Met. a Teor. Soc. Prace[1]

8/14/2019 Met. a Teor. Soc. Prace[1]

1/183

Socilna prca-vypracovan otzky

2009

Vypracovan otzky

socilna prca 2009Jaromr Tomeek a Martin Klma

H o m e


2/183

Obsah1.Pojmologick otzky socilnej prce (metdy, metodika, metodolgia,..) ...................................3

2.Vznik a vvoj metd socilnej prce .............................................................................................63.Socilna prca s jednotlivcom jej vvoj a sasn stav .............................................................8

4.Etapy a zsady socilnej prce s jednotlivcom ............................................................................13

5.Socilna prca so skupinou- zkladn charakteristika .................................................................186.Vznik a vvoj socilnej prce so skupinou ..................................................................................19

7.Etapy socilnej prce so skupinou ...............................................................................................21

8.Dynamika skupiny a zsady socilnej prce so skupinou ...........................................................24

9.Socilna prca s komunitou-zkladn charakteristika .................................................................2910.Vznik a vvoj socilnej prce s komunitou ...............................................................................30

11.Socilna prca so spolonosou .................................................................................................35

12.Rozhovor ako metda socilnej prce .......................................................................................37

13.Pozorovanie ako metda socilnej prce ...................................................................................4314.Socilne poradenstvo .................................................................................................................46

15.Socilna terapia ..........................................................................................................................5316.Socilne sluby ..........................................................................................................................56

17.Supervzia ako metda socilnej prce ......................................................................................61

18.Socilna rehabilitcia .................................................................................................................72

19.Socilna prevencia .....................................................................................................................7320.Kazuistika ako metda socilnej prce ......................................................................................79

21.Ternna socilna prca ...............................................................................................................87

22.Projektovanie ako metda socilnej prce .................................................................................9123.Svojpomocn skupiny ................................................................................................................95

24.Manament v socilnej prci ...................................................................................................100

25.Vskum v socilnej prci .........................................................................................................10626.Komparatvna socilna prca ...................................................................................................108

27.Socilnopatologick javy z pohadu socilnej prce ...............................................................111

28.Prvny a ekonomick model SP ..............................................................................................11829.Psychologick model SP .........................................................................................................121

30.Medicnsky model SP ..............................................................................................................122

31.Pedagogick a sociologick model SP ....................................................................................125

32.Behaviorlne terie SP ............................................................................................................12833.Humanistick terie SP ............................................................................................................133

34.Existencionalistick terie SP ..................................................................................................134

35.Ekosocilne terie SP ..............................................................................................................13736.Systmove terie SP ................................................................................................................143

37.Organizan terie SP ..............................................................................................................157

38.Komunikan terie SP ...........................................................................................................16439.Antiopresvne terie SP ...........................................................................................................174

40.Feministick terie SP .............................................................................................................174

41.Chudoba ako socilna udalos .................................................................................................176

2


3/183

1.POJMOLOGICKOTZKYSOCILNEJPRCE (METDY, METODIKA, METODOLGIA,..)

Zrod vychdza z troch skutonost:

1. existencia loveka,2. lovek m subjektvne problmy,

3. je mon nieo robi pre vyrieenie jeho problmov.

Socilna prca vznikla ako priame pokraovanie:

- starostlivosti o chudobnch predstavovala privtne poskytovan dobroinnos,

- starostlivos v zmysle odborne poskytovanej pomoci,

- socilnej starostlivosti v zmysle ttom organizovanej starostlivosti zameranej na

pomoc potrebnm,

- socilnej prce, ktor sa stala nstupcom socilnych sluieb.

Neformlna pomoc postupne viedla:

1. k vzniku socilnych intitci,

2. k vytvoreniu samostatnej profesie socilny pracovnk,

3. k vytvoreniu pecilnej prpravy odbornkov socilneho kolstva,

4. k vzniku a rozvoju vedeckej terie a vskumu v oblasti SP.

2 zkladn prstupy v SP:

1. klasick prstup2. modern prstup

Klasick prstup: chpe vedu ako veobecn teoretick bzu, vedn odbor sa vyznauje

kognitvnymi znakmi:

- vlastn predmet vedeckho poznania,

- spsob zskavania, vyhodnocovania a komunikcie vedeckch poznatkov,

- rove ich teoretickej organizcie,- vlastn metdy, metodiku a techniky,

- spsob a rove organizcie vedeckho kolektvu, spoloensk vznam danho

vednho odboru, organizcia vzdelvania.

Metdy viauce sa na tri roviny:

3


4/183

1.Makrorovinu pomoc jednotlivcovi, skupinov prca, prca so spolonosou formy,

spsoby stratgie prce,

2.Mezorovinu orientcia na prcu so skupinou skupinov dynamika, inky, vzby

na urit postupy,

3.Mikrorovina interakcia s klientom vyuitie konkrtnej metdy.

Metda

Vznam metd:

1. Potreba celistvho spracovania osvedench pracovnch postupov a

permanentn obnovovanie tohto systmu je predpokladom kvalitnej a modernej

metodiky socilnej prce.

2. Kvalitne prepracovan metodika je predpokladom oboznmenia sa s celm jej

rozsahom profesionlnymi socilnymi pracovnkmi a dobrovonmi spolupracovnkmi.

Umouje profesionlnu prpravu v oblasti metd SP.

3. Znalos a praktick ovldanie metd socilnej prce je predpokladom vberu

vhodnej formy pracovnej metdy socilneho pracovnka pri prci s konkrtnym

klientom.

Metdou ako presne vymedzen spsob poznvania a rieenia socilnych javov:

- identifikujeme a definujeme socilny problm

- eliminujeme alebo zmierujeme nepriazniv situcie

- vyhodnocujeme innosti socilnych opatren

_Kat_Apl/Firemna_Nastenka/Default.asp?spravaid=8152

4


5/183

Mary Richmond:

Metda vo veobecnom slova zmysle je usporiadanm srie rznych innost

zameranch na dosiahnutie uritho ciea. Analza technk socilnych sluieb by bola

nekompetentn, keby jej predmetom bolo iba vymenovanie elementov bez vntornch

svislost a nie metdou.

Adamsova Jane chpala SP ako praktick prspevok k rieeniu socilnych problmov

trpiacich ud, nrast ktor bol v spolonosti spsoben zlmi ivotnmi podmienkami.

Metodika

Metodika socilnej prce predstavuje shrn znmych a vedecky akceptovanch metd,

postupov a technk, ktor s pouvan v praktickej i teoretickej rovine socilnej prce.

Je vsledkom dlhoronho systematickho prispsobovania sa pracovnch postupov z

oblasti humanitnch vied potrebm socilnej praxe na strane jednej a silia o rozvoj

vlastnch pracovnch postupov na strane druhej.

Vo vvoji metodiky socilnej prce identifikujeme dva zkladn smery:

1. Smer, ktor je charakteristick praktickm vyuvanm niektorch nhodne

zvolench metd a ich prispsobovanie sa socilnej realite.

2. Smer, ktor je charakteristick vedeckm spracovanm pouvanch metodickch

postupov.

Koncept

Poukazuje na vznam vzahu medzi tromi elementmi metodickho konania

konceptom, metdou a technikou.

5


6/183

- Koncept prvotn pln,

- Model konania, ktorho cieom s obsahy, mylienky a samotn metdy nrys

profesionlneho konania.

Usilovala sa o vedeck skmanie:

- socilnych problmov,

- ivotnch podmienok,

- socilneho konania vylenie, chudoba

Metodolgia

Metodolgia je tou asou vedy, ktor sa zaober budovanm metd, ktormi disponuje

vedn oblas.

ilov pod pojmom metodolgia socilnej prce rozumie vedu, ktor sa zaober

teoretickmi, logickmi a psychologickmi otzkami metd, metodologickch postupov a

metodk. Sasou metodolgie je aj tvorba metd.

2.VZNIKA VVOJMETDSOCILNEJPRCE

Socilna prca vznikla ako priame pokraovanie:

6


7/183

- starostlivosti o chudobnch predstavovala privtne poskytovan

dobroinnos,

- starostlivos v zmysle odborne poskytovanej pomoci,

- socilnej starostlivosti v zmysle ttom organizovanej starostlivosti

zameranej na pomoc potrebnm,

- socilnej prce, ktor sa stala nstupcom socilnych sluieb.

Neformlna pomoc postupne viedla:

1. k vzniku socilnych intitci,

2. k vytvoreniu samostatnej profesie socilny pracovnk,3. k vytvoreniu pecilnej prpravy odbornkov socilneho kolstva,

4. k vzniku a rozvoju vedeckej terie a vskumu v oblasti SP.

2 zkladn prstupy v SP:

1. klasick prstup

2. modern prstup

Klasick prstup: chpe vedu ako veobecn teoretick bzu, vedn odbor sa

vyznauje kognitvnymi znakmi:

- vlastn predmet vedeckho poznania,

- spsob zskavania, vyhodnocovania a komunikcie vedeckch poznatkov,

- rove ich teoretickej organizcie,

- vlastn metdy, metodiku a techniky,

- spsob a rove organizcie vedeckho kolektvu, spoloensk vznam

danho vednho odboru, organizcia vzdelvania

7


8/183

3.SOCILNAPRCAS JEDNOTLIVCOM JEJVVOJA SASNSTAV

Socilna prca s jednotlivcom je historicky najstarou metdou soc. prce. Toto

tvrdenie sa vzahuje jednak na praktick rovinu soc. prce, ktor predstavuje

susedsk pomoc a tie na teoretick rovinu soc. prce.

Zkladom prpadovej soc. prce je pochopenie jednotlivca, ale tie

porozumenie rodine, komunite, spolonosti, kultre a znalos tch socilno-

zdravotnch sluieb, ktor ponkaj monos zbavi sa nedstojnch

ivotnch podmienok.

V USA sa u v 19. storo stretvame s poiadavkou individulneho prstupu pri

rieen soc. problmov v spolonosti.

V roku 1843 bol zaloen v USA Spolok pre zlepenie podmienok

chudobnch, ktor sa zaoberal otzkami rieenia chudoby a pristupoval k pomoci

ovea individulnejie. Cieom spolku bolo navtevova chudobnch v ich domoch,

podporova ich, nakoko je to potrebn, pomha im pri zskavan prce,

povzbudzova ich pri zskavan samostatnosti, vies ich k cte samch k sebe,

pestova u nich nvyky a v konenom dsledku poskytova im aj nevyhnutn

materilnu pomoc.V roku 1877 sa v USA zjednotili charitatvne organizcie do Zdruenia

charitatvnych organizcii, impulz k rozvoju individulnej socilnej prce.

Hlavnmi ciemi bolo: potreba vedenia o najplnejch zznamov o prpade,

potreba centrlne evidencie, vznam nvtev dobrovonch soc. pracovnkov

v domcnostiach klienta vznam poznatky poslili i vskumu. Prve tto

nvtevnci visitri zistili, e nie vetci chudobn s rovnak, a preto nesm by

posudzovan rovnako a teda je potrebn zaobchdza s nimi poda ichindividulnych potrieb.

V roku 1866 Nrodn konferencia charitatvnej a penitencionrnej prce

v Bostone zasadzovanie o prijatie zsad individualizcie soc. prce.

V roku 1905 v USA vznikol Spolok sluieb rodine zakladateky Mary

Richmondov, F. H. Keanov. Poskytoval sluby, viedol si zznamy, spracovan do

8


9/183

knihy s nzvom Social casework. Vaka nemu zaveden pojem prpadov

socilna prca.

Na za.20.stor. charakteristick pre prpadov soc. prcu:

Hadanie prce pre lenov rodiny, ktor sa nachdzali v problmoch

Zabezpeenie koly pre deti

Umiestnenie det zanedbvanch, podvyivench, opustench

v opatrovateskch intitcich, dominoval nzor, e nemono zmeni rodinn

prostredie, potrebn vybra z neho jednotlivca

Vvoj nzorov na prpadov soc. prcu v medzivojnovom obdob si meme

pribli prostrednctvom chpania vybranmi autormi:

Mary Richmondov: poda nej sa na soc. prci s prpadom zastuj procesy,

ktor prostrednctvom svedomitej prce, aktivt, v ktorch sa jednotlivec

prispsobuje prostrediu, rozvjaj jeho osobnos.

Jeanette Regensburgov prpadov soc. prcu chpala ako metdu pozorovania

(za asti soc. pracovnka) schopnosti klienta postavi sa elom k problmu ako

celku, alebo k jeho asti ako aj pozorovanie jeho praktickho konania (innosti)

S. Bowers poda ktorho je prpadov soc. prca umenie, v ktorom znalos vedy

o vzahoch medzi umi alebo o schopnosti udriava tieto vzahy psob namobilizciu odolnosti klienta a rezervy spolonosti, s cieom zlepi adaptciu sa

jednotlivca na celok alebo akkovek as jeho spolonho prostredia.

V 20. rokoch minulho stor. rozvoj prpadovej soc. prce ovplyvnen

psychoanalzou, upriamenie pozornosti na vzahy jednotlivec - prostredie.

Metodick postupy orientovan na svojpomoc.

Socilne a ekonomick problmy po vekej hospodrskej krze mali vplyv i na

orientciu prpadovej soc. prce, do popredia otzky ako, triedne rozdiely, rodina,

dynamika rod. vzahov. v terii soc. prce rozpracovan rodinn diagnza, rodinn

terapia a pod.

Pouvanie v Eurpe pojmov:

9


10/183

- individulna soc. prca,

- soc .prca s jednotlivcom,

- prpadov soc. prca,

- case work.

Vetky tieto pojmy slia na oznaenie prce soc. pracovnka zameran na

jednho, konkrtneho klienta. V americkej literatre sa viac stretvame s pojmom

prpadov soc. prca (case work), v eurpskej literatre so vetkmi tyrmi typmi

oznaenia.

Termn prpadov soc. prca do terie soc. prce zaviedla u ns Krakeov-

Dokov., ktor ho pouila na oznaenie individulneho rieenia problmov

jednotlivca, ie soc. prpadu. Soc. prpad je lovek, ktor nie je schopnvlastnmi silami prekonva ivotn problmy, s ktormi sa stretva pri plnen

svojich udskch funkci, loh, rol (ako napr. rodiovsk, manelsk, pracovn,

hospodrska, vchovn). Prinou zlyhania resp . neschopnosti njs rieenie

problmovej situcie bva nhla, neakan zmena soc. reality ( nezamestnanos,

epidmia a pod)., ktor jednotlivec neoakva, nie je teda na u pripraven.

V teoreticekj rovine otzka rieenia soc. problmu si najskr vyiadala prepojenie

poznatkov psycholgie a sociolgie no neskr pribudli poznatky i z inch oblast.

VVOJ PRPADOVEJ SOC. PRCE

Robinsonov hovor vo svojom diele Premena psycholgie na socilnu prcu

prpadov o tyroch stupoch vvoja prpadovej socilnej prce:

1. silie spolonosti zmeni socilne chyln indivdu trestom alebo nsilm alebo

ich odstrni, i izolova od spolonosti

2. snaha o zavedenie vonkajej klasifikcie soc.prpadov

3. silie o vedeck analzu problmu

4. zujem o samotnho klienta

V slov. jazyku m termn prpad viacero monch obsahov, neoznauje teda

explicitne len prcu s jednm klientom. Ak by sme chceli repektova praktiku

10


11/183

slovenskho jazyka, mali by sme sa prikloni k forme: socilna prca s jednotlivcom

a logicky potom soc. prca so skupinou at.

Socilna prca s jednotlivcom je chpan ako priamy kontakt soc. pracovnka

s klientom v zujme vyrieenia jeho socilne problmovej situcie, priom

draz kladie rovnomerne na mon vplyvy koreniace v osobnosti klienta, ako

aj na mon vplyvy psobiace v jeho okol. Patr k najrozpracovanejm

metdam soc. prce.

V teoretickej oblasti sa soc. prca s jednotlivcom zaober otzkami ivotnho

cyklu, vplyvu rodiny na spen socializciu klienta, na problmov sprvanie

a monosti jeho npravy,. Z hadiska praxe sa oakvania soc. pracovnkov

upieraj k otzkam maximalizcie spenosti rieenia individulnych soc.problmov.

Ide o sbor metd zameranch na priamy pracovn kontakt s klientom. Samotn

realizcia tejto metdy je vemi rznorod, v zvislosti od modelu i prstupu, ktor

si vol soc. pracovnk.

Desaroie po I . sv. vojne silie o vyuitie psychosocilnych obsahov

v metdach soc. prce orientujcich sa na rieenie problmov

Obdobie vekej hospodrskej krzy zmena optiky soc. prce, prehodnotenie

ekonomickho rozmeru soc. prce, upriamenie pozornosti na ekonomick aspekty

soc. prce

50.roky - rozvoj diagnostiky, vplyv psychosocilnej, funkcionlnej orientcie na

problm. Hamiltonov ako prv sa zmienila o psychosocilnej prci, poukzala na

vzjomn psobenie jednotlivca a jeho okolia, ktor spolu vytvraj jeden

organizmus.

60. roky v soc. prci s jednotlivcom je charakteristick orientcia na modifikciu

sprvania

80.roky rozrenie vplyvu napr. behavioristickch prstupov, selektvnej

intervencie, antiopresvnych technk a pod. Orientcia na svojpomoc,

soc. prca s jednotlivom (prpadov soc. prca) sa v Eurpe formovala pod

vplyvom americkej case work, neprebrala vak tto metdu absoltne,

11


12/183

prispsobovala si ju vlastnm tradcim a hodnotm. V eurpskych krajinch

v vplyv pedagogiky na soc. prcu, orientcia na prcu s hodnotovmi postojmi,

s persuziou, vraznejie silie o prepojenos individulnych problmov

s problmami celku.

Soc. prca vychdza z hodnt:

hodnota jednotlivca

hodnota vnimonosti jednotlivca

hodnota sebaurenia

poda Krausa: v individulnej soc. prci dochdza k prepojeniu dvoch dleitch

komponentov:

1. usporiadanie zkladnch pojmom benho ivota, ako vzah medzi

starostlivosou a klientom, tzv. pomoc vzahom

2. psychoanalytick zklad poatie udskho duevnho ivota, zameranie

na zrozumiten zodpovednos, pomc jednotlivm uom v prekonan

podstatnch ohrozen plnho ivota.

PROBLMY RIEEN v soc. prpadovej prciTento typ soc. prce sa zaober rieenm takch problmov klienta, ktor ho

sptavaj a obmedzuj optimlne vyuvanie jeho vntornch i vonkajch

monost. Niektor problmy vyplvaj z prostredia, in z medziudskch vzahov

a pod.

CIE: najlepie dosiahnuten rieenie problmu problmov

POSTUPY: - poskytnutie psychickej opory klientovi, vyjadrenie zujmu

- explorovanie problmu, ventilcia klientovch pocitov

- priame ovplyvovanie klienta

- reflexia svislost, zvl vzahov medzi preitkami klienta a tm, o

sa deje v jeho prostred, reflexia vlastnch reakci klienta a ich vplyvu

na prostredie, reflexia klientovch motvov a reflexia klientoveho

osobnho vvoja

12


13/183

PRDY v soc. prci s jednotlivcom:

o psychosocilny: Hollisov, Hamiltonov, Austin

o funkcionlny: Taft, Robinsonov

o behaviorlny: Thomas

Delenie vychdzaj poda prevahy poskytovanej aktivity zo strany soc.

pracovnka:

diagnostick alebo medicnsky smer: prstup expert klient, soc.

pracovnk je chpan ako odbornk na klientove problmy

terapeutick smer: vzah soc. pracovnk klient zaloen na dvere

a spoluprci

biograficky orientovan soc. prca:

integran soc. prca: zklad psychologicko-pedagogick poradenstvo

multifunkn prstupy: vypracovanie v oblasti soc. prce so zameranm na

tzv. rizikovho klienta

4.ETAPYA ZSADYSOCILNEJPRCES JEDNOTLIVCOM

Soc. prca s jednotlivcom je v podstate komplexom postupnch krokov,

usporiadanch do celku v uritom logickom slede repektujcim vzbu nslednch

krokov.

V znmych metodickch postupoch v soc. prci s jednotl ivcom je mon

identifikova spolon etapy, ktor s obsiahnut vo vetkch metdach, ktor soc.

pracovnk pri prci s klientom pouva.

DEFINCIA: etapa je urit pecifick sek prce s klientom, ktor je dobreviditenm sekom z metdy ako celku. Kad etapa me ma vo vzahu ako

celku svoj vlastn, pecifick cie..

13


14/183

Americk kola Richmondov, Robinsonov mala siln vplyv na rozvoj naej

soc.prce s jednotlivcom (1918-1938, 1991)

Richmondov hovor o 5 zkladnch etapch soc. prce:

1. etapa socilnej evidencie a prvho kontaktu

2. socilna diagnostika

3. etapa vypracovania socilneho plnu

4. socilna terapia

5. etapa overovania vsledkov/innosti soc. terapie

Franczska kola Robertis: vymedzuje 3 zkladn etapy alebo fzy soc. prce:

1. oboznmenie sa s prpadom

2. hodnotenie/ stanovenie soc. diagnzy3. intervencia a zakonenie

Kombinciou tchto dvoch kl je vytvoren nov model, ktor m 4 zkladn

okruhu prce s jednotlivcom:

ETAPY PRCE S JEDNOTLIVCOM

A. oboznmenie sa s prpadom. Soc. pracovnk sa me stretn s klientom za rznych

okolnost, klient prde sm, intitcia pover soc. pracovnka na prcu s konkrtnym

klientom, klient prichdza na podnet inej intitcie, je predvolan na zklade

upozornenia inej osoby i intitcie. Pri oboznamovan sa s prpadom je potrebn,

aby socilny pracovnk zodpovedal niekoko otzok: Kto ohlsil prpad? V om

mene (v mene koho)? Komu je adresovan prpad (sanos, iados)? Poas

celej prce s klientom je treba posilova jeho aktvny prstup. V prvej fze, pri

oboznamovan sa s prpadom, soc. pracovnk mus zhodnoti aj klientov prstup

k rieeniu problmu, schopnosti samostatne rozhodova o monostiach rieenia.

a) Prv kontakt s klientom: je ovplyvnen dvodom klientovho prchodu,

dobrovone i nedobrovone. Dleit je vytvorenie priateskej atmosfry, otvorenie

komunikcie, ukza klientovi, e soc. pracovnk prejavil o jeho problm vny

zujem, e jeho problm chpe a je kompetentn mu pri jeho rieen pomc. Je to

14


15/183

vlastne fza rozpoznvania alebo odhaovania problmu. Zkladn metdy:

rozhovor, pozorovanie. Pri prvom kontakte maj klienti najastejie pocity: tia po

tom, aby ich niekto vypoul, oakvaj a chc aby im bola poskytnut pomoc,

prichdzaj si po radu, dfaj, e niekto in, je schopn njs rieenia ich problmov.

v etape prvho kontaktu tak zrunosti ako schopnos vnmavho povania, prejavy

akceptcie klienta, porozumenie pre jeho problm, as na rieen problmu a pod.

maj terapeutick inok. Klient pri prvom kontakte poskytne vnmavho

pozorovateovi cel radu informci tvoriacich irie pozadie konkrtneho soc.

prpadu

b) analza prpadu (situan analza): sstredenie na rodinn a osobn

analzu klienta oznaovan i ako osobn i rodinn anamnza.

Osobn anamnza: zkladn informcie o klientovi (meno, adresa, informcie o jehoivote, oakvania, hodnotenie vlastnej situcie, nvrhy a monosti. Sasou s aj

dvody, ktor klient uvdza ako dvod stretnutia so soc. pracovnkom a tie jeho

oakvania od stretnutia.

Rodinn anamnza: analza uieho prostredia, zkladn informcie o vetkch

lenoch rodiny, sasou je i analza bytovch podmienok, dostatok skromia a pod.

Analza irieho prostredia: pracovisko, jeho postavenie formlne a neformlne,

atmosfra na pracovisku, vzahy, spechy, zlyhania. Pri deoch sa za pracovisko

povauje kola. pecifick sas je aj socilna infratruktra prostredia, v ktorom sa

klient pohybuje. Cieom je zisti vetky vhodn intitcie, ktor by mohli klientovi

pomc, poskytn mu oporu.

Analza situcie: predpoklad kvalitn zber informci, ktor maj vzah k danmu

problmu, hadanie vzjomnch svislost a analzu zistench skutonost. Soc.

pracovnk vyber tie najdleitejie fakty, ktor by mohli ma rozhodujci vplyv na

situciu, resp. socilnu kolziu. Mus ma stanoven urit kritri, aby vber faktov

bol sprvny. Analza situcie predpoklad schopnos soc. pracovnk prune reagova

na zisten zmeny. V rmci tejto analzy sa vyskytuj aj alie analzy, ako:

veobecn kontext ( t. j. veobecn situcia alebo tie soc. realita, v ktorej sa klient

nachdza a t je dan konkrtnym typom spolonosti, stupom jej rozvoja, patria

15


16/183

sem sluby soc., zdravot., opatrovatesk a pod. ) , analza prostredia ( vedeck

a empirick prstup)

Analza socilnej infratruktry: zhodnotenie soc. siete, hlavne toho, o pre klienta

me sie poskytn, ako napr. kultru, vzdelanie a pod.

Analza miesta vkonu prce: otzky typu, i ide o nettny subjekt, o dom soc.

sluieb, verejn sprvu adt.

Vsledkom tchto analz je porozumenie, spoznanie problmu, konfliktu, ktor chce

klient riei sm a zahjenie potreby zmeny, teda toho, o bude potrebn riei.

c) evidencia: na zklade zistench skutonost rob soc. pracovnk zver analzy, ie

stanovuje socilnu diagnzu alebo jej pracovn verziu. Stanovovanie tzv.

predbenej, pracovnej verzie soc. diagnzy klienta, ktor je vlastne prirodzenm

vsledkom ukonenia analytickho prstupu k sprostredkovanm informcim pri

prvom kontakte. Informcie by sa mali zoradi do troch skupn: relna evidencia

(evidencia prpadu), svedeck tvrdenia, in informcie.

B. socilne hodnotenie- socilna diagnostika. Predpokladom sprvne stanovenej soc.

diagnzy je kvalitn soc. anamnza (obsahuje dostatok dajov o klientovi, jeho

rodine, kolskch, pracovnch, partnerskch spechoch, problmoch atd. soc.

anamnza je vlastne aksi predstupe soc. diagnzy.

a) socilna diagnza: informcie o osobnosti klienta, o jeho vzahoch

k uiemu a iriemu prostrediu, o situcii, v ktorej sa klient nachdza a relny popis

veobecnej situcie. Soc. pracovnk pri roben zverov pracuje s faktami. Oznaenie

vsledku hodnotiacej innosti i pojmami ako, soc. diagnza, psychosocilna bilancia,

diagnostick hodnotenie a pod. spolu aktrom diagnostikovania je aj klient. Soc.

pracovnk a klient sa musia vzjomne repektova, o sa prakticky prejavuje zo

strany soc. pracovnka repektovanm problmu klienta a zo strany klienta

repektovanm voby dostupnch npravnch prostriedkov ako aj foriem prce.b) pln prce s klientom: pri vypracovvan plnu alebo projektu mus soc.

pracovnk repektova 3 hlavn problmy: pecifickos cieov, stanovenie kategrie

astnkov zapojench do prce a vobu foriem prce, stratgiu postupov. Soc.

pracovnk si rob aj prognzu vvoja prpadu klienta, optimlnu aj negatvnu. Pln

prce bu vypracuje sm soc. pracovnk a klienta s nm oboznmi, alebo sa pln

16


17/183


18/183

akceptcia klienta takho, ak je. Viera, e klient je schopn zmeny a e je schopn

npravy vlastnmi silami

hada siln strnky klientovej osobnosti. Pri hodnoten situcie a stanovovovan

cieov soc. pracovnk spolupracuje s klientom, snaiac sa njs spolon hodnoty

mlanlivos v osobnch veciach klienta

soc. pracovnk nesie profesionlnu zodpovednos za dobro rodiny. Rodinu ako celok

nikdy nespa zo zretea, bez ohadu na to, i intervenciu potrebuje jej jeden len

alebo viacero lenov.

Soc. pracovnk je zodpovedn nielen pred klientom, ale aj pred sebou samotnm,

spolonosou a pred profesionlnou obcou

Novinky treba pouva v zhode so stanovenmi ciemi prce. Nov informcie, ktor

mu ma pre klienta vznam, je soc. pracovnk povinn sprstupni.

Etapa soc. intervencie bva oznaovan aj ako etapa soc. terapie.

D. zakonenie prpadu. Soc. pracovnk me ukoni prcu s klientom zo tyroch

dvodov: problm vyrieili, klient dlhodobo odmieta zodpovedne pristupova

k rieeniu vlastnch problmov, zmena bydliska klienta, resp. soc. pracovnka a

nstup klienta na lieenie, do vkonu trestu, smr

Soc. prcu s jednotlivcom je mon chpa ako formu osobnej pomoci, ktor nadobudla

v 20.storo komplexn charakter vyadujci podporu okolia, predovetkm rodiny.

V poslednej dobe sa objavuje aj etapa objasovania (klarifikcie) bva zaraovan

niekedy ako prv, vstupn etapa.

5.SOCILNAPRCASOSKUPINOU- ZKLADNCHARAKTERISTIKA

Skupinov socilna prca je jednou s metd socilnej prce, ktor dva nvodako pracova so skupinou ako osobitnou organizanou formou udskej innosti.

Skupinov socilna prca nadvzuje na prcu jednotlivcom. Socilna prca so

skupinou je prca : s vm potom osb, skupinou, ktor nadvzuje na

poznatky individulnej socilnej prce prostrednctvom alieho subjektu

(skupiny) psob na vetkch ostatnch klientov, priom lenovia skupiny sa

18


19/183

navzjom ovplyvuj. Tmelom bva spolon socilny problm, spriaznenos

a prekonanie obv z nepochopenia vlastnho socilneho problmu. Zmyslom

socilnej prce so skupinou je psychosocilne psobenie na skupinu ,ud

s konkrtnym spoloenskm znakom alebo znakmi a spoloenskm cieom.

6.VZNIKA VVOJSOCILNEJPRCESOSKUPINOU

Socilna prca so skupinou sa zaala rozvja predovetkm ako metda realizovan

v rmci rznych nboenskch a svojpomocnch hnut. V USA a Eurpe postupne

vznikali a rozvjali sa rzne spolky zameran na rieenie socilnych problmov rodn,

skupn ud, ktor sa ocitli bez strechy nad hlavou, boli vytlaen na okraj spolonosti.

K najvznamnejm medznkom , predznamenvajcim vvoj novho smeru v histrii

socilnej prce, patria nasledovn udalosti: 1885-1865 vznikla medzinrodnmldencke organizcie YMCA a YCCA,1884 v Londne otvorili Toynbee Hall,1886

Jane Addamsov zaklad Hull House. Hlavnm prnosom tchto intitcii bolo

vytvorenie monost pre chudobnch a ukrivdench. Zariadenia im umonili, aby

prostrednctvom osobnch kontaktov s inmi umi rozvjali svoju osobnos a obohatili

tak svoj vlastn ivot. V praxi si socilna prca so skupinou zskala uznanie a koncom

20. storoia, ale teoretick rozpracovanie bolo v tom ase nedostaton. Jednm

z dvodov bola aj skutonos, e tto metda sa zaala rozvja prve v obdob rozkvetupsychoanalzy, ktor spolu s teriou osobnosti viac upriamila pozornos vtedajch

predstaviteov soc. prce na rozvoj psychosocilneho smeru, ako aj princpy prce

s malou skupinou, ktor boli programovo orientovan na vzdelvanie, rekreciu

a skupinov terapiu. alm dvodom bola nejasnos pojmu skupina, ktor bol

v poiatku rozvoja sociolgie chpan ako ideologick prvok ktorho urenie bolo

nasmerovan proti vldnym zlokm v spolonosti(o vychdzalo s marxistickej terie

spolonosti).V benej praxi a nsledne v terii sa skr pouvali termny ako rodina,

susedstvo, priatestvo. K zmene chpania skupiny ako socilnej kategorie a tak

nsledne aj k jej odpolitizovaniu prispeli prce Geibra, Webera, Simmela , Maya

a alch. Postupne sa pojem skupina zana spja jednak s tradine pozitvnymi

socilnymi kategriami ako s: rodina, priatelia,susedia,spolupracovnci. lenovia

zujmovch aktivt napr. portovch a jednak s negatvnymi socilnymi kategriami ako:

19


20/183

gangy, chuligni, sekty, teroristick organizcie, ktor vyvolvali v spolonosti potrebu

zvenej socilnej prce ako obrane voi neiaducim aktivitm uritej asti spolonosti.

V roku 1923 Western Reserve Univerzity zorganizovala prv kurz pre skupinov

socilnu prcu. Socilna prca so skupinou bola oficilne zaraden medzi v tom ase

metdy soc. Prce v roku 1935 na nrodnej konferencii socilnej prce kde boli prijat

nasledovn ciele soc. Prce so skupinou:

1.Pomha lenom skupiny aby sa uili aktvnej asti na ivote skupiny

a prostrednctvom toho rozvjali vlastn chpanie a posilnili svoju obiansku

zodpovednos , aby sa zaali zaujma o socilne dianie v spolonosti.

2. Prostrednctvom rozvoja skupiny prispie k rozvoju individulnych potencilov jej

jednotlivch lenov k obohateniu ich ivota .

3. Zabezpei prirodzen vzrast a rozvoj socilneho funkciovania lenov skupiny.4. Zabraova socilnej disfunkcii lenov skupiny.

5. Poskytova pomoc a oporu jednotlivcom, ktor ij v disfunknch socilnych

vzahoch, alebo tm ktor to potrebuj s vzhadom na ich socilnu situciu.

Vvoj v USA:

1937 Americk asocicia vzdelvania v skupinovej prce

1946 Americk asocicia skupinovch soc. Pracovnkov

Koniec 50.tych rokov rozvoj skupinovej soc. prce, aktne rieenia problmov

prisahovalcov

60.roky presadzuje sa veobecn prstup tzv. generetic approach potlanie

skupinovch soc. pracovnkov a skupinovej soc. prce ,tendencie k zrueniu

profesionlne zameranie na jednotlivca a skupiny. Soc. pracovnk m vedie pracova

s jednotlivcom aj so skupinou.

70-roky padok skupinovej soc. prce koncom70 rokov oivovanie skupinovej soc.

prce.

Vvoj v Nemecku, pouvan termn socilna pedagogika,

40-roky rozvoj organizovania kurzov, kl

60-roky prca s mldeou

70- roky tlm skupinovej socilnej prce, trningov skupiny zameran na skupinov

dynamiku.

20


21/183

Soc. prca so skupinou sa orientovala na tri zkladn lohy:

1. Zmeni ivotn podmienky chudobnch

2. Vytvori podmienky pre rozvoj osobnosti, ktor by boli vzormi demokratickmi,

socilnymi, morlnymi.

3. Poskytn monos emonho vyrovnania sa s obtianmi situciami

7.ETAPYSOCILNEJPRCESOSKUPINOU

Nzory na poet a funknos etp prce so skupinou s rzne, najm vzhadom

na tematick zameranie skupiny. Ak hovorme o etapch soc.prce so skupinou,

hovorme o vvojovch fzach skupiny. Vo veobecnosti rozoznvame 5 etp vovvoji skupiny:

1. etapa: preafilan obdobie - preafilan fza tvorby skupiny

tto etapa predchdza samotnej prci so skupinou. Je to obdobie, v ktorom sa

uvauje o zostaven skupiny poet klientov, problmy, ktor sa bud riei, vber

klientov. Preafilan obdobie sa kon formlnym zostavenm skupiny.

M dve fzy:

a)prv fza: orientuje sa tvorbu skupiny. Formovanie me prebieha rznymispsobmi:

- u existujca skupina sa sama obracia na soc. pracovnka so

iadosou o pomoc

- vber a tvorbu skupiny rob soc. pracovnk

- soc. pracovnk prevezme skupinu ie skupina bola

zorganizovan niekm inm.

Zloenie skupiny je dleitm aspektom, ktor zvanm spsobom ovplyvuje

ivotnos skupiny, preto treba pri jej tvorbe uvaova o dvoch faktoroch, ktormi s

vekos skupiny a jej jednorodos (homognne initele me by vek, spolon

pvod, kultra, vzdelanie, farba pleti ...) spsob vberu lenov m pre prcu so

skupinou niekoko vznamov. alej treba vedie, i sa lenovia skupiny zastuj

prci v skupine dobrovone alebo nie, i bude pracova ako otvoren alebo uzavret

21


22/183

systm. Soc. pracovnk by mal zvi charakterov vlastnosti lenov a ich mon

vplyv na skupinu. Mal by vedie rozpozna, ak s vzahy medzi lenmi skupiny,

ak maj rodinn zzemie, prac. prostredie, monos vyui lenstvo v skupine ako

motivciu v prci so skupinou, dvod, pre ktor sa chce zastni prce so

skupinou. Sprvne zhodnotenie vntornch i vonkajch faktorov me napomc

soc. pracovnkovi ete pred prvm kontaktom so skupinou stanovi nielen hlavn

problm skupiny ako celku, ale aj ponknu skupine perspektvu, pripravi sa na

prcu, odhadn dynamiku skupiny. Mus zhodnoti i to, i disponuje on sm alebo

intitcia, ktor zastupuje, kompetenciami potrebnmi na rieenie problmu

b)druh fza: uren je na vypracovanie projektu prce so skupinou, ktor mus

obsahova hlavn ciele soc. pracovnka a definovanie potrieb skupiny a zdrojov,

ktor meme pre skupinu poui.Prv etapa prce so skupinou sa zana prvm stretnutm skupiny. Soc.

pracovnk pri prvom stretnut nesmie zabudn na:

- navzjom zoznmi lenov skupiny

- dohodn sa na pravidelnch stretnutiach, uri as, miesto

a trvanie

- stanovi predpokladan dku stretnut

- vysvetli pravidl, ktor bude skupina dodriava

- prediskutova monosti a podmienky rozrenia skupiny a pod.

CIE skupiny: odhalenie problmov, uspokojenie individulnych potrieb jednotlivch

lenov skupiny, prijmanie zodpovednosti, robenie rozhodnut a preberanie

zodpovednosti, naui sa pracova v skupine, rozvoj skupiny

ZLOENIE skupiny: dleit aspekt, rozhoduje o ivotnosti skupiny. Vekos

rozlin, menie i vie. Je potrebn, aby lenovia boli navzjom solidrni,

kooperatvni, navzjom sa repektovali. Dleit vekos a jednorodos (vek,

vzdelanie, prslunos k uritej soc. vrstve, spolon profesionlna orientcia..)

AS a PRTOMNOS LENOV: vedomos o tom, i lenovia skupiny s v nej

dobrovone alebo nie.

22


23/183

OTVORENOS i UZAVRETOS skupiny: zvis od dohody soc. pracovnka

s lenmi skupiny. Dleit rolu pri rozhodovan zohrva dvod, obsah, orientcia na

innos

VBER lenov skupiny: rob ho soc. pracovnk alebo intitcia pre ktor pracuje, na

zklade prejavenho zujmu o zaradenie do skupiny, vysielajca intitcia

2.etapa: formovanie skupiny

vytvranie skupinovch pozci, rieia sa otzky moci, buduj sa vzahy, vytvra sa

skupinov komunikcia, vntorn vzby, lenovia ber na seba roly a vytvraj si

normy pre fungovanie skupiny tvor sa vntorn truktra, hierarchia a skupina si

vol neformlneho vodcu.

3.etapa: udranie skupiny

vzahy dosahuj urit stabilitu, tvoria sa najoptimlnejie podmienky prefungovanie skupiny. Skupina si vytvra vlastn skupinov identitu, jednotlivci

rozvjaj svoje schopnosti, zujmy

4.etapa: etapa diferencicie alebo etapa konfliktov

vrazn presadzovanie individulnych zujmov, poruovanie niektorch

skupinovch noriem alebo dohodnutch foriem akceptovatenho sprvania.

Roztrky, otvoren konflikt. Po napt nastva ukudnenie vedce k zlepeniu

fungovania skupiny a lepiemu dosiahnutiu skupinovch cieov

5.etapa: ukonenie prce so skupinou

zveren etapa, mus obsahova zhodnotenie prce so skupinou za cel

predchdzajce obdobie, rekapitulcia priebehu prce so skupinou, analza je

innosti v jednotlivch etapch, hodnotenie pozitv i negatv prce skupiny,

vyjadrenie sa k splneniu nesplneniu cieov (skupinovch i individulnych).

Oficilne ukonenie prce so skupinou nemus vak znamena preruenie kontaktu

jednotlivch lenov skupiny, ale naopak, novo zskan socilny kapitl m fungova

aj po organizovanej skupinovej prci ako zdroj neformlnej soc. podpory.

PRI PRACI SO SKUPINOU JE TREBA REPEKTOVA:

situciu skupiny ako celku ale tie situciu jednotlivch lenov skupiny

pracova so silami skupiny

23


24/183

spoluprca celku je lepia ako sa jednotlivcov

vytvra priestor na potrebn rozhodnutia

vytvra nevyhnutn vchovn hranice

nestava sa zbytone do pozcie vodcu skupiny

8.DYNAMIKASKUPINYA ZSADYSOCILNEJPRCESOSKUPINOU

Soc. prca so skupinou vyuva skupinov dynamiku k dvom cieom:

1. k posilneniu skupiny ako celku

2. interakciou jednotlivca so skupinou sa usiluje o zlepenie jeho socilneho

fungovania

SKUPINOV DYNAMIKA

Pojem skupinovej dynamiky spad vznamovo i historicky do oblasti soc.

psycholgie. Zaveden bol Kurtom Lewinom, ktor so svojimi spolupracovnkmi

otvoril pod tmto nzvom vskumn program v oblasti malch skupn. Skmal

organizovanie skupinovho ivota vo vzahu k vkonnosti skupiny, problmy

vodcovstva a truktry skupn a otzky skupinovch konfliktov. Je oznaovan za

zakladatea skupinovej dynamiky ako vednho odboru. Inicioval vznik trningovch

skupn, kde s medzi osobn vzahy, socilno-psychologick kompetencie, nvyky

a interakcie.

DEFINCE skupinovej dynamiky:Skupinov dynamika je shrnom vzjomnch sl a protisl, ktor psobia

v spolonom soc. prostred, v skupine. Dan je celkovm skupinovm dianm, t.j.

ciemi a normami skupiny, jej usporiadanm, pozciami a rolami v skupine,

skupinovmi interakciami ako aj vvojom skupinovch vzahov. Vznik a utvra sa

spolu so vznikom a zahjenm prce skupiny a je v istom zmysle charakteristikou

24


25/183

akejkovek skupiny. Skupina m vdy svoju dynamiku, bez dynamiky by nebola

skupinou.

Lewin: skupinov dynamiku popsal ako dynamiku silovho poa, v ktorom sa

stretvaj tendencie ku zmene a s odporom ku zmene a vytvraj urit

kontalciu, relatvne rovnovny stav.

Cartwright a Zandler: skupinov dynamiku vymedzuj ako vedeck oblas

skmajcu samotn podstaty skupn, pravidiel i ich vvoj a vzahy k jedincom

a inm skupinm.

Kratochvl: skupinov dynamika je shrn skupinovho diania a skupinovchinterakci. Je to vytvranie interpersonlnych vzahov a interakci medzi lenmi

spolu s innosami skupiny a silami z vntornho prostredia. Je to vlastne to, o sa

medzi lenmi skupiny deje, vzahy, vzjomn reakcie, zmeny v rmci skupiny

a vvoj celej skupiny.

Vemi zky vzah je medzi skupinovou dynamikou a skupinovou psychoterapiou.

V praxi je to vyjadren i soc. blzkosou a obsahovou sptosou

psychoterapeutickch skupn a skupn trningovch. Obidva tieto prstupy sa

vzjomne prepjaj a zkladnm spolonm faktorom je prve skupinov dynamika.

V poslednej dobe snaha o nahradenie pojmu skupinov dynamika pojmami

skupinov procesy, udsk vzahy, skupinov psycholgia

PRVKY skupinovej dynamiky:

Poda Trotzera s v skupinovej dynamike tri zloky: vodcovstvo, lenstvo,

skupinov interakcia

Mayo a Klein tvrdia, e to, o sa deje v skupine, ovplyvuje aj dianie mimo

skupiny, sily psobiace z okolia

25


26/183

Skupinov dynamiku utvra rada skupinovch elementov, jednotliv prvky s

navzjom zko spt a spolupsobia v neustlej interakcii.

PRVKY:

truktra skupiny: ie stavba. Tvoren je diferencovanm systmom pozcii

a rol v skupine. U viny skupn je hierarchick. M dve hranice: vonkajie

oddeuj skupinu od ostatnch jedincov, vntorn tvor jej formlna a neformlna

skladba. Hierarchia je dan zoradenm pozci smerom hore poda statusu

a moci. Formuje sa sasne so skupinou a diferencuje s jej alm vvojom,

prejavuje sa potom v akcich skupiny. Formlna truktra skupiny je dan

organizciou, v jej rmci skupina vznik a pln svoje lohy. Podstatnou sasou

je vedenie skupiny. Neformlna truktra je dan interpersonlnymi vbermi

a preferenciami jej lenov, antipatie, sympatie... identita skupiny:charakterizuje ju umiestnenie skupiny v priestore a ase, oakvanie lenov

skupiny, symboly skupiny a lenstvo v skupine ( charakter osb, ktor s

v skupine a charakter osb, ktor s z asti v skupine vylen).

ciele a normy skupiny: skupinov ciele meme charakterizova ako skupinov

vtedy, ak s prijat vinou lenov skupiny. Povaovan s za apiran

rove skupiny. Konformita je soc. jav, snaha o to, by v slade s normami

skupiny. Existuje prav a neprav konformita. Prav normy s prijat za svoje,

neprav vonkajie prispsobenie normm, nie s prijat za svoje. Normy

predstavuj v skupine sbor nepsanch pravidiel a zsad, o je sprvne

a nesprvne, iadce. Vymedzuj povinnosti a prva lenov skupiny, prpustn

a neprpustn spsoby chovania a definuj tak akceptovaten chovania

v skupine. S systmom poiadaviek kladench na lenov skupiny, vyjadruj to,

o sa od nich oakva v uritch situcich. V zsade s dva druhy: uahujce,

ktor podporuj spoluprcu a skupinov ciele a blokujce, ktor provokuj

rivalitu a brnia dosahovaniu skupinovch cieov.

interakcia a komunikcia: Marko definuje interakciu ako proces vzjomnho

soc. kontaktu a prikla sa k tomu, e interakcia vlastne znamen vzjomn

komunikovanie v irom zmysle. Cartwright a Zander ju chpu ako jednu

z foriem zvislosti, je povaovan za zkladu formovania skupiny. Skupiny s

26


27/183

produktom interakcie. Vo vntri skupiny vedie k uritmu trukturovaniu vzahov

medzi lenmi skupiny. Najelementrnejm javom interakcie je pralivos

a odpudivos. Interakn chovanie je povaovan a vsledok kompromisu medzi

potrebami jedinca a poiadavkami skupinovej situcie. Komunikcia je zklad

medziudskho styku, forma procesu interpersonlnej vmeny. M dve zloky:

verblnu a neverblnu. Komunikan sie je tvoren kanlmi komunikcie medzi

lenmi skupiny.

vedenie skupiny: je podstatnou zlokou truktry skupiny. Me by formlne

a neformlne. Vodca je tak len skupiny, ktor ovplyvuje innos jej lenov

a hr stredn rolu pri urovan cieov skupiny. Me plni radu funkci. Vedenie

m dve funkcie: vedenie a kontrolu. tl vedenia skupiny: autokratick,

demokratick, von a zastnenpozcie a roly: pozcia je umiestnenie jednotlivca v skupine. Soc. status je

statickou charakteristikou miesta osobnosti v skupine. Soc. rola je dynamickou

charakteristikou statusu, predpisuje sprvanie . chpe sa v dvojakom zmysle

ako oakvanie a ako sprvanie. Role v skupine s prideovan, svisia s ciemi

skupiny .

skupinov kohzia: sdrnos skupiny. S to dostrediv sily stmelujce

skupinu.

skupinov tenzia: naptie, vytvra protivhu skupinovej kohzii. Je to

dynamizujci faktor. S to odstrediv sily, v rmci ktorch prevaj lenovia

skupiny naptie, agresivitu a maj tendencie unikn zo skupiny

skupinov atmosfra: dleit charakteristika skupiny, ukazuje na prevldajcu

atmosfru v skupine, na emocionlne ovzduie, klmu skupiny. Vyvja sa spolu

so skupinou, vek monos ovplyvova ju m vedci skupiny. Me by

priazniv a obmedzujca. asto sa men.

tvorba podskupn: m je skupina via, tm s tendencie k utvraniu

podskupn silnejie a zretenejie. Je to determinovan vntornou atmosfrou,

zloenm skupiny.podskupiny vytvraj t, o s si obzvl sympatick, blzki.

pecifik tvorby podskupn svis s tm, kde sa skupinov prca odohrva.

fzy skupinovho vvoja

27


28/183

ZSADY SOC. PRCE SO SKUPINOU ( Kaiserov):

cieom soc. pracovnka pracujceho so skupinou je pomha lenom skupiny pri

dosahovan vej miery nezvislosti a rozvoja ich individulnej schopnosti

svojpomoci

k ureniu vhodnho spsobu pomoci vyuva soc. pracovnk vedeck metdy,

ako s: analza, diagnza, observcia ...

metda soc. prce so skupinou vychdza z predpokladu, e soc. pracovnk sa

bude orientova na vytvorenie pozitvnych vzieb so skupinou, na tvorbu

vzahov medzi lenmi skupiny a koncentruje svoje silie na potreby jednotlivcov,

na skupinov ciele vyjadren prostrednctvom vpoved jednotlivcov alebo

prostrednctvom sprvania sa lenov skupiny. Priom mus vedie diferencova

medzi vonmi a nhodnmi vzahmi a medzi vzahmi, ktor je mon vyui

k rozvoju skupiny

najdleitejm nstrojom pri budovan skupinovch vzahov je osobnos soc.

pracovnka. Soc. pracovnk by mal preto dobre pozna svoje monosti.

Soc. pracovnk mus sce akceptova vetkch lenov skupiny, ale nemus

akceptova kad sprvanie Sprvanie soc. pracovnka ku skupine je na jednej strane vymedzen

schopnosou by empatick voi jednotlivm lenom skupiny a na strane druhej

ciemi a poiadavkami skupiny ako celku.

Vzjomn vzahy medzi soc. pracovnkom a skupinou si vyaduj, aby sa ako

osobnos vyznaoval flexibilitou, kreativitou, udskm prstupom k problmom a

aby disponoval nielen dostatonmi vedomosami ale aj ustlenm systmom

hodnt, ktor by sa mal usilova prena do skupinovch vzahov Vchodiskovm bodom prce so skupinou je jej aktulny stav. K zmenm mus

soc. pracovnk pristupova postupne, nensilne

Kontruktvny prstup v prci so skupinou znamen, e sa s ou jedn rozvne,

rovnako vne vnmajc jednotlivcov i skupinu. Formy prce s rznorod a

28


29/183

odraj okrem inho i osobnostn rysy soc. pracovnka, zvolen program,

skupinov interakciu ako aj reflexiu

Individualizcia ako jedna z t prce so skupinou je zaloen na fakte, e

jednotlivec sa v skupine nestrca, nezanik. Prve naopak. Jednotlivec sa

v skupine prebdza, prostrednctvom nej vnma vlastn individualitu, u sa

porozumie sebe sammu. Skupina mu poskytuje monos by sasou celku

Udra skupinu v rovnovhe si vyaduje umenie ovlda interakn procesy.

Soc. pracovnk nepracuje pre klienta, ale s klientom.

9.SOCILNAPRCAS KOMUNITOU-ZKLADNCHARAKTERISTIKASocilna prca s komunitou je zameran na konkrtne ivotn situcie v uritch

zemnch celkoch. Repektuje biologick, etnick, psychologick, kultrne, socilne,

ekonomick a ekologick potreby obyvateov komunt. V irom zmysle mono hovori

o trvalom napt medzi spoloenskmi potrebami a zdrojmi. Komunitn socilna prca

m zabraova vznikaniu socilnych problmov alebo napomha v rieen u

vzniknutch problmov. Jej cieom je hada kompromisy, napr. socilny

konsenzus(shlas lenov) medzi minoritami, so zsadnm prihliadanm na miestne(loklne) ponmanie demokracie. Jedna s najdleitejch strnok je spoluprca s umi,

ktor maj prirodzen autoritu v komunite(komunitn leadri) a pomu vyvola aliu

aktivitu u alch lenov komunity.

Postup prce s komunitou meme zhrn:

1. Poznanie socilnych potrieb a problmov v uritej komunite

2. Spracovanie nvrhov na rieenie, s ktorm komunita shlas a je ochotn sa

podiela na ich rieen

3. Zapojenie vetkch schopnch obyvateov, dostupnch prostriedkov a monost

komunity do socilnej aktivity, aby sa nvrh uskutonil.

29


30/183

10.VZNIKA VVOJSOCILNEJPRCES KOMUNITOU

Na zaiatku soc. prce stli organizcie ako Charity Organization Societes, ktorej

lenovia navtevovali rodiny a snaili sa morlne psobi na obyvateov

chudobnch tvrt. Nazvali sa friendly visitors = prvetiv nvtevnci. Jednm zozakladateov tejto organizcie Charity... bol S. Barnett za obdobie vzniku

komunitnej prce sa obvykle povauje druh polovica 19.stor.

Popple zastva nzor, e komunitn prca m svoje korene v dvoch protikladnch

zdrojoch:

1. v hnut settlementov a v Kolonilnych radoch: S. Barnett , povaovan je

aj za otca Hnutia settlementov. Spolu so svojou enou zaloil Toynbee Hall

v roku 1884 v Londne a umonil tak vznik prvho strediska svojho druhu, ktor

sa oznail nzvom settlement = hniezdo. Realizovalo sa to vea aktivt

(vzdelvacie a socilne), draz bol kladen na stretvanie sa ud z rznych

spoloenskch vrstiev, viedol sa dialg, m sa mohli zbavi vzjomnch

predsudkov. Socilnu bohos nich vrstiev povaoval za dsledok

spoloenskch barir, ktor znemouj stretvanie sa ud z rznych vrstiev

a brnia tak i vzjomnho odovzdvaniu hodnt, ktor ako udia maj. Cieom

innosti settlementov bol rozvoj potencilu, rast vzdelvania vetkho

druhu a posilnenie udskej dstojnosti. Mylienka settlementov sa zaalapomaly rozirova i na zem USA: 1886 zaloen settlement v New Yorku

a v roku 1889 .- Chicago Hull House zakladateka J. Addams a E. Gates

Starr. Koncom 19. stor. poda modelu Toynbee Hallu zaloench okolo 30

settlemetnov, za.20.stor. vlna prisahovalcov do USA umonila vznik alch.

Neskr sa zaali settlementy oznaova pojmom komunitn centr.

V kolnich hlavnm nositeom komunitnej prce bol Kolonilny rad,

pomocou ktorho Vek Britnia realizovala komunitn rozvoj ako sas svojejpolitiky vo svojich kolnich v 19.stor. Model komunitnho rozvoja vyuvan

v africkch a indickch kolnich sa vyuval ako nstroj na zapojenie

obyvatestva do miestnej vld, sprostredkovanie materilnej pomoci

a sprstupnenie vzdelania. V tchto oblastiach sa termn komunitnho rozvoja

30


31/183

spjal s pokusmi rozvoja zkladnho vzdelvania a soc. sluieb v britskch

kolnich.

2. v robotnckom hnut orientovanom na soc. istoty. Kolektvne akcie

robotnckeho hnutia s povaovan za alieho predchodcu komunitnej prce.

Centrom kolektvnych akci robotnckeho hnutia bolo mesto Glasgow, na za.

20.stor. tu bolo vea stvok, kampan. al vznamn faktor bolo Hnutie ien

za uznanie ich volebnho prva. Vznamn predstavite radiklnej komunitnej

prce bol S. Alinsky.

VVOJ soc. prce s komunitou

19. storoie komunitn soc. prcu vykonvali dobrovonci: nvteva

chudobnch, nezamestnanch, chorch. Snaia sa o morlne psobenie, ueniesebestanosti, s cieom zbavi ich zvislosti na podpore

zaiatok 20. stor. hadanie spsobu ako riei soc. problmy, rozvoj soc.

komunitnej prce, komunitn pracovnk mus ma komunikan zrunosti, mus

pracova aj s predstavitemi komunity, nielen s jednotlivcami. V obdob rokov 1923

1924 existovali komunitn centr u v 240 mestch. Komunitn centr vo Vekej

Britnii sa zdruovali do Komunitnej asocicie a hnutia centier. Cie = vytvorenie

siete vestrannch a iroko zaloench susedskch organizci. V ich rozvoji boli

bezprostredne vznamn tri subjekty _ Nrodn rada soc. sluieb, Federcia

sdelnch settlementov, Asocicia vzdelvacch settlementov

rok 1947 vzrast potu settlementov, ich poet sa vo Vekej Britnii pohyboval na

hranici okolo 300.

Komunitn centr sa rozvjali i v Holandsku, Franczsku, Dnsku i Raksku

a alch eurpskych krajinch. Hlavn idea: snaha o zapojenie vetkch lenov

komunity do ivota settlementu, do rozhodovania o tom, o sa tam bude dia, na o

sa zskan peniaze venuj, kto tam bude pracova, ilo teda o ideu participcie

a demokracie.

V 20.-30.tych rokoch 20. stor. draz bol kladen pod vplyvom prce Mary

Richmondovej ( Social Diagnosis) na soc. prcu s jednotlivcom

31


32/183

Medzivojnov obdobie rozvoj komunitnej prce ako odpovede na vzrastajcu

nezamestnanos, usadzovanie sa novch obyvateov, rozrastanie komunitnch

centier

1930 J. F. Steiner Organisation of Community

1936 Londn konferencia soc. prce Soc. prca a obec

1939 R. P. Lane prezentuje vo svojej knihe systematick popis metd, aktivt

a rol soc. pracovnka v oblasti komunitnej prce

1946 USA- Asocicia pre tdium organizcie komunt

1955 Nrodn asocicia soc. pracovnkov

od 50.tych rokov 20.stor. rozvoj terie komunitnej soc. prce najm v Severnej

Amerike, vplyv na teriu a prax vo Vekej Britnii

60.roky 20.stor. E. Younghusband vymedzila komunitn prcu ako tretiu metdusoc. prce. Toto obdobie je zlomov, zana sa uvaova nad uitonosou

medicnskeho modelu. Otzka chudoby, relevancie soc. intitci, silie o reformu

spolonosti. obdobie krzy demokracie (sexulne revolcia, hippies, drogy,

kriminalita), komunitn prca sa rozvinula v USA, Anglicku a inch

zpadoeurpskych krajinch ako dsledok snahy o reformu spolonosti. Prevlda

snaha riei najzvanejie soc.problmy, ako nedostaton vzdelanie, nerovnos

v soc. starostlivosti, nezamestnanos, duevn zaostalos

J. F. Kennedy (1963) vo svojom prehlsen ku Kongresu nartol nov prstup

k starostlivosti o duevne chorch intergrciu duevne chorch do komunity.

Princpom programu bola prevencia, silie o vyuvanie finannch a udskch

zdrojov a draz viac na duevn zdravie ako na duevn chorobu

Younghusbandov (1959) zameranie komunitnej soc. prce na pomoc uom

v rmci miestnej komunity. Snaha uri ich soc. potreby, zvi najinnejie

spsoby ich naplnenia a zaa na nich pracova do takej miery ako to umonia

zdroje, ktor maj k dispozcii. Koncom 70.tych rokov sa poksila urobi shrn

princpov a cieov, ktor sa najvraznejie presadili v soc. prci s komunitou

PRINCPY a CIELE: - soc. pracovnk mus rta s naptm v komunite, ktor je

spsoben potrebami lenov a dostupnmi zdrojmi

- vedenie k vyuvaniu vlastnch dostupnch zdrojov

32


33/183

- vznik konfliktov medzi jednotlivmi skupinami v komunite

- zitkova prirodzen autority

od polovice 60.tych rokov do konca 70.tych rokov 20.stor. zlat vek

komunitnej prce. narastanie chudoby, problmy u nevldzu riei samotn tty,

bez pomoci dobrovonkov. Nrast soc. problmov znamenal nrast dopytu po soc.

slubch, rozvoj solidarity so skupinou ud ijcich v zlch podmienkach, pomoc

obanom majcim nzke prjmy, mal vzdelanie, minimlnu ancu zska prcu.

Hlavnou lohou komunitnej soc. prce je pomoc k svojpomoci, a to:

aktivizciou obyvateov

vytvranie nraznka, obrannho valu, ktor je postaven medzi nedostatok

soc. sluieb a poiadavku komunity po nich

v dsledku socilno-ekonomickho rozvoja v jednotlivch krajinch soc. prca

s komunitou na konci 70.tych rokov doasne stratila na svojej aktulnosti

70. roky 20. stor. priniesli do soc. prce ekologick prstup, integrujci obidva

predchdzajce terapeutick a reformn. lovek sa vnma ako osoba reagujca

na svoje prostredie, ktor so svojm prostredm v neustlej interakcii

80.roky holistick chpanie komunitnej prce. prichdza k oiveniu komunitnej

soc. prce a do popredia sa dostvaj nepedagogick kompetencie soc.

pracovnkov. Soc. pracovnci sa zaoberaj zujmami a elaniami obyvateovkomunity. Preberaj lohu modertorov, teda tch, ktor sprostredkvavaj

komunikciu medzi sprvou mesta a obyvatemi. Hlavnm cieom je znovu

uschopni komunitu, ie navrti jej pvodn funknos. Soc. pracovnk preto

zastva rolu koordintora, uitea, katalyztora, poradcu, vyjednvaa....

prevlda predovetkm snaha o rieenie soc.problmov v otzkach triednej

a rasovej nerovnosti spsobenej najm telesnm alebo duevnm handicapom,

vekom, pohlavm, sexulnou orientciou. Starostlivos o starch ud, telesne

a mentlne postihnutch, o etnick minority, o osoby s nedostatonm vzdelanm,

o nezamestnanch, o zvislch a soc. neprispsobivch.

Ustupuje sa od vekch vldnych programov, ktor nepriniesli oakvan zmeny,

posun vo vzahu poskytovate a prjemca soc. sluieb. Koniec predkladania

spsonosnch programov, kladen draz na spoluas klientov, vzjomn

33


34/183

komunikciu, repektovanie slobodnho rozhodovania ud a ich potrieb.

V komunitnej prci sa uplatuje koncepcia ivho sveta, poda ktorej neexistuje

jedin sprvny vklad, ku ktormu by mali smerova intervencie komunitnej prce.

90. roky komunitn soc. prca ako profesionlna innos, chpan ako sas

soc. sluieb. Jej cieom je predchdza nedostatkom v soc. vzahoch alebo ich

usmerova. Vrazn nedostatok peaz, ktor boli poskytovan na komunitn

projekty. V svislosti s tm sa zana hovori v soc. prci s komunitou o komunitnej

ekonomike = odhaovanie potrebnch zdrojov priamo v lokalite komunity. Lobovanie

za ich zskanie a vyuitie. Presadila sa poiadavka trvale udratenho rozvoja

VYUITIE komunitnej prce v praxi:1. komunitn plnovanie: metda, ktor kladie draz na zapojenie vetkch ,

ktorch sa spracovvan oblas dotka a na dosiahnutie vsledkov, ktor je

prijat a podporovan vinou astnkov. Riei zloit spoloensk,

mravn a ekonomick vzahy vyjednvanm o budcich krokoch

a spoluprcou pri ich uskutoovan. Patr sem i plnovanie soc. sluieb.

Komunitn plnovanie by malo prispie k efektvnejiemu vyuvaniu zdrojov

v komunite a zrove k zneniu finannch nkladov na soc. sluby

2. aktivity centier pre komunitn prcu: regionlny rozvoj = proces zapjania

verejnosti do strategickho plnovania v oblasti regionlneho rozvoja.

Komunitn organizovanie= metda rozvoja komunity, vytvranie prleitost

pre rieenie problmov miestnymi obanmi. M tri ciele: dosiahnu relneho

zlepenia, da uom pocit ich vlastnej sily a zmeni rozloenie sl

v spolonosti a zska lepiu pozciu pre skupinu

3. komunitn projekty neziskovch organizci: zameran najm na

zapjanie obyvateov do rozhodovania a spoluvytvrania ich lokalt, miesta

k ivotu, sitie rmskej komunity s majoritou, odstraovanie soc. vylenia

a pod.

Vyuvanie komunitnej prce v rmci organizcii:

34


35/183

1. komunitn nadcie: rozvoj 20.stor.z USA do Eurpy. Subjekt zdruujci

majetok za elom rozdeovania vnosov organizcim, jendotlivcom,

podieajcim sa na rozvoji komunity ( v R to je napr. Euronisa...

2. komunitn koalcie: zdruenie neziskovch organizci s cieom zmapova

neziskov organizcie v danej lokalite, vytvori podmienky pre partnersk

vzahy vo vntri koalcie i navonok

3. organizcie zameran na komunitn prcu v soc. a zdravot. Sfre:

vychdzaj zo sksenosti vo Vekej Britnii, Holandsku

4. organizcie zameran na as verejnosti v prprave rozvojovch

plnov: snaha vyvola zujem obanov o to, o sa ich tka

5. organizcie zameran na ochranu ivotnho prostredia: pvodne s to

ekologick organizcie, opieraj sa o irok pomoc dobrovonkov6. informan a kultrne centr: prca s informciami , kultrnymi hodnotami

7. organizcie priamo zameran na rozvoj danej komunity: rozvoj komunity

je ich cieom. asto sa zaoberaj rozvojom mesta, bvaj prepojen so

samosprvou, niekedy s ou splvaj

8. komunitn koly: nov modern chpanie koly v komunite: cez de sa

uia iaci, veer sli komunite k stretvaniu rznych zujmovch

skupn.logick prepojenie koly s miestnou komunitou.

9. komunitn akcie (rituly): nejde o typ organizcie, ale o akcie, ktor

obvykle partnersky realizuj viacer organizcie naraz. Snaia sa vyzdvihn

nejak prednos, ktor pomha k identifikcii obyvateov so svojou

komunitou

11.SOCILNAPRCASOSPOLONOSOU

35


36/183

Spolonosou rozumieme v socilnej prci vek zemn celky, presahujce klasick

chpanie zemnej komunity.

Prca so spolonosou je orientovan na vetkch lenov spolonosti a jej vsledky by

v konenom dsledku mali by rieenm pre spolonos ako celok.

Autori Cox, Erlich, Roghman a Tropman rozliuj tri zkladn modely prce so

spolonosou:

a) loklny rozvoj je zaloen na zaangaovan o najvieho potu obanov na

spoloenskom dian. Techniky svojpomoc, vzdelvanie, dobrovonctvo, tvorba

loklnych stredsk.....

b) socilne plnovanie spja sa s rieenm zvanch otzok ivota spolonosti

napr. kriminalita, predovetkm kriminalita mldee, bytov otzka, demografickvvoj, otzky verejnho zdravia.....

c) socilne konanie orientovan na socilne akcie tvorba kvalitnej socilnej

legislatvy je prioritou socilnej prce so spolonosou, ale taktie aj jej

presadzovanie v socilnych intitcich....

Socilna prca so spolonosou sa orientuje najm na nasledovn aktivity:

- vskum; plnovanie; koordincie; organizcia; financovanie; legislatva;

administratva; konzultcie; vchova a vzdelvanie; zdruenia, organizcie

Priom najv vznam zo spomnanch metd sa pripisuje prve metde organizcie

spolonosti.

alou metdou, s ktorou sa v svislosti so sledovanou problematikou meme

stretn, je metda zastupovania klienta (kuratela).

Socilna prca so spolonosou pouva nasledovn techniky prce:

1. pomoc pri definovan cieov a stanovovan priort spolonosti,

2. pomoc skupinm v spolonosti,

3. vedenie astnkov v obtianych situcich,

4. iniciovanie konania prostrednctvom vzdelvania

5. posilovanie emancipcie lenov spolonosti........

36


37/183

12.ROZHOVORAKOMETDASOCILNEJPRCE

Popri pozorovan je rozhovor najpouvanejou diagnostickou metdou, v minulosti

mu bola venovan vek pozornos ako pracovnmu prostriedku. Najprv to bola

snaha o popis formlnych strnok rozhovoru, koncom 20.stor. sa mu venuje

pozornos v kontexte terie komunikcie.Rozhovor poskytuje informcie, ktor by sme inak nezskali, preto sa povauje za

zkladn a najvznamnejiu metdu. Pomocou neho zskavame informcie

o prostred, v ktorom klient ije, o sasnom stave, spsobe ivota, o vie o tom

klient, ako hodnot prostredie, kultrna a materilna rove. Zskan informcie

nm pomhaj pochopi klientove problmy, spozna, ak je to lovek ...

DEFINCIA: rozhovor je zkladn metda vychdzajca z komunikanejterie. Je to zmern organizovan konverzcia, v ktorej jeden subjekt

odpoved na otzky inho subjektu. Ide teda o vmenu informci

prebiehajcu medzi dvomi zastnenmi stranami.

V. Smkal: rozhovor chpe ako zmern, organizovan komunikciu, v ktorej

skman osoba alebo kolektv odpoved na otzky kladen skmateom alebo

samostatne hovor o svojich problmoch

P. Vajck: rozhovor = cieavedom, plnovan a usmernen zhovranie sa

priamo so skmanm objektom.

TYPY ROZHOVORU:

37


38/183

1. tandardizovan rozhovor : pevn truktra, dodriava sa presn poradie

otzok. Vyuitie najm vo vskume, aby bolo mon odpovede

kvantifikova a porovnva

2. polotandardizovan rozhovor

3. netandardizovan rozhovor : zvzne formulcie otzok, no nie poradie. M dve

polohy: neriaden rozhovor ( minimlny zsah do rozhovoru zo strany soc.

pracovnka) a riaden rozhovor ( soc. pracovnk usmeruje komunikciu, vedie

klienta)

poda potu osb delme rozhovor na:

individulny

skupinov

FZY ROZHOVORU:

1. prpravn fza uskutouje sa tu vber a formulcia otzok. Niektor autori

hovoria aj o predprpravnej fze, v ktorej si soc. pracovnk stanovuje cie

a hrub truktru rozhovoru. Obe tieto fzy tvoria z praktickho hadiska

jeden celok.

2. vlastn rozhovor3. zver a zhodnotenie rozhovoru

OBSAH ROZHOVORU:

- otzky a odpovede (verblna strnka), vmame si vak i neverblnu strnku

Prca s otzkami je sasou prpravnej fzy, ktor predchdza samotn

realizciu rozhovoru. Poas nej sa soc. pracovnk zama nad monosami

ako bude rozhovor s klientom prebieha t. j. premysl si nielen otzky, ale aj

ich poradie a taktie spsob zaznamenania rozhovoru ( videokamera,

diktafn, magnetofn). Otzky sa klad vetky tri typy: otvoren, uzavret

i polouzavret. Poas rozhovoru je mono pripraven otzky preformulova,

najm v prpade ak:

- klient nerozumie otzke

38


39/183

- nedostvame potrebn informcie

- otzky by mohla narui klientov emon stav a pod.

alebo mono poui doplujce resp. dodaton otzky v prpade, e klient na

otzky soc. pracovnka nedva dostaton odpovede.

Obsah rozhovoru a spsob jeho vedenia zvis od situcie, v ktorej sa

klient nachdza ale aj od ciea ktor soc. pracovnk sleduje.

OTZKY v rozhovore:

Pri prci s klientom poas rozhovoru soc. pracovnk pouva vetky tri typy otzok:

zatvoren: nazvaj sa tie direktvne. S to otzky, pri ktorch sa

predpokladaj pevn alternatvy odpoved. Mu by dichotmne ( no nie)

a trichotmne ( no nie neviem). Sprvne je ich kombinova s otvorenmi

otzkami

otvoren: dvaj klientovi monos prejavu vonosti. Mu by priame, alebo

nepriame i projektvne

polouzavret

aplikcia otzok zvis od druhu rozhovoru a tie od charakteru problmu

DRUHY ROZHOVORU:V praxi soc. prce sa stretvame so vetkmi zkladnmi druhmi rozhovoru:

1. klasick rozhovor: alebo ben rozhovor: patr k najstarm metdam

pouvanch v praxi soc. prce. Sli na zskanie prvch informci

o klientovi, sleduj sa celkov reakcie klienta, orientovanie sa

v klientovom prostred a pod. sleduje sa i nonverblna strnka.

2. diagnostick rozhovor: metda, v ktorej soc. pracovnk spja ben

rozhovor s psychometrickmi prvkami. M vdy presne ustlenporadie otzok, ich formulcia je fixn. Je to urit schma umoujca

nm odhali skuton problm klienta a stanovi priny jeho vzniku

a vvoja hlavn rta je vopred pripraven pln vo forme jednotlivch

schm a tandardizcia rozhovoru, tvor medzilnok medzi

39


40/183

rozhovorom a dotaznkom. Obsahom je zskanie potrebnch informci,

analyzovanie konkrtnej ivotnej situcie alebo predchdzajceho

ivota ( spolu s klientom). Ak sa rob celkov analza klientovho

predchdzajceho ivota pouva sa psychogenetick rozbor.

3. poradensk rozhovor: ide o konzultan rozhovor. Cieom klienta je

zska potrebn informcie

4. terapeutick rozhovor: zkladn prostriedok soc. terapie. Spsob jeho

vedenia nie je jednotn, men sa v zvislosti od klienta (jeho veku,

pohlavia, vzdelania) a tie od zmeru, ktor terapeut sleduje a techniky

prce, ktor soc. pracovnk zvolil. Ciele terapeutickho rozhovoru poda

Novotnej-Schimmerlingovej s:

- objektvne informova klienta o soc. situcii a monostiach jejpravy

- informova o soc. problme a monch nsledkoch

neprimeranho sprvania, postojoch ale tie o spsoboch, ako by

klient mohol svoj problm zmierni alebo prekona

- pouva v dosiahnutch iastonch i postupnch cieov

terapie a zlepenia, na ktorch sa klient aktvne podieal pre

ocenenie klientovho silia, vyslovenie pochvaly a otvori aj lohy,ktor nezvldol, v ktorch sklamal k spolonej analze

- kvalitn informcie ich vznam pre klienta zklad pre jeho

kvalitn rozhodovanie

- prleitos poskytn klientovi vyjadri svoje mylienky, postoje,

nzory, obavy a pod.

TECHNIKY pouvan pri rozhovore:

parafrzovanie: soc. pracovnk inmi slovami prerozprva to, o poul

od klienta

reflektovanie: pouva soc. pracovnk na zrkadlenie citov, ktor klient

vyjadruje

40


41/183

sumarizcia: krtke zhrnutie toho, o bolo povedan

rekapitulcia: zopakovanie toho, o klient povedal

zhodnocovanie: spolon zhodnotenie doterajch aktivt

ukotvovanie: zopakovanie niektorch informci, ktor nm klient

odovzdal s cieom uisti sa, e rozhovorom sledujeme klientove zmery

topenie adov: ide o sbor rznych technk na prelomenie poiatonho

naptia a nedvery v zaiatkoch spoluprce

AKTIVITA a PASIVITA soc. pracovnka v rozhovore

Z hadiska aktivity dvoch subjektov mu v rozhovore nasta nasledovn

situcie:

soc. pracovnk rozhovor vedie a klient odpoved krtkymi, strunmi

odpoveami alebo aj ml. Klient pravdepodobne nedostatone

dveruje soc. pracovnkovi

soc. pracovnk rozhovor vedie a klient tzv. rezonuje. Reakcie na otzky s

spontnnejie, obas rozren o doplujce informcie

klient hovor soc. pracovnk pova, rezonuje, pobda klienta

k aktivite, ide o nadviazanie kontaktu. Dleit je poskytnutie priestorua soc. opory klientovi, nerui ho zbytonmi komentrmi

soc. pracovnk a klient ved dialg. Idelny stav, nie je vak ben.

Predpokladom je vzjomn dvera a repektovanie pravidiel.

TYPY VZAHU MEDZI SOC. PRACOVNKOM a KLIENTOM

Tto otzku rieia tie komunikan terie, jednotliv autori sa zaoberaj

otzkami vzahu, rovami a rovinami komunikcie.

Watzlawick uvdza tieto typy komunikanch vzahov:

symetrick vzah : partnersk vzah, stretnutie dvoch rovnocennch

bytost s podobnm sprvanm

41


42/183

komplementrny vzah: nerovn. astncke role sa navzjom dopaj,

charakterizuje ho aktivita a dvanie na strane pomhajcej osoby a na

strane klienta pasivita, prijmanie, napr. vzah rodi diea, uite iak

a pod.

symetrick eskalcia : obe strany sa usiluj o prevzatie kontroly alebo jej

odovzdanie nad komunikciou

metakomplementrny vzah : jeden z astnkov sa dobrovone vzd

svojej kontroly nad komunikciou a prenech ju inej. Zo strany soc.

pracovnka nastva vtedy, ak chce aby klient urobil samostatne nejak

rozhodnutie

v procese komunikcie sa tieto vzahy striedaj, soc. pracovnk by vak

nemal ma vo vzahu permanentn prevahu nad klientom.

PRAVIDL KOMUNIKCIE

Teria komunikcie venuje mimoriadnu pozornos pravidlm zefektvujcim

komunikciu ale i prinm spsobujcim to, e komunikcia viazne alebo plne

zlyhva.

Pravidl efektvnej komunikcie:

soc. pracovnk sa v rozhovore sstred na klienta

je ochotn pova a porozumie klientovi

dodriavanie onho kontaktu

klienta primerane povzbudzuje, priom me poui doplujce otzky

pouva sptn vzbu

obaja partneri by mali ma v komunikcii dostatok priestoru pre

poloenie otzok, ale aj vyjadrenie svojich nzorov, pocitov, postojov

prednos m klient

otzky, ktor soc. pracovnk kladie klientovi, maj by jednoznan

a zrozumiten

42


43/183

Dotaznk je psan forma riadenho rozhovoru, je to metda, ktor sli na

hromadn zisovanie dajov o zujmoch, postojoch, vzahoch, vlastnostiach uritej

skupiny ud

Rogersovsk terapia: psychoterapia rozhovorom, na osobu zameran

psychoterapia. V tomto prstupe je nosn: autenticita, empatia, reflexia, pln

akceptcia a cta ku klientovi

13.POZOROVANIEAKOMETDASOCILNEJPRCE

Sbor metd, ktormi dnes soc. pracovnci disponuj je vemi rozsiahly. Soc.pracovnk v benej praxi nepouva tzv. ist metodick postupy, takmer vdy ide o

kombinciu dvoch ustlench spsobov prce, napr. kombincia rozhovoru a

pozorovania. Obidve, rozhovor aj pozorovanie patria medzi zkladn metdy soc.

prce, ktor soc. pracovnk pouva pri prvom kontakte s klientom a ktor mu

umouj zska dostatok potrebnch informci pre zaatie spoluprce s klientom.

DEFINCIA: pozorovanie je jedna z najstarch a zkladnch metd skmania,zaklad sa na cieavedomom, systematickom a plnovitom zaznamenvan

vonkajch prejavov osobnosti.

CHARAKTERISTICK ZNAKY pozorovania:

o objektvnos

o plnovitos

o systematinos

o presnos

DELENIE pozorovania

1. tandardizovan alebo netandardizovan: pri netandardizovanom

pozorovan je pre vetkch pozorovateov zvzne uren len cie, inak

43


44/183

maj pozorovatelia slobodu rozhodova o priebehu pozorovania

i o vsledkoch. Je pomerne mlo formalizovan, vemi nron technika,

zvldne ho len sksen pozorovate. tandardizovan pozorovanie je

vysoko formalizovanou technikou zberu dajov, je striktne uren, o m

pozorovate sledova, spsob a okolnosti pozorovania s zvzne uren,

spsob kategorizcie i sprvania pozorovatea. Zmyslom je zaisti, aby rzni

pozorovatelia toho istho javu dospeli k shlasnm a najm navzjom

porovnatenm vsledkom.

2. skryt alebo zjavn pozorovanie: delenie poda toho, i pozorovan jedinci

s si vedom toho, e s pozorovan. Zvltny druh je zastnen

pozorovanie vskumnk prijma rolu lena pozorovanej skupiny

a zastuje sa na rozlinch innostiach, vlastn vskumn zver bvautajen pre pozorovanmi osobami

o pozorovan je veden protokol, kde s uvdzan informcie o vsledkoch

pozorovania, spresujce daje o predmete pozorovania, informcie o mieste

a ase pozorovania, kto ho vykonal, metodick a interpretan poznmky

pozorovatea.

Pri realizcii pozorovania je potrebn si jednoznane stanovi cie, premyslie si

pln pozorovania, ktor do uritej miery zabezpe i jeho systematinos. Pre

uahenie problmov, o presne pozorova a ako kategorizova pozorovan

sprvanie amer. metodolg Bales utvoril tieto kategrie:

1. reakcie citovo kladn: prejavy solidarity, uvoovania naptia, artovanie,

smiech, shlas, prispsobovanie sa, zvyovanie statusu druhch

2. reakcie citovo negatvne: prejavy nepriatestva, neshlas, odmietanie pomoci

inm, prejavovanie naptia, znehodnocovanie statusu druhch

3. reakcie zameran na rieenie problmov odpovede: podvanie nvrhov a

usmernen, oznamovanie mienky inm lenom skupiny, podvanie hodnotenia a

analzy, poskytovanie orientcie, informcie a objasovanie problmov

v skupine

4. reakcie zameran na rieenie problmov otzky:iados o informcie, ktor

ved k rieeniu problmov v skupine

44


45/183

Prevan as informcii o klientovi erp soc. pracovnk z rozhovoru, priom si

vma verblnu aj nonverblnu strnku komunikcie, ie pouva pozorovanie ako

aliu formu prce.

Socilny pracovnk venuje pozornos:

sprievodnm javom: ako je zrozumitenos podvania informci, jasnos

kladench otzok, schopnos formulova otzky, prejavy zkosti potenie,

chvenie, neschopnos dodra on kontakt

motorickm prejavom klienta: nepokoj, instabilita, gestikulcia, kvanie sa,

pohyb rznych ast tela a pod. mu by dleitm zdrojom informcii o

klientovi

emon stav klienta: sa d pozna na zklade prejavov temperamentu

(striedanie nlad, netrpezlivos, vbunos, plalivos), reovho rytmu,

poruchy dychu a pod.

Pozorovanie je neoddelitenou sasou procesu diagnostikovania. Ide teda o

zmern a koncentrovan sledovanie klienta, prostrednctvom ktorho soc.

pracovnk zskava informcie o klientovom sprvan, o spsobe vystupovania, o

bytovch podmienkach, o vzahoch klienta s okolm, o vzahu k materilnymveciam, o nzoroch klienta at

Poas pozorovania sledujeme najm:

reov prejav: plynulos, zajakavos, nesvisl akoby nedopovedan vety,

zrchlen tempo rei prli hlasit, alebo nedostatone pouten prejav

chvenie rk, neprirodzen potenie

prejavy hyperaktivity: podupvanie, poklopkvanie, vrtenie sa a pod.

prejavy prlinho nadenia i nadmernej plachosti obleenie

zujmy

45


46/183

Soc. pracovnk pri nvteve klienta v jeho domcom prostred si vma aj to, ako

klient bva, i jeho domcnos je ist, ako je zariaden. S to informcie, ktor

pomhaj dotvori obraz o klientovi, o jeho socilnej situcii a asto s pomckou

pri rozhodovan o vbere formy pomoci alebo spsobe intervencie na klienta.

Vmame si aj klientovi osobn a profesionlne vzahy, ide o priame

pomenovanie vzahov zaloench na dvere a priatestve, vzahy orientovan na

ochranu inch, na partnerstvo a spoluprcu. Rovnako si soc. pracovnk vma aj

klientove negatvne vzahy, zmaren vzahy a pod. do tejto skupiny zaraujeme

akkovek materil, ktor poskytuje informciu o klientovi, napr. pracovn vsledky,

ocenenia, diplomy, listy, sprvy, hodnotenia z pracoviska. alm informanm

materilom mu by materily o klientovi zskan od inch odbornkov, ie

k pouitm technikm priraujeme aj tdium spisov, komparovanie zskanchinformci o klientovi.

Etapy pozorovania:

1. prpravn etapa

2. pracovn etapa

3. kontroln etapa

4. zveren etapa

14.SOCILNEPORADENSTVOPoradenstvo vo forme neodbornho, laickho radenie je prtomn v celch

dejinch udstva, ako metda sa zana formova a na prelome 19.a 20.storoia.

Pri zrode poradenstva v soc. prci stli lekri, psycholgovia, sociolgovia at.

Rozvoju soc. poradenstva prispeli aj prv teoretick prce zameran na odborn,

46


47/183

vedeck spracovanie soc. prce, napr. A. Salomonov Socilna terapia, vek

vznam mali pre jeho rozvoj intitcie, ktor sa prioritne zameriavali na

poskytovanie poradenstva, v SR to boli napr. esk akademie pro socilni prci,

Masarykova akademia prce, Sociln stav SR a pod. Vo svete vybudovan

systm poradenstva, v rmci ktorho je mon njs: socilne poradenstvo,

pedagogick, psychologick, prvne, zdravotncke, ekonomick ... V sasnosti

hovorme o systme odbornho poradenstva, jeho jednotliv druhy sa vzjomne

dopaj, poas vvoja poradenstva sa vntorne alej diferencovali, o bolo

dsledkom nrastu klientely v danej oblasti.

Dobudovan poradensk systm je charakteristick tm, e:

m jednotn chpanie poradenstva v rmci vlastnej vednej oblasti

rozpracovan poradensk metdy a techniky

vlastn teoretick prce ako aj teoretick prce zahraninch odbornkov

stanoven, kto a za akch podmienok me vykonva poradenstvo

maj dobudovan vonkajie atribty, ku ktorm patr dobr legislatva,

existencia stavovskej resp. profesionlnej organizcie a pod.

DEFINCIA : socilne poradenstvo je v zmysle zk.. 195/1998 Z.z. o socilnejpomoci definovan ako odborn innos zameran na zistenie rozsahu a

charakteru hmotnej ndze alebo socilnej ndze, na zistenie prin jej vzniku,

na poskytnutie informci o monostiach rieenia hmotnej alebo socilnej

ndze a na usmernenie obana pri vobe a uplatovan foriem socilnej

pomoci, socilne poradenstvo sa poskytuje najm rodinm. Je zaloen na

vzahu pomoci, podpore, rozvoji a lepej orientcii v ivote. Zameriava sa na

aktivizciu klienta pri rieen socilnej kolzie. Soc. poradenstvo ako celok je nutn

chpa ako formu rieenia hmotnej a socilnej ndze, ktor pome obanovi

zska informcie o svojich nrokoch, vyplvajcich zo systmov soc. zabezpeenia

obana.

47


48/183

Socilne poradenstvo meme chpa ako profesionlnu odborn innos,

vykonvan odbornkom a zaloen na vzahu, podpore, pomoci, rozvoji,

optimlnom uplatnen klienta a jeho relnej orientcii v ivote. Sli na

odstrnenie, zmiernenie negatvnych nvykov alebo spsobov sprvania klienta a

jeho zalenenie do spoloenskho rmca, rodiny, pracovnho kolektvu, komunity.

V rmci soc. poradenstva mono obanovi doporui poskytnutie odbornch

poradenskch sluieb pecializovanmi intitciami.

Soc. poradenstvo patr k najdleitejm astiam systmu veobecnho

poradenstva, je najstarou sasou poradenskho systmu zameranho na

loveka.

DELENIE soc. poradenstva:

1. bazlne (zkladn): na rovni bazlnej ie zkladnej poskytuje soc. pracovnk

informcie klientovi o existujcich predpisoch, nariadeniach, obmedzeniach a

pod. o dostupnch formch pomoci. Bazlna rove v soc. poradenstve m

vrazne informan charakter. V uritch situcich me by tto rove

poradenstva postaujca k tomu, aby klient zvldol rieenie situcie sm, bez

intervencie soc. pracovnka. V prpade, e pracovnk zvi potrebu intervencie

inho odbornka, odole distribuuje klienta k inmu odbornkovi. Z uvedenho

teda vyplva, e bazlna rove me ma charakter:

a) informan ( soc. pracovnk je v pozcii informtora)

b) distribun ( soc. pracovnk je v pozcii distribtora)

2. odborn: je uren klientovi, kde bazlne soc. poradenstvo nie je dostaujce

pre odstrnenie socilnych problmov. Predstavuje kvalitatvne vy stupe a

vyznauje sa nasledovnmi znakmi: ide o sbor innost innostn charakter,

tto innos je uren na podporu klienta, na dosiahnutie zmeny spoloenskej

reality prostrednctvom podpory klienta, miera podpory klienta zo strany soc.

pracovnka je individulna, poda potreby konkrtneho klienta, zameriava sa na

rieenie relne existujcich akost a problmov, ide o innos krtkodob a

48


49/183

predpokladom spenosti je odbornos soc. pracovnka. irok spektrum

problmov, to vedie k pecializcii, odborn pecializovan poradenstvo, ie

poradenstvo, ktor sa bude orientova cielene na urit oblas soc. problmov

alebo na urit okruh soc. klientov.

Odborn soc. poradenstvo je uren klientovi, ktor spa tyri zkladn

predpoklady:

vyhad poradcu sm

m aspo minimlnu vu vnies do spoluprce vlastn iniciatvu

je schopn a ochotn nadviaza komunikatvny kontakt

svet a samu seba nevnma ako totlne determinovan

CIE SOCILNEHO PORADENSTVA

konkrtna pomoc pri rieen obtianej soc. situcie klienta a to bu priamo

innosami, ktor ved k zmierneniu dsledkov soc. situcie klienta alebo

konkrtnymi innosami vedcimi k odstrneniu prin a dsledkov

poskytovanie zkladnch informci, ktor umouj orientciu v monostiach,

ktor sa jedincovi v nepriaznivej soc. situci naskytn

dleit je motivova klienta k aktivite, k rieeniu svojej situcie vlastnm

priinenm.

Socilna poradenstvo v systme soc. pomoci 2 ZKLADN LOHY:

1. zabezpeova na jednotlivch rovniach ttnej sprvy, samosprvy a

nettnych subjektov prostrednctvom prslunch pracovnkov pln

informovanos o nrokoch, ktor vyplvaj pre obanov z prvnych noriem,

upravujcich systmy soc. ochrany, prpadne poskytova informcie obanom

v prpade potreby a tie konkrtnu pomoc prostrednctvom poradenskchzariaden intitci

2. pomha obanom v ndzi prostrednctvom odbornch poradenskch aktivt

vrtene soc. terapie.

49


50/183

SOCILNY PRACOVNK PORADCA

m vznamn miesto v soc. poradenstve, jeho lohou je minimalizova

neprimeran oakvania klienta, ponknu mu aktvnu participciu na rieen

problmu, priom by ho mal soc. poradca podporova, informova, vzdelva,

vytvra podmienky pre zmenu, mal by by katalyztorom procesu rieenia

problmu, mal by pomha klientovi nahliadnu na rzne monosti a

alternatvy kontruktvnej zmeny.

zkladom je repektovanie autenticity klienta, akceptovanie jeho odlinost,

vctenie sa do jeho aktulnej situcie at

soc. poradca by mal by zrelou osobnosou, s morlnym statusom a

schopnosou empatie

DRUHY PORADENSKCH PRSTUPOV:

1. dynamick poradensk vzah je asymetrick, lekr - pacient

2. behaviorlny poradensk vzah je edukatvny, uite iak

3. experiencilny emocionlne naplnen udsk vzah, vzah lovek-lovek

4. eklektick poradenstvo poradca vyuva inn prvky prstupov

Poskytovanie socilneho poradenstva kvalitu ovplyvuje kvalifikovanos zamestnancov soc. poradcov,

intitucionlne podmienky pre prcu

poskytuj ho subjekty ttnej sprvy, samosprvy, verejnoprvne intitcie,

nettne subjekty

socilne poradenstvo pre rodinu, deti a mlde

zabezpeenie funknho rodinnho prostredia ttna sprva, nettne subjekty

socilne poradenstvo pre osoby vyieho veku

iadna prvna norma neuklad zainteresovanm subjektom poskytova

soc.poradenstvo osobm vyieho veku

50


51/183

najm poradenstvo v oblasti poskytovania sluieb:opatrovatesk, prepravn,

oetrovatesk ..

poradenstvo: zariadenia soc. sluieb, obec, nettne subjekty

socilne poradenstvo pre postihnutch ud

tvoria vek as ud v hmotnej i socilnej ndzi, odkzan s na pomoc

ttu

ttna sprva, odbory soc. vec

socilne poradenstvo pre prslunkov marginlnych skupn

- socilne neprispsobiv obania

V soc. poradenstve m vznamn miesto soc. pracovnk poradca, ktorho lohou

je minimalizova neprimeran oakvania klienta, ponknu mu aktvnu participciu

na rieen problmu, priom by ho soc. poradca mal podporova, informova,

vzdelva, vytvra podmienky pre zmenu, mal by by katalyztorom procesu

rieenia problmu, mal by pomha klientovi nahliadnu na rzne monosti

a alternatvy kontruktvnej zmeny.

Zkladnm predpokladom je: repektovanie autenticity klienta, akceptovanie jeho

odlinosti, empatia, motivcia a povzbudenie klienta ku zmene.Poradca motivuje klienta k spoluprci a spolupodiea sa na rieen problmu.

Pre optimlne fungovanie soc. poradenstva v praxi je nevyhnutn:

zmena prstupu ku klientovi

zmena pozcie vo vzahu soc

Met. a Teor. Soc. Prace[1]

Documents

Transcript of Met. a Teor. Soc. Prace[1]