mahetu k±manid±na½ k±m±dhikaraºa½ k±m±na-meva hetu k±yena duccarita½ caranti v±c±ya duccarita½ caranti manas± ducca-rita½ caranti. Te k±yena duccarita½ caritv± v±c±ya duccarita½ caritv± manas±duccarita½ caritv± k±yassa bhed± para½ maraº± ap±ya½ duggati½ vinip±ta½niraya½ upapajjanti. Ayampi, bhikkhave, k±m±na½ ±d²navo sampar±yiko dukkha-kkhandho k±mahetu k±manid±na½ k±m±dhikaraºa½ k±m±nameva hetu”. ¾d²nava½ k±maguºesu disv±ti k±maguºesu ±d²nava½ disv± passitv± tulayitv±t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±ti– ±d²nava½ k±maguºesu disv±, eko carekhaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “K±m± hi citr± madhur± manoram±, vir³par³pena mathenti citta½; ±d²nava½ k±maguºesu disv±, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 137. ¿t² (..0265) ca gaº¹o ca upaddavo ca, rogo ca sallañca bhayañca meta½. Eta½ bhaya½ k±maguºesu disv±, eko care khaggavis±ºakappo. ¿t² ca gaº¹o ca upaddavo ca, rogo ca sallañca bhayañca metanti vuttañheta½bhagavat±– “bhayanti, bhikkhave, k±m±nameta½ adhivacana½. Dukkhanti,bhikkhave, k±m±nameta½ adhivacana½. Rogoti, bhikkhave, k±m±nameta½ adhi-vacana½. Gaº¹oti, bhikkhave, k±m±nameta½ adhivacana½. Sallanti, bhikkhave,k±m±nameta½ adhivacana½. Saªgoti, bhikkhave, k±m±nameta½ adhivacana½.Paªkoti, bhikkhave, k±m±nameta½ adhivacana½. Gabbhoti, bhikkhave, k±m±na-meta½ adhivacana½. Kasm± ca, bhikkhave, bhayanti k±m±nameta½ adhiva-cana½? Yasm± ca k±mar±garatt±ya½, bhikkhave, chandar±gavinibaddho ‚diµµhadhammik±pi bhay± na parimuccati, sampar±yik±pi bhay± na parimuccati,tasm± bhayanti k±m±nameta½ adhivacana½. Kasm± ca, bhikkhave, dukkhanti…pe… rogoti… gaº¹oti… sallanti… saªgoti… paªkoti… gabbhoti k±m±nameta½adhivacana½? Yasm± ca k±mar±garatt±ya½, bhikkhave, chandar±gavinibaddho

Page 193: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

diµµhadhammik±pi gabbh± na parimuccati, sampar±yik±pi gabbh± na parimuccati,tasm± gabbhoti k±m±nameta½ adhivacanan”ti. Bhaya½ dukkhañca rogo ca, gaº¹o sallañca saªgo ca; paªko gabbho ca ubhaya½, ete k±m± pavuccanti; yattha satto puthujjano. Otiººo s±tar³pena, puna gabbh±ya gacchati; yato ca bhikkhu ±t±p², sampajañña½ na riccati ‚. So ima½ palipatha½ dugga½, atikkamma tath±vidho;

Page 194: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

paja½ j±tijar³peta½, phandam±na½ avekkhat²ti. ²t² ca gaº¹o ca upaddavo ca, rogo ca sallañca bhayañca meta½. Eta½ (..0266) bhaya½ k±maguºesu disv±ti eta½ bhaya½ k±maguºesu disv±passitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±ti– eta½ bhaya½ k±magu-ºesu disv±, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “¿t² ca gaº¹o ca upaddavo ca, rogo ca sallañca bhayañca meta½; eta½ bhaya½ k±maguºesu disv±, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 138. S²tañca uºhañca khuda½ pip±sa½, v±t±tape ¹a½sasar²sape ‚ ca. Sabb±nipet±ni abhisambhavitv±, eko care khaggavis±ºakappo. S²tañca uºhañca khuda½ pip±santi. S²tanti dv²hi k±raºehi s²ta½ hoti– abbhanta-radh±tuppakopavasena v± s²ta½ hoti bahiddh± utuvasena v± s²ta½ hoti. Uºhantidv²hi k±raºehi uºha½ hoti– abbhantaradh±tuppakopavasena v± uºha½ hotibahiddh± utuvasena v± uºha½ hoti. Khud± ‚ vuccati ch±tako. Pip±s± vuccati uda-kapip±s±ti– s²tañca uºhañca khuda½ pip±sa½. V±t±tape ¹a½sasar²sape c±ti. V±t±ti puratthim± v±t± pacchim± v±t± uttar± v±t±dakkhiº± v±t± saraj± v±t± araj± v±t± s²t± v±t± uºh± v±t± paritt± v±t± adhimatt±v±t± verambhav±t± pakkhav±t± supaººav±t± t±lapaººav±t± ‚ vidh³panav±t±.¾tapo vuccati s³riyasant±po. Þa½s± vuccanti piªgalamakkhik±. Sar²sap±vuccanti ah²ti– v±t±tape ¹a½sasar²sape ca. Sabb±nipet±ni abhisambhavitv±ti abhibhavitv± ajjhottharitv± pariy±diyitv±madditv±ti– sabb±nipet±ni abhisambhavitv±, eko care khaggavis±ºakappo.Ten±ha so paccekasambuddho– “S²tañca (..0267) uºhañca khuda½ pip±sa½, v±t±tape ¹a½sasar²sape ca; sabb±nipet±ni abhisambhavitv±, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 139. N±gova y³th±ni vivajjayitv±, sañj±takhandho padum² u¼±ro. Yath±bhiranta½ vihare ‚ araññe, eko care khaggavis±ºakappo. N±gova y³th±ni vivajjayitv±ti n±go vuccati hatthin±go. Paccekasambuddhopin±go. Ki½k±raº± paccekasambuddho n±go? ¾gu½ na karot²ti n±go; na gacchat²tin±go; na ±gacchat²ti n±go. Katha½ so paccekasambuddho ±gu½ na karot²ti n±go?¾gu vuccati p±pak± akusal± dhamm± sa½kilesik± ponobhavik± sadar± dukkhavi-p±k± ±yati½ j±tijar±maraºiy±. ¾gu½ na karoti kiñci loke, sabbasa½yoge visajja bandhan±ni; sabbattha na sajjati vimutto, n±go t±di pavuccate tathatt±. Eva½ so paccekasambuddho ±gu½ na karot²ti n±go. Katha½ so paccekasambuddho na gacchat²ti n±go? So paccekasambuddho nachand±gati½ gacchati, na dos±gati½ gacchati, na moh±gati½ gacchati, na bhay±-gati½ gacchati, na r±gavasena gacchati, na dosavasena gacchati, na mohava-sena gacchati, na m±navasena gacchati, na diµµhivasena gacchati, na uddhaccava-sena gacchati, na vicikicch±vasena gacchati, na anusayavasena gacchati, navaggehi kappehi y±yati n²yati ‚ vuyhati sa½har²yati. Eva½ so paccekasa-mbuddho na gacchat²ti n±go. Katha½ (..0268) so paccekasambuddho na ±gacchat²ti n±go? Sot±pattima-

Page 195: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

ggena ye kiles± pah²n± te kilese na puneti na pacceti na pacc±gacchati, sakad±g±-mimaggena …pe… an±g±mimaggena …pe… arahattamaggena ye kiles± pah²n±te kilese na puneti na pacceti na pacc±gacchati. Eva½ so paccekasambuddho na±gacchat²ti n±go. N±gova y³th±ni vivajjayitv±ti yath± so hatthin±go y³th±ni vivajjetv± parivajjetv±abhinivajjetv± ekova araññavanamajjhog±hetv± ‚ carati viharati iriyati vattetip±leti yapeti y±peti, paccekasambuddhopi gaºa½ vivajjetv± parivajjetv± abhiva-jjetv± eko ‚ araññavanapatth±ni pant±ni sen±san±ni paµisevati appasadd±niappanigghos±ni vijanav±t±ni manussar±hasseyyak±ni paµisall±nas±rupp±ni. Soeko gacchati eko tiµµhati eko nis²dati eko seyya½ kappeti eko g±ma½ piº¹±yapavisati eko paµikkamati eko raho nis²dati eko caªkama½ adhiµµh±ti eko carati viha-rati iriyati vatteti p±leti yapeti y±pet²ti– n±gova y³th±ni vivajjayitv±. Sañj±takhandho padum² u¼±roti yath± so hatthin±go sañj±takkhandho sattara-tano v± hoti aµµharatano v±, paccekasambuddhopi sañj±takkhandho asekkhenas²lakkhandhena asekkhena sam±dhikkhandhena asekkhena paññ±kkhandhenaasekkhena vimuttikkhandhena asekkhena vimuttiñ±ºadassanakkhandhena.Yath± so hatthin±go padum², paccekasambuddhopi sattahi bojjhaªgapupphehipadum², satisambojjhaªgapupphena dhammavicayasambojjhaªgapupphena v²ri-yasambojjhaªgapupphena p²tisambojjhaªgapupphena, p²tisambojjhaªgapu-pphena passaddhisambojjhaªgapupphena sam±dhisambojjhaªgapupphena upe-kkh±sambojjhaªgapupphena. Yath± so hatthin±go u¼±ro th±mena balena javenas³rena, paccekasambuddhopi u¼±ro s²lena sam±dhin± paññ±ya vimuttiy± vimutti-ñ±ºadassanen±ti– sañj±takhandho padum² u¼±ro. Yath±bhiranta½ vihare araññeti yath± so hatthin±go yath±bhiranta½ araññeviharati, paccekasambuddhopi yath±bhiranta½ araññe viharati. Paµhamenapi (..0269jh±nena yath±bhiranta½ araññe viharati, dutiyenapi jh±nena …pe… tatiyenapijh±nena… catutthenapi jh±nena yath±bhiranta½ araññe viharati; mett±yapi cetovi-muttiy± yath±bhiranta½ araññe viharati, karuº±yapi cetovimuttiy±… mudit±yapicetovimuttiy±… upekkh±yapi cetovimuttiy± yath±bhiranta½ araññe viharati; ±k±s±-nañc±yatanasam±pattiy±pi yath±bhiranta½ araññe viharati, viññ±ºañc±yatanasa-m±pattiy±pi… ±kiñcaññ±yatanasam±pattiy±pi… nevasaññ±n±saññ±yatanasam±-pattiy±pi… nirodhasam±pattiy±pi… phalasam±pattiy±pi yath±bhiranta½ araññeviharat²ti– yath±bhiranta½ vihare araññe, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±haso paccekasambuddho– “N±gova y³th±ni vivajjayitv±, sañj±takhandho padum² u¼±ro; yath±bhiranta½ vihare araññe, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 140. Aµµh±nata½ saªgaºik±ratassa, ya½ phassaye ‚ s±mayika½ ‚ vimutti½. ¾diccabandhussa vaco nisamma, eko care khaggavis±ºakappo. Aµµh±nata½ saªgaºik±ratassa, ya½ phassaye s±mayika½ vimuttinti vutta-ñheta½ bhagavat±– “y±vat±nanda ‚, bhikkhu saªgaºik±r±mo saªgaºikaratosaªgaºik±r±mata½ anuyutto, gaº±r±mo gaºarato gaºasammudito (gaº±r±mata½anuyutto) ‚, ya½ ta½ nekkhammasukha½ pavivekasukha½ upasamasukha½

Page 196: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

sambodhisukha½, tassa sukhassa nik±mal±bh² bhavissati akicchal±bh² akasiral±-bh²ti– neta½ µh±na½ vijjati. Yo ca kho so, ±nanda, bhikkhu eko gaºasm± v³pa-kaµµho viharati, tasseta½ bhikkhuno p±µikaªkha½. Ya½ ta½ nekkhammasukha½pavivekasukha½ upasamasukha½ sambodhisukha½, tassa sukhassa nik±ma-l±bh² bhavissati akicchal±bh² akasiral±bh²ti– µh±nameta½ vijjati. Y±vat±nanda,bhikkhu saªgaºik±r±mo saªgaºikarato saªgaºik±r±mata½ (..0270) anuyutto,gaº±r±mo gaºarato gaºasammudito (gaº±r±mata½ anuyutto,) s±m±yika½ ‚ v±kanta½ cetovimutti½ upasampajja viharissati, as±m±yika½ v± akuppanti– neta½µh±na½ vijjati. Yo ca kho so, ±nanda, bhikkhu eko gaºasm± v³pakaµµho viharati,tasseta½ bhikkhuno p±µikaªkha½ s±m±yika½ v± kanta½ cetovimutti½ upasa-mpajja viharissati, as±m±yika½ v± akuppanti, µh±nameta½ vijjat²”ti– aµµh±nata½saªgaºik±ratassa, ya½ phassaye s±mayika½ vimutti½. ¾diccabandhussa vaco nisamm±ti ±dicco vuccati s³riyo. So gotamo gottena.Paccekasambuddhopi gotamo gottena. So paccekasambuddho s³riyassa gottañ±-tako gottabandhu, tasm± paccekasambuddho ±diccabandhu. ¾diccabandhussavaco nisamm±ti ±diccabandhussa vacana½ byappatha½ desana½ anus±sana½anusiµµha½ sutv± suºitv± uggahetv± upadh±rayitv± upalakkhayitv±ti– ±diccaba-ndhussa vaco nisamma, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasa-mbuddho– “Aµµh±nata½ saªgaºik±ratassa, ya½ phassaye s±mayika½ vimutti½; ±diccabandhussa vaco nisamma, eko care khaggavis±ºakappo”ti. Dutiyo vaggo. Tatiyavaggo 141. Diµµh²vis³k±ni up±tivatto, patto niy±ma½ paµiladdhamaggo. Uppannañ±ºomhi anaññaneyyo, eko care khaggavis±ºakappo. Diµµhivis³k±ni up±tivattoti diµµhivis³k±ni vuccanti v²sativatthuk± sakk±yadiµµh².Idha assutav± puthujjano ariy±na½ adass±v² ariyadhammassa akovido (..0271)ariyadhamme avin²to sappuris±na½ adass±v² sappurisadhammassa akovidosappurisadhamme avin²to r³pa½ attato samanupassati r³pavanta½ v± att±na½attani v± r³pa½ r³pasmi½ v± att±na½, vedana½ …pe… sañña½… saªkh±re…viññ±ºa½ attato samanupassati viññ±ºavanta½ v± att±na½ attani v± viññ±ºa½viññ±ºasmi½ v± att±na½. Y± evar³p± diµµhi diµµhigata½ diµµhigahana½ diµµhika-nt±ro diµµhivis³k±yika½ diµµhivipphandita½ diµµhisa½yojana½ g±ho paµigg±ho abhi-niveso par±m±so kummaggo micch±patho micchatta½ titth±yatana½ vipariyesa-gg±ho vipar²tagg±ho vipall±sagg±ho micch±g±ho, ay±th±vakasmi½ y±th±vakantig±ho, y±vat± dv±saµµhi diµµhigat±ni– im±ni diµµhivis³k±ni. Diµµhivis³k±ni up±tivattotidiµµhivis³k±ni up±tivatto

Page 197: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

atikkanto samatikkanto v²tivattoti– diµµh²vis³k±ni up±tivatto. Patto niy±ma½ paµiladdhamaggoti niy±m± vuccanti catt±ro magg±; ariyo aµµha-ªgiko maggo, seyyathida½– samm±diµµhi samm±saªkappo samm±v±c± samm±ka-mmanto samm±-±j²vo samm±v±y±mo samm±sati samm±sam±dhi. Cat³hi ariya-maggehi samann±gato niy±ma½ patto sampatto adhigato phassito sacchikatoti–patto niy±ma½. Paµiladdhamaggoti laddhamaggo paµiladdhamaggo adhigata-maggo phassitamaggo sacchikatamaggoti– patto niy±ma½ paµiladdhamaggo. Uppannañ±ºomhi anaññaneyyoti tassa paccekasambuddhassa ñ±ºa½uppanna½ samuppanna½ nibbatta½ abhinibbatta½ p±tubh³ta½. “Sabbesaªkh±r± anicc±”ti ñ±ºa½ uppanna½ samuppanna½ nibbatta½ abhinibbatta½p±tubh³ta½, “sabbe saªkh±r± dukkh±”ti …pe… “sabbe dhamm± anatt±”ti… “ya½kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhamman”ti ñ±ºa½ uppanna½samuppanna½ nibbatta½ abhinibbatta½ p±tubh³tanti– uppannañ±ºomhi. Anañña-neyyoti so paccekasambuddho na paraneyyoNa parappattiyo na parappaccayo na parapaµibaddhag³, yath±bh³ta½ ‚ j±n±tipassati asamm³¼ho sampaj±no paµissato. “Sabbe saªkh±r± anicc±”ti na para-neyyo na parappattiyo na parappaccayo na parapaµibaddhag³, yath±bh³ta½j±n±ti passati asamm³¼ho sampaj±no paµissato. “Sabbe saªkh±r± dukkh±”ti …pe…“sabbe dhamm± anatt±”ti …pe… “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½nirodhadhamman”ti na paraneyyo na (..0272) parappattiyo na parappaccayo naparapaµibaddhag³, yath±bh³ta½ j±n±ti passati asamm³¼ho sampaj±no paµissatoti–uppannañ±ºomhi anaññaneyyo, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so pacce-kasambuddho– “Diµµh²vis³k±ni up±tivatto, patto niy±ma½ paµiladdhamaggo; uppannañ±ºomhi anaññaneyyo, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 142. Nillolupo nikkuho nippip±so, nimmakkho niddhantakas±vamoho. Nir±saso ‚ sabbaloke bhavitv±, eko care khaggavis±ºakappo. Nillolupo nikkuho nippip±soti loluppa½ vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe…abhijjh± lobho akusalam³la½. S± lolupp± taºh± tassa paccekasambuddhassapah²n± ucchinnam³l± t±l±vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±.Tasm± paccekasambuddho nillolupo. Nikkuhoti t²ºi kuhanavatth³ni– paccayapaµisevanasaªkh±ta½ kuhanavatthu, iri-y±pathasaªkh±ta½ kuhanavatthu, s±mantajappanasaªkh±ta½ kuhanavatthu. Katama½ paccayapaµisevanasaªkh±ta½ kuhanavatthu? Idha gahapatik±bhikkhu½ ‚ nimantenti c²varapiº¹ap±tasen±sanagil±napaccayabhesajjaparikkh±-rehi, so p±piccho icch±pakato atthiko c²varapiº¹ap±tasen±sanagil±napaccayabhe-sajjaparikkh±r±na½ bhiyyokamyata½ up±d±ya c²vara½ paccakkh±ti, piº¹ap±ta½paccakkh±ti, sen±sana½ paccakkh±ti, gil±napaccayabhesajjaparikkh±ra½ pacca-kkh±ti. So evam±ha– “ki½ samaºassa mahagghena c²varena! Eta½ s±ruppa½ya½ samaºo sus±n± v± saªk±rak³µ± v± p±paºik± v± nantak±ni uccinitv± saªgh±-µika½ karitv± dh±reyya. Ki½ samaºassa mahagghena piº¹ap±tena! Eta½s±ruppa½ ya½ samaºo uñch±cariy±ya piº¹iy±lopena j²vika½ kappeyya. Ki½

Page 198: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

samaºassa mahagghena sen±sanena! Eta½ s±ruppa½ ya½ samaºo rukkham³-liko (..0273) v± assa sos±niko v± abbhok±siko v±. Ki½ samaºassa mahagghenagil±napaccayabhesajjaparikkh±rena! Eta½ s±ruppa½ ya½ samaºo p³timuttenav± haritak²khaº¹ena v± osadha½ kareyy±”ti. Tadup±d±ya l³kha½ c²vara½dh±reti l³kha½ piº¹ap±ta½ paribhuñjati l³kha½ sen±sana½ paµisevati l³kha½ gil±-napaccayabhesajjaparikkh±ra½ paµisevati. Tamena½ gahapatik± eva½ j±nanti–“aya½ samaºo appiccho santuµµho pavivitto asa½saµµho ±raddhav²riyo dhutav±do”-ti. Bhiyyo bhiyyo nimantenti c²varapiº¹ap±tasen±sanagil±napaccayabhesajjapari-kkh±rehi. So evam±ha– “tiººa½ sammukh²bh±v± saddho kulaputto bahu½puñña½ pasavati, saddh±ya sammukh²bh±v± saddho kulaputto bahu½ puñña½pasavati, deyyadhammassa sammukh²bh±v± saddho kulaputto bahu½ puñña½pasavati, dakkhiºeyy±na½ sammukh²bh±v± saddho kulaputto bahu½ puñña½pasavati. Tumh±kañcev±ya½ saddh± atthi, deyyadhammo ca sa½vijjati, ahañcapaµigg±hako. Saceha½ na paµiggahess±mi, eva½ tumhe puññena parib±hir±bhavissatha ‚. Na mayha½ imin± attho. Api ca, tumh±ka½yeva anukamp±ya paµi-ggaºh±m²”ti. Tadup±d±ya bahumpi c²vara½ paµiggaºh±ti, bahumpi piº¹ap±ta½paµiggaºh±ti, bahumpi sen±sana½ paµiggaºh±ti, bahumpi gil±napaccayabhesajja-parikkh±ra½ paµiggaºh±ti. Y± evar³p± bh±kuµik± bh±kuµiya½ kuhan± kuh±yan±kuhitatta½– ida½ paccayapaµisevanasaªkh±ta½ kuhanavatthu. Katama½ iriy±pathasaªkh±ta½ kuhanavatthu? Idhekacco p±piccho icch±pa-kato sambh±van±dhipp±yo “eva½ ma½ jano sambh±vessat²”ti gamana½ saºµha-peti µh±na½ saºµhapeti nisajja½ ‚ saºµhapeti sayana½ saºµhapeti, paºidh±yagacchati paºidh±ya tiµµhati paºidh±ya nis²dati paºidh±ya seyya½ kappeti sam±-hito viya gacchati sam±hito viya tiµµhati sam±hito viya nis²dati sam±hito viyaseyya½ kappeti, ±p±thakajjh±y²va ‚ hoti. Y± evar³p± iriy±pathassa ±µhapan±µhapan± saºµhapan± bh±kuµik± bh±kuµiya½ kuhan± kuh±yan± kuhitatta½ ‚– ida½iriy±pathasaªkh±ta½ kuhanavatthu. Katama½ (..0274) s±mantajappanasaªkh±ta½ kuhanavatthu? Idhekaccop±piccho icch±pakato sambh±van±dhipp±yo “eva½ ma½ jano sambh±vessat²”tiariyadhamme sannissitav±ca½ bh±sati. “Yo evar³pa½ c²vara½ dh±reti sosamaºo mahesakkho”ti bhaºati; yo evar³pa½ patta½ dh±reti …pe… lohath±laka½dh±reti… dhammakaraºa½ dh±reti… pariss±vana½ dh±reti… kuñcika½ dh±reti…up±hana½ dh±reti… k±yabandhana½ dh±reti… ±yoga½ ‚ dh±reti so samaºomahesakkho”ti bhaºati; “yassa evar³p± upajjh±yo so samaºo mahesakkho”tibhaºati; yassa evar³po ±cariyo …pe… evar³p± sam±nupajjh±yak±… sam±n±ca-riyak±… mitt±… sandiµµh±… sambhatt±… sah±y± so samaºo mahesakkhotibhaºati; yo evar³pe vih±re vasati… a¹¹hayoge vasati… p±s±de vasati…hammiye vasati… guh±ya½ vasati… leºe vasati… kuµiya½ vasati… k³µ±g±revasati… aµµe vasati… m±¼e vasati… uddaº¹e ‚ vasati… upaµµh±nas±l±ya½ vasa-ti… maº¹ape vasati… rukkham³le vasati so samaºo mahesakkho”ti bhaºati. Atha v±, korajikakorajiko bh±kuµikabh±kuµiko kuhakakuhako lapakalapakomukhasambh±viko “aya½ samaºo im±sa½ evar³p±na½ sant±na½ vih±rasam±pa-

Page 199: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

tt²na½ l±bh²”ti t±disa½ gambh²ra½ g³¼ha½ nipuºa½ paµicchanna½ lokuttara½suññat±paµisaññutta½ katha½ katheti. Y± evar³p± bh±kuµik± bh±kuµiya½ kuhan±kuh±yan± kuhitatta½, ida½ s±mantajappanasaªkh±ta½ kuhanavatthu. Tassapaccekasambuddhassa im±ni t²ºi kuhanavatth³ni pah²n±ni samucchinn±ni v³pa-sant±ni paµippassaddh±ni abhabbuppattik±ni ñ±ºaggin± da¹¹h±ni. Tasm± sopaccekasambuddho nikkuho. Nippip±soti pip±s± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh± lobho akusala-m³la½. S± pip±s± taºh± tassa paccekasambuddhassa pah²n± ucchinnam³l± t±l±-vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±. Tasm± paccekasa-mbuddho nippip±soti– nillolupo nikkuho nippip±so. Nimmakkho (..0275) niddhantakas±vamohoti. Makkhoti yo makkho makkh±-yan± ‚ makkh±yitatta½ niµµhuriya½ niµµhuriyakamma½. Kas±voti r±go kas±vo,doso kas±vo, moho kas±vo, kodho …pe… upan±ho… makkho… pa¼±so… sabb±-kusal±bhisaªkh±r± kas±v±. Mohoti dukkhe aññ±ºa½, dukkhasamudaye aññ±ºa½,dukkhanirodhe aññ±ºa½, dukkhanirodhag±miniy± paµipad±ya aññ±ºa½,pubbante aññ±ºa½, aparante aññ±ºa½, pubbant±parante aññ±ºa½, idappaccaya-t±paµiccasamuppannesu dhammesu aññ±ºa½. Ya½ evar³pa½ aññ±ºa½ ada-ssana½ anabhisamayo ananubodho appaµivedho asa½g±han± apariyog±han±asamapekkhan± apaccavekkhaº± apaccakkhakamma½ dummejjha½ b±lya½ asa-mpajañña½ moho pamoho sammoho avijj± avijjogho avijj±yogo avijj±nusayo avijj±-pariyuµµh±na½ avijj±laªg² moho akusalam³la½. Tassa paccekasambuddhassamakkho ca kas±vo ca moho ca vant± sa½vant± niddhant± pah²n± samucchinn±v³pasant± paµippassaddh± abhabbuppattik± ñ±ºaggin± da¹¹h±ti. So paccekasa-mbuddho nimmakkho niddhantakas±vamoho. Nir±saso sabbaloke bhavitv±ti ±s± vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe…abhijjh± lobho akusalam³la½. Sabbaloketi sabba-ap±yaloke sabbamanussalokesabbadevaloke sabbakhandhaloke sabbadh±tuloke sabba-±yatanaloke. Nir±sasosabbaloke bhavitv±ti sabbaloke nir±saso bhavitv± nittaºho bhavitv± nippip±sobhavitv±ti– nir±saso sabbaloke bhavitv±, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha sopaccekasambuddho– “Nillolupo nikkuho nippip±so, nimmakkho niddhantakas±vamoho; nir±saso sabbaloke bhavitv±, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 143. P±pa½ sah±ya½ parivajjayetha, anatthadassi½ visame niviµµha½. Saya½ na seve pasuta½ pamatta½, eko care khaggavis±ºakappo. P±pa½ (..0276) sah±ya½ parivajjayeth±ti. P±pasah±yo vuccati yo so sah±yodasavatthuk±ya micch±diµµhiy± samann±gato– natthi dinna½, natthi yiµµha½,natthi huta½, natthi sukatadukkaµ±na½ kamm±na½ phala½ vip±ko, natthi aya½loko, natthi paro loko, natthi m±t±, natthi pit±, natthi satt± opap±tik±, natthi lokesamaºabr±hmaº± sammaggat± samm±paµipann± ye imañca loka½ parañcaloka½ saya½ abhiññ± sacchikatv± pavedent²ti. Aya½ p±pasah±yo. P±pa½sah±ya½ parivajjayeth±ti. P±pa½ sah±ya½ vajjeyya parivajjeyy±ti– p±pa½sah±ya½ parivajjayetha.

Page 200: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Anatthadassi½ visame niviµµhanti anatthadass² vuccati yo so sah±yo dasavatthu-k±ya micch±diµµhiy± samann±gato– natthi dinna½, natthi yiµµha½ …pe… yeimañca loka½ parañca loka½ saya½ abhiññ± sacchikatv± pavedent²ti. Visame nivi-µµhanti visame k±yakamme niviµµha½, visame vac²kamme niviµµha½, visame mano-kamme niviµµha½, visame p±º±tip±te niviµµha½, visame adinn±d±ne niviµµha½,visame k±mesumicch±c±re niviµµha½, visame mus±v±de niviµµha½, visam±ya pisu-º±ya v±c±ya ‚ niviµµha½, visam±ya pharus±ya v±c±ya ‚ niviµµha½, visamesamphappal±pe niviµµha½, visam±ya abhijjh±ya niviµµha½, visame by±p±deniviµµha½, visam±ya micch±diµµhiy± niviµµha½, visamesu saªkh±resu niviµµha½ visa-mesu pañcasu k±maguºesu niviµµha½, visamesu pañcasu n²varaºesu niviµµha½viniviµµha½ satta½ all²na½ upagata½ ajjhosita½ adhimuttanti– anatthadassi½visame niviµµha½. Saya½ na seve pasuta½ pamattanti. Pasutanti yopi k±me esati gavesati pariye-sati taccarito tabbahulo taggaruko tannino tappoºo tappabbh±ro tadadhimuttotadadhipateyyo, sopi k±mappasuto. Yopi taºh±vasena r³pe pariyesati, sadde…pe… gandhe… rase… phoµµhabbe pariyesati taccarito tabbahulo taggarukotanninno tappoºo tappabbh±ro tadadhimutto tadadhipateyyo, sopi

Page 201: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

k±mappasuto. Yopi taºh±vasena r³pe paµilabhati, sadde …pe… gandhe… rase…phoµµhabbe paµilabhati taccarito tabbahulo taggaruko tanninno tappoºo tappa-bbh±ro tadadhimutto tadadhipateyyo, sopi k±mappasuto. Yopi taºh±vasena r³peparibhuñjati, sadde …pe… gandhe… rase… phoµµhabbe paribhuñjati taccaritotabbahulo taggaruko tanninno tappoºo tappabbh±ro tadadhimutto tadadhipateyyo,sopi k±mappasuto. Yath± kalahak±rako kalahappasuto, kammak±rako kamma-ppasuto, gocare caranto gocarappasuto, jh±y² jh±nappasuto; evameva yo k±meesati gavesati pariyesati taccarito tabbahulo taggaruko tanninno tappoºo tappa-bbh±ro tadadhimutto tadadhipateyyo, sopi k±mappasuto. Yopi taºh±vasena r³pepariyesati …pe… yopi taºh±vasena r³pe paµilabhati …pe… yopi taºh±vasenar³pe paribhuñjati, sadde …pe… gandhe… rase… phoµµhabbe (..0277) paribhu-ñjati taccarito tabbahulo taggaruko tanninno tappoºo tappabbh±ro tadadhimuttotadadhipateyyo, sopi k±mappasuto. Pamattanti. Pam±do vattabbo k±yaduccaritev± vac²duccarite v± manoduccarite v± pañcasu k±maguºesu v± cittassa vosaggovosagg±nuppad±na½ kusal±na½ dhamm±na½ bh±van±ya asakkaccakiriyat± as±-taccakiriyat± anaµµhitakiriyat± ol²navuttit± nikkhittacchandat± nikkhittadhurat± an±-sevan± abh±van± abahul²kamma½ anadhiµµh±na½ ananuyogo, yo evar³popam±do pamajjan± pamajjitatta½– aya½ vuccati pam±do. Saya½ na seve pasuta½ pamattanti pasuta½ na seveyya pamattañca saya½na seveyya s±ma½ na seveyya na niseveyya na sa½seveyya na parisa½seveyyana ±careyya na sam±careyya na sam±d±ya vatteyy±ti– saya½ na seve pasuta½pamatta½, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “P±pa½ sah±ya½ parivajjayetha, anatthadassi½ visame niviµµha½; saya½ na seve pasuta½ pamatta½, eko care khaggavis±ºakappo. 144. Bahussuta½ dhammadhara½ bhajetha, mitta½ u¼±ra½ paµibh±navanta½. Aññ±ya atth±ni vineyya kaªkha½, eko care khaggavis±ºakappo. Bahussuta½ (..0278) dhammadhara½ bhajeth±ti bahussuto hoti mitto suta-dharo sutasannicayo. Ye te dhamm± ±dikaly±º± majjhekaly±º± pariyos±naka-ly±º± s±ttha½ sabyañjana½ ‚ kevalaparipuººa½ parisuddha½ brahmacariya½abhivadanti, tath±r³p±ssa dhamm± bahussut± honti dh±t± ‚ vacas± paricit±manas±nupekkhit± diµµhiy± suppaµividdh±. Dhammadharanti dhamma½dh±renta½ ‚– sutta½ geyya½ veyy±karaºa½ g±tha½ ud±na½ itivuttaka½ j±taka½abbhutadhamma½ vedalla½. Bahussuta½ dhammadhara½ bhajeth±ti bahussu-tañca dhammadharañca mitta½ bhajeyya sa½bhajeyya seveyya niseveyyasa½seveyya paµiseveyy±ti– bahussuta½ dhammadhara½ bhajetha. Mitta½ u¼±ra½ paµibh±navantanti u¼±ro hoti mitto s²lena sam±dhin± paññ±yavimuttiy± vimuttiñ±ºadassena. Paµibh±navantanti tayo paµibh±navanto– pariyatti-paµibh±nav±, paripucch±paµibh±nav±, adhigamapaµibh±nav±. Katamo pariyattipa-µibh±nav±? Idhekaccassa buddhavacana½ pariy±puta½ ‚ hoti sutta½ geyya½veyy±karaºa½ g±th± ud±na½ itivuttaka½ j±taka½ abbhutadhamma½ vedalla½.Tassa pariyatti½ niss±ya paµibh±ti– aya½ pariyattipaµibh±nav±. Katamo paripucch±paµibh±nav±? Idhekacco paripucchitopi hoti atthe ca ñ±ye

Page 202: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

ca lakkhaºe ca k±raºe ca µh±n±µµh±ne ca. Tassa paripuccha½ niss±ya paµibh±ti–aya½ paripucch±paµibh±nav±. Katamo adhigamapaµibh±nav±? Idhekaccassa adhigat± honti catt±ro satipa-µµh±n± catt±ro sammappadh±n± catt±ro iddhip±d± pañcindriy±ni pañca bal±nisatta bojjhaªg± ariyo aµµhaªgiko maggo catt±ro ariyamagg± catt±ri s±maññapha-l±ni catasso paµisambhid±yo cha abhiññ±yo ‚. Tassa attho ñ±to dhammo ñ±tonirutti ñ±t±. Atthe ñ±te attho paµibh±ti, dhamme ñ±te dhammo paµibh±ti, niruttiy±ñ±t±ya nirutti paµibh±ti. Imesu t²su ñ±ºa½ paµibh±napaµisambhid±. So paccekasa-mbuddho im±ya paµibh±napaµisambhid±ya upeto samupeto up±gato samup±gatoupapanno samupapanno samann±gato. Tasm± paccekasambuddho paµibh±nav±(..0279). Yassa pariyatti natthi paripucch± natthi adhigamo natthi, ki½ tassa paµi-bh±yissat²ti– mitta½ u¼±ra½ paµibh±navanta½. Aññ±ya atth±ni vineyya kaªkhanti attattha½ aññ±ya parattha½ aññ±ya ubha-yattha½ aññ±ya diµµhadhammikattha½ aññ±ya sampar±yikattha½ aññ±ya para-mattha½ aññ±ya abhiññ±ya j±nitv± tulayitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±kaªkha½ vineyya paµivineyya pajaheyya vinodeyya byant²kareyya anabh±va½gameyy±ti– aññ±ya atth±ni vineyya kaªkha½, eko care khaggavis±ºakappo.Ten±ha so paccekasambuddho– “Bahussuta½ dhammadhara½ bhajetha, mitta½ u¼±ra½ paµibh±navanta½; aññ±ya atth±ni vineyya kaªkha½, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 145. Khi¹¹a½ rati½ ‚ k±masukhañca loke, analaªkaritv± anapekkham±no. Vibh³saµµh±n± ‚ virato saccav±d², eko care khaggavis±ºakappo. Khi¹¹a½ rati½ k±masukhañca loketi. Khi¹¹±ti dve khi¹¹±– k±yik± khi¹¹± cav±casik± khi¹¹± ca …pe… aya½ k±yik± khi¹¹± …pe… aya½ v±casik± khi¹¹±.Rat²ti anukkaºµhit±dhivacanameta½– rat²ti. K±masukhanti vuttañheta½ bhagavat±‚– “pañcime, bhikkhave, k±maguº±. Katame pañca? Cakkhuviññeyy± r³p± iµµh±kant± man±p± piyar³p± k±m³pasa½hit± rajan²y±, sotaviññeyy± sadd± …pe…gh±naviññeyy± gandh±… jivh±viññeyy± ras±… k±yaviññeyy± phoµµhabb± iµµh±kant± man±p± piyar³p± k±m³pasa½hit± rajan²y±. Ime kho, bhikkhave, pañcak±maguº±. Ya½ kho, bhikkhave, ime pañca k±maguºe paµicca uppajjati sukha½somanassa½, ida½ vuccati k±masukha½”. Loketi manussaloketi– khi¹¹a½ rati½k±masukhañca loke. Analaªkaritv± (..0280) anapekkham±noti khi¹¹añca ratiñca k±masukhañca lokeanalaªkaritv± anapekkho hutv± pajahitv± vinodetv± byant²karitv± anabh±va½gametv±ti– analaªkaritv± anapekkham±no. Vibh³saµµh±n± virato saccav±d²ti. Vibh³s±ti dve vibh³s±– atthi ag±rikavibh³s± ‚atthi an±g±rikavibh³s±. Katam± ag±rikavibh³s±? Kes± ca mass³ ca m±l±ga-ndhañca vilepanañca ±bharaºañca pilandhanañca vatthañca p±rupanañca ‚veµhanañca ucch±dana½ parimaddana½ nh±pana½ samb±hana½ ±d±sa½añjana½ m±l±gandhavilepana½ mukhacuººa½ mukhalepana½ hatthabandha½sikh±bandha½ daº¹a½ n±¼ika½ khagga½ chatta½ citrup±hana½ uºh²sa½ maºi½v±¼ab²jani½ od±t±ni vatth±ni d²ghadas±ni iti v±– aya½ ag±rikavibh³s±.

Page 203: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Katam± an±g±rikavibh³s±? C²varamaº¹an± pattamaº¹an± sen±sanamaº¹an±imassa v± p³tik±yassa b±hir±na½ v± parikkh±r±na½ maº¹an± vibh³san± ke¼an±parike¼an± gaddhikat± gaddhikatta½ ‚ capalat± ‚ c±palya½– aya½ an±g±rikavi-bh³s±. Saccav±d²ti so paccekasambuddho saccav±d² saccasandho theto paccayikoavisa½v±dako lokassa, vibh³saµµh±n± ±rato virato paµivirato nikkhanto nissaµovippamutto visaññutto, vimariy±dikatena cetas± viharat²ti– vibh³saµµh±n± viratosaccav±d², eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Khi¹¹a½ rati½ k±masukhañca loke, analaªkaritv± anapekkham±no; vibh³saµµh±n± virato saccav±d², eko care khaggavis±ºakappo”ti. 146. Puttañca d±ra½ pitarañca m±tara½, dhan±ni dhaññ±ni ca bandhav±ni. Hitv±na k±m±ni yathodhik±ni, eko care khaggavis±ºakappo. Puttañca (..0281) d±ra½ pitarañca m±taranti. Putt±ti catt±ro putt±– atrajo putto,khettajo ‚ putto, dinnako putto, antev±siko putto. D±r± vuccanti bhariy±yo. Pit±tiyo so janako. M±t±ti y± s± janik±ti– puttañca d±ra½ pitarañca m±tara½. Dhan±ni dhaññ±ni ca bandhav±n²ti dhan±ni vuccanti hirañña½ suvaººa½mutt± maºi ve¼uriyo saªkho sil± pav±¼a½ rajata½ j±tar³pa½ lohitaªgo ‚ mas±ra-galla½. Dhaññ±ni vuccanti pubbaººa½ aparaººa½. Pubbaººa½ n±ma s±li v²hiyavo godhumo kaªgu varako kudr³sako ‚. Aparaººa½ n±ma s³peyya½. Bandha-v±n²ti catt±ro bandhav±– ñ±tibandhav±pi bandhu, gottabandhav±pi bandhu, mitta-bandhav±pi bandhu, sippabandhav±pi bandh³ti– dhan±ni dhaññ±ni ca bandha-v±ni. Hitv±na k±m±ni yathodhik±n²ti. K±m±ti udd±nato dve k±m±– vatthuk±m± ca kile-sak±m± ca …pe… ime vuccanti vatthuk±m± …pe… ime vuccanti kilesak±m±.Hitv±na k±m±n²ti vatthuk±me parij±nitv±, kilesak±me pah±ya pajahitv± vinodetv±byant²karitv± anabh±va½ gametv±. Hitv±na k±m±ni yathodhik±n²ti sot±pattima-ggena ye kiles± pah²n±, te kilese na puneti na pacceti na pacc±gacchati; sakad±-g±mimaggena ye kiles± pah²n± …pe… an±g±mimaggena ye kiles± pah²n±… ara-hattamaggena ye kiles± pah²n±, te kilese na puneti na pacceti na pacc±gacchat²ti–hitv±na k±m±ni yathodhik±ni, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so pacceka-sambuddho– “Puttañca d±ra½ pitarañca m±tara½, dhan±ni dhaññ±ni ca bandhav±ni; hitv±na k±m±ni yathodhik±ni, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 147. Saªgo (..0282) eso parittamettha sokhya½, appass±do dukkhametthabhiyyo. Ga¼o eso iti ñatv± matim± ‚, eko care khaggavis±ºakappo. Saªgo eso parittamettha sokhyanti saªgoti v± ba¼isanti v± ±misanti v± lagga-nanti v± palibodhoti v±, pañcanneta½ k±maguº±na½ adhivacana½. Parittametthasokhyanti vuttañheta½ bhagavat±– “pañcime, bhikkhave, k±maguº±. Katamepañca? Cakkhuviññeyy± r³p± iµµh± kant± man±p± piyar³p± k±m³pasa½hit± raja-n²y± …pe… k±yaviññeyy± phoµµhabb± iµµh± kant± man±p± piyar³p± k±m³pasa½-hit± rajan²y±. Ime kho, bhikkhave, pañca k±maguº±. Ya½ kho, bhikkhave, ime

Page 204: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

pañca k±maguºe paµicca uppajjati sukha½ somanassa½, ida½ vuccati k±ma-sukha½. Appaka½ eta½ sukha½,

Page 205: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

parittaka½ eta½ sukha½, thokaka½ eta½ sukha½, omaka½ eta½ sukha½,l±maka½ eta½ sukha½, chatukka½ eta½ sukhan”ti– saªgo eso parittametthasokhya½. Appass±do dukkhamettha bhiyyoti appass±d± k±m± vutt± bhagavat± ‚ bahu-dukkh± bahup±y±s± ‚; ±d²navo ettha bhiyyo. Aµµhikaªkal³pam± k±m± vutt±bhagavat±, ma½sapes³pam± k±m± vutt± bhagavat±, tiºukk³pam± k±m± vutt±bhagavat±, aªg±rak±s³pam± k±m± vutt± bhagavat±, supinak³pam± k±m± vutt±bhagavat±, y±citak³pam± k±m± vutt± bhagavat±, rukkhaphal³pam± k±m± vutt±bhagavat±, asis³n³pam± k±m± vutt± bhagavat±, sattis³l³pam± k±m± vutt± bhaga-vat±, sappasir³pam± k±m± vutt± bhagavat± bahudukkh± bahup±y±s±, ±d²navoettha bhiyyoti– appass±do dukkhamettha bhiyyo. Ga¼o eso iti ñatv± matim±ti ga¼oti v± ba¼isanti v± ±misanti v± laggananti v±bandhananti v± palibodhoti v±, pañcanneta½ k±maguº±na½ adhivacana½. It²tipadasandhi padasa½saggo padap±rip³r² akkharasamav±yo byañjanasiliµµhat±pad±nupubbat±peta½ it²ti. Matim±ti paº¹ito paññav± buddhim± ñ±º² vibh±v²medh±v². Ga¼o eso iti ñatv± matim±ti matim± ga¼oti ñatv± ba¼isanti ñatv± ±misa½ti ñatv± (..0283) laggananti ñatv± bandhananti ñatv± palibodhoti ñatv± j±nitv± tula-yitv± t²rayitv± vibh±vayitv± vibh³ta½ katv±ti– ga¼o eso iti ñatv± matim±, eko carekhaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Saªgo eso parittamettha sokhya½, appass±do dukkhamettha bhiyyo; ga¼o eso iti ñatv± matim±, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 148. Sand±layitv±na sa½yojan±ni, j±la½va bhetv± salilambuc±r². Agg²va da¹¹ha½ anivattam±no, eko care khaggavis±ºakappo. Sand±layitv±na sa½yojan±n²ti dasa sa½yojan±ni– k±mar±gasa½yojana½, paµi-ghasa½yojana½, m±nasa½yojana½, diµµhisa½yojana½, vicikicch±sa½yojana½,s²labbatapar±m±sasa½yojana½, bhavar±gasa½yojana½, iss±sa½yojana½,macchariyasa½yojana½, avijj±sa½yojana½. Sand±layitv±na sa½yojan±n²ti dasasa½yojan±ni d±layitv± sand±layitv± pajahitv± vinodetv± byant²karitv± anabh±va½gametv±ti– sand±layitv±na sa½yojan±ni. J±la½va bhetv± salilambuc±r²ti j±la½ vuccati suttaj±la½. Salila½ vuccati udaka½.Ambuc±r² vuccati maccho. Yath± maccho j±la½ bhinditv± pabhinditv± d±layitv±pad±layitv± sampad±layitv± carati viharati iriyati vatteti p±leti yapeti y±peti, eva-meva dve j±l±– taºh±j±lañca diµµhij±lañca …pe… ida½ taºh±j±la½ …pe… ida½diµµhij±la½. Tassa paccekasambuddhassa taºh±j±la½ pah²na½, diµµhij±la½ paµini-ssaµµha½. Taºh±j±lassa pah²natt± diµµhij±lassa paµinissaµµhatt± so paccekasa-mbuddho r³pe na sajjati sadde na sajjati gandhe na sajjati …pe… diµµhasutamuta-viññ±tabbesu dhammesu na sajjati na gaºh±ti na bajjhati na palibajjhati, nikkhantonissaµo vippamutto visaññutto vimariy±dikatena cetas± viharat²ti– j±la½va bhetv±salilambuc±r². Agg²va (..0284) da¹¹ha½ anivattam±noti yath± aggi tiºakaµµhup±d±na½dahanto gacchati anivattanto, evameva tassa paccekasambuddhassa sot±pattima-ggena ye kiles± pah²n± te kilese na puneti na pacceti na pacc±gacchati, sakad±g±-

Page 206: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

mimaggena …pe… an±g±mimaggena… arahattamaggena ye kiles± pah²n± tekilese na puneti na pacceti na pacc±gacchat²ti– agg²va da¹¹ha½ anivattam±no,eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Sand±layitv±na sa½yojan±ni, j±la½va bhetv± salilambuc±r²; agg²va da¹¹ha½ anivattam±no, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 149. Okkhittacakkhu na ca p±dalolo, guttindriyo rakkhitam±nas±no. Anavassuto apari¹ayham±no ‚, eko care khaggavis±ºakappo. Okkhittacakkhu na ca p±daloloti katha½ khittacakkhu hoti? Idhekacco bhikkhu‚ cakkhulolo cakkhuloliyena samann±gato hoti. Adiµµha½ dakkhitabba½ diµµha½samatikkamitabbanti– ±r±mena ±r±ma½ uyy±nena uyy±na½ g±mena g±ma½ niga-mena nigama½ nagarena nagara½ raµµhena raµµha½ janapadena janapada½d²ghac±rika½ anavaµµhitac±rika½ ‚ anuyutto hoti r³padassan±ya. Eva½ khitta-cakkhu hoti. Atha v±, bhikkhu antaraghara½ paviµµho v²thi½ paµipanno asa½vuto gacchati.Hatthi½ olokento assa½ olokento ratha½ olokento patti½ olokento kum±rake olo-kento kum±rik±yo olokento itthiyo olokento purise olokento antar±paºa½ olokentogharamukh±ni olokento uddha½ olokento adho olokento dis±vidisa½ vipekkha-m±no ‚ gacchati. Evampi khittacakkhu hoti. Atha (..0285) v±, bhikkhu cakkhun± r³pa½ disv± nimittagg±h² hoti anubyañjana-gg±h². Yatv±dhikaraºamena½ cakkhundriya½ asa½vuta½ viharanta½ abhijjh±do-manass± p±pak± akusal± dhamm± anv±ssaveyyu½, tassa sa½var±ya na paµipa-jjati, na rakkhati cakkhundriya½, cakkhundriye na sa½vara½ ±pajjati. Evampikhittacakkhu hoti. Yath± v± paneke bhonto samaºabr±hmaº± saddh±deyy±ni bhojan±ni bhuñjitv±te evar³pa½ vis³kadassana½ anuyutt± viharanti, seyyathida½– nacca½ g²ta½v±dita½ pekkha½ akkh±na½ p±ºissara½ vet±¼a½ kumbhath³ºa½ sobhanaka½ ‚caº¹±la½ va½sa½ dhovana½ hatthiyuddha½ assayuddha½ mahi½sayuddha½ ‚usabhayuddha½ ajayuddha½ meº¹ayuddha½ kukkuµayuddha½ vaµµakayuddha½daº¹ayuddha½ muµµhiyuddha½ nibbuddha½ uyyodhika½ balagga½ sen±by³ha½an²kadassana½ iti v±. Iti evar³pa½ vis³kadassana½ anuyutto hoti. Evampi khitta-cakkhu hoti. Katha½ okkhittacakkhu hoti? Idhekacco bhikkhu na cakkhulolo na cakkhuloli-yena samann±gato hoti. Adiµµha½ dakkhitabba½ diµµha½ samatikkamitabbanti– na±r±mena ±r±ma½ na uyy±nena uyy±na½ na g±mena g±ma½ na nigamenanigama½ na nagarena nagara½ na raµµhena raµµha½ na janapadena janapada½d²ghac±rika½ anavaµµhitac±rika½ anuyutto hoti r³padassan±ya. Eva½ okkhitta-cakkhu hoti. Atha v±, bhikkhu antaraghara½ paviµµho v²thi½ paµipanno sa½vuto gacchati. Nahatthi½ olokento na assa½ olokento na ratha½ olokento na patti½ olokento nakum±rake olokento na kum±rik±yo olokento na itthiyo olokento na purise olokentona antar±paºa½ olokento na gharamukh±ni olokento na uddha½ olokento naadho olokento na dis±vidisa½ vipekkham±no gacchati. Evampi okkhittacakkhu

Page 207: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

hoti. Atha v±, bhikkhu cakkhun± r³pa½ disv± na nimittagg±h² hoti n±nubyañjana-gg±h². Yatv±dhikaraºamena½ cakkhundriya½ asa½vuta½ viharanta½ abhijjh±do-manass± p±pak± akusal± dhamm± anv±ssaveyyu½, tassa sa½var±ya paµipajjati,rakkhati cakkhundriya½, cakkhundriye sa½vara½ ±pajjati. Evampi okkhittacakkhuhoti. Yath± (..0286) v± paneke bhonto samaºabr±hmaº± saddh±deyy±ni bhojan±nibhuñjitv± te evar³pa½ vis³kadassana½ anuyutt± viharanti, seyyathida½– nacca½g²ta½ v±dita½ …pe… an²kadassana½ iti v±. Iti evar³p± vis³kadassan± paµivirato.Evampi okkhittacakkhu hoti. Na ca p±daloloti katha½ p±dalolo hoti? Idhekacco bhikkhu p±dalolo p±daloli-yena samann±gato hoti– ±r±mena ±r±ma½ uyy±nena uyy±na½ g±mena g±ma½nigamena nigama½ nagarena nagara½ raµµhena raµµha½ janapadena janapada½d²ghac±rika½ anavaµµhitac±rika½ anuyutto hoti. Evampi p±dalolo hoti. Atha v±, bhikkhu antosaªgh±r±me ‚ p±dalolo p±daloliyena samann±gato hoti,na atthahetu na k±raºahetu uddhato av³pasantacitto pariveºato pariveºa½gacchati, vih±rato vih±ra½ gacchati, a¹¹hayogato a¹¹hayoga½ gacchati, p±s±-dato p±s±da½ gacchati, hammiyato hammiya½ gacchati, guhato guha½ gacchati,leºato leºa½ gacchati, kuµiy± kuµi½ gacchati, k³µ±g±rato k³µ±g±ra½ gacchati,aµµato aµµa½ gacchati, m±¼ato m±¼a½ gacchati, uddaº¹ato uddaº¹a½ gacchati ‚,upaµµh±nas±lato upaµµh±nas±la½ gacchati, maº¹apato maº¹apa½ gacchati,rukkham³lato rukkham³la½ gacchati, yattha v± pana bhikkh³ nis²danti v±gacchanti v±, tattha ekassa v± dutiyo hoti, dvinna½ v± tatiyo hoti, tiººa½ v±catuttho hoti. Tattha bahu½ samphappal±pa½ palapati, seyyathida½– r±jakatha½corakatha½ …pe… iti bhav±bhavakatha½ katheti. Evampi p±dalolo hoti. Na ca p±daloloti so paccekasambuddho p±daloliy± ±rato virato paµiviratonikkhanto nissaµo vippamutto visaññutto vimariy±dikatena cetas± paµisall±n±r±mohoti paµisall±narato ajjhatta½ cetosamathamanuyutto anir±katajjh±no vipassa-n±ya samann±gato br³het± suññ±g±ra½ jh±y² jh±narato ekattamanuyutto sada-tthagarukoti– okkhittacakkhu na ca p±dalolo. Guttindriyo (..0287) rakkhitam±nas±noti. Guttindriyoti so paccekasambuddhocakkhun± r³pa½ disv± na nimittagg±h² hoti n±nubyañjanagg±h². Yatv±dhikaraºa-mena½ cakkhundriya½ asa½vuta½ viharanta½ abhijjh±domanass± p±pak± aku-sal± dhamm± anv±ssaveyyu½, tassa sa½var±ya paµipajjati, rakkhati cakkhu-ndriya½, cakkhundriye sa½vara½ ±pajjati. Sotena sadda½ sutv± …pe… gh±nenagandha½ gh±yitv±… jivh±ya rasa½ s±yitv±… k±yena phoµµhabba½ phusitv± …manas± dhamma½ viññ±ya na nimittagg±h² hoti n±nubyañjanagg±h². Yatv±dhika-raºamena½ manindriya½ asa½vuta½ viharanta½ abhijjh±domanass± p±pak±akusal± dhamm± anv±ssaveyyu½, tassa sa½var±ya paµipajjati, rakkhati mani-ndriya½, manindriye sa½vara½ ±pajjat²ti– guttindriyo. Rakkhitam±nas±noti gopita-m±nas±noti– guttindriyo rakkhitam±nas±no. Anavassuto pari¹ayham±noti vuttañheta½ ±yasmat± mah±moggall±nena– “ava-

Page 208: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

ssutapariy±yañca ‚ vo, ±vuso, desess±mi anavassutapariy±yañca. Ta½ suº±tha,s±dhuka½ manasikarotha; bh±siss±m²”ti. “Evam±vuso”ti kho te bhikkh³ ±ya-smato mah±moggall±nassa paccassosu½. ¾yasm± mah±moggall±no ‚ etada-voca– “Katha½ c±vuso, avassuto hoti? Idh±vuso, bhikkhu cakkhun± r³pa½ disv± piya-r³pe r³pe adhimuccati, appiyar³pe r³pe by±pajjati, anupaµµhitak±yassati ‚ ca viha-rati parittacetaso. Tañca cetovimutti½ paññ±vimutti½ yath±bh³ta½ nappaj±n±ti,yatthassa ‚ te uppann± p±pak± akusal± dhamm± aparises± nirujjhanti. Sotenasadda½ sutv± …pe… manas± dhamma½ viññ±ya piyar³pe dhamme adhimu-ccati, appiyar³pe dhamme by±pajjati, anupaµµhitak±yassati ca viharati parittace-taso. Tañca cetovimutti½ paññ±vimutti½ yath±bh³ta½ nappaj±n±ti, yatthassa teuppann± p±pak± akusal± dhamm± aparises± nirujjhanti. Aya½ vuccat±vuso,bhikkhu avassuto cakkhuviññeyyesu r³pesu …pe… avassuto manoviññeyyesudhammesu. Eva½vih±ri½ c±vuso, bhikkhu½ cakkhuto cepi na½ m±ro upasaªka-mati, labhetheva ‚ m±ro ot±ra½ (..0288) labhetha ‚ m±ro ±rammaºa½, sotatocepi na½ …pe… manato cepi na½ m±ro upasaªkamati, labhetheva m±ro

Page 209: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

ot±ra½ labhetha m±ro ±rammaºa½. “Seyyath±pi, ±vuso, na¼±g±ra½ v± tiº±g±ra½ v± sukkha½ ko¼±pa½ ‚ terova-ssika½. Puratthim±ya cepi na½ dis±ya puriso ±ditt±ya tiºukk±ya upasaªkameyya,labhetheva aggi ot±ra½ labhetha aggi ±rammaºa½; pacchim±ya cepi na½ dis±ya…pe… uttar±ya cepi na½ dis±ya… dakkhiº±ya cepi na½ dis±ya… heµµhimato ‚cepi na½ dis±ya… uparimato ‚ cepi na½ dis±ya… yato kutoci cepi na½ puriso±ditt±ya tiºukk±ya upasaªkameyya, labhetheva aggi ot±ra½ labhetha aggi ±ra-mmaºa½. Evameva kho, ±vuso, eva½vih±ri½ bhikkhu½ cakkhuto cepi na½ m±roupasaªkamati, labhetheva m±ro ot±ra½ labhetha m±ro ±rammaºa½, sotato cepina½ …pe… manato cepi na½ m±ro upasaªkamati, labhetheva m±ro ot±ra½labhetha m±ro ±rammaºa½. “Eva½vih±ri½ c±vuso, bhikkhu½ r³p± adhibha½su ‚, na bhikkhu r³pe adhi-bhosi; sadd± bhikkhu½ adhibha½su, na bhikkhu sadde adhibhosi; gandh±bhikkhu½ adhibha½su, na bhikkhu gandhe adhibhosi; ras± bhikkhu½ adhi-bha½su, na bhikkhu rase adhibhosi; phoµµhabb± bhikkhu½ adhibha½su, nabhikkhu phoµµhabbe adhibhosi; dhamm± bhikkhu½ adhibha½su, na bhikkhudhamme adhibhosi. Aya½ vuccat±vuso, bhikkhu r³p±dhibh³to sadd±dhibh³togandh±dhibh³to ras±dhibh³to phoµµhabb±dhibh³to dhamm±dhibh³to adhibh³ ana-dhibh³to adhibha½su na½ p±pak± akusal± dhamm± sa½kilesik± ponobhavik±sadar± dukkhavip±k± ±yati½ j±tijar±maraºiy±. Eva½ kho, ±vuso, avassuto hoti. “Katha½ c±vuso, anavassuto hoti? Idh±vuso, bhikkhu cakkhun± r³pa½ disv±piyar³pe r³pe n±dhimuccati, appiyar³pe r³pe na by±pajjati, upaµµhitak±yassati caviharati appam±ºacetaso. Tañca cetovimutti½ paññ±vimutti½ (..0289) yath±-bh³ta½ paj±n±ti, yatthassa te uppann± p±pak± akusal± dhamm± aparises± niru-jjhanti; sotena sadda½ sutv± …pe… manas± dhamma½ viññ±ya piyar³pedhamme n±dhimuccati, appiyar³pe dhamme na by±pajjati, upaµµhitak±yassati caviharati appam±ºacetaso. Tañca cetovimutti½ paññ±vimutti½ yath±bh³ta½ paj±-n±ti, yatthassa te uppann± p±pak± akusal± dhamm± aparises± nirujjhanti. Aya½vuccat±vuso, bhikkhu anavassuto cakkhuviññeyyesu r³pesu …pe… anavassutomanoviññeyyesu dhammesu. Eva½vih±ri½ c±vuso, bhikkhu½ cakkhuto cepi na½m±ro upasaªkamati, neva labhetha m±ro ot±ra½, na labhetha m±ro ±rammaºa½;sotato cepi na½ …pe… manato cepi na½ m±ro upasaªkamati, neva labhetham±ro ot±ra½, na labhetha m±ro ±rammaºa½. “Seyyath±pi, ±vuso, k³µ±g±r± v± k³µ±g±ras±l± ‚ v± bahalamattik± add±vale-pan± ‚ puratthim±ya cepi na½ dis±ya puriso ±ditt±ya tiºukk±ya upasaªkameyya,neva labhetha aggi ot±ra½, na labhetha aggi ±rammaºa½; pacchim±ya cepi na½dis±ya… uttar±ya cepi na½ dis±ya… dakkhiº±ya cepi na½ dis±ya… heµµhimatocepi na½ dis±ya… uparimato cepi na½ dis±ya… yato kutoci cepi na½ puriso ±di-tt±ya tiºukk±ya upasaªkameyya, neva labhetha aggi ot±ra½ na labhetha aggi ±ra-mmaºa½. Evameva kho, ±vuso, eva½vih±ri½ bhikkhu½ cakkhuto cepi na½ m±roupasaªkamati, neva labhetha m±ro ot±ra½ na labhetha m±ro ±rammaºa½; sotatocepi na½ …pe… manato cepi na½ m±ro upasaªkamati neva labhetha m±ro

Page 210: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

ot±ra½ na labhetha m±ro ±rammaºa½. “Eva½vih±r² c±vuso, bhikkhu r³pe adhibhosi ‚, na r³p± bhikkhu½ adhibha½su;sadde bhikkhu adhibhosi, na sadd± bhikkhu½ adhibha½su; gandhe bhikkhu adhi-bhosi, na gandh± bhikkhu½ adhibha½su; rase bhikkhu adhibhosi, na ras±bhikkhu½ adhibha½su; phoµµhabbe bhikkhu adhibhosi, na phoµµhabb± bhikkhu½adhibha½su; dhamme bhikkhu adhibhosi, na dhamm± bhikkhu½ adhibha½su.Aya½ vuccat±vuso (..0290), bhikkhu r³p±dhibh³ sadd±dhibh³ gandh±dhibh³ ras±-dhibh³ phoµµhabb±dhibh³ dhamm±dhibh³ adhibh³ anadhibh³to ‚. Adhibhosi tep±pake akusale dhamme sa½kilesike ponobhavike sadare dukkhavip±ke ±yati½j±tijar±maraºiye. Eva½ kho, ±vuso, anavassuto hot²”ti– anavassuto. Apari¹ayham±noti r±gajena pari¼±hena apari¹ayham±no, dosajena pari¼±henaapari¹ayham±no, mohajena pari¼±hena apari¹ayham±noti– anavassuto apari¹a-yham±no, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Okkhittacakkhu na ca p±dalolo, guttindriyo rakkhitam±nas±no; anavassuto apari¹ayham±no, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 150. Oh±rayitv± gihibyañjan±ni, sañchannapatto yath± p±richattako. K±s±yavattho abhinikkhamitv±, eko care khaggavis±ºakappo. Oh±rayitv± gihibyañjan±n²ti gihibyañjan±ni vuccanti kes± ca mass³ ca …pe…d²ghadas±ni iti v±. Oh±rayitv± gihibyañjan±n²ti gihibyañjan±ni oropayitv± samoro-payitv± nikkhipitv± paµippassambhitv±ti– oh±rayitv± gihibyañjan±ni. Sañchannapatto yath± p±richattakoti yath± so p±richattako kovi¼±ro bahalapatta-pal±so ‚ sandacch±yo ‚, evameva so paccekasambuddho paripuººapattac²vara-dharoti– sañchannapatto yath± p±richattako. K±s±yavattho (..0291) abhinikkhamitv±ti so paccekasambuddho sabba½ ghar±-v±sapalibodha½ chinditv± puttad±ra½ palibodha½ chinditv± ñ±tipalibodha½chinditv± mitt±maccapalibodha½ chinditv± sannidhipalibodha½ chinditv± kesa-massu½ oh±retv± ‚ k±s±y±ni vatth±ni acch±detv± ag±rasm± anag±riya½ pabba-jitv± akiñcanabh±va½ upagantv± eko carati viharati iriyati vatteti p±leti yapeti y±pe-t²ti– k±s±yavattho abhinikkhamitv±, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha sopaccekasambuddho– “Oh±rayitv± gihibyañjan±ni, sañchannapatto yath± p±richattako; k±s±yavattho abhinikkhamitv±, eko care khaggavis±ºakappo”ti. Tatiyo vaggo. Catutthavaggo 151. Rasesu gedha½ akara½ alolo, anaññapos² sapad±nac±r². Kule kule appaµibaddhacitto, eko care khaggavis±ºakappo. Rasesu gedha½ akara½ aloloti. Rasoti m³laraso khandharaso tacaraso patta-raso puppharaso phalaraso, ambila½ madhura½ tittaka½ kaµuka½ loºika½

Page 211: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

kh±rika½ lambika½ ‚ kas±vo s±du as±du s²ta½ uºha½. Santeke samaºabr±-hmaº± rasagiddh±. Te jivhaggena rasagg±ni pariyesant± ±hiº¹anti. Te ambila½labhitv± anambila½ pariyesanti, anambila½ labhitv± ambila½ pariyesanti;madhura½ labhitv± amadhura½ pariyesanti, amadhura½ labhitv± madhura½ pari-yesanti; tittaka½ labhitv± atittaka½ pariyesanti, atittaka½ labhitv± tittaka½ pariye-santi; kaµuka½ labhitv± akuµaka½ pariyesanti, akuµaka½ labhitv± kaµuka½ pariye-santi; loºika½ labhitv± aloºika½ pariyesanti, aloºika½ labhitv± loºika½ pariye-santi; kh±rika½ labhitv± akh±rika½ pariyesanti, akh±rika½ labhitv± kh±rika½ pari-yesanti; kas±va½ labhitv± akas±va½ pariyesanti, akas±va½ labhitv± kas±va½pariyesanti; lambika½ labhitv± alambika½ pariyesanti, alambika½ labhitv±lambika½ pariyesanti; s±du½ labhitv± as±du½ pariyesanti, as±du½ labhitv± (..0292)s±du½ pariyesanti; s²ta½ labhitv± uºha½ pariyesanti, uºha½ labhitv± s²ta½ pariye-santi. Te ya½ ya½ labhanti tena tena na tussanti, apar±para½ pariyesanti. Man±-pikesu rasesu ratt± giddh± gathit± mucchit± ajjhosann± lagg± laggit± palibuddh±.S± rasataºh± tassa paccekasambuddhassa pah²n± ucchinnam³l± t±l±vatthukat±anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±. Tasm± so paccekasambuddho paµi-saªkh± yoniso ±h±ra½ ±h±reti– “neva dav±ya na mad±ya na maº¹an±ya na vibh³-san±ya; y±vadeva imassa k±yassa µhitiy± y±pan±ya vihi½s³paratiy± brahmacari-y±nuggah±ya. Iti pur±ºañca vedana½ paµihaªkh±mi, navañca vedana½ na upp±-dess±mi, y±tr± ca me bhavissati anavajjat± ca ph±suvih±ro c±”ti. Yath± vaºa½ ±limpeyya y±vadeva ±ruhaºatth±ya ‚, yath± v± akkha½ abbha-ñjeyya y±vadeva bh±rassa nittharaºatth±ya, yath± puttama½sa½ ±h±ra½ ±ha-reyya y±vadeva kant±rassa nittharaºatth±ya; evameva so paccekasambuddhopaµisaªkh± yoniso ±h±ra½ ±h±reti– “neva dav±ya na mad±ya na maº¹an±ya navibh³san±ya; y±vadeva imassa k±yassa µhitiy± y±pan±ya vihi½s³paratiy± brahma-cariy±nuggah±ya. Iti pur±ºañca vedana½ paµihaªkh±mi, navañca vedana½ naupp±dess±mi, y±tr± ca me bhavissati anavajjat± ca ph±suvih±ro c±”ti. Rasata-ºh±ya ±rato virato paµivirato nikkhanto nissaµo vippamutto visaññutto vimariy±dika-tena cetas± viharat²ti– rasesu gedha½ akara½. Aloloti loluppa½ vuccati taºh±. Yo r±go s±r±go …pe… abhijjh± lobho akusala-m³la½. S± lolupp± taºh± tassa paccekasambuddhassa pah²n± ucchinnam³l± t±l±-vatthukat± anabh±va½kat± ±yati½ anupp±dadhamm±. Tasm± paccekasa-mbuddho aloloti– rasesu gedha½ akara½ alolo. Anaññapos² sapad±nac±r²ti anaññapos²ti so paccekasambuddho att±naññevaposeti, na paranti. Anaññaposimaññ±ta½ (..0293), danta½ s±re patiµµhita½ ‚. kh²º±sava½ vantadosa½, tamaha½ br³mi br±hmaºanti. Anaññapos² sapad±nac±r²ti so paccekasambuddho pubbaºhasamaya½ ‚ niv±-setv± pattac²varam±d±ya g±ma½ v± nigama½ v± piº¹±ya pavisati rakkhitenevak±yena rakkhit±ya v±c±ya rakkhitena cittena upaµµhit±ya satiy± sa½vutehi indri-yehi. Okkhittacakkhu iriy±pathasampanno kul± kula½ anatikkamanto piº¹±yacarat²ti– anaññapos² sapad±nac±r².

Page 212: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Kule kule appaµibaddhacittoti dv²hi k±raºehi paµibaddhacitto hoti– att±na½ v±n²ca½ µhapento para½ ucca½ µhapento paµibaddhacitto hoti, att±na½ v± ucca½µhapento para½ n²ca½ µhapento paµibaddhacitto hoti. Katha½ att±na½ n²ca½µhapento para½ ucca½ µhapento paµibaddhacitto hoti? “Tumhe me bah³pak±r±,aha½ tumhe niss±ya labh±mi c²varapiº¹ap±tasen±sanagil±napaccayabhesajjapa-rikkh±ra½. Yampi me aññe d±tu½ v± k±tu½ v± maññanti tumhe niss±ya tumhepassant±. Yampi me por±ºa½ m±t±pettika½ n±magotta½ tampi me antarahita½tumhehi aha½ ñ±y±mi– ‘asukassa kulupako, asuk±ya kulupako’”ti. Eva½ att±na½n²ca½ µhapento para½ ucca½ µhapento paµibaddhacitto hoti. Katha½ att±na½ ucca½ µhapento para½ n²ca½ µhapento paµibaddhacitto hoti?“Aha½ tumh±ka½ bah³pak±ro, tumhe ma½ ±gamma buddha½ saraºa½ gat±dhamma½ saraºa½ gat± saªgha½ saraºa½ gat±, p±º±tip±t± paµivirat±, adinn±-d±n± paµivirat±, k±mesumicch±c±r± paµivirat±, mus±v±d±

Page 213: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

paµivirat±, sur±merayamajjapam±daµµh±n± paµivirat±, tumh±ka½ aha½ uddesa½demi paripuccha½ demi uposatha½ ±cikkh±mi navakamma½ adhiµµh±mi; atha capana tumhe ma½ ujjhitv± aññe sakkarotha garu½ karotha m±netha p³jeth±”ti.Eva½ att±na½ ucca½ µhapento para½ n²ca½ µhapento paµibaddhacitto hoti. Kule kule appaµibaddhacittoti so paccekasambuddho kulapalibodhena appaµiba-ddhacitto hoti, gaºapalibodhena appaµibaddhacitto hoti, ±v±sapalibodhena appaµi-baddhacitto hoti, c²varapalibodhena appaµibaddhacitto hoti, piº¹ap±tapalibodhenaappaµibaddhacitto hoti, sen±sanapalibodhena (..0294) appaµibaddhacitto hoti, gil±-napaccayabhesajjaparikkh±rapalibodhena appaµibaddhacitto hot²ti– kule kuleappaµibaddhacitto, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Rasesu gedha½ akara½ alolo, anaññapos² sapad±nac±r²; kule kule appaµibaddhacitto, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 152. Pah±ya pañc±varaº±ni cetaso, upakkilese byapanujja sabbe. Anissito chetva ‚ sinehadosa½ ‚, eko care khaggavis±ºakappo. Pah±ya pañc±varaº±ni cetasoti so paccekasambuddho k±macchandan²va-raºa½ pah±ya pajahitv± vinodetv± byant²karitv± anabh±va½ gametv±, by±p±dan²-varaºa½… thinamiddhan²varaºa½… uddhaccakukkuccan²varaºa½… vicikicch±-n²varaºa½ pah±ya pajahitv± vinodetv± byant²karitv± anabh±va½ gametv± vivi-cceva k±mehi vivicca akusalehi dhammehi savitakka½ savic±ra½ vivekaja½ p²ti-sukha½ paµhama½ jh±na½ upasampajja viharat²ti– pah±ya pañc±varaº±ni cetaso. Upakkilese byapanujja sabbeti r±go cittassa upakkileso, doso cittassa upakki-leso, moho cittassa upakkileso, kodho… upan±ho …pe… sabb±kusal±bhisa-ªkh±r± cittassa upakkiles±. Upakkilese byapanujja sabbeti sabbe cittassa upakki-lese byapanujja panuditv± pajahitv± vinodetv± byant²karitv± anabh±va½ game-tv±ti– upakkilese byapanujja sabbe. Anissito (..0295) chetva sinehadosanti. Anissitoti dve nissay±– taºh±nissayo cadiµµhinissayo ca …pe… aya½ taºh±nissayo …pe… aya½ diµµhinissayo. Sinehotidve sneh±– taºh±sneho ca diµµhisneho ca …pe… aya½ taºh±sneho …pe… aya½diµµhisneho. Dosoti yo cittassa ±gh±to paµigh±to paµigha½ paµivirodho kopopakopo sampakopo doso padoso sampadoso cittassa by±patti manopadosokodho kujjhan± kujjhitatta½ doso dussan± dussitatta½ by±patti by±pajjan± by±pa-jjitatta½ caº¹ikka½ asuropo anattamanat± cittassa. Anissito chetva sinehado-santi so paccekasambuddho taºh±snehañca diµµhisnehañca dosañca chetv±ucchinditv± samucchinditv± pajahitv± vinodetv± byant²karitv± anabh±va½gametv± cakkhu½ anissito, sota½ anissito …pe… diµµhasutamutaviññ±tabbedhamme anissito anall²no anupagato anajjhosito anadhimutto nikkhanto nissaµovippamutto visaññutto vimariy±dikatena cetas± viharat²ti– anissito chetva sineha-dosa½, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Pah±ya pañc±varaº±ni cetaso, upakkilese byapanujja sabbe; anissito chetva sinehadosa½, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 153. Vipiµµhikatv±na sukha½ dukhañca, pubbeva ca somanassadomanassa½. Laddh±nupekkha½ samatha½ visuddha½, eko care khaggavis±ºakappo.

Page 214: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

Vipiµµhikatv±na sukha½ dukhañca, pubbeva ca somanassadomanassanti sopaccekasambuddho sukhassa ca pah±n± dukkhassa ca pah±n± pubbeva somana-ssadomanass±na½ atthaªgam± adukkhamasukha½ upekkh±satip±risuddhi½catuttha½ jh±na½ upasampajja viharat²ti– vipiµµhikatv±na sukha½ dukhañca,pubbeva ca somanassadomanassa½. Laddh±nupekkha½ (..0296) samatha½ visuddhanti. Upekkh±ti y± catuttha-jjh±ne upekkh± upekkhan± ajjhupekkhan± cittasamat± cittappassaddhat± ‚majjhattat± cittassa. Samathoti y± cittassa µhiti saºµhiti avaµµhiti avis±h±ro ‚ avi-kkhepo avis±haµam±nasat± ‚ samatho sam±dhindriya½ sam±dhibala½ samm±-sam±dhi; catutthajjh±ne upekkh± ca samatho ca suddh± honti visuddh± pariyo-d±t± anaªgaº± vigat³pakkiles± mudubh³t± kammaniy± µhit± ±neñjappatt±. Laddh±-nupekkha½ samatha½ visuddhanti catutthajjh±na½ upekkhañca samathañcaladdh± labhitv± vinditv± paµilabhitv±ti– laddh±nupekkha½ samatha½ visuddha½,eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Vipiµµhikatv±na sukha½ dukhañca, pubbeva ca somanassadomanassa½; laddh±nupekkha½ samatha½ visuddha½, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 154. ¾raddhav²riyo paramatthapattiy±, al²nacitto akus²tavutti. Da¼hanikkamo th±mabal³papanno, eko care khaggavis±ºakappo. ¾raddhav²riyo paramatthapattiy±ti paramattha½ vuccati amata½ nibb±na½. Yoso sabbasaªkh±rasamatho sabb³padhipaµinissaggo taºhakkhayo vir±go nirodhonibb±na½. Paramatthassa pattiy± l±bh±ya paµil±bh±ya adhigam±ya phassan±yasacchikiriy±ya ±raddhav²riyo viharati akusal±na½ dhamm±na½ pah±n±ya kusa-l±na½ dhamm±na½ sampad±ya th±mav± ‚ da¼haparakkamo anikkhittadhurokusalesu dhammes³ti– ±raddhav²riyo paramatthapattiy±. Al²nacitto akus²tavutt²ti so paccekasambuddho anuppann±na½ p±pak±na½ aku-sal±na½ dhamm±na½ anupp±d±ya chanda½ janeti v±yamati v²riya½ ±rabhaticitta½ paggaºh±ti padahati, uppann±na½ p±pak±na½ akusal±na½ dhamm±na½pah±n±ya …pe… anuppann±na½ kusal±na½ dhamm±na½ upp±d±ya …pe…uppann±na½ kusal±na½ (..0297) dhamm±na½ µhitiy± asammos±ya bhiyyobh±-v±ya vepull±ya bh±van±ya p±rip³riy± ‚ chanda½ janeti v±yamati v²riya½ ±ra-bhati citta½ paggaºh±ti padahat²ti– eva½ al²nacitto akus²tavutti. Atha v±, “k±ma½ taco ca nh±ru ca aµµhi ca avasissatu ‚, sar²re upasussatuma½salohita½, ya½ ta½ purisath±mena purisabalena purisav²riyena purisapara-kkamena pattabba½ na ta½ ap±puºitv± v²riyassa saºµh±na½ ‚ bhavissat²”ti citta½paggaºh±ti padahati. Evampi al²nacitto akus²tavutti. N±sissa½ na piviss±mi, vih±rato na nikkhame; napi passa½ nip±tessa½, taºh±salle an³hateti. Citta½ paggaºh±ti padahati. Evampi al²nacitto akus²tavutti. “Na t±v±ha½ ima½ pallaªka½ bhindiss±mi y±va me na anup±d±ya ±savehicitta½ vimuccissat²”ti citta½ paggaºh±ti padahati. Evampi al²nacitto akus²tavutti. “Na t±v±ha½ imamh± ±san± vuµµhahiss±mi y±va me na anup±d±ya ±savehicitta½ vimuccissat²”ti citta½ paggaºh±ti padahati. Evampi al²nacitto akus²tavutti.

Page 215: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

“Na t±v±ha½ imamh± caªkam± orohiss±mi …pe… vih±r± nikkhamiss±mi…a¹¹hayog± nikkhamiss±mi… p±s±d± nikkhamiss±mi… hammiy± nikkhamiss±mi…guh±ya nikkhamiss±mi… leº± nikkhamiss±mi… kuµiy± nikkhamiss±mi… k³µ±g±r±nikkhamiss±mi… aµµ± nikkhamiss±mi… m±¼± nikkhamiss±mi… uddaº¹± nikkha-miss±mi … upaµµh±nas±l±ya nikkhamiss±mi… maº¹ap± nikkhamiss±mi… rukkha-m³l± nikkhamiss±mi y±va me na anup±d±ya ±savehi citta½ vimuccissat²”ti citta½paggaºh±ti padahati. Evampi al²nacitto akus²tavutti. “Imasmi½yeva pubbaºhasamaye ‚ ariyadhamma½ ±hariss±mi sam±hari-ss±mi adhigacchiss±mi phassayiss±mi sacchikariss±m²”ti citta½ paggaºh±ti pada-hati. Evampi al²nacitto akus²tavutti. Imasmi½yeva majjhanhikasamaye …pe…s±yanhasamaye (..0298) …pe… purebhatta½… pacch±bhatta½… purimay±-ma½… majjhimay±ma½… pacchimay±ma½… k±¼e… juºhe… vasse… hemante …gimhe… purime vayokhandhe… majjhime vayokhandhe… pacchime vayo-khandhe ariyadhamma½ ±hariss±mi sam±hariss±mi adhigacchiss±mi phassayi-ss±mi sacchikariss±m²ti citta½ paggaºh±ti padahati. Evampi al²nacitto akus²ta-vutti. Da¼hanikkamo th±mabal³papannoti so paccekasambuddho da¼hasam±d±noahosi kusalesu dhammesu avaµµhitasam±d±no k±yasucarite vac²sucarite manosu-carite d±nasa½vibh±ge s²lasam±d±ne uposathupav±se matteyyat±ya ‚ petteyya-t±ya s±maññat±ya brahmaññat±ya kulejeµµh±pac±yit±ya aññataraññataresu adhi-kusalesu dhammes³ti– da¼hanikkamo. Th±mabal³papannoti so paccekasa-mbuddho th±mena ca balena ca v²riyena ca parakkamena ca paññ±ya ca upetohoti samupeto up±gato samup±gato upapanno samupapanno samann±gatoti–da¼hanikkamo th±mabal³papanno, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha sopaccekasambuddho– “¾raddhav²riyo paramatthapattiy±, al²nacitto akus²tavutti; da¼hanikkamo th±mabal³papanno, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 155. Paµisall±na½ jh±namariñcam±no, dhammesu nicca½ anudhammac±r². ¾d²nava½ sammasit± bhavesu, eko care khaggavis±ºakappo. Paµisall±na½ jh±namariñcam±noti so paccekasambuddho paµisall±n±r±mo hotipaµisall±narato ajjhatta½ cetosamathamanuyutto anir±katajjh±no vipassan±yasamann±gato br³het± suññ±g±ra½ jh±y² jh±narato ekattamanuyutto sadatthagaru-koti paµisall±na½. Jh±namariñcam±noti so paccekasambuddho dv²hi k±raºehijh±na½ na riñcati– anuppannassa v± paµhamassa jh±nassa upp±d±ya yuttopayutto sa½yutto (..0299) ±yutto sam±yutto, anuppannassa v± dutiyassajh±nassa …pe… anuppannassa v± tatiyassa jh±nassa… anuppannassa v± catu-tthassa jh±nassa upp±d±ya yutto payutto sa½yutto ±yutto sam±yuttoti– evampijh±na½ na riñcati.

Page 216: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

uppanna½ v± dutiya½ jh±na½ …pe… uppanna½ v± tatiya½ jh±na½… uppanna½v± catuttha½ jh±na½ ±sevati bh±veti bahul²karoti. Evampi jh±na½ na riñcat²ti–paµisall±na½ jh±namariñcam±no. Dhammesu nicca½ anudhammac±r²ti dhamm± vuccanti catt±ro satipaµµh±n±…pe… ariyo aµµhaªgiko maggo. Katame anudhamm±? Samm±paµipad± apacca-n²kapaµipad± anvatthapaµipad± dhamm±nudhammapaµipad± s²lesu parip³rak±rit±indriyesu guttadv±rat± bhojane mattaññut± j±gariy±nuyogo satisampajañña½–ime vuccanti anudhamm±. Dhammesu nicca½ anudhammac±r²ti dhammesu nicca-k±la½ dhuvak±la½ satata½ samita½ avokiººa½ poªkh±nupoªkha½ udak³mika-j±ta½ ‚ Av²cisantatisahita½ phassita½ purebhatta½ pacch±bhatta½ purimay±ma½majjhimay±ma½ pacchimay±ma½ k±¼e juºhe vasse hemante gimhe purime vayo-khandhe majjhime vayokhandhe pacchime vayokhandhe carati viharati iriyativatteti p±leti yapeti y±pet²ti– dhammesu nicca½ anudhammac±r². ¾d²nava½ sammasit± bhaves³ti “sabbe saªkh±r± anicc±”ti ±d²nava½ samma-sit± bhavesu, “sabbe saªkh±r± dukkh±”ti …pe… “sabbe dhamm± anatt±”ti …pe…“ya½ kiñci samudayadhamma½, sabba½ ta½ nirodhadhamman”ti ±d²nava½sammasit± bhaves³ti– ±d²nava½ sammasit± bhavesu, eko care khaggavis±ºa-kappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Paµisall±na½ jh±namariñcam±no, dhammesu nicca½ anudhammac±r²; ±d²nava½ sammasit± bhavesu, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 156. Taºhakkhaya½ (..0300) patthayamappamatto, ane¼am³go ‚ sutav± sat²m±.

Saªkh±tadhammo niyato padh±nav±, eko care khaggavis±ºakappo. Taºhakkhaya½ patthayamappamattoti. Taºh±ti r³pataºh± …pe… dhamma-taºh±. Taºhakkhayanti r±gakkhaya½ dosakkhaya½ mohakkhaya½ gatikkhaya½upapattikkhaya½ paµisandhikkhaya½ bhavakkhaya½ sa½s±rakkhaya½ vaµµa-kkhaya½ patthayanto icchanto s±diyanto pihayanto abhijappantoti– taºhakkhaya½patthaya½. Appamattoti so paccekasambuddho sakkaccak±r² s±taccak±r² …pe…appam±do kusalesu dhammes³ti– taºhakkhaya½ patthayamappamatto. Ane¼am³go sutav± sat²m±ti. Ane¼am³goti so paccekasambuddho paº¹itopaññav± buddhim± ñ±º² vibh±v² medh±v². Sutav±ti so paccekasambuddho bahu-ssuto hoti sutadharo sutasanniccayo. Ye te dhamm± ±dikaly±º± majjhekaly±º±pariyos±nakaly±º± s±ttha½ sabyañjana½ kevalaparipuººa½ parisuddha½brahmacariya½ abhivadanti, tath±r³p±ssa dhamm± bahussut± honti dh±t± vacas±paricit± manas±nupekkhit± diµµhiy± suppaµividdh±. Sat²m±ti so paccekasa-mbuddho satim± hoti paramena satinepakkena samann±gatatt± cirakatampi cira-bh±sitampi sarit± anussarit±ti– ane¼am³go sutav± sat²m±. Saªkh±tadhammo niyato padh±nav±ti saªkh±tadhammo vuccati ñ±ºa½. Y±paññ± paj±nan± …pe… amoho dhammavicayo samm±diµµhi. Saªkh±tadhammotiso paccekasambuddho saªkh±tadhammo ñ±tadhammo tulitadhammo t²rita-

Page 217: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

dhammo vibh³tadhammo vibh±vitadhammo “sabbe saªkh±r± anicc±”ti saªkh±ta-dhammo …pe… “ya½ kiñci samudayadhamma½ sabba½ ta½ nirodhadhamman”-ti saªkh±tadhammo ñ±tadhammo tulitadhammo t²ritadhammo vibh³tadhammovibh±vitadhammo. Atha v±, tassa paccekasambuddhassa ca khandh± sa½khitt±dh±tuyo sa½khitt± ±yatan±ni sa½khitt±ni gatiyo sa½khitt± upapattiyo sa½khitt±paµisandhiyo sa½khitt± bhav± sa½khitt± sa½s±r± sa½khitt± vaµµ± sa½khitt±. Athav±, so paccekasambuddho khandhapariyante µhito dh±tupariyante (..0301) µhito±yatanapariyante µhito gatipariyante µhito upapattipariyante µhito paµisandhipari-yante µhito bhavapariyante µhito sa½s±rapariyante µhito vaµµapariyante µhitosaªkh±rapariyante µhito antimabhave ‚ µhito antimasamussaye µhito antimadeha-dharo paccekasambuddho. Tass±ya½ pacchimako bhavo, carimoya½ samussayo; j±timaraºasa½s±ro ‚, natthi tassa punabbhavoti. Ta½k±raº± paccekasambuddho saªkh±tadhammo. Niyatoti niy±m± vuccanticatt±ro ariyamagg±. Cat³hi ariyamaggehi samann±gatoti niyato. Niy±ma½ pattosampatto adhigato phassito sacchikato patto niy±ma½. Padh±nav±ti padh±na½vuccati v²riya½. So cetaso v²riy±rambho nikkamo parakkamo uyy±mo v±y±mouss±ho usso¼h² th±mo dhiti asithilaparakkamo anikkhittacchandat± anikkhittadhu-rat± dhurasampagg±ho v²riya½ v²riyindriya½ v²riyabala½ samm±v±y±mo. Sopaccekasambuddho imin± padh±nena upeto samupeto up±gato samup±gato upa-panno samupapanno samann±gato. Tasm± so paccekasambuddho padh±nav±ti–saªkh±tadhammo niyato padh±nav±, eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha sopaccekasambuddho– “Taºhakkhaya½ patthayamappamatto, ane¼am³go sutav± sat²m±; saªkh±tadhammo niyato padh±nav±, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 157. S²hova saddesu asantasanto, v±tova j±lamhi asajjam±no. Paduma½va toyena alimpam±no ‚, eko care khaggavis±ºakappo. S²hova saddesu asantasantoti yath± s²ho migar±j± saddesu asant±s² aparisa-nt±s² anutr±s² anubbiggo anussaªk² ‚ anutr±so (..0302) abh²r³ acchambh² anu-tr±s² apal±y², paccekasambuddhopi saddesu asant±s² aparisant±s² anutr±s² anu-bbiggo anussaªk² anutr±so abh²r³ acchambh² anutr±s² apal±y² pah²nabhayabhe-ravo vigatalomaha½so viharat²ti– s²hova saddesu asantasanto. V±tova j±lamhi asajjam±noti. V±toti puratthim± v±t± pacchim± v±t± uttar± v±t±dakkhiº± v±t± saraj± v±t± araj± v±t± s²t± v±t± uºh± v±t± paritt± v±t± adhimatt±v±t± verambhav±t± pakkhav±t± ‚ supaººav±t± t±lapaººav±t± vidh³panav±t±.J±la½ vuccati suttaj±la½. Yath± v±to j±lamhi na sajjati na gaºh±ti na bajjhati napalibajjhati, evameva dve j±l±– taºh±j±lañca diµµhij±lañca …pe… ida½ taºh±j±la½…pe… ida½ diµµhij±la½. Tassa paccekasambuddhassa taºh±j±la½ pah²na½diµµhij±la½ paµinissaµµha½, taºh±j±lassa pah²natt± diµµhij±lassa paµinissaµµhatt± sopaccekasambuddho r³pe na sajjati sadde na sajjati …pe… diµµhasutamutaviññ±ta-bbesu dhammesu na sajjati na gaºh±ti na bajjhati na palibajjhati nikkhanto nissaµovippamutto visaññutto vimariy±dikatena cetas± viharat²ti– v±tova j±lamhi asajja-

Page 218: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

m±no. Paduma½va toyena alimpam±noti paduma½ vuccati padumapuppha½. Toya½vuccati udaka½. Yath± padumapuppha½ toyena na limpati na palimpati na upali-mpati, alitta½ apalitta½ anupalitta½, evameva dve lep±– taºh±lepo ca diµµhilepo ca…pe… aya½ taºh±lepo …pe… aya½ diµµhilepo. Tassa paccekasambuddhassataºh±lepo pah²no, diµµhilepo paµinissaµµho. Taºh±lepassa pah²natt± diµµhilepassapaµinisaµµhatt± so paccekasambuddho r³pe na limpati sadde na limpati …pe…diµµhasutamutaviññ±tabbesu dhammesu na limpati na palimpati na upalimpati,alitto apalitto anupalitto nikkhanto nissaµo vippamutto visaññutto vimariy±dikatenacetas± viharat²ti– paduma½va toyena alimpam±no, eko care khaggavis±ºakappo.Ten±ha so paccekasambuddho– “S²hova (..0303) saddesu asantasanto, v±tova j±lamhi asajjam±no; paduma½va toyena alimpam±no, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 158. S²ho yath± d±µhabal² pasayha, r±j± mig±na½ abhibhuyya c±r². Sevetha pant±ni sen±san±ni, eko care khaggavis±ºakappo. S²ho yath± d±µhabal² pasayha, r±j± mig±na½ abhibhuyya c±r²ti yath± s²ho miga-r±j± d±µhabal² d±µh±vudho sabbe tiracch±nagate p±ºe abhibhuyya abhibhavitv±ajjhottharitv± pariy±diyitv± madditv± carati viharati iriyati vatteti p±leti yapetiy±peti, paccekasambuddhopi paññ±bal² paññ±vudho sabbap±ºabh³te puggalepaññ±ya abhibhuyya abhibhavitv± ajjhottharitv± pariy±diyitv± madditv± carati viha-rati iriyati vatteti p±leti yapeti y±pet²ti– s²ho yath± d±µhabal² pasayha, r±j± mig±na½abhibhuyya c±r². Sevetha pant±ni sen±san±n²ti yath± s²ho migar±j± araññavanamajjhog±hetv±carati viharati iriyati vatteti p±leti yapeti y±peti, paccekasambuddhopi araññavana-patth±ni pant±ni sen±san±ni paµisevati appasadd±ni appanigghos±ni vijanav±-t±ni manussar±hasseyyak±ni paµisall±nas±rupp±ni. So eko gacchati eko tiµµhatieko nis²dati eko seyya½ kappeti eko g±ma½ piº¹±ya pavisati eko paµikkamati ekoraho nis²dati eko caªkama½ adhiµµh±ti eko carati viharati iriyati vatteti p±letiyapeti y±pet²ti– sevetha pant±ni sen±san±ni, eko care khaggavis±ºakappo.Ten±ha so paccekasambuddho– “S²ho yath± d±µhabal² pasayha, r±j± mig±na½ abhibhuyya c±r²; sevetha pant±ni sen±san±ni, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 159. Metta½ (..0304) upekkha½ karuºa½ vimutti½, ±sevam±no muditañca k±le.

Sabbena lokena avirujjham±no, eko care khaggavis±ºakappo. Metta½ upekkha½ karuºa½ vimutti½, ±sevam±no muditañca k±leti so pacceka-sambuddho mett±sahagatena cetas± eka½ disa½ pharitv± viharati tath± dutiya½tath± tatiya½ tath± catuttha½, iti uddhamadho tiriya½ sabbadhi sabbattat±yasabb±vanta½ loka½ mett±sahagatena cetas± vipulena mahaggatena appam±-ºena averena aby±pajjena pharitv± viharati; karuº±sahagatena cetas± …pe…mudit±sahagatena cetas± …pe… upekkh±sahagatena cetas± vipulena mahagga-tena appam±ºena averena aby±pajjena pharitv± viharat²ti– metta½ upekkha½

Page 219: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

karuºa½ vimutti½, ±sevam±no muditañca k±le. Sabbena lokena avirujjham±noti mett±ya bh±vitatt± ye puratthim±ya dis±yasatt± te appaµik³l± honti, ye pacchim±ya

Page 220: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

dis±ya satt± …pe… ye uttar±ya dis±ya satt±… ye dakkhiº±ya dis±ya satt±… yepuratthim±ya anudis±ya satt±… ye pacchim±ya anudis±ya satt±… ye uttar±yaanudis±ya satt±… ye dakkhiº±ya anudis±ya satt±… ye heµµhim±ya ‚ dis±yasatt±… ye uparim±ya dis±ya satt±… ye dasasu dis±su satt± te appaµik³l± honti.Karuº±ya bh±vitatt±… mudit±ya bh±vitatt±… upekkh±ya bh±vitatt± ye puratthi-m±ya dis±ya satt± …pe… ye dasasu dis±su satt± te appaµik³l± honti. Sabbenalokena avirujjham±noti sabbena lokena avirujjham±no, appaµivirujjham±no an±-gh±tiyam±no ‚ appaµihaññam±noti– sabbena lokena avirujjham±no, eko carekhaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Metta½ upekkha½ karuºa½ vimutti½, ±sevam±no muditañca k±le; sabbena lokena avirujjham±no, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 160. R±gañca (..0305) dosañca pah±ya moha½, sand±layitv±na sa½yojan±ni ‚. Asantasa½ j²vitasaªkhayamhi, eko care khaggavis±ºakappo. R±gañca dosañca pah±ya mohanti. R±goti yo r±go s±r±go …pe… abhijjh±lobho akusalam³la½. Dosoti yo cittassa ±gh±to …pe… caº¹ikka½ asuropo anatta-manat± cittassa. Mohoti dukkhe aññ±ºa½ …pe… avijj±laªg² moho akusalam³la½.R±gañca dosañca pah±ya mohanti so paccekasambuddho r±gañca dosañcamohañca pah±ya pajahitv± vinodetv± byant²karitv± anabh±va½ gametv±ti–r±gañca dosañca pah±ya moha½. Sand±layitv±na sa½yojan±n²ti. Dasa sa½yojan±ni– k±mar±gasa½yojana½ paµi-ghasa½yojana½ …pe… avijj±sa½yojana½. Sand±layitv±na sa½yojan±n²ti dasasa½yojan±ni sand±layitv± pad±layitv± sampad±layitv± pajahitv± vinodetv± byant²-karitv± anabh±va½ gametv±ti– sand±layitv±na sa½yojan±ni. Asantasa½ j²vitasaªkhayamh²ti so paccekasambuddho j²vitapariyos±ne asa-nt±s² anutr±s² anubbiggo anussaªk² anutr±so abh²r³ acchambh² anutr±s² apal±y²pah²nabhayabheravo vigatalomaha½so viharat²ti– asantasa½ j²vitasaªkhayamhi,eko care khaggavis±ºakappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “R±gañca dosañca pah±ya moha½, sand±layitv±na sa½yojan±ni; asantasa½ j²vitasaªkhayamhi, eko care khaggavis±ºakappo”ti. 161. Bhajanti sevanti ca k±raºatth±, nikk±raº± dullabh± ajja mitt±. Attatthapaññ± ‚ asuc² manuss±, eko care khaggavis±ºakappo. Bhajanti (..0306) sevanti ca k±raºatth±ti attatthak±raº± paratthak±raº± ubhaya-tthak±raº± diµµhadhammikatthak±raº± sampar±yikatthak±raº± paramatthak±raº±bhajanti sambhajanti sevanti nisevanti sa½sevanti paµisevant²ti– bhajanti sevantica k±raºatth±. Nikk±raº± dullabh± ajja mitt±ti dve mitt±– ag±rikamitto ca an±g±rikamitto ca…pe… aya½ ag±rikamitto …pe… aya½ an±g±rikamitto. Nikk±raº± dullabh± ajjamitt±ti ime dve mitt± ak±raº± nikk±raº± ahet³ appaccay± dullabh± (dulladdh±sudulladdh±) ‚ ti– nikk±raº± dullabh± ajja mitt±. Attatthapaññ± asuc² manuss±ti. Attatthapaññ±ti attano atth±ya attano hetuattano paccay± attano k±raº± bhajanti sambhajanti sevanti nisevanti sa½sevanti

Page 221: Chattha Sanghayana CD - 國立臺灣大學buddhism.lib.ntu.edu.tw/DLMBS/sutra/pali/Khuddaka/Culaniddesapali… · 2. So assakassa visaye, ma¼akassa ‚ sam±sane ‚. vasi godh±var²k³le,

paµisevanti ±caranti sam±caranti payirup±santi paripucchanti paripañhant²ti– atta-tthapaññ±. Asuc² manuss±ti asucin± k±yakammena samann±gat±ti asuc²manuss±, asucin± vac²kammena samann±gat±ti asuc² manuss±, asucin± manoka-mmena samann±gat±ti asuc² manuss±, asucin± p±º±tip±tena …pe… asucin± adi-nn±d±nena… asucin± k±mesumicch±c±rena… asucin± mus±v±dena… asuciy±pisuº±ya v±c±ya samann±gat±… asuciy± pharus±ya v±c±ya samann±gat±… asu-cin± samphappal±pena samann±gat±… asuciy± abhijjh±ya samann±gat±… asu-cin± by±p±dena samann±gat±ti asuc² manuss±, asuciy± micch±diµµhiy± samann±-gat±ti asuc² manuss±, asuciy± cetan±ya samann±gat±ti asuc² manuss±, asuciy±patthan±ya samann±gat±ti asuc² manuss±, asucin± paºidhin± samann±gat±tiasuc² manuss±, asuc² h²n± nih²n± omak± l±mak± chatukk± paritt±ti– attatthapaññ±asuc² manuss±. Eko care khaggavis±ºakappoti. Ekoti so paccekasambuddho pabbajj±saªkh±-tena eko …pe… careti aµµha cariy±yo …pe… khaggavis±ºakappoti yath±khaggassa n±ma vis±ºa½ eka½ hoti adutiya½ …pe… eko care khaggavis±ºa-kappo. Ten±ha so paccekasambuddho– “Bhajanti (..0307) sevanti ca k±raºatth±, nikk±raº± dullabh± ajja mitt±; attatthapaññ± asuc² manuss±, eko care khaggavis±ºakappo”ti. Catuttho vaggo. Khaggavis±ºasuttaniddeso niµµhito. Ajito tissametteyyo, puººako atha mettag³; dhotako upas²vo ca, nando ca atha hemako. Todeyya-kapp± dubhayo, jatukaºº² ca paº¹ito; bhadr±vudho udayo ca, pos±lo c±pi br±hmaºo; moghar±j± ca medh±v², piªgiyo ca mah±-isi. So¼as±na½ ‚ panetesa½, br±hmaº±na½va s±sana½; p±r±yan±na½ niddes±, tattak± ca bhavanti hi ‚. Khaggavis±ºasutt±na½, niddes±pi tatheva ca; niddes± duvidh± ñeyy±, paripuºº± sulakkhit±ti. C³¼aniddesap±¼i niµµhit±.